Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/192/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114231672
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114231672.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcov: 1. S. N., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. K. XX, XXX XX Y., 2. S.. Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX
K., právne zastúpených JUDr. Jozef Pribulla, advokát, so sídlom Bajkalská 33, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX, Y.M., právne zastúpeného JUDr. Ján
Garaj, advokát, so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, o zaplatenie 16 000 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1. a 2. ako oprávneným spoločne a nerozdielne sumu vo výške
16 000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
- zo sumy 17 000 € od 01.01.2013 do 22.12.2013 a

- zo sumy 16 000 € od 23.12.2013 až do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade ako oprávneným spoločne a nerozdielne

náhradutrovkonaniavprospechichprávnehozástupcuJUDr.Pribulluvovýške1945,50€,pozostávajúc
z trov právneho zastúpenia vo výške 985 € a z iných trov konania vo výške 960 €, a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomdošlýmsúdudňa05.12.2014sažalobcoviadomáhalinažalovanomspoločnéhonerozdielneho
zaplatenia sumy 16 000 € spolu s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že dňa 05.06.2012
uzatvorili so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke na sumu 17 000 €. Z tejto sumy žalovaný vrátil
dňa 23.01.2013 sumu 1 000 € a zvyšok pôžičky vo výške 16 000 € do súčasnej doby nevrátil.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát písomne, podaním doručeným súdu dňa 08.06.2015, v ktorom
uviedol, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 14.01.2016 v prítomnosti účastníkov konania a
ich zástupcov. Na tomto pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom účastníkov konania ako aj
obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce:

Dňa 05.06.2012 bola medzi žalobcami ako veriteľmi a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o
pôžičke.
Podľa bodu I. tejto zmluvy veritelia S. N. a S.. Z. N. spoločne a nerozdielne pred podpisom tejto zmluvy
požičali dlžníkovi Dominikovi Vargovi peňažnú čiastku vo výške 17 000 €.Dlžník O. I. svojím podpisom na tejto zmluve potvrdzuje prevzatie pôžičky v hotovosti v celosti vo výške
17 000 € pred podpisom tejto zmluvy.
Podpis O. I. na predmetnej zmluve bol urobený na Mestskom úrade v Prešove dňa 06.06.2012 a bol

osvedčený.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.12.2013 vyplynulo, že Z. N. prevzala od O. I. sumu 1
000 €, pričom sa tam nachádza poznámka, že ide o čiastkovú splátku pôžičky.

Na pojednávaní konanom dňa 14.01.2016 žalobca v 1. rade uviedol, že suma 17 000 € bola žalovanému
požičaná na dokončenie rodinného domu, ktorý mu predali v stave rozostavanosti. Peniaze mu boli
odovzdané vo firme, kde pracuje. Pri odovzdaní sumy bola prítomná aj jeho sestra S.. Z. N.. Pokiaľ ide o
prevzatie sumy 1 000 €, dňa 23.12.2013, rodičia žalobcu bývajú vedľa žalovaného. Žalovaný túto sumu
doniesol a rodičia vystavili príjmový pokladničný doklad. Pokiaľ ide o pôvod prostriedkov, uviedol, že
prostriedky mal doma, rovnako ako sestra a išlo o ich úspory.

V rovnakom duchu na pojednávaní konanom dňa 14.01.2016 vypovedala aj žalobkyňa v 2. rade, S..
Z. N., ktorá uviedla, že peniaze boli odovzdané žalovanému vo firme, kde je zamestnaný jej brat, a to
vo firme Remonsa, na ulici N.. Suma bola požičaná žalovanému za účelom dokončenia rozostavaného
rodinného domu, ktorý mu predali. Čo sa týka otázky mimosúdneho navrátenia požičaných prostriedkov,

túto vec zabezpečovali jej rodičia, pretože matka žalobcov a otec žalovaného sú bratranec a sesternica.

Žalovaný O. I. k veci uviedol, že nikdy v žiadnom dome na N. za účelom uzatvorenia pôžičky nebol a
nikdy sumu 17 000 € od žalobcov neprevzal.
Dňa 05.06.2012 sa podpisovalo v súvislosti s kúpnou zmluvou ohľadom kúpy a predaja domu viacero

listín. Domnieva sa, že táto listina, čiže listina týkajúca sa zmluvy o pôžičke mu bola na podpis
podstrčená. Nemal dôvod si žiadne peniaze od žalobcov požičiavať. Napriek tvrdeniu o podstrčení
zmluvy vec nenechal prešetriť orgánmi činnými v trestnom konaní. Pokiaľ ide o veci súvisiace s predajom
domu, tieto vybavoval jeho otec.

K príjmovému pokladničnému dokladu zo dňa 23.12.2013 uviedol, že sumu 1 000 € odovzdal žalobcom
jeho otec, a mala to byť suma za kotol. Otec mu tvrdil, že v čase odovzdania príjmový pokladničný doklad
vypísaný nebol, že tam bola iba suma a podpis.

Vyššie zistený skutkový stav, súd právne posudzoval podľa nasledujúcich ustanovení právnych

predpisov:

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa§125O.s.p.zadôkazmôžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťstavveci,najmävýsluch
svedkov, znalecký posudok, zprávy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Zmluva nazvaná ako Zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi konania je od začiatku nielen podľa

svojho názvu ale aj podľa svojho obsahu zmluvou o pôžičke a to bezodplatnou.
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o

a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní),
b) druhovom určení veci,
c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu,
d) určení času vrátenia.V danom prípade všetky vyššie uvedené náležitosti preberaná zmluva o pôžičke obsahuje. Zmluva o
pôžičke je ako každá zmluva zmluvou konsenzuálnou (strany sa musia dohodnúť na jej náležitostiach) a

naviacajzmluvoureálnou,čoznamenážesamotnýkonsenzuskjejuzatvoreniunepostačujealejenutné
aj fyzické odovzdanie predmetu pôžičky. Aj uvedené bolo v danej veci podľa názoru súdu dodržané.

Súd opätovne konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o pôžičke podpísaná bola.
Ako žalobcovia, tak aj žalovaný potvrdili autenticitu svojich podpisov. Zároveň je však zrejmé, že sporná

ostala otázka pravdivosti tejto listiny, kde žalovaný tvrdí, že sumu vo výške 17000 € neobdržal.

Podstatnou otázkou tohto konania je okrem iného teda hodnotenie súkromnej listiny. Súkromnými
listinami sú listiny, ktoré nie sú listinami verejnými. Môže to byť napríklad písomný právny úkon,
prehlásenie o právne významnej skutočnosti, dopis a podobne. Pre posúdenie súkromnej listiny ako
dôkazného prostriedku je významná jej pravosť a pravdivosť. Listina je pravá ak pochádza od vystaviteľa

a je ním tiež podpísaná. Ak je listina pravá, nie je teda sfalšovaná alebo pozmenená dokazuje, že
vystaviteľ prejavil vôľu o obsahu v listine zachytených skutočností, prípadne urobil prehlásenie v listine
obsiahnuté.

Točiobsahtakéhotoprehláseniazodpovedáskutočnosti,tedačilistinajepravdiváposúdisúdnazáklade

výsledkov dokazovania, a to spravidla nepriamo. Nedokazuje sa totiž pravdivosť listiny, ale právne
významné skutočnosti, o ktorých existencii svedčí i listina. Ak tvrdí vystaviteľ, že jeho prehlásenie nie je
pravdivé, alebo že je inak vadné, je na ňom, aby toto tvrdenie, z ktorého vyvodzuje pre seba priaznivé
následky, tiež dokázal. Takýto postup vyplýva predovšetkým z pravidiel o dôkaznom bremene, a tiež
zo všeobecnej skúsenosti, že čo je písané, je dané a že by odporovalo bežnej skúsenosti, pokiaľ by

niekto vyhotovil, prípadne podpísal písomnosť s právne záväzným obsahom, ktorý naviac môže mať pre
neho nepriaznivé následky, keby obsah takejto listiny nebol pravdivý. Zároveň by odporovalo bežným
a osvedčeným zvyklostiam, keby strana, ktorá disponuje napríklad listinou potvrdzujúcou, že svoj dlh
splnila, musela dokazovať túto skutočnosť i inak. Vzhľadom k tomu, že k plneniu dochádza spravidla bez
svedkov, predstavovalo by uloženie dôkazného bremena strane, ktorá sa listiny dovoláva vo väčšine

prípadov nesplniteľnú úlohu (probacio diabolica).
Obyčajné popretie alebo formálne spochybnenie obsahu súkromnej listiny neoslabuje jej dôkaznú
silu. K tomu je potrebné, aby popierateľ vysvetlil, prečo on a vystaviteľ urobili prehlásenie, ktorého
obsah neodpovedá skutočnosti, tak aby jeho tvrdenie bolo aspoň s určitou mierou pravdepodobnosti
preukázané.

Zároveň je zrejmé, že inak je treba pristupovať k listine obsahujúcej prejav vôle alebo prehlásenie,
ktoré svedčí v neprospech vystaviteľa a inak k listine svedčiacej v jeho prospech. Je treba vyjsť z
toho, že v bežnom živote nikto písomne nepotvrdí nepravdivé skutočnosti svedčiace v jeho neprospech
(nepotvrdí prijatie peňazí z titulu pôžičky, napriek tomu, že si v skutočnosti žiadne peniaze nepožičal).
Ak je teda pravdivosť listiny preukázaná, je preukázaná i skutočnosť, že vystaviteľ urobil prehlásenie

v listine uvedené. Pokiaľ účastník, ktorý nepopiera pravosť ním vystavenej alebo podpísanej listiny,
popiera však jej obsah, tvrdí vlastne, že urobil nepravdivé prehlásenie. V takomto prípade nemožno
uložiť protistrane, aby preukazovala, že popierateľove prehlásenie bolo pravdivé, popierateľ musí tvrdiť
a preukázať, že a prečo je jeho prehlásenie nepravdivé. (Rovnaké závery týkajúce sa hodnotenia
pravdivosti súkromnej listiny vyplývajú aj z rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn. 6C/100/2011, ktorý

bol potvrdený rozsudkom KS v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/28/2012.).

Zmluva o pôžičke obsahuje ustanovenie (článok I.), že jej podpisom žalovaný ako dlžník potvrdzuje
prevzatie finančnej hotovosti a že zmluva je zároveň dokladom o prevzatí 17000 €.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný sa snažil dokázať, že prehlásenie o prevzatí

sumy 17000 € je nepravdivé a že kvitancia (potvrdenie) o splnení záväzku žalobcov odovzdať 17000
€ je tiež nepravdivé.
Dokázanie uvedeného však bolo podľa názoru súdu neúspešné.
Predovšetkýmvprospechtvrdenížalobcovsvedčísamotnázmluva.Súdsineviepredstaviť„lepšídôkaz“
o poskytnutí peňažnej sumy, ako vyhlásenie žalovaného - dlžníka, že takúto sumu prevzal.

Snahu žalovaného skúmať pôvod peňazí a v tom smere vykonávať ďalšie dokazovanie, považoval súd
za neúspešnú a irelevantnú, nakoľko žalobcovia zhodne uviedli, že išlo o úspory, ktoré mali doma, čo
nie je nič neobvyklé.Súd nepovažoval za potrebné vypočuť ani otca žalovaného k otázke, či žalovanému bola alebo nebola
vyplatená suma pôžičky, keďže ten pri samotnom odovzdaní peňazí prítomný nebol.

Súd ďalej v neprospech žalovaného považuje za nelogické, že napriek tvrdeniu, že sa stal obeťou
„podvodu“, nenechal takéto konanie prešetriť orgánmi činnými v trestnom konaní.
V neprospech žalovaného hovorí aj jeho nepriaznivá finančná situácia, kde musel byť fiktívne
zamestnaný, aby dostal úver, pričom pôvodne ako sám uviedol požadoval sumu 70000 € ale poskytnutá
mu bola suma iba 50000 €. Pri kúpnej cene 50000 € sa zdá, že zvyšok sumy potreboval žalovaný na

dostavbu nehnuteľnosti a získal ho práve pôžičkou od žalobcov.
PodľarozhodnutiaNSČRsp.zn.30Cdo/3577/2010-Pridôkazevýpoveďousvedkamusísúdvyhodnotiť
vierohodnosť výpovede aj vzhľadom k spôsobu reprodukcie vnímaných skutočností a k správaniu pri
výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne).
Výpoveď žalovaného ohľadne podstrčenia Zmluvy o pôžičke, ako aj jeho finančnej situácie aj vzhľadom
na spôsob výpovede, považoval súd za nepresvedčivú.

Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, zmluvná dohoda je neplatná pre rozpor s ustanovením § 517
ods.2 OZ, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, z čoho

pravdepodobne vychádzal aj žalobca keďže nepožadoval zmluvný ale zákonný úrok z omeškania.
Výška úrokov z omeškania je potom daná § 3 ods.1 NV SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB ku
dňu 01.01.2013 bola 0,75% ročne a výška úrokov z omeškania je tak 8,75% ročne.

Pôžička mala byť vrátená do 31.12.2012 a potom omeškanie nastalo dňom 01.01.2013.
Omeškanie sa týka sumy 17000 € od 01.01.2013 do 22.12.2013 a následne od dňa 23.12.2013 až do
zaplatenia sumy 16000 €.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.3 O.s.p. a ich náhradu priznal v konaní takmer plne

úspešnému žalobcovi, ktorý mal neúspech iba v časti príslušenstva.

Trovy konania žalobcu spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania vo výške
960 € a v trovách právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Náhradu trov konania priznal súd nasledujúco:

Tarifná hodnota veci - 16000 € a teda základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je
320,38 € (§ 10 ods.1 vyhlášky).

Uznané úkony právnej služby (§ 14 ods.1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.):

1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa - 320,38 € + RP 8,04,
2. podanie žaloby - 320,38 € + RP 8,04 €,

3. pojednávanie dňa 14.01.2016 - 320,38 € + RP 8,58 €,

spolu 985,50 €.

Spolu teda priznaná náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 985,50 € a náhrada trov

konania spolu 1945,50 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3
vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.
1 a 2 O. s. p..Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.