Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/91/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010256
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1615010256.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci proti obž. Ing. F. V., pre

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 09. novembra 2016 takto:

r o z h o d o l :

Obžalovaný

Ing. F. V., nar. XX. P. XXXX, trvale bytom F., P. XXXX/XX

sa uznáva vinným, že

dňa 11.09.2014 v čase o 07.05 h viedol osobné motorové vozidlo zn. V. XXXX, ev. č. MA XXX AC, po
štátnej ceste II/509 v smere od Malaciek do Studienky, na 4 km pri odbočovaní doľava na poľnú cestu
nedal prednosť v jazde protiidúcemu osobnému motorovému vozidlu zn. V. G., ev. č. SE XXX CH, ktoré
viedol poškodený F. U., čím porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,
došlo k čelnej zrážke motorových vozidiel, následkom čoho spolujazdkyňa v motorovom vozidle zn.
V. XXXX, poškodená F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., P. XXXX/XX utrpela úrazovo-krvácavý šok pri

viacnásobnom roztrhnutí srdca a osrdcovníka s krvácaním do dutiny hrudnej, ktorým zraneniam na
mieste podľahla a osoby prepravované vo vozidle zn. V. G. - poškodený F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q., V. XXXX/XXB, utrpel kontúziu hrudníka, zlomeninu stehna, kľúčnej kosti, sériovú fraktúru rebier, ako
aj iné zranenia, z ktorých sa lieči doposiaľ, poškodený V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., L. Q. XXXX
utrpel zlomeninu 7 až 11 rebra vpravo, zlomeninu Th. 11, zlomeninu palca ľavej ruky a pomliaždenie
brucha, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní od 11.09.2014 do 13.03.2015, poškodený P. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q., Sv. C. a F. XXXX/X zlomeninu driekového stavca L2 a liečenie z tohto zranenia
doposiaľ nebolo ukončené,

teda

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti,
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti a na viacerých osobách,

čím spáchal

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa

odsudzujePodľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, s použitím s poukazom na § 36 písm. j), písm. l) a § 37 písm. h)
Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 4 (štyri) roky.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona ukladá súd obvinenému trest zákazu činnosti riadenia motorových
vozidiel všetkých druhov na dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť:
- poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Mamateyova 17, P. O. Box 41, 850 05

Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 15.590,65 eur a
- poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO: 35 942
436, škodu vo výške 2.825,20 eur

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa:

- poškodená spoločnosť Oranit s. r. o., Železničná 1520, 905 01 Senica, IČO: 46 159 479,
- poškodený V. L., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom L. Q. XXXX/XX, XXX XX Q.,
- poškodený P. X., nar. XX. Q. XXXX, trvale bytom Sv. C. a F. č. XXXX/XXB, XXX XX Q.,
- poškodený F. U., nar. XX. Q. XXXX, trvale bytom V. XXXX/XXB., XXX XX Q.,
s nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Malackách podala dňa 30. júla 2015 na tunajší súd obžalobu z 29.
júla 2015, pod č. k. 1Pv 531/14/1106, na Ing. F. V. (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Súd hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko ten doručil súdu,
prostredníctvom svojho obhajcu, vyhlásenie, ktorým vyslovene požiadal, aby sa hlavné pojednávanie
konalo v jeho neprítomnosti, navyše aj s lekárkou správou z 02. novembra 2016, podľa ktorej zdravotný
stav (fyzický i psychický) obžalovaného neumožňuje jeho účasť na hlavnom pojednávaní bez ohrozenia

jeho života alebo závažného zhoršenia jeho zdravotného stavu, pričom obžaloba ako aj predvolanie bolo
obžalovanému riadne doručené (obžaloba dňa 04. apríla 2016 a predvolanie dňa 12. októbra 2016),
obžalovaný mal možnosť sa k veci vyjadriť v prípravnom konaní ako aj preštudovať si spis. Vzhľadom
na to, že otázka viny a právnej kvalifikácie nebola medzi stranami sporná, čo vyplynulo aj z vyjadrenia
obhajcu na hlavnom pojednávaní, súd dospel k záveru, že účel trestného konania možno dosiahnuť aj

bez prítomnosti obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené súd prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, so súhlasom strán
prečítal výpovede poškodených F. U., V. L., P. X., svedkov Ing. Arch. X. V., F. O., K. G., M. C., P. U., P.
O., F. A., ako aj znalecké posudky Ing. P. A. z odboru cestná doprava, MUDr. Z. F., PhD., a MUDr. K. F.

z odboru zdravotníctvo a farmácia, a Ing. T. A., PhD., z odboru zdravotníctvo a farmácia, a prečítaním
oboznámil podstatné listinné dôkazy (listinné podklady ODI Malacky, EKV, odpis RT, výpis priestupkov,
záznam z dopravnej nehody, OMČ, fotodokumentácia, správa z obhliadky mŕtveho, fotodokumentácia,
lekárske správy a vyjadrenia), pričom zistil a ustálil skutkový stav tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Súd zdôrazňuje a opakuje, že otázka správnosti skutkových zistení ako aj právnej kvalifikácie použitej
v obžalobe nebola medzi stranami sporná. Súd teda vychádzal najmä z dokazovania, ktoré bolo
vykonané v prípravnom konaní a ktoré len čítaním zopakoval na hlavnom pojednávaní, pretože ani
súd nemal pochybnosti o skutkových zisteniach a použitej právnej kvalifikácii na podklade vykonaného

dokazovania. Len pre úplnosť súd dodáva, že konanie pred súdom má charakter kontradiktórnehokonania, t. j. ide o sporové konanie, v ktorom je nositeľom dôkazného bremena prokurátor. Keďže ide
o sporové konanie prokurátora s obžalovaným je nutné pripustiť aj to, že medzi stranami v niektorých
otázkach vôbec nemusí byť spor, pretože sa na určitých okolnostiach, či už skutkových alebo právnych

zhodujú. Tak to bolo aj v posudzovanom prípade, v ktorom nebolo sporu o skutkových a právnych
zisteniach uvedených v obžalobe, čo napokon vyplýva aj zo záverečnej reči obhajcu. V takýchto
prípadoch je nutné pripustiť aj obmedzený rozsah dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní,
pretože ak medzi stranami nie je spor, nie je ani čo dokazovať. Ak ani súd nemá zásadné pochybnosti
o skutkových, či právnych zisteniach obžaloby, nie je jeho úlohou vstupovať prokurátorovi do rozsahu

a spôsobu vedenia dokazovania na hlavnom pojednávaní a predvolávať svedkov, či znalcov, ak strany
netrvajú na osobných výsluchoch týchto osôb.

S poukazom na uvedené, súd, k otázke viny a právnej kvalifikácie, len v stručnosti uvádza, že z
dokazovania vyplynulo, že poškodená F. V. utrpela dňa 11. septembra 2014 na štátnej ceste II/509 v
smere od Malaciek do Studienky, na 4 km, zranenia, ktoré sú uvedené v skutkovej vete rozsudku a

ktoré boli dokumentované aj znaleckým dokazovaním znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, a na
následky ktorých na mieste podľahla. Poškodení F. U., V. L. a P. X. utrpeli dňa 11. septembra 2014 na
štátnej ceste II/509 v smere od Malaciek do Studienky, na 4 km, zranenia, ktoré sú uvedené v skutkovej
vete rozsudku a ktoré boli dokumentované aj z lekárskych správy a vyjadrení. Z charakteru a rozsahu
zranenípoškodenéhoakoajdĺžkypráceneschopnostipoškodenéhomožnovyvodiť,žepoškodeníutrpeli

ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona.

Rovnako bolo nesporné, že k usmrteniu poškodenej F. V. došlo a predmetné zranenia utrpeli poškodení
F. U., V. L. a P. X. pri dopravnej nehode, keď poškodená F. V. sedela v osobnom motorovom vozidle zn.
V. XXXX, ev. č. MA XXX AC, ktoré viedol obžalovaný, a poškodení F. U., V. L. a P. X. sedeli v osobnom

motorovom vozidle zn. V. G., ev. č. SE XXX CH, ktoré viedol poškodený F. U., pričom pri odbočovaní
doľava na poľnú cestu obžalovaný nedal prednosť v jazde protiidúcemu osobnému motorovému vozidlu
vedenému poškodeným F. U., čím obžalovaný porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke, došlo k čelnej zrážke motorových vozidiel, s následkami uvedenými vyššie a v
skutkovej vete rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že spôsobené usmrtenie poškodenej F. V. a spôsobené

zranenia poškodených F. U., V. L. a P. X. boli v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, ktorý
nezvládol riadenie motorového vozidla a spôsobil dopravnú nehodu. Predmetné skutočnosti vyplývajú
tak z výpovede poškodeného ako aj z výpovedí poškodených, svedkov, záznamu z dopravnej nehody,
resp. zo znaleckých posudkov.

Obžalovaný tak naplnil všetky znaky objektívnej stránky stíhaných prečinov. Pokiaľ ide o zavinenie vo
vzťahu k týmto tzv. poruchových trestným činom, t. j. prečinu usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona a
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného zákona, tak pri týchto trestných činoch išlo zo strany
obžalovaného o nevedomú nedbanlivosť podľa § 16 písm. b) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný
síce nechcel poškodenú usmrtiť a spôsobiť zranenia poškodeným, avšak obžalovaný ako osoba, ktorá

mala vodičské oprávnenie už dlhé časové obdobie, vedieť mal a mohol, že vodič odbočujúci vľavo je
povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám, musí byť teda v naznačenom zmysle
mimoriadne opatrný, nakoľko nerešpektovanie, a to aj z nepozornosti, prednosti jazdy protiidúcich
vodičov, môže viesť k dopravnej nehode s nenapraviteľnými následkami, čo sa napokon aj stalo. Vo
vzťahu k spôsobenému následku (smrť poškodenej F. V. a ťažká ujma na zdraví u poškodených F. U.,

V. L. a P. X.) je teda nutné konanie obžalovaného posúdiť ako nevedomú nedbanlivosť v zmysle § 16
písm. b) Trestného zákona.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti uznal súd obžalovaného vinným zo spáchania prečinu usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví

podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný sa týchto trestných činov dopustil
jedným skutkom (jedným konaním) a preto súd skonštatoval, že uvedené trestné činy boli spáchané v
jednočinnom súbehu.

Pri ukladaní trestu obžalovanému je nevyhnutné vychádzať predovšetkým z § 41 ods. 1 Trestného

zákona, ktorý pri zbiehajúcich sa trestných činoch stanovuje povinnosť ukladať úhrnný trest podľa toho
zákonnéhoustanovenia,ktorésavzťahujenatrestnýčinznichnajprísnejšietrestný.Prísnejšímtrestným
činom v naznačenom zmysle je v danom prípade prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona
(trestná sadzba 2 roky až 5 rokov, naproti prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Trestnéhozákona - 1 rok až 5 rokov), preto je pri ukladaní trestu potrebné vychádzať práve z trestnej sadzby tohto
prečinu.

Rozhodnutie súdu v rámci ukladania trestu sa musí odvíjať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa
stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, resp. obzvlášť závažné
zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad
alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Pri prečine usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona zákonodarca vymedzuje trestnú sadzbu v
rozpätí od 2 rokov do 5 rokov. Tým, že ide o nedbanlivostný trestný čin, zákonodarca ho radí medzi
prečiny [§ 10 ods. 1 písm. a) Trestného zákona]. Okrem toho, stanovením uvedeného rozpätia trestnej
sadzby je tento trestný čin zaradený medzi menej závažné trestné činy, nakoľko za jeho spáchanie
súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona argumentum a

contrario). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné
podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd za spáchanie prečinu podľa § 149 ods. 2
Trestného zákona môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty ako napríklad peňažný
trest, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti a podobne a to samozrejme aj za podmienky, že
sa páchateľ dopustil tohto prečinu tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Z

uvedených skutočností preto súd uzatvára, že prečin usmrtenia na zdraví podľa § 149 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona nie je podľa zákonodarcu tak typovo závažným trestným činom, aby určil
súdu povinnosť ukladať pri ňom len trest odňatia slobody, prípadne len nepodmienečný trest odňatia
slobody a to ani za situácie, ak bol predmetný trestný čin spáchaný tak, že obžalovaný porušil dôležitú
povinnosť uloženú mu podľa zákona a inému (iným) spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

V súvislosti so zvažovaním druhu trestu, ktorý je nevyhnutné uložiť obžalovanému za spáchanie skutku,
súd vychádzal okrem závažnosti spáchaného prečinu tiež z toho, že nepodmienečný trest odňatia
slobody je trest ultima ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý možno uložiť len vtedy, ak iné druhy
trestov,prípadnéinéformytrestuodňatiaslobody,nemôžucelkomzjavneviesťknápraveobžalovaného,

a napokon, nepodmienečný trest odňatia slobody možno uložiť len za situácie, ak tomu nebránia
závažné okolnosti prípadu, či osoba obžalovaného.

Okremzávažnostispáchanéhoprečinu,priurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdvychádzalajzkritérií
stanovených v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona, ktoré sú fakticky vyjadrením znakov skutkovej

podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu a jeho následok), subjektívnej
stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a priťažujúcich a poľahčujúcich okolností
ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, tak súd konštatuje, že podstatou skutkového deja

bolo to, že obžalovaný pri odbočovaní vľavo nedal prednosť protiidúcemu vozidlu, s ktorým sa kde čelne
zrazili, pričom došlo k smrteľnému následku u jednej poškodenej osoby a k ťažkej ujmy na zdraví u
ďalších troch. Smrť poškodenej F. V. a ťažká ujma na zdraví u poškodených F. U., V. L. a P. X. tak bola
v príčinnej súvislosti s porušením ustanovenia § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Zo záznamu dopravnej nehody z 11. septembra 2014 vyplýva, že obžalovaný nebol v čase dopravnej

nehody pod vplyvom alkoholu.

Skutočnosti, ktoré sa týkajú spôsobu spáchania činu a jeho následku súd vyhodnotil v neprospech
obžalovaného, nakoľko tento síce nebol pod vplyvom alkoholu, ale spôsobil nenapraviteľný smrteľný
následok i ťažkú ujmu na zdraví svojou jazdou porušujúcou zákon o cestnej premávke.

Pokiaľ ide o posúdenie zavinenia obžalovaného, tak súd konštatuje, že obžalovaný nechcel spôsobiť
smrteľné zranenie poškodenej ani ťažkú ujmu na zdraví ostatným poškodeným, čo napokon vyplýva aj z
toho, že je trestne stíhaný za spáchanie nedbanlivostných trestných činov, avšak vedieť mal a mohol, že
náhle zmeny smeru jazdy - pri odbočovaní doľava a nedanie prednosti v jazde protiidúcemu osobnému

motorovému vozidlu - môžu a aj spôsobujú závažné kolízie s inými účastníkmi cestnej premávky, čo sa
aj stalo. Ako je uvedené vyššie, vo vzťahu k spôsobenému následku je nutné konanie obžalovaného
posúdiť ako nevedomú nedbanlivosť v zmysle § 16 písm. b) Trestného zákona.Súd vyhodnotil aj osobu obžalovaného a možnosti jej nápravy, pričom zistil, že obžalovaný nebol
doposiaľ súdne trestaný a ani priestupkovo prejednávaný a to ani pred a ani po dopravnej nehode.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, súd uzatvára, že s výnimkou posudzovaného prípadu, neboli
zaznamenanézostranyobžalovanéhožiadneporušeniapovinnostívodiča(aužvôbecniesúdnetrestné
činy), teda v jeho osobe nejde o tzv. dopravného recidivistu, ktorý by sústavne a závažným spôsobom
ignoroval pravidlá cestnej premávky, ale ide o vodiča, ktorý v prípade posudzovanej dopravnej nehody
vybočil z inak riadneho spôsobu vedenia života a aj riadneho si plnenia povinností, ktoré vodičom ukladá

zákon o cestnej premávke.

Zhľadiskaurčeniadruhutrestuajehovýmerypretosúdokolnostiohľadeosobyobžalovanéhovyhodnotil
v prospech obžalovaného.

Napokon súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom zistil, že obžalovaný viedol pred

spáchaním trestného činu riadny život [§ 36 písm. j) Trestného zákona], a k spáchaniu prečinu sa priznal
a čin oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Čo sa týka priťažujúcich okolností, tak súd zistil len
jednu, spočívajúcu v tom, že obžalovaný spáchal viac trestných činov [§ 37 písm. h) Trestného zákona].
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol
na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností a

preto súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o
jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona). Zákonnom ustanovená trestná sadzba je v rozpätí 2 roky
až 5 rokov s tým, že rozdiel je 3 roky a jedna tretina je 1 rok. Po tejto úprave bola trestná sadzba u
obžalovaného v rozpätí od 2 rokov až do 4 rokov.

Následne súd pristúpil k skúmaniu závažnosti zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom
zistené poľahčujúce okolnosti prevažujú nielen svojim pomerom, ale výrazne aj závažnosťou, pretože
okolnosť, ktorá obžalovanému priťažuje, vyplynula len zo spáchania skutku (t. j. z tej istej okolnosti
spočívajúcej vo vedení motorového vozidla za porušenia zákona o cestnej premávke, s tým, že
spáchanie viacerých trestných činov v jednočinnom súbehu je vždy menej závažné ako spáchanie

viacerých trestných činov vo viacčinnom súbehu), naproti tomu, poľahčujúce okolnosti vyplynuli z osoby
obžalovaného a z jeho postoja k spáchanému trestnému činu.

Súd vyhodnotením všetkých vyššie uvedených okolností dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného
nebude stačiť len uloženie alternatívneho trestu, nespojeného s trestom odňatia slobody. Súd toto

konštatovanievyvodilztoho,žekonanímobžalovanéhodošloknenapraviteľnémusmrteľnémunásledku
ako i k ťažkým ujmám na zdraví. Na druhej strane však súd nemohol prehliadnuť typovú závažnosť
spáchaného prečinu stanovenú zákonodarcom a v tomto konkrétnom prípade ešte zníženú postupom
podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ktorá v spojení s významnými a rozhodujúcimi poľahčujúcimi
okolnosťami a s nenarušenou osobou obžalovaného ako aj so vzorným správaním sa obžalovaného

v období od spáchania skutku do rozhodnutia súdu, znemožňuje uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody obžalovanému.

Súd v tomto smere pripomína, že závažný následok činu nie je jediná okolnosť podstatná pre určenie
druhu a výmery trestu a preto ju nemožno preceňovať a izolovane z nej vyvodzovať závery pre

uloženie trestu. Súd si je vedomý toho, že spoločnosť negatívne a pomerne citlivo vníma dopravné
nehody spôsobené nepozornými vodičmi, avšak to neznamená, že súd môže rezignovať na zákonné
kritériá stanovené pre určovanie druhu a výmery trestu a paušálne ukladať pri takýchto prečinoch
nepodmienečné tresty odňatia slobody. Takýto postup považuje súd za neprijateľný a odporujúci zásade
individualizácie a spravodlivosti trestu. Pri naznačenom formálnom postupe zo strany súdu by totiž trest

prestal byť trestom a stal by sa len obligatórnym zabezpečovacím opatrením.

Súd teda vzal do úvahy zistené poľahčujúce okolnosti ako aj osobu obžalovaného, t. j. okolnosti, ktoré
svedčia v prospech obžalovaného a dospel k záveru, že majú vplyv na to, že obžalovanému postačí
uloženie trestu na samej spodnej hranici trestnej sadzby, t. j. vo výmere 2 roky a nie je potrebné

uložiť trest napríklad v polovici alebo pri hornej hranici upravenej trestnej sadzby. Následne súd skúmal
(v súlade s princípom ultima rátio ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody), či je možné
ukladaný trest odňatia slobody na dva roky podmienečne odložiť na primeranú skúšobnú dobu, teda či
sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.Podľa názoru súdu výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je u obžalovaného nevyhnutný, nakoľko
sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a to nielen z

dôvodu osoby obžalovaného, ale aj z povahy spáchaných prečinov, pri ktorých obžalovaný zjavne
len neprimerane vybočil z inak riadneho spôsobu vedenia života. Napokon sám obžalovaný svojim
postojom k spáchaným prečinom a svojim životom po ňom, už preukázal určitú nápravu a preto uloženie
nepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyvjehoprípadebyboloneadekvátne,odporujúcezásadeultima
ratio tohto trestu ako aj samotnému účelu trestu. Súd preto výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky.

Súd uloženie uvedeného trestu kombinoval s uložením aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá,
pretože prečiny boli spáchané práve v súvislosti s jazdou nerešpektujúcou dopravné predpisy, čo bola
podstata skutku, ktorý sa obžalovanému kládol za vinu, a preto súd uložil trest zákazu činnosti na 5
rokov, teda takmer v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom výšku tohto trestu súd stanovil

hlavne s poukazom na závažné následky, ktoré vyplynuli z konania obžalovaného.

Na tomto mieste - v súvislosti s uloženými trestami - súd považuje za potrebné poukázať na vyjadrenie
obhajoby, v zmysle ktorého obžalovaný už nikdy nebude viesť osobné motorové vozidlo a to aj vzhľadom
na okolnosti skutku, zdravotný stav [tiež podľa lekárskej správy z 02. novembra 2016, podľa ktorej

zdravotný stav (fyzický i psychický) obžalovaného neumožňoval jeho účasť na hlavnom pojednávaní
bez ohrozenia jeho života alebo závažného zhoršenia jeho zdravotného stavu] a vek obžalovaného,
pričom čo sa týka nápravy páchateľa, tento prišiel o svoju manželku, ktorá skutočnosť mu traumatizuje
celý život a už samotné konanie je pre neho trestom.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tak súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej spoločnosti
Všeobecná zdravotná poisťovňa škodu vo výške 15.590,65 eur a poškodenej spoločnosti DÔVERA
zdravotná poisťovňa, a. s., škodu vo výške 2.825,20 eur, škody týkajúce sa liečebných nákladov,
resp. poskytnutej zdravotnej starostlivosti, pričom vychádzal z dokladov, ktoré boli predložené do
vyšetrovacieho spisu ešte počas prípravného konania (č. l. 376 - 284, resp. č. l. 285 - 299), ktoré nároky

obžalovaný ani nenamietal a súd tieto sumy považoval za nesporné.

Čo sa týka nároku na náhradu škody uplatňovaný poškodenou spoločnosťou Oranit s. r. o. a
poškodenými F. U., V. L. a P. X., všetci títo poškodení boli s nárokmi na náhradu škody odkázaní na
civilný proces; poškodená spoločnosť Oranit s. r. o. svoj včas uplatnený nárok na náhradu škody určený

konkrétnou sumou dostatočne nešpecifikovala a v súvislosti s poškodenými F. U., V. L. a P. X. predložila
obhajoba a v podstate aj poškodení (ich splnomocnenec) oznámenie o čiastočnom uspokojení nárokov
poškodených, tzn. že dokazovanie o presnej výške škody by už presahovalo trestné konanie, pretože
bolo možné rozhodnúť o otázke viny a trestu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.