Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/251/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110215534
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8110215534.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: O.. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A., D. S., B. XX, právne zastúpená M. M. G., bytom U. XX, XXX XX Z., okr. A. proti žalovanému: Mesto
Prešov, Hlavná 73, právne zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom v Prešove, Sládkovičova 8,
zaúčastiintervenienta:G.A.S.L.B.,S.X,N.,onáhraduškody,oodvolaniachžalovanéhoprotirozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 17C/127/2010-247 zo dňa 17.03.2014, proti dopĺňacemu rozsudku č.k.
17C/127/2010-274 zo dňa 28.08.2015 a proti uzneseniu č.k. 17C/127/2010-261 zo dňa 24.06.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia 8.055 eur a vo výroku o povinnosti žalovaného
nahradiť žalobkyni trovy konania s tým, že tieto uhradí žalobkyni, a to v spojení s opravným uznesením
č.k. 17C/127/2010-254 zo dňa 19.05.2014 a opravným uznesením č.k. 17C/127/2010-284 zo dňa
23.10.2015.

Zrušuje rozhodnutie označené ako dopĺňací rozsudok č.k. 17C/127/2010-274 zo dňa 28.08.2015 a
uznesenie č.k. 17C/127/2010-276 zo dňa 28.08.2015 a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Potvrdzuje uznesenie č.k. 17C/127/2010-261 zo dňa 24.06.2014.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 8.055 eur (v zmysle opravného uznesenia č.k.
17C/127/2010-254 zo dňa 19.05.2014), ktoré uložil zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške
489,10 eur na účet M.. M. W., advokáta v A., a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Upravil učtáreň

súdu na vrátenie preplatku vedľajšiemu účastníkovi vo výške 106,24 eur.

2. Rozsudok bol odôvodnený tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala odškodnenia z titulu bolestného
vo výške 2.978 eur a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 59.560 eur dôvodniac, že
22.08.2009 v čase od 9:30 hod. do 9:45 hod. pri prechádzaní cez cestu, ktorej majiteľom je žalovaný,
stúpila do výtlku, spadla a spôsobila si ujmu na zdraví, a to zlomeninu ľavej časti vretennej kosti s
posunom úlomkov, zlomeninu bodcového výbežku ľavej lakťovej kosti a zlomeninu krčka ľavej stehennej

kosti s dobou liečenia najmenej 6 až 7 mesiacov.

3. Žalovaný a vtedajší vedľajší účastník na jeho strane navrhli žalobu zamietnuť.4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, a to výsluchom účastníkov, svedkov, ohliadkou na
mieste samom, oboznámením znaleckými posudkami a oboznámením iných dôkazov, s poukazom na
§ 3d, § 4b, § 8, § 9, § 9a, zákona č. 135/1961 Zb., cestný zákon, ako aj § 12, § 13, § 14 vyhlášky

č. 35/1984 Zb., § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 437/2004 Z.z., opatreniam
MZ SR zo 14.05.2008, ako aj citujúc ust. § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 a § 444 Občianskeho
zákonníka dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala, že dňa 22.08.2009 pri prechádzaní cez cestu
pred križovatkou ulíc B., Z. v D. S. spadla, pričom k pádu došlo tým, že stúpila do výtlku, ktorý bol
vysypaný kamienkami, skĺzla sa na týchto kamienkoch a následne spadla na cestu. Všeobecne bolo

známe, že cesta na ul. B. bola v zlom technickom stave a aj miestni obyvatelia tejto lokality vypočutí ako
svedkovia, a to W. N., R. Z., O. B., V. Z. zhodne potvrdili, že cesta je neudržiavaná, rozbitá, stalo sa
na nej viac úrazov. Ďalej súd zistil, že v čase, keď žalobkyňa prechádzala cez cestu boli neukončené
rozkopové práce na tejto ceste, bol rozkopaný kanál, ktorý bol zasypaný, ale hlina a kameň nesadol,
pričom tento úsek nebol ani vykonávateľom týchto rozkopových prác označený dopravnou značkou, ani
osadenou zábranou tak, ako mu to bolo uložené v rozhodnutí Mestského úradu pri povolení rozkopávky.

Naviac vypočutý svedok V. F. potvrdil, že Správa a údržba prešovských ciest A., ktorej je konateľom, síce
vykonávala monitoring, v rámci ktorého zisťovala závady zjazdnosti ciest, ale vzhľadom na to, že neboli
vyčlenené finančné prostriedky, zjazdnosť a údržba ciest IV.triedy, do ktorej bola zaradená aj cesta na ul.
B., nebola vykonaná spôsobom živičnej úpravy tejto cesty, ale len výsypom hrubých zŕn štrku uvedený
svedok potvrdil, že pri moste na ul. B. bol pokles, bol tam vydrobený materiál asi v hĺbke 3cm a toto

miesto predstavovalo asi 2 m2 v časti, kde sa križuje ul. A. s B.. Požiadavka na opravu celej plochy
ul. B. bola daná v r. 2010-2011 a realizovaná v r. 2012. Posledná asfaltovo-makadomová úprava bola
v r. 1986. Ďalej potvrdil, že na tejto ceste boli výtlky. Prvoinštančný súd vyvodil z toho, že žalovaný
zodpovedá ako vlastník tejto komunikácie IV.triedy za závady v schodnosti a zjazdnosti, ktoré vzniknú
užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou je závadnosť v zjazdnosti okrem prípadu, ak preukážu,

že nebolo v medziach ich možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

5. V ďalšom uviedol, že žalovaný ako vlastník cesty a jej správca neodstránil výtlk, na ktorom sa stal
žalobkyni úraz 22.08.2009, ani nevykonal opatrenia na zamedzenie vzniku škody, aby nebezpečenstvo
na tomto úseku cesty vyznačil dopravnou značkou alebo zátarasou. Konštatoval, že žalobkyňa pri

prechádzaní cestou dbala na svoju bezpečnosť opatrnou pomalou chôdzou, no výtlk na ceste nebol
označený predpísaným spôsobom, preto nemohla predvídať, že sa tam výtlk nachádza, zasypaný
drobnými kamienkami, do ktorého jej zapadla noha, spadla a utrpela úraz. Súd prvej inštancie mal
za to, že žalovaný sa nezbavil zodpovednosti za škodu, ktorej príčinou boli závady v zjazdnosti
cesty, ktorú pre nedostatok finančných prostriedkov od roku 1986 neopravil. Tvrdenie žalovaného,

že si žalobkyňa spôsobila úraz sama neopatrným prechodom po úseku cesty, resp. že náležitým
spôsobom nepreukázala, v ktorom mieste došlo k jej pádu, ako aj poukazovanie na to, že žalobkyňa si
nesplnila svoju prevenčnú povinnosť, súd nepovažoval za také skutočnosti, ktoré by zbavili žalovaného
zodpovednosti za vzniknutú škodu ako vlastníka tejto komunikácie. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že
nie je pasívne legitimovaný, lebo má mandátnu zmluvu uzatvorenú so Správou a zimnou údržbou ciest,

ktorá práve zodpovedá za takéto typy škody, ktorých príčinou sú závady zjazdnosti a schodnosti, súd
má za to, že je tu daná pasívna legitimácia žalovaného ako vlastníka komunikácie a správcu cesty, táto
zodpovednosť vyplýva práve z ust. § 9 zák. č. 135/1961 Zb.

6. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX znalca O.. O. Z. a jeho záverov vyplynulo, že síce žalobkyňa bola

dlhodobo liečená po neurologickej stránke pre degeneratívne ochorenie chrbtice, aj na zlomeninu 3.
Driekovéhostavca,bolapredúrazombezobmedzenia,samostatná,plnemobilnáavroku,keďsajejstal
úraz bola v dobrom stave. Na motorické schopnosti žalobkyne nemali vplyv predchádzajúce ochorenia,
ktorými žalobkyňa trpela v období pred úrazom a tiež nemali vplyv na jej chôdzu.

7. Súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku O.. A. Z. č. X/XXXX, ktorým bolo určené
základné bodové ohodnotenie bolestného, a to podľa položky 148 d, zlomenina dolného konca ľavej
vretennej kosti liečená operačne 70 bodov podľa § 9 ods. 5c pre operáciu zvýšené o 1 základnej hodnoty
t.j. 37,5 boda, spolu 112,5 bodov, položky 183 zlomenina krčka ľavej stehnovej kosti liečená operačne
180bodov,podľa§9ods.5cpreoperáciuzvýšenéo1základnejhodnotyt.j.o90bodov,spolu270bodov,

položka 148 zlomenina botsového výbežku ľavej lakťovej kosti 25 bodov, položka 167c podvrtnutie
pravého členkového kĺbu 15 bodov, spolu 422,5 bodov. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia
u žalobkyne je vykázané skrátenie dolnej končatiny vľavo o 1,9 cm a na základe toho znalec konštatoval,
že ide o skrátenie ľavej dolnej končatiny v dôsledku zlomeniny krčka stehennej kosti 1,9 cm, zbytok je vdôsledku ťažkých degeneratívnych zmien chrbtice so skoliózou s vybočením doprava, kde je jej vrchol.
Rozsah pohybov v bedrovom kĺbe vľavo s porovnaním s pravou stranou je ľahko obmedzený s deficitom
vonkajšej rotácie o 10 stupňov a vnútornej rotácie s deficitom 10 stupňov. Röntgen ľavého zápästia

poukazuje na zlomeninu dolnej časti oboch kostí predlaktia so zlomeninou dolnej epifízy vretennej kosti
a odlomením bodcového výbežku lakťovej kosti zhojenej v priaznivom postavení, v ľahkej madelungovej
deformácii, t.j. s posunom ruky v zápästí na vretennú stranu so zúžením radiokarpalnej štrbiny ako
poúrazovej artrózy s ľahkým obmedzením rozsahu pohybov. Posudzovaním obmedzení pre výkon
pracovných, domácich, rodinných, kultúrnych a spoločenských činností u žalobkyne zistil, že ide o

pacientku dlhodobo liečenú pre degeneratívne ochorenie chrbtice s osteochondrózou medzistavcových
priestorov hrudnej a driekovej chrbtice, v minulosti liečená pre zlomeninu tretieho driekového stavca,
liečená na arteriálnu hypertenziu, A. chorobu, nedostačnosť chrbticovej tepny a úzkostnodepresívne
stavy. Odhliadnuc od týchto ochorení má žalobkyňa po úraze ľavej dolnej a hornej končatiny ľahké
obmedzenia v hybnosti, nemohla by vykonávať ťažkú fyzickú námahu, ak by fyzicky pracovala, napr. s
lopatou a pri psychickej práce by jej obmedzenia boli minimálne. Stav žalobkyne z úrazového hľadiska

je stabilizovaný bez progresie a pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, znalec stanovil 180
bodov podľa položky 351 a ľahké obmedzenie hybnosti ľavého zápästia 50 bodov podľa položky
393 a ľahké obmedzenie hybnosti ľavého bedrového kĺbu 100 bodov, 360 madelungová deformácia
zápästia prirovnané k zlej zhojenej zlomeniny demetovej 30 bodov. Výška náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia za 1 bod v r. 2008 podľa oznámenia MZ SR zo 14.05.2008 č. 12384-1/2008-

OL je 402,92 Sk, čo zodpovedá 13,37 Eur. Súd v zmysle zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia priznal žalobkyni náhradu za 422,5 bodov bolestného a 180 bodov
sťaženia spoločenského uplatnenia, spolu za 602,5 boda x 13,37 t.j. spolu 8.058,13 Eur (správne 8.055
Eur), ktoré zaviazal uhradiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh žalobkyne zamietol, pretože nie je možné jej priznať zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia o 20 násobok v zmysle vyhl. č. 32/1965 Z.z. pretože v čase, keď
došlo k úrazu, tento zákon už nebol platný a účinný a podľa zák. č. 437/2004 Zb. je možné priznať
v odôvodnených prípadoch zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 %, ale vzhľadom na
závery znaleckého dokazovania, neboli zistené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali aj zvýšenie o 50 %

základného bodového ohodnotenia. Rovnako považoval za nedôvodný aj nárok žalobkyne na priznanie
úroku za omeškanie.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p., a žalobkyni priznal trovy na pôvodnom
právnom zastúpení M.. M. W. podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a tak priznal

odmenu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a napísanie návrhu, t.j. 2 x
237,34 eur + 2 x režijný paušál za rok 2010 vo výške 7,21 eur, teda spolu sumu 489,10 eur. Iné trovy
preukázané neboli.

10. S poukazom na § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. ch) zákona č. 71/1992 Zb. je žalobkyňa oslobodená

od platenia súdnych poplatkov, preto poplatková povinnosť prešla na žalovaného, ktorému súd prvej
inštancie uložil zaplatiť súdny poplatok vo výške 483,48 eur podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka
súdnych poplatkov, čo predstavuje 6 % z priznaného plnenia.

11. V ďalšom citoval ust. § 148 ods. 1 O.s.p. s tým, že štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom

právo na náhradu trov konania, ktoré platil.

12. Výrok o vrátení zálohy vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil tým, že za znalecké posudky bola
vyplatená suma 843,76 eur, zálohy boli zložené vo výške 950 eur, preto preplatok vo výške 106,24 eur
bol vrátený.

13. Uznesením č.k. 17C/127/2010-254 zo dňa 19.05.2014 súd prvej inštancie opravil prvý výrok
rozsudku tak, že namiesto sumy 8.058,13 eur správne táto suma je 8.055 eur.

14. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 17C/127/2010-274 zo dňa 28.08.2015 súd prvej inštancie doplnil

rozsudok o výrok, ktorým uložil žalovanému povinnosť nahradiť štátu na účet Okresného súdu Prešov
na trovách konania čiastku, ktorá bude uvedená v písomnom vyhotovení, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.15. Následným opravným uznesením zo dňa 28.08.2015 súd prvej inštancie opravil piaty výrok
vyhláseného rozsudku, ktorý znel tak, že: Žalovaný je povinný nahradiť štátu na účet Okresného súdu
v Prešove na trovách konania čiastku, ktorá bude uvedená v písomnom vyhotovení, do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku tak, že tento správne znie: Žalovaný nie je povinný nahradiť štátu na účet
Okresného súdu Prešov trovy konania.

16. Proti rozsudku v znení opravného uznesenia č.k. 17C/127/2010-254 v zákonom stanovenej lehote
podal odvolanie žalovaný. Odvolaním napadol výrok, ktorým ho súd zaviazal zaplatiť žalobkyni titulom

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 8.055 eur a nahradiť žalobkyni trovy konania
vo výške 489,10 eur. Navrhol uvedené výroky zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
alebo podľa § 220 O.s.p. zmeniť rozsudok tak, že žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnil tým, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(vzmysle§205ods.2písm.b),f)O.s.p.).
Podľa odvolateľa skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie nemajú oporu vo vykonanom

dokazovaní a hodnotenie dôkazov z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je v
logickom rozpore a odporuje ust. § 133 až § 135 O.s.p. Namietal, že z doposiaľ vykonaného dokazovania
tvrdenia, že žalobkyňa spadla na ceste, a pri páde si spôsobila poranenia, nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Nebolo spoľahlivo zistené, čo bolo príčinou pádu žalobkyne na cestu. Svedkovia samotný
pád žalobkyne nevideli a aj žalobkyňa o dôvode pádu vypovedala rozdielne. Poukázal na zdravotnú

dokumentáciu žalobkyne z hospitalizácie, kde sa konštatuje „dnes ráno spadla na ceste“. Konkrétna
príčina pádu z uvedeného nevyplýva. Tiež namietal tvrdenia žalobkyne pri opise príčiny jej pádu jednak
v žalobe, jednak na pojednávaní dňa 13.10.2010, ako aj vo vyjadrení k výpovedi svedkyne N. a tiež
na ohliadke na mieste samom. Tiež namietal, že dôkazy vykonávané na mieste samom pri ohliadke a
pri vypočúvaní svedkov neboli zákonné, lebo svedkovia neboli poučení o povinnosti pri výpovediach.

Rovnako svedkovia aj žalobkyňa boli pri výpovediach prítomní tak, že navzájom počuli, kto čo vypovedá.
Nikto zo svedkov nevidel ako žalobkyňa spadla. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno o príčine
jej pádu. Rozsudok tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo nie je z neho zrejmé,
na aký konkrétny právny predpis poukazuje. Možno si len domyslieť, že cituje vyhlášku č. 35/1984
Zb. Žalovaný v odvolaní poukázal práve na § 9a ods. 1, 3 zákona č. 135/1961 Zb. a na § 12 ods. 2,

3, 4, 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb. Vzhľadom na skutočnosť, že v mieste, kde došlo k pádu žalobkyne
nebol chodník a chodci využívali miestnu komunikáciu na chôdzu, je potrené zaoberať sa posúdením
závady v schodnosti miestnej komunikácie. Zákon č. 135/1961 Zb. nestanovuje zodpovednosť správcu
komunikácie ako absolútnu zodpovednosť ako to interpretoval súd. Upriamil pozornosť na rozsudok
Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/147/2011-305, v ktorom sa poukazuje na rozsudok NS ČR vo veci

25 Cdo/1713/2008, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa dennodenne prechádzala po komunikácii, poznala
jej stavebno - technický stav, musela sa podľa toho aj chovať a prispôsobiť pohyb a svoje správanie
sa. Ak mala vedomosť o stave komunikácie, t.j. že sú na nej výtlky, resp. kamienky a napriek tomu
sa po nej pohybovala a nebrala to do úvahy, nemôže preto očakávať, že bude odškodnená. Každý
je povinný zachovávať taký stupeň pozornosti, ktorý možno od neho požadovať a ktorý je spôsobilý

zabrániť, resp. obmedziť riziko vzniku škody na zdraví. Ak tak žalobkyňa nekonala, sama zodpovedá za
poškodenie svojho zdravia. Preto odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je v posudzovanej
veci opodstatnený. Zotrval ďalej na svojej námietke, že nie je pasívne legitimovaný z dôvodu, že v
rozhodnom období bola uzatvorená mandátna zmluva so Správou a zimnou údržbou prešovských ciest,
s.r.o. a z jej článku 5 vyplýva zodpovednosť mandatára za škodu na komunikáciách, ktoré mal v správe

a to aj napriek tomu, že vlastníkom komunikácie je žalovaný. Odvolanie smerovalo aj proti výroku o
trovách konania z dôvodu, že nárok bol uplatnený v rozpore so zákonom č. 437/2004 Z.z., ktorý pripúšťa
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % a nie o 20 násobok tak, ako bol v žalobe uplatnený.
Žalobkyňa preto nebola úspešná v prevažnej miere. Navrhol preto rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa tak, že súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam, správne zhodnotil dôkazy. Bolo preukázané, že žalovaný porušil zákon č.
135/1961 Zb., najmä § 9, tiež uviedla, že v čase úrazu žalobkyne povrch cesty nebol opravený a daný
do pôvodného stavu, aj keď pôvodná rozkopávka mala byť upravená do 30.11.2007. Pritom v rozhodnutí

MsÚ A. zo dňa 05.09.2007 pod č. D-2008/173/07-Mt boli podmienky počas rozkopávky vo vzťahu k
dopraveachodcom,ktorézrealizovanéneboli.AkjevodvolanípoukazovanénarozsudokNSČRvoveci
25Cdo/1713/2008, zdôraznila, že úraz sa jej stal v letnom období, pritom nešlo o chodník, ale miestnu
komunikáciu slúžiacu aj pre chodcov. K ohliadke vykonanej dňa 01.02.2013, na ktorej zrealizovanéúkony žalovaný spochybňuje uviedla, že ani žalovaný, ani jeho právny zástupca, ani vedľajší účastník
na jeho strane sa ohliadky nezúčastnili a svedkyňa O. B. bola ako svedkyňa vypočutá a poučená dňa
už 22.11.2010, preto pri ohliadke dňa 01.02.2013 bola preverovaná jej výpoveď a poučená nemusela

byť nanovo. Navyše svedok F. dňa 13.12.2010 uviedol, že vlastníkom J.V.S. s.r.o. v 70 % je mesto A. a
30 % je J.V.S. Z toho vyplýva, že žalovaný sa sám podieľal na údržbe ciest v jeho vlastníctve, preto je
za škodu zodpovedný. Navrhla preto napadnutý rozsudok potvrdiť.

18. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia spolu
s konaním, ktoré im predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 C.s.p. v spojení s § 470 ods. 1, 2 C.s.p. a bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 19.04.2017 a
zistil, že odvolania žalovaného nie sú dôvodné.

19. Bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odškodňovaním jeho
následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojenie jeho životných a
spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“) (§ 2 ods. 1, 2
zákona č. 437/2004 Z.z.).

Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorázovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví,
priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe
lekárskeho posudku (§ 3 ods. 1 citovaného zákona).

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo; musí byť primeraná povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na
základe lekárskeho posudku (§ 4 ods. 1, 2 prvá veta citovaného zákona).

Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza
z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v
lekárskom posudku (§ 7 a § 8), (§ 5 ods. 1 citovaného zákona).

Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského

uplatnenia (§ 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len OZ).

Schodnosť priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a na prejazdných úsekoch ciest cez
mestá a obce a miestnych komunikácii určených výhradne pre chodcov je taký stav týchto komunikácii,
ktorý umožňuje bezpečnú chôdzu prispôsobenú ich stavebnému stavu, poveternostným podmienkam

a ďalším okolnostiam, ktoré môže chodec predvídať. Závadami schodnosti chodníkov, miestnych
komunikácii určených výhradne pre chodcov a priestorov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v
zastavanom území sú závady obdobné závadám zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú
chôdzu ani pri zvýšení opatrnosti chodcov (§ 12 ods. 4, 5), (§ 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.) vyhlášky
č. 35/1984 Zb.

V zmysle § 3d zákona č. 135/1961 Zb. miestne komunikácie sú vo vlastníctve obce. Správu miestnych
komunikácii vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a
účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené
alebo zriadené. Vlastníci a správcovia pozemných komunikácii sú povinní pozemné komunikácie

udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

20. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu
za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského

uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom
osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie, či
dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti
ďalšieho sebavzdelávania (rozsudok NS SR z 28.11.2013, sp. zn. 5Cdo/49/2012).21. Občiansky zákonník jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré
musia byť splnené, aby bolo možné domáhať sa svojho nároku na náhradu škody. Predpokladom

zodpovednosti za škodu je: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodu a v prípade potreby aj zavinenie, ak nejde o objektívnu
zodpovednosť.

22. Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil vyššie uvedeným, vo veci náležite zistil skutkový stav na

základe vykonaných dôkazov a správne rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a len
na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom uvádza, že bolo nepochybne
preukázané, že žalobkyňa utrpela dňa 22.08.2009 v čase od 9:30 hod. do 9:45 hod. na miestnej
komunikácii úraz, v dôsledku ktorého si spôsobila ujmu na zdraví, a to zlomeninu ľavej časti vretennej
kosti s posunom úlomkov, zlomeninu bodcového výbežku ľavej lakťovej kosti a zlomeninu krčka ľavej

stehennej kosti s dobou liečenia 6 až 7 mesiacov. Znaleckými posudkami č. X/XXXX znalca O.. O. Z.,
ako aj č. X/XXXX znalca O.. A. Z. bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa pred úrazom, napriek jej
liečbe zdravotného stavu, bola bez obmedzenia, bola samostatná, plne mobilná. Znalcom bolo vyčíslené
bodové ohodnotenie bolestného hodnotou 422,5 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotou
180 bodov, spolu teda 602,5 boda x 13,37 eur (čo je výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia za 1 bod v roku 2008 podľa oznámenia MZ SR zo dňa 14.05.2008, č. 12384-1/2008-OL vo
výške 402,92 Sk, ktoré zodpovedajú 13,37 eur), spolu teda 8.055,43 eur. Správne tak bolo priznané
žalobkyni na bolestnom 5.648,83 eur a na sťažení spoločenského uplatnenia 2.406,60 eur, spolu
po zaokrúhlení 8.055 eur. V zmysle ustálenej judikatúry bolo potrebné samostatnými výrokmi priznať
odškodnenie tak bolestného, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie priznané

odškodnenie spočítal do jednej sumy, čo však nemohlo mať na správnosť rozhodnutia v konečnom
dôsledku vplyv.

23. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že nie je možné súhlasiť s jeho tvrdením,
že súd prvej inštancie nezistil skutkové okolnosti pádu žalobkyne, keďže táto, podľa odvolateľa rôzne

vypovedala k okolnosti pádu. Z obsahu spisu a z výpovede a vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že popisuje
svoj pád dňa 22.08.2009 možno inými slovami, ale neuvádza rôzne verzie pádu. Navyše aj svedkyňa
O. B., vypočutá na pojednávaní dňa 22.11.2010 ( na č.l. spisu 67) jednoznačne uviedla, že prichádzala
z opačnej strany a videla žalobkyňu na mieste kde spadla. Aj ďalší svedkovia vypočutí v konaní
vedeli identifikovať miesto pádu žalobkyne. Všetci svedkovia sa vyjadrovali k tomu, že na ceste, kde

žalobkyňa utrpela úraz, boli výtlky. Svedkyňa O. B., uviedla, že videla, ako žalobkyňa spadla. Aj ďalšia
námietka odvolateľa týkajúca sa nesprávneho postupu pri ohliadke na mieste samom nemôže byť
vyhodnotená ako dôvodná. Zo zápisnice o ohliadke z 01.02.2013 síce nevyplýva, kde svedkyne pred
svojim výsluchom sa nachádzali, no iba z toho nie je možné usudzovať, že boli spolu a počuli navzájom
svoje výpovede. Navyše, ak svedkyne už boli vypočuté predtým vo veci a boli poučené o povinnosti

vypovedaťpravdu,pritomnaohliadkemalilokalizovaťmiestopádužalobkyne,niejetomožnévyhodnotiť
ako takú závadu pri realizovaní ohliadky, ako to tvrdí žalovaný. Rovnako nie je možné súhlasiť s
odvolacou námietkou, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil a že možno iba
predpokladať aplikáciu ustanovenia vyhlášky č. 35/1984 Zb., a to z dôvodu, že z rozsudku jednoznačne
vyplýva, že súd prvej inštancie citoval v odôvodnení § 12 ods. 1 až 6, § 13, § 14 vyhlášky č. 35/1984 Zb.,

akoajpríslušnéparagrafyzákonač.135/1961Zb.Rovnakonárokprávneposúdilvzmysleust.zákonač.
437/2004 Z.z. a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. K uvedenému odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
právanazistenýskutkovýstav,dochádzaknemuvtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboak

síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. Takýto stav v prejednávanej veci nenastal.

24. Ak odvolateľ poukazuje na závery rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/147/2011 a v ňom
citovaný rozsudok NS ČR vo veci 25Cdo/1713/2008, odvolací súd uvádza, že predmetný rozsudok

pojednáva o náhrade škody na zdraví spôsobenej na chodníku počas zimného obdobia. Žalobkyňa
v prejednávanom prípade však utrpela úraz na ceste, miestnej komunikácii, v obci, kde sa chodník
nenachádza, a to v letnom období (22.08.). Ani ďalšie tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa nemôže byť
odškodňovaná, lebo vedela aký je stav cesty, odvolací súd uvádza, že ani skutočnosť, že žalobkyňavedela aký je stav cesty, no keďže táto bola dlhodobo neudržiavaná v náležitom stave, teda v stave
umožňujúcom bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti žalobkyne. Stav cesty bol spôsobený
povolenou rozkopávkou, pritom cesta bola späť odovzdaná 10.09.2008 s tvrdením o tom, že povrchová

úpravarozkopávkyjevpožadovanomstave,čotiežnemôžebyťdôvodomnanepriznanienáhradyškody
žalobkyni.

25. Rovnako nie je dôvodná odvolacia námietka týkajúca sa pasívnej legitimácie žalovaného s
poukazom na existenciu mandátnej zmluvy o správe miestnych komunikácii uzavretej medzi žalovaným

a Zimnou údržbou prešovských ciest, s.r.o., zo dňa 29.06.2005, a to z dôvodu, že zákonnú povinnosť
zodpovedať za stav miestnych komunikácii a aj ich schodnosti nie je možné bez všetkého preniesť na
tretiu osobu mandátnou zmluvou. Tým však nie je dotknuté právo žalovaného domáhať sa náhrady
škody voči zmluvnému partnerovi v prípade nedodržania jeho povinnosti. Žalobkyni však priamy nárok
voči mandátnemu zmluvnému partnerovi, t.j. mandatárovi: Správa a zimná údržba prešovských ciest,
s.r.o. nevznikol.

26. Rovnako nie je dôvodná námietka žalovaného týkajúca sa nesprávneho rozhodnutia nároku
žalobkyne na náhradu trov konania postupom podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Je nepochybné, že v zmysle
citovanej právnej úpravy súd prvej inštancie správne vyčíslil trovy právneho zastúpenia na strane
žalobkyne celkom sumou 489,10 eur za poskytnutú jej právnu pomoc M. M. W.. Odvolací súd len s

poukazom na to, že M.. W. už žalobkyňu nezastupuje, opravil výrok o trovách konania s tým, že priznané
trovy zaplatí žalovaný rovno žalobkyni.

27. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých
výrokoch postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, a to v spojení s opravným uznesením č.k.

17C/127/2010-254 zo dňa 19.05.2014, ktorým súd prvej inštancie v zmysle § 164 O.s.p. opravil chybu
pri počítaní, ako aj v spojení s opravným uznesením č.k. 17C/127/2010-284, ktorým bol opravený dátum
narodenia žalobkyne napadnutým výrokom o povinnosti nahradiť škodu bola priznaná škoda vo výške
základného bodového ohodnotenia.

28. Odvolacím súdom boli zrušené rozhodnutia č.k. 17C/127/2010-274 zo dňa 28.08.2015 a č.k.
17C/127/2010-276zodňa28.08.2015.Oberozhodnutianemalibyťvydanévtakomznení.Prvostupňový
súd na pojednávaní 17.03.2014 rozhodol o trovách štátu, tento výrok však v písomnom vyhotovení
rozsudku nebol uvedený. Mal preto prvostupňový súd opraviť uznesením rozsudok čo do trov štátu.
Tiež nemalo byť vôbec vydané uznesenie 17C/127/2010-276, ktorým bol zmenený (už vyhlásený) výrok

o trovách štátu. Keď už raz súd vyhlásil rozsudok aj s výrokom o trovách štátu, je tým viazaný a nie
je ho možné zmeniť „opravným uznesením.“ Uvedené rozhodnutia preto boli odvolacím súdom podľa
§ 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. zrušené a vrátené na nové rozhodnutie o trovách štátu. O trovách štátu
je potrebné rozhodnúť, lebo zo štátnych prostriedkov bolo sčasti uhradené znalečné. Aj keď znalečné
bolo kryté zálohami, tieto zálohy je potrebné vyúčtovať a previesť trovy ako trovy priznané štátu.

Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zvolil nesprávnu formu rozhodnutia, a to ako „Rozsudok
v mene Slovenskej republiky“ (dopĺňací č.k. 17C/127/2010-274 zo dňa 28.08.2015), nakoľko bolo
potrebné zrealizovať iba opravu pôvodného rozsudku uznesením podľa § 164 O.s.p. (vtedy platného
a účinného Občianskeho súdneho poriadku), lebo iba chybou v písaní do písomného vyhotovenia
rozsudku neuviedol výrok o trovách konania štátu, o ktorých rozhodol na pojednávaní dňa 17.03.2014.

Nebol preto dôvod postupovať v zmysle ust. § 166 ods. 1 O.s.p., lebo súd prvej inštancie na pojednávaní
dňa 17.03.2014 rozhodol o trovách štátu, iba výrok neuviedol do písomného vyhotovenia vyhláseného
rozsudku. Navyše súd prvej inštancie označil uvedené rozhodnutie ako rozsudok v mene Slovenskej
republiky (dopĺňací rozsudok), ktorý je možné iba verejne vyhlásiť, tento dopĺňací rozsudok verejne
vyhlásený nebol.

29. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 17C/127/2010-261 zo dňa 24.06.2014 uložil žalovanému
povinnosť v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške
483 eur podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Uvedené uznesenie bolo vydané
vyšším súdnym úradníkom.

30. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne
právne posúdenie spočívajúce v nesprávnej interpretácii zákona č. 71/1992 Zb. Poukázal na ust. § 2
ods. 1 písm. a) a § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého od poplatku sú oslobodenéobce a vyššie územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu. Tvrdil,
že ide o vecné oslobodenie od súdneho poplatku žalovaného. Verejný a spoločenský záujem podľa
žalovaného je daný tým, že uplatnené nároky sa týkajú verejnej komunikácie. Rovnako poukázal na

zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý upravuje postavenie obce. V predmetnom konaní
ide o pohľadávku súvisiacu s použitím majetku mesta na verejné účely. Súvisí tak so zabezpečením
verejných potrieb a spoločensky prospešného záujmu. Sú preto podľa žalovaného dané podmienky pre
oslobodenie žalovaného od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona. Poukázal
na iné rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ako aj Okresného súdu Prešov.

31. S rozhodnutím súdneho úradníka v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vyslovil súhlas sudca.

32. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie vo výške 483 eur, čo predstavuje 6 % zo sumy 8.055 eur. Obce sú oslobodené od
súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien

a predpisov, ktorých predmetom sú vzťahy, ktoré vznikli pri plnení tých úloh obce, ktoré sú priamym
zabezpečovaním verejných potrieb alebo s ním bezprostredne súvisia. Konania, ktorých predmetom
sú vzťahy, ktoré vznikli pri ostatnej činnosti obce, nie sú od poplatkov podľa uvedeného zákonného
ustanovenia oslobodené (uznesenie NS SR z 24.10.2002, sp. zn. 4Obdo/27/2002, R118/2003).

33. Z uvedeného vyplýva, že v prípade náhrady škody uplatňovanej proti žalovanému z dôvodu úrazu
na miestnej komunikácii nemôže ísť o konanie obce vo verejnom a spoločensky prospešnom záujme.
Na účely poplatkového zákona treba odlišovať konania, predmetom ktorých sú vzťahy, ktoré vznikli pri
plnení tých úloh obce, ktoré sú priamym zabezpečovaním verejných potrieb alebo s ním bezprostredne
súvisia, od konaní, predmetom ktorých sú vzťahy, ktoré vznikli pri ostatnej činnosti obce. Náhradu škody

uplatnenej voči obci v žiadnom prípade nie je možné subsumovať pod pojem zabezpečovanie verejných
potrieb a spoločensky prospešného záujmu a ani s ním bezprostredne súvisiaciu. Nie je preto možné
súhlasiťsodvolateľom,t.j.sožalovaným,ževpredmetnejvecibymalbyťvecneoslobodenýodpoplatku.

34. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č.k.

17C/127/2010-261 zo dňa 24.06.2014 ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 v spojení s § 251 a nasl.
C.s.p. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania
voči v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku

vo veci samej súd prvej inštancie samostatným uznesením.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného
sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).