Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/164/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203732
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814203732.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov
JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o. so sídlom v Prahe 1,
Politických vězňů 1272/21, Nové město, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grősslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému B. P., G.. XX.X.XXXX,
K. X. M. XXX, W. O., o zaplatenie 929,01 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Rožňava č.k. 5C/53/2014-52 zo dňa 19.3.2015

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej iba „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
žalobu zamietol. Nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že predložená zmenka žalobcom nemá náležitosti
podľa § 33 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. a preto je v zmysle ods. 2 citovaného paragrafu neplatná.
Následne už správne súd prvej inštancie posúdil uplatnený nárok aj v súvislosti s právnou úpravou
viažucou sa na ochranu spotrebiteľa, keďže zistil, že predloženej zmenke predchádzalo uzavretie
spotrebiteľskej zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Vzhľadom
k tomu vec právne posúdil v zmysle § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v znení ku

dňu uzavretia zmluvy, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k/, 5 OZ, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, § 37 ods. 1 a § 39 OZ.

3.Odvolacísúdkonštatuje,žesprávnesúdprvejinštanciedospelkzáveru,žedohodaovyplnenízmenky
uvedená v čl. 17 VOP je v priamom rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., a to v zmysle
následnej konkretizácie v tom znení, že sadzba zmenkového úroku 0,25% denne je v rozpore s dobrými

mravmi a preto je absolútne neplatná (§ 39 OZ). Úrokovú zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle §
4 ods. 2 písm. h/, i/, j/ k/ zák. č. 28/2001 Z.z. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie
správne rozhodol ak žalobu zamietol, aj keď vykonal dôkaz pripojením spisu Okresného súdu Rožňava
sp. zn. 8Er/1282/2012, z ktorej mal preukázané skutočnosti uzavretia predmetnej zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 115a O.s.p. a § 200ea
O.s.p. (účinného v čase vyhlásenia rozhodnutia). O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2
písm. b/, písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
b/ a f/ O.s.p. Navrhoval zmeniť napadnutý rozsudok a priznať žalobou uplatnenú pohľadávku v celom
rozsahu, ako aj náhradu trov celého konania.

5. Nesprávne právne posúdenie veci namietal z toho dôvodu, že súd vec posudzoval a rozhodol, ako
by išlo o bežný zmluvný záväzok, pritom predmetom konania bola výlučne zmenka a nie iný záväzkovýprávny vzťah. Nesúhlasil s tým, že súd je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský
vzťah. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným
vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Pochybnosti o tomto vzťahu si teda súd

vytvorilsám,apretonemožnodôkaznúpovinnosťpresúvaťnažalobcu.Predpokladomvydaniarozsudku
v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky a túto povinnosť žalobca splnil. Žalovaný
mohol na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES (č. 861/2007)
vzniesť námietky voči tejto zmenky, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté,
a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej citovaným nariadením. Súd teda nie je

legitimovaný na to, aby sám vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Vytýkal súdu, že ignoroval
ust. § 17 zák. 191/1990 Sb., v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom
zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd.
Nesúhlasilanisozáveromsúdu,žezmenkovýúroksapriečidobrýmmravom.Zmenkuvystavilžalovaný,
túto dobrovoľne podpísal a sadzba zmenkového úroku mu bola známa v čase vystavenia zmenky a

s touto sadzbou súhlasil. Zároveň namietal vykonávanie dôkazu z vlastnej iniciatívy súdu (proti vôli
žalovaného), tak suploval jeho aktivitu, čím porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazov.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len "CSP"), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

9. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. V konaní došlo k vade v procesnom postupe súdu, ktorá má za následok odňatie práva účastníkom
konať pred súdom, a na ktorú odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti v zmysle ust. § 212 ods. 3
O.s.p. účinného v čase vyhlásenia rozsudku, od 01.07.2016 v zmysle § 380 CSP.

11. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku.

14. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania

v zmysle ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania v spojení s ustanovením
§ 200ea ods. 1 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, keďže v prejednávanej veci ide o drobný
spor (predmetom konania je zaplatenie sumy 929,01 eur s prísl.).Vo veci nenariadil pojednávanie,
nepredvolával strany v zmysle ustanovenia § 115 ods. 1,2 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania a
v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania oznámil len miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku na deň 19.3.2015 o 10,00 hod. na svojej úradnej tabuli dňa 3.3.2015,
teda v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo na
úradnej tabuli až do 19.3.2015, kedy bolo z úradnej tabuli zvesené.

15. V preskúmavanej veci neboli splnené podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v

zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania v spojení s ustanovením
§ 115a ods. 2 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania a pokiaľ súd napriek tomu rozhodol bez
nariadenia pojednávania, zaťažil konanie vadou, ktorá sa týka procesných podmienok a na ktorú
odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP).

16. Týmto nesprávnym procesným postupom súdu došlo k odňatiu práva žalobcu konať pred súdom,
pretože bez nariadenia pojednávania nebolo možné vykonať dokazovanie obsahom listín, ktoré sú
súčasťou exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/1282/2012, z ktorých súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal, s týmito dôkazmi strany neboli oboznámené, nemali možnosť sa k nim vyjadriť anemalimožnosťnavrhnúťdôkazynaprípadnévyvrátenieskutočností,ktorévyplynulizvyššieuvedených
listinných dôkazov.

17. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu,
ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v civilnom procese za účelom
ochrany jej práv a právom chránených záujmov.

18. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd rozhodne vo veci bez nariadenia

pojednávania, hoci pre to nie sú splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p. účinného
v čase jeho rozhodovania.

19. Na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s
požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov,
predložených stranami a strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo

sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali (§ 115a ods. 1 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania, porovnaj § 177 ods. 2 CSP účinný od 01.07.2016).

20. S prijatím novely Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 335/2012 Z.z.) bola s účinnosťou od 1.
januára 2013 zavedená možnosť súdu nenariadiť pojednávanie v sporoch definovaných ako drobné

spory v § 200ea O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania. Táto možnosť súdu mala významne prispieť
k skráteniu konania. Sudca má vždy možnosť pojednávanie nariadiť, pokiaľ z povahy veci táto potreba
vyplýva. Spravidla pôjde o prípady, keď ani v drobných sporoch nie je možné rozhodnúť iba na základe
listinných dôkazov, predložených stranami a keď teda vyvstane potreba doplniť dokazovanie, či už na
základe návrhu samotných strán alebo na základe rozhodnutia súdu.

21. Z koncepcie citovaného ustanovenia § 115a O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania v podstate
vyplýva, že zákon chce zjednodušiť procesný postup súdu iba vo veciach, v ktorých žalobe súd vyhovie,
spravidla v celom rozsahu. Aj keď to nevyplýva z textu citovaného ustanovenia, bolo by v rozpore s
účelom tejto normy zamietnuť návrh bez nariadenia pojednávania, naviac na základe dôkazov, s ktorými

strany nemali možnosť oboznámiť sa a vyjadriť sa k nim, ako to bolo aj v preskúmavanej veci. Preto ak
súd dôjde k záveru, že po splnení formálnych predpokladov na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania
by bolo potrebné návrh alebo jeho časť alebo niektorý z uplatnených nárokov zamietnuť, mal by nariadiť
pojednávanie v záujme zachovania procesných práv strán sporu.

22. V preskúmavanej veci ide síce o drobný spor, avšak pre rozhodnutie vo veci, zvlášť za situácie, že
žaloba bola zamietnutá, bolo potrebné doplniť dokazovanie listinami obsiahnutými v exekučnom spise,
to znamená oboznámením ich obsahu alebo ich prečítaním na pojednávaní v zmysle ustanovenia § 129
ods. 1 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania.

23. Povinnosťou súdu bolo teda nariadiť vo veci pojednávanie, na toto pojednávanie predvolať strany,
na pojednávaní vykonať dokazovanie listinami obsiahnutými v spise ako aj exekučnom spise Okresného
súdu Rožňava sp. zn. 8Er/1282/2012, umožniť stranám vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, predniesť
návrhy na ďalšie dôkazy, poučiť ich o ich povinnosti predkladať dôkazy v zmysle ustanovenia § 120
ods. 4 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania a umožniť im vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej

stránke veci.

24. Pokiaľ súd nedodržal vyššie uvedený procesný postup, postupoval v rozpore s Občianskym súdnym
poriadkom účinným v čase jeho rozhodovania a nepochybne tak došlo k odňatiu práva strán konať pred
súdom,t.j.kznemožneniuuplatniťprocesnéprávapriznanéimObčianskymsúdnymporiadkomúčinným

v čase jeho rozhodovania na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov (s poukazom na ust. §389
ods. 1 písm. b/ CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces).

25. Keďže pre odvolací súd z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP vyplýva povinnosť vždy zrušiť

rozhodnutie súdu prvej inštancie v prípade, ak súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1
písm. b/ CSP a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).26 Vzhľadom na existenciu vyššie uvedeného dôvodu pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie sa
odvolací súd ostatnými odvolacími námietkami žalobcu nezaoberal.

27. Úlohou súdu po vrátení veci bude s poukazom na ust. § 177 ods. 2 CSP nariadiť vo veci
pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu, na tomto pojednávaní vykonať dokazovanie listinami
predloženými stranami sporu, ako aj listinami obsiahnutými v exekučnom spise, prípadne ďalšie dôkazy
navrhnuté stranami sporu a umožniť stranám sporu realizáciu všetkých ich procesných práv tak, ako

boli vyššie uvedené a až na základe riadne zisteného skutkového stavu vo veci opätovne rozhodnúť,
vychádzajúc predovšetkým z preskúmania platnosti vyplnenia zmenky v kontexte s ust. § 4 ods. 6 zák.
č. 258/2001 Z.z. účinného v čase vystavenia zmenky.

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).