Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Dagmar Cabadajová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/134/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115228397
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115228397.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu: R. L. Y., nar. X.X.XXXX, bytom O., ul. K. č. XX, adresa na doručovanie: P. XX, zastúpená
Advokátskou kanceláriou Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom v Žiline, Daniela Dlabača č. 35, proti
žalovanému: Y. L., nar. X.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, právne zast. JUDr. Marcel Šmehýl, advokát, so
sídlom O., D. E. X/XXX, v konaní o zaplatenie 5.472,56 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/292/2015-125 zo dňa 29. novembra 2016, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .
Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni 5.418,76 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 25.9.2015 do zaplatenia, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie 53,80 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z
omeškania od 25.9.2015 do zaplatenia, zastavil. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy
konania v plnom rozsahu.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd poukazom na ust. § 451, § 456 a vykonané dokazovanie
konštatoval nasledovné skutkové a právne závery:
Strany v spore sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, rodinného domu súp. č. XXX postaveného
na parcele č. 636 zapísaného na LV č. XXX, k.ú. T. a žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku KN-
C parc. č. 636 o výmere 344 m2 zapísanej na LV č. XXX k.ú. T..
Súd nemal preukázané tvrdenia žalovaného o tom, že dom pozostáva z dvoch samostatných bytových
jednotiek a každý spoluvlastník môže užívať časť domu zodpovedajúcu spoluvlastníckemu podielu.
Naopak súd zistil, že obytnú časť tvorí poschodie vybavené piatimi izbami a na prízemí sa nachádza
okrem kuchyne príslušenstvo pre užívanie obytných priestorov a domu. Súd nezistil žiadnu existenciu
samostatných bytových priestorov či už horizontálnym alebo vertikálnym delením stavby domu. Zároveň
napriek súčinnosti súdu pre odstránenie príčin sporu súd nezistil, že by boli podniknuté úkony zo
strany ktoréhokoľvek účastníka pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva alebo úpravu
užívania domu.
Z uvedeného súd vyvodil a mal za preukázané tvrdenia žalobkyne, že nehnuteľnosť a pozemky sú
užívané výlučne žalovaným, teda ním a osobami, ktoré užívanú nehnuteľnosti s jeho súhlasom. Súd
nemal preukázané, že ktorákoľvek osoba užívajúca nehnuteľnosti by ich užívala so súhlasom alebo
odvodením od práva žalobkyne.Nakoľko žalovaný popieral hodnotu prípadného nájmu a odvodenú výšku bezdôvodného obohatenia,
súd túto stanovil podľa znaleckého posudku č. 230/2016 znalkyne Ing. Kataríny Brezániovej, kde
znalkyňa v závere uviedla, že jej úlohou bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu za užívanie
nehnuteľnosti rodinného domu č. s. XXX na parc. č. 636 vrátane príslušenstva, pozemku KN parc.
č. 636 k. ú. T., okres KNM za obdobie od 1.10.2013 do 1.10.2015. Všeobecnú hodnotu nájmu za
obdobie od 1.10.2013 do 31.12.2013 v počte dní 92 určila pri výške nájmu 5.019,93 eur za rok, za
posudzovanéobdobiepredstavovalnájom1136,49eurzanájomstavbya128,81eurzanájompozemku,
od 1.1.2014 do 31.12.2014 za obdobie 365 dní pri výške nájmu 5.125,52 eur predstavoval nájom za
stavbu 4.603,74 eur a nájom za pozemok 521,78 eur a za obdobie od 1.1.2015 do 1.10.2015 o počte 274
dní pri všeobecnej hodnote nájmu 5.165,29 eur predstavoval alikvotný nájom za stavbu 3.482,78 eur
a nájom za pozemok 394,73 eur. Spolu 10.268,32 eur. Preto pomerná časť bezdôvodného obohatenia
žalovaného zodpovedá ? hodnoty nájmu stavby a hodnote nájmu nezastavaných pozemkov, ktoré by
inak musel zaplatiť žalovaný za užívanie nehnuteľnosti na základe zmluvného alebo vecného práva
užívania nehnuteľnosti, teda 5.418,76 eur.
Súd preto priznal žalobkyni výšku bezdôvodného obohatenia v rozsahu 5.418,76 eur od žalovaného,
ktorý sa obohatil tým, že užíva v plnom rozsahu nehnuteľnosti, má ?-ný spoluvlastnícky podiel (stavba
domu) alebo nemá žiadne vecnoprávne či záväzkové práva (pozemky) za užívanie od 1.10.2013 do
1.10.2015, nakoľko takýmto užívaním sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne.
Vzhľadom na omeškanie žalovaného s vydaním bezdôvodného obohatenia súd zaviazal žalovaného
aj na zaplatenie úrokov z omeškania od podania žaloby na súd do zaplatenia a to vo výške základnej
úrokovej sadzby platnej k prvému dňu omeškania (podania návrhu na súd) 0,05% ročne zvýšenej o 5
% bodov podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..
Vzhľadom na späťvzatie v rozsahu 53,80 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 25.9.2015
do zaplatenia súd konania podľa § 145 ods. 2 CSP.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa§255ods.2CSP,akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko jej neúspech predstavoval len
nepatrnú čiastku a naviac závisel od znaleckého posudku či prípadnej úvahy (nebolo možné k nemu
dospieť pri podaní žaloby).
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu
zrušiť, konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania, vedeného Okresným súdom Žilina pod
sp.zn. 25C/202/2014. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie má inú vadu, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.
Vo svojom odvolaní zdôraznil, že bezdôvodné obohatenie je povinný vydať ten, kto sa obohatil.
Zo skutkových tvrdení žalovaného, ako aj žalobkyne jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosť užíva
okrem neho aj jeho manželka, deti a aj jeho otec L. L.. Je zrejmé, že sú to aj oni, kto sa na úkor
žalobkyne za súčasného majetkoprávneho usporiadania obohacuje. Je irelevantné, či sú tieto osoby v
príbuzenskom pomere k žalovanému alebo nie, rovnako ako je irelevantné, že žalobca je vlastníkom
druhej polovice rodinného domu. Podstatné pre správne rozhodnutie veci je to, kto užíva nehnuteľnosť
na úkor žalobkyne. Ak súd dospel k záveru, že je užívaná celá nehnuteľnosť, a teda aj časť žalobkyne,
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie nesie žalovaný iba v rozsahu jednej pätiny. Do pozornosti
dal aj ďalšie pochybenie súdu pre inštancie, ktorý konštatoval, že ostatné osoby, ktoré nehnuteľnosť
užívajú spolu so žalovaným, tak činia na základe jeho súhlasu. On nemá vedomosť, že by bol v konaní
prezentovaný jediný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že dal otcovi súhlas s užívaním rodinného domu.
Takýto záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Jeho otec užíva nehnuteľnosť, nakoľko ju
v polovici považuje za svoje vlastníctvo.
Poukázal na to, že prebieha konanie, v ktorom sa má posúdiť otázka platnosti prevodu vlastníckeho
práva na žalobkyňu a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/520/2015-68 o nariadení
predbežného opatrenia. Má za to, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu, ktoré je podľa jeho informácii
vedené pod sp.zn. 25C/202/2014 a faktu, že Krajský súd v Žiline by zjavne bezdôvodnému návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovel, bolo namieste rozhodnúť o prerušení konania do
právoplatného skončenia konania o neplatnosť právneho úkonu.3. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu podala písomné vyjadrenie žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a žalovaného zaviazať k plnej náhrade trov
odvolaciehokonania.Vosvojomvyjadreníuviedla,žesúdprvejinštanciesvojrozsudokriadneodôvodnil,
v odôvodnení sa dôsledne vysporiadal s výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého jednoznačne
vyplýva jeho vecná správnosť.
Poukazovala na to, že žalovaný v odôvodnení svojho odvolania nešpecifikuje ustanovenie CSP,
o ktoré opiera svoj návrh, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu. K ďalším dôvodom
uvádzaným v odvolaní žalovaného uviedla, že pokiaľ jeden zo spoluvlastníkov umožní nad rozsah
svojho spoluvlastníckeho podielu užívanie spoločnej veci tretej osobe, nie je legitimovaný druhý
opomenutý spoluvlastník požadovať po tretej osobe vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je
užívaním predmetu spoluvlastníctva vzniklo. Tento opomenutý spoluvlastník môže žiadať vydanie
bezdôvodného obohatenia len od druhého spoluvlastníka a to v rozsahu, v ktorom svoj spoluvlastnícky
podiel nadužíval. Uvedený právny záver sa uplatní aj vtedy, pokiaľ jeden zo spoluvlastníkov síce tretej
osobe spoločnú vec nedal do nájmu, avšak súhlasil s tým, aby ju táto fakticky užívala a to nad rámec
jeho spoluvlastníckeho podielu. V tejto súvislosti poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu ČR a SR.
Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný konkludentným spôsobom
prejavil súhlas so spoluužívaním rodinného domu jeho manželkou, deťmi a otcom. Vykonané
dokazovanie potvrdzuje skutočnosť, že rodinný dom je kompaktnou jednobytovou stavbou, a preto
bez súhlasu žalovaného by iná osoba nemala možnosť spoluužívať túto nehnuteľnosť. Rovnako bolo
preukázané, že žalobkyňa nemala možnosť vstúpiť do predmetu svojho spoluvlastníctva a zistiť, kto
okrem spoluvlastníka v predmete jej spoluvlastníctva býva.
Nepopierala, že uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/520/2015-68 bolo nariadené predbežné
opatrenie, ktorým bol obmedzený výkon vlastníckych práv žalobkyne, čo do prevodu vlastníctva,
uzavretia nájomnej zmluvy s tretími osobami až do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 14C/292/2015. Poukázala však na to, že dňa 25.1.2017 súd prvej
inštancie-OkresnýsúdŽilinavyhlásilrozsudokvkonaní25C/202/2014,ktorýmžalobužalobcuourčenie
neplatnosti nadobúdacieho titulu žalobkyne zamietol.
4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právnepredpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.
9. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:
11. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa je
podielovou spoluvlastníčkou v podiele jedna polovica na základe kúpnej zmluvy č. V1288/06 zo dňa
3.1.2007 a žalovaný podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 na základe kúpnej evidovanej pod č. V
93/2009z9.2.2009nehnuteľnostinachádzajúcejsavk.ú.T.,zapísanejnaLVč.XXX,stavbyč.súp.XXX,
postavenej na parcele KN-C parc. č. 636. Podľa LV č. 2018 pre k.ú. T., vlastníkom KN-C parc. č. 636 o
výmere 344 m2 zastavanej plochy a nádvoria je žalobkyňa v podiele 1/1 s titulom nadobudnutia kúpna
zmluva V1288/06 zo dňa 3.1.2007. Ďalej bolo preukázané, že rodinný dom je kompaktnou jednoobytnou
stavbou, ktorá sa nedá deliť horizontálne alebo vertikálne. Súd zistil, že obytnú časť tvorí poschodie
vybavené piatimi izbami a na prízemí sa nachádza okrem kuchyne príslušenstvo pre užívanie obytných
priestorov a domu. Uvedenú nehnuteľnosť napriek existencii podielového spoluvlastníctva a výlučného
vlastníctva užíva výlučne žalovaný spolu s osobami, ktorým k užívaniu dal konkludentný súhlas. Bez
súhlasu žalovaného by uvedené ďalšie osoby nemohli predmetné nehnuteľnosti užívať.
12. Odvolací súd sa stotožnil s vyjadrením žalobkyne, v zmysle ktorého nie je žalobkyňa legitimovaná
k podaniu návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré užívaním predmetu spoluvlastníctva
vzniklo voči tretej osobe. Návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia môže podať výlučne voči
spoluvlastníkovi, ktorý umožnil nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu užívanie spoločnej veci
tretej osobe.
13. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny.
14.Pokiaľideonávrhžalovanéhonaprerušeniekonaniadoprávoplatnéhoskončeniakonaniavedeného
Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 25C/202/2014 v zmysle ust. § 162 ods. 1 CSP, tak odvolací súd
nevzhliadol dôvody pre vyhovenie návrhu na prerušenie konania vzhľadom k tomu, že výsledok konania
vedeného pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 25C/202/2014 nemôže mať vplyv na rozhodnutie
v predmetnej veci. Predmetom konania v danom spore je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
vzniklo na strane žalovaného užívaním spoločnej veci v období od 1.10.2013 do 1.10.2015. Vzhľadom
k tejto skutočnosti odvolací súd návrh na prerušenie konania zamietol v súlade s ust. § 162 ods. 3 CSP,
v zmysle ktorého zamietnutie návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci
samej.
15. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobkyne, preto
odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.