Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816203086
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816203086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členiek

senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát
so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanému: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. pod Z., C. XX, o zaplatenie 7 583,68 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza č.k. 13C/51/2016-64 zo dňa 09. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Návrh Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Bratislava,
Šafárikovo nám. 7, IČO: 43 362 962 zo dňa 18.04.2017 na pokračovanie v konaní pod procesným

označením osobitný subjekt konania z a m i e t a .

II. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 5716,24 eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 5716,24 eur od 22.03.2013 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 55,88 %.

2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov
dokazovania.

3. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 26.04.2011 zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením FO č. BSU-00-0001784973, na základe ktorej veriteľ

poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 10.000,- eur s výškou, ktorú sa zaviazal
žalovaný veriteľovi zaplatiť v 60 mesačných splátkach po 212,66 eur, teda s úrokovou sadzbou 9,9%
ročne, RPMN 11,93% a priemernou RPMN 12,58%. Dátum poskytnutia spotrebiteľského úveru je
uvedený ako „najneskôr do piatich pracovných dní od splnenia podmienok poskytnutia spotrebiteľského
úveru uvedených v tejto zmluve“. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru uvedená „do 5 rokov od
splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky“. Termín splatnosti jednotlivých splátok bol dohodnutý ako 17.
deň príslušného mesiaca. Výška celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť je 13079,60 eur. Žalovaný

bol v omeškaní s úhradou splátok predmetného úveru, a preto právny predchodca žalobcu ku dňu
15.03.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval ho na zaplatenie sumy 7598,97 eur, ktorá
pozostáva z istiny 7334,37 eur, riadneho úroku 243,87 eur, úroku z omeškania 8,73 eur a poplatku 12,-
eur. Predmetný list bol žalovanému doručený fikciou dňa 21.03.2013. Žalobca podal žalobu na súd dňa11.03.2016. Žalovaný celkovo zaplatil sumu 4283,76 eur ( z toho na istinu 2665,63 eur, na úroky 1372,13
eur a na poplatkoch 246,- eur).

4. Právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovanému zmluvou o postúpení
pohľadávok z 06.10.2015.

5. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci okresný súd považoval súd žalobu žalobcu
za čiastočne dôvodnú. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, v ktorej mal žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, pretože nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
a právny predchodca žalobcu bol v postavení veriteľa v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože úver poskytuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Okresný súd podrobil kontrole zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zistil, že táto nemá všetky zákonné
náležitosti predpokladané v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a

preto sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11
ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže je v predmetnej
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená aj nesprávna ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len
„RPMN“) v neprospech spotrebiteľa považuje sa predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.. V

zmluve č. 00-0001784973 je uvedená RPMN vo výške 11,93%, no súd na základe kontroly výpočtu
RPMN (www.openiazoch.zoznam.sk ;www.ekonomika.sme.sk,
http://www.ekonomika.sme.sk>) z údajov predmetnej úverovej zmluvy (výška úveru 10000,- eur,
mesačná splátka 212,66 eur + poistenie 10,63 eur + mesačný poplatok 2,- eur, spracovateľský poplatok
200,- eur, 60 mesačných splátok, pri celkovej sume splatenej spotrebiteľom spolu s poistným vo výške

13717,40 eur podľa § 2 písm. g) citovaného zákona, keďže dlžník si len volí súbor poistenia a nie je daná
možnosť dlžníkovi spotrebiteľovi nezvoliť si poistenie) zistil, že reálna RPMN je vo výške 14,32%. Ak
bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna RPMN (11,93%), a táto je nižšia ako reálna
RPMN predmetnej úverovej zmluvy (14,32%), je to v neprospech spotrebiteľa, a preto sa predmetná
úverová zmluva v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v

stave účinnom pri podpise zmluvy považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Zároveň predmetná zmluva
neobsahuje konkrétny dátum prvej a poslednej splátky, a správne uvedenú celkovú čiastku k zaplateniu
(v zmluve uvedená suma 13079,60 eur, reálna čiastka, ktorú žalovaný zaplatí na splatenie predmetného
úveruspoistenímjevsume13717,40eur),atedaplatí,akokebytamaniuvedenéneboli.Ajzuvedeného
dôvodu sa predmetná úverová zmluva v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch v stave účinnom pri podpise zmluvy považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
Keďže žalovaný na základe uvedenej úverovej zmluvy, ktorá sa považuje z vyššie uvedených dôvodov
za bezúročnú a bez poplatkov, zaplatil sumu 4283,76 eur, je povinný vrátiť žalobcovi sumu rovnajúcu sa
rozdielu poskytnutého úveru v sume 10000,- eur a zaplatenej sumy 4283,76 eur, t. j. sumu 5716,24 eur.
Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, neboli splnené zákonné podmienky na priznanie

inej sumy ako sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému vo forme úveru a sumy, ktorú žalovaný žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi žalobcu už
zaplatil, t. j. sumy 5716,24 eur. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.01.2013 súd priznal žalobcovi z dlžnej sumy 5716,24 eur úroky z
omeškania v zákonnej výške 8,75% ročne od 22.03.2013 do zaplatenia.

6. Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal nesprávne skutkové a právne posúdenie veci
okresným súdom a žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že
žalobe vyhovie v celom rozsahu. Poukázal na § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, podľa ktorého celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú
všetkým náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí

takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Z predložených listín vyplýva, že žalovaný nebol povinný uzavrieť poistnú zmluvu ako podmienku pre
získanie úveru, ktorá skutočnosť vyplýva z čl. II úverovej zmluvy, v ktorom sú upravené podmienky
poskytnutia spotrebiteľského úveru. Taktiež v čl. 3 Štandardných informácií o spotrebiteľskom úveresa uvádza, že poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru nie je podmienkou pre získanie
spotrebiteľskéhoúveru.Poistnézosobitnéhopoistnéhoproduktunesúvisísúverom,nebolopodmienkou
získania úveru, a preto nepatrí do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. RPMN úveru

vo výške 11,93 % bola potom vypočítaná správne, podľa platného vzorca na výpočet RPMN, a to i podľa
internetových kalkulačiek, ktoré použil okresný súd. Právny názor okresného súdu, že úver je bezúročný
a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia presného termínu prvej splátky a termínu konečnej splatnosti nie
je správny a v tomto smere poukázal na rozsudok súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci
C-42/15,Home CreditSlovakia,s.s.c/aKláraBíroóva.Dátumkonečnejsplatnostijeuvedenýdostatočne

určito a zrozumiteľne, a to aj s poukazom na vyhlášku MF SR č. 620/2007 Z.z., ktorou sa ustanovuje
vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný
postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015
Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok okresného súdu je v napadnutej časti vecne
správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o

konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

11. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

12. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací
súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

14. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom a
právnom závere (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP).

16. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

18. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.19. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako
aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na podrobné a presvedčivé odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej, v ktorom sa okresný súd vysporiadal so
všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým
odôvodnením v týchto častiach, sa krajský súd v plnom rozsahu identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na

rozsah odvolania žalobcu, uvádza krajský súd nasledovné skutočnosti.

21.PokiaľideovýpočetRPMNdanéhoúveru,žalobcavodvolanínamietalpostupokresnéhosúdu,ktorý
pri výpočte zohľadnil i zmluvnými stranami dojednané poistné vo výške 10,63 eur mesačne s tým, že
žalovaný nemusel uzavrieť poistnú zmluvu ako podmienku pre získanie úveru, čo znamená, že poistné
nie je možné v zmysle § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zahrnúť do

výpočtu RPMN daného úveru.

22. Po preskúmaní veci krajský súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné, že v prejednávanej
veci bola poistná zmluva uzavretá v priamej súvislosti so zmluvou o úvere, ktorá je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa aj Občianskeho zákonníka, pričom

ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tak ako to napokon
konštatoval i okresný súd. Ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení. To platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje aj vedľajšie zmluvné ustanovenia
formulárovej povahy (napr. záložné zmluvy, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy,

poistné zmluvy a pod.). V danej veci je z vykonaného dokazovania zrejmé, že spotrebiteľ nemohol
meniť formulárovú zmluvu o úvere vrátane obsahu poistnej zmluvy. Dôkazné bremeno preukázať,
že spotrebiteľ si individuálne vyjednal poistnú zmluvu, je totiž na strane žalobcu. V tomto smere
neboli zo strany žalobcu doložené žiadne relevantné dôkazy podporujúce záver o individuálnom
vyjednaní poistnej zmluvy so žalovaným vrátane možnosti žalovaného uzavretie poistnej zmluvy

odoprieť. Nie spotrebiteľ má totiž dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, resp. že nemohol
odoprieť uzavretie takej zmluvy, aby získal úver, ale naopak, dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo
preukázať individuálne vyjednanie, teda skutočnosť, že spotrebiteľovi bola daná možnosť odmietnuť
uzavretie poistnej zmluvy (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Z vykonaného dokazovania však takýto
záver nemožno prijať, pretože i keď v tlačive Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere

sa uvádza, že na získanie spotrebiteľského úveru nie je nevyhnutné uzavrieť poistenie na zabezpečenie
spotrebiteľského úveru, zo samotného textu formulárovej zmluvy o úvere takáto skutočnosť nevyplýva.
Dôvodne teda možno konštatovať, že žalobca si dôkazné bremeno v tomto smere nesplnil a správny
bol potom postup okresného súdu, ktorý realizoval výpočet RPMN daného úveru tak, že do nákladov
spotrebiteľa zahrnul i dojednané poistné.

23. Obdobný záver platí i o výške celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože sa do nej v
zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch musia zahrnúť všetky
predpoklady použité na výpočet RPMN úveru.

24. Uvedené skutočnosti už sami osebe odôvodňujú správnosť záverov okresného súdu o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

25. Pre úplnosť krajský súd uvádza, že pokiaľ ide o uvedenie dátumu splatnosti prvej a poslednej splátky

úveru,jepravdou,ževzmyslevýrokuII.rozsudkuSúdnehodvoraEÚvoveciC-42/15 zodňa09.11.2016
článok 10 ods. 2 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66) /
ďalej len „smernica“/ sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú

spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

26. V prejednávanej veci však bol zmluvne dojednaný dátum poskytnutia spotrebiteľského úveru
ako „najneskôr do piatich pracovných dní od splnenia podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveruuvedených v tejto zmluve“; konečná splatnosť spotrebiteľského úveru ako „do 5 rokov od splatnosti prvej
mesačnej anuitnej splátky“ a termín splatnosti jednotlivých splátok ako „17. dňa príslušného mesiaca“.
Z takto formulovaných zmluvných dojednaní nemožno z pohľadu priemerného spotrebiteľa vyvodiť, že

termín splatnosti prvej splátky úveru, a teda nadväzne i následné termíny splatnosti ostatných splátok a
deň konečnej splatnosti úveru možno identifikovať určito, bez ťažkostí a s istotou tak, ako to má na mysli
vyššie citované rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, pričom i v zmysle základných právnych zásad použitie
uvedených zmluvných dojednaní vo formulárovej zmluve, ktorej obsah spotrebiteľ nemôže zásadným
spôsobom ovplyvniť, treba nepochybne pričítať na ťarchu veriteľa, ktorý ich v zmluve sám použil.

27. Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu vo veci
samej je v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v potvrdil.

28. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v odvolacom konaní

žalovanému.

29. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v
nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku okresný súd.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).