Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/184/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216205974
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216205974.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnosudkyňouJUDr.DagmarAradskouvprávnejvecižalobcu:N.H.,nar.XX.X.XXXX,
bytom Y., I. XX/X, v konaní zastúpený JUDr. Ľubou Blažekovou, advokátkou so sídlom Pohraničná 4,
Komárno proti žalovanému: U.Š. Š., nar. X.X.XXXX, bytom R. XX, v konaní zastúpený JUDr. Líviou
Kňažíkovou, advokátkou so sídlom Námestie M. R. Štefánika č. 6, Komárno, o zaplatenie 1.150,- eur
s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd žalobu o zaplatenie sumy 1.150,- eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.150,- eur
od 1.3.2016 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ýzaplatiť žalovanému 100 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.4.2016 si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie
sumy 1.150,- eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 1.3.2016 do zaplatenia a náhrady trov

konania z dôvodu, že na základe ústnej dohody poskytol žalovanému finančnú pôžičku formou
úhrady materiálu a montáže alarmového zabezpečovacieho zariadenia pre rodinný dom vo výlučnom
vlastníctve žalovaného, nachádzajúci sa v obci Y., a to formou preddavku a zaplatenia materiálu a
práce dňa 12.03.2015. Celkom žalobca namiesto žalovaného uhradil sumu vo výške 1.150,- eur. Pri
poskytnutí pôžičky došlo medzi stranami sporu k ústnej dohode, že pôžička bude vrátená na požiadanie
žalobcu. Svedkom odovzdania a prevzatia finančnej hotovosti bol zhotoviteľ prác. Žalobca po tom čo sa

žalovaný rozišiel s jeho dcérou zistil, že rodinný dom, do ktorého zaplatil montáž alarmového systému,
patrí do výlučného vlastníctva žalovaného a že mladí spolužitie neobnovia, viackrát telefonicky vyzval
žalovaného k vráteniu finančnej hotovosti. Pretože žalovaný nereagoval a hotovosť ani len čiastočne
nevrátil, žalobca listom zo dňa 22.02.2016 vyzval žalovaného na vrátenie finančnej hotovosti do 3 dní
od prevzatia výzvy. Žalovaný výzvu žalobcu prevzal 26.2.2016, avšak v určenej lehote neplnil, a tak
dňom 1.3.2016 sa dostal do omeškania. Žalobca za dôkaz označil dodací list a príjmový pokladničný
doklad č. 8 z 12.3.2015, výzvu s podacím lístkom, spolu s výpisom zo stránky Slovenskej pošty, a.s..

2.Vodporeprotiplatobnémurozkazuz26.5.2016,ktorýmsúdžalobevcelomrozsahuvyhovel,žalovaný
uviedol, že zabezpečovacie zariadenie na dom, v ktorom žil žalovaný s dcérou žalobcu a ich spoločným
maloletým synom, sa rozhodol zakúpiť žalobca, ktorý objednal aj jeho montáž a zabezpečovací systém
dal do daru žalovanému, ktorý dar s vďakou prijal. O uvedenom má vedomosť otec žalovaného, ktorého
výsluch žalovaný navrhol. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by žalobca nemal vedomosť o tom, že

rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a že by sa žalobca o tom dozvedel až po rozchode
žalovaného s dcérou žalobcu. Od začiatku spolužitia žalovaného s dcérou žalobcu mal o tom žalobca
vedomosť a bol uzrozumený, že zabezpečovací systém, ktorý sa rozhodol darovať žalovanému, budenamontovaný na dom žalovaného. Žalovaný poukázal aj na rozpor v skutkových tvrdeniach žalobcu,
keď podľa výzvy žalobcu z 24.2.2016 tento mal žalovanému požičať sumu 1.150,- eur v júli 2015 s tým,
že žalovaný sa mal zaviazať uhradiť ju do 31.8.2015, avšak podľa žaloby k montáži zabezpečovacieho

zariadenia došlo dňa 12.3.2015, pričom požičanú sumu sa mal žalovaný zaviazať vrátiť na požiadanie
žalobcu. Aj dodací list z 16.3.2015 a aj príjmový doklad z 12.3.2015 sú vystavené na meno H. N.. Podľa
žalovaného, uvedené preukazuje, že skutočnosti tvrdené žalobcom sa nezakladajú na pravde.

3. Žalobca v replike z 26.5.2016 na odpor žalovaného proti platobnému rozkazu uviedol, že to, že

nehnuteľnosť, v ktorej bola montáž zabezpečovacieho systému vykonaná je vo výlučnom vlastníctve
žalovaného neznamená, že žalovaný pôžičku neobdržal. Neexistoval a neexistuje dôvod, aby poskytol
dar žalovanému, výhradne jemu. Zabudovaný kamerový systém mal slúžiť na ochranu majetku aj dcéry
žalobcu. Keďže žalovaný sa k dcére žalobcu nesprával v súlade s dobrými mravmi, bola dcéra nútená
opustiť spoločnú domácnosť, do ktorej investovala všetky svoje úspory. Žalobca ďalej uviedol, že jeho
nárok by v súlade s § 628 a nasl. OZ bol dôvodný. Peniaze na materiál a montáž nedával do daru, ale

finančné prostriedky zapožičal žalovanému do doby, kým mu ich nevráti, podľa jeho slov „až budem
mať, vrátim“.

4. Súd v súlade s § 267 ods. 3 veta prvá CSP zrušil platobný rozkaz a nariadil vo veci pojednávanie.

5. Súd otvoril pojednávanie vo veci dňa 25.4.2017, na ktorom strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach,
žalobca na tom, že poskytol žalovanému pôžičku a žalovaný na tom, že plnenie žalobcu bolo darom.

Súd v súlade s § 181 ods. 2 CSP určil, že medzi stranami sporu nie je sporné, že zabezpečovacie
zariadenie bolo namontované na nehnuteľnosti žalovaného, a že toto financoval žalobca. Sporný je

dôvod financovania a súdu sa javí, že v danom prípade by mohlo ísť o investíciu do cudzej nehnuteľnosti.

Žalobca, ktorého výsluch súd nariadil na návrh žalovaného, uviedol, že so žalovaným sa rozprávali
o tom, že rodinný dom, v ktorom žila aj dcéra žalobcu so synom - vnukom žalobcu, je potrebné
zabezpečiť. Žalobca zabezpečil technika, doniesol ho do domu žalovaného, ktorý ukázal, ako by mali

byť rozmiestnené kamery. Keď žalobca žalovanému oznámil, že technik má veci nakúpené a že
môže montovať kamerový systém, žalovaný uviedol, že on nemá na to peniaze. Žalobca uviedol, že
on reagoval tak, že žalovanému požičia. Ani žalovaný a ani jeho otec, prítomný počas rozhovoru,
nehovorili na to nič. O konkrétnej sume sa nebavili, ale žalovaný mal podľa žalobcu povedať, že
mu to vráti na konci augusta, po žatve. Žalobca uviedol, že nechcel zostať v hanbe pred technikom,

ktorého zabezpečil. Žalobca nevedel povedať o koľko sa zhodnotila nehnuteľnosť namontovaním
zabezpečovacieho zariadenia na dome vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Uviedol, že technikovi
dával on zálohu na kúpu materiálu. Žalobca nevedel vysvetliť rozpor vo svojich skutkových tvrdeniach,
keď podľa príjmového dokladu dal on technikovi 12.3.2015 zálohu vo výške 1000,- eur, pričom práce
boli vykonané 16.3.2015, avšak tvrdí, že nechcel zostať v hanbe pred technikom, ktorý mal materiál

nakúpený, a preto poskytol žalovanému pôžičku. Žalobca navrhol žalobe vyhovieť.

6. Podľa § 657 OZ Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. K jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi.

Pokiaľ v danom prípade žalobca z vlastnej vôle kontaktoval technika, u ktorého objednal dodávku a
montáž zabezpečovacieho zariadenia na dome vo výlučnom vlastníctve žalobcu, pričom technikovi z

vlastnej vôle poskytol 12.3.2015 zálohu vo výške 1000,- eur (čl. 4) a na kábel zálohu vo výške 91,667 eur
(čl. 4) a dodávka bola podľa dodacieho listu z čl. 4 realizovaná v celkovej výške 1.244,11 eur v prospech
„H. N.“ dňa 16.3.2015, po vyrovnaní ceny prác a materiálu vo výške 152,44 eur, žalobca nielenže
žalovanému v zmysle § 657 OZ neprenechal ani druhovo určené veci, ale mu neprenechal ani peniaze.
Žalobca ani netvrdil, že by sa žalovaný zaviazal druhovo určené veci vrátiť, ale tvrdil, že žalovaný sa

zaviazal vrátiť mu peniaze (v nedohodnutej výške), a to ak bude mať (čl. 18), resp. na požiadanie žalobcu
(čl. 2), resp. po žatve, do konca augusta (čl. 33, 34). Ťažko predpokladať, že pokiaľ sa žalovaný k údajnej
ponuke poskytnutia pôžičky nevyjadril a mlčal, ako vypovedal žalobca na pojednávaní v spore, že bysa žalovaný bez akceptovania návrhu na pôžičku zaväzoval bližšie nešpecifikovanú a neakceptovanú
pôžičku vrátiť.

Bol to žalobca, ktorý v obave o majetok aj svojej dcéry, žijúcej so žalovaným a ich synom, upozornil
žalovaného na potrebu montáže zabezpečovacieho zariadenia, ktorého dodávku a montáž aj zabezpečil
a financoval. Účasť žalovaného na uvedenej iniciatíve žalobcu pozostávala z toho, že žalobcovi oznámil,
že na to nemá peniaze a ani nikoho nepozná, a po tom, ako žalobca doviedol technika do domu
žalovaného,žalovanýspolustechnikomvybralimiesta,naktorýchbymalibyťumiestnenébezpečnostné

kamery.

Plnenie žalobcu žalovanému nespĺňa náležitosti bližšie nešpecifikovanej pôžičky v zmysle § 657 OZ,
keď žalobca ani neuviedol, v akej výške mal žalovanému poskytnúť pôžičku a ani nešpecifikoval z
čoho pozostáva suma, zaplatenia ktorej sa po žalovanom domáha. Žalobca v konaní ani netvrdil, a ani
nepreukázal,žebytechnikoviplnilnamiestožalovaného,najmäkeďžalovanýtechnikaaninekontaktoval

a ani materiál a ani prácu si neobjednal, preto žalovanému ani nevznikla povinnosť v zmysle § 454 OZ.

Navyše, žalobca nevedel ponúknuť logické vysvetlenie k rozpornosti svojich tvrdení, keď vo svojej
písomnej výzve z 24.2.2016 adresovanej žalovanému tvrdil, že na nákup kamerového systému mala
byť žalovanému poskytnutá pôžička v júli 2015, pričom podľa dodacieho listu, zabezpečovací systém

mal byť namontovaný 16.3.2015, teda cca 4 mesiace pred poskytnutím pôžičky na jeho nákup.

Pokiaľ žalobca po skončení spolužitia jeho dcéry so žalovaným popiera, že by dodávka a montáž
zabezpečovacieho systému na dome žalovaného bola jeho darom a ani netvrdil a nepreukázal, že
montážou zabezpečovacieho systému v nehnuteľnosti žalovaného došlo k zhodnoteniu uvedenej

nehnuteľnosti, pričom neuviedol ani hodnotu nehnuteľnosti pred montážou a ani jej hodnotu po montáži
zabezpečovacieho zariadenia, žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku na peňažné plnenie
žalovaným a ani omeškanie žalovaného v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ, a tak súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

Z dôvodu hospodárnosti súd nevypočul ani manželku žalobcu (ako svedka navrhnutého žalobcom),
ktorá o žalobcom tvrdenej pôžičke vedela len sprostredkovane, od žalobcu a z dôvodu hospodárnosti
súd na návrh žalovaného nevypočul ani otca žalovaného, pravdivosť prípadnej výpovede ktorého už
vopred spochybnil žalobca.

7. Súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak,
že v konaní procesne úspešnému žalovanému priznal 100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,

na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenierozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.