Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/532/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814200837
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5814200837.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateliek/odporkýň zo vzájomného návrhu: 1/
R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, Q., 2/ Bc. I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, Q.,
obe zastúpené splnomocneným zástupcom a/k/z/a advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Tajovského
5, Žilina, IČO: 47 239 000, proti odporcovi/navrhovateľovi zo vzájomného návrhu: Prima Credit, s. r. o.,
so sídlom Mierové námestie 10/A, Malacky, IČO: 36 763 420, zastúpenému splnomocneným zástupcom

L.I.B. legal s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 237 546, o určenie neplatnosti, eventuálne
bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a iné a o vzájomnom návrhu odporcu o
zaplatenie 11.440,- eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu/navrhovateľa zo vzájomného návrhu proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 4C/14/2014-158 zo dňa 26. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

odvolanie navrhovateľa zo vzájomného návrhu čo do výroku II., ktorým súd vzájomnému návrhu v časti
istiny 11.290,- eur vyhovel, odmieta.

Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým súd vzájomnému návrhu vyhovel, a to v tej jeho
časti, v ktorej odporcom 1/, 2/ zo vzájomného návrhu uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi zo vzájomného návrhu úrok z omeškania 8,05 % od 28.01.2015 do zaplatenia; vo výroku
III., ktorým súd v prevyšujúcej časti vzájomný návrh zamietol a vo výroku IV., ktorým navrhovateľovi

uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vzájomný návrh zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odvolací súd nariaďuje okresnému súdu vykonať opravu napadnutého rozhodnutia v časti označenia

právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 4C/14/2014-158 zo dňa 26.05.2015 návrh odporcov zo
vzájomného návrhu (t. j. navrhovateliek, pozn. odvolacieho súdu) zamietol (výrok I.), odporcom 1/, 2/
zo vzájomného návrhu uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi zo vzájomného
návrhu sumu 11.290,- eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania od 28.01.2015 do zaplatenia, do 15
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a v prevyšujúcej časti vzájomný návrh zamietol (výrok III.).

Navrhovateľovi zo vzájomného návrhu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vzájomný návrh vo
výške 180,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Zároveň vyslovil, že o trovách konania
bude rozhodnuté osobitným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.).
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľky 1/, 2/ sa návrhom podaným dňa 05.02.2014 domáhali voči
odporcovi určenia neplatnosti úverovej zmluvy č. 10/13 zo dňa 10.04.2013, eventuálne určenia, že
úver vyplývajúci z tejto úverovej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov (navrhovateľky sa okrem toho

domáhali určenia, že zaplatený poplatok vo výške 2.400,- eur sa započítava ako splátka istiny úveruposkytnutého na základe uvedenej zmluvy a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia, každej
z navrhovateliek vo výške 1.500,- eur; pozn. odvolacieho súdu).
Vzájomným návrhom doručeným súdu dňa 29.01.2015 sa odporca domáhal voči navrhovateľkám

zaplatenia sumy 11.440,- eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Odporca z opatrnosti
navrhol pre prípad, že by súd určil, že úverová zmluva č. 10/13 zo dňa 10.04.2013 je neplatná, aby
zároveň v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka rozhodol tak, že navrhovateľky 1/, 2/ sú povinné
spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 11.290,- eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v
návrhu, eventuálne pokiaľ by súd v zmysle návrhu navrhovateliek určil, že úver vplývajúci z úverovej

zmluvy č. 10/13 zo dňa 10.04.2013 je v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) bezúročný a bez poplatkov, žiadal, aby súd rozhodol, že navrhovateľky sú
povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 11.290,- eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným
v návrhu.
Na základe vykonaného dokazovania súd vychádzajúc z ust. § 80 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len „O. s. p.“) návrh navrhovateliek 1/, 2/ o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, eventuálne bezúročnosti
úveru, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol, nakoľko odporca podal dňa 28.01.2015
vzájomný návrh, pri ktorom ide o žalobu na plnenie.
Súd zamietol i návrh navrhovateliek na započítania sumy 2.400,- eur ako splátky istiny poskytnutého
úveru nemajúc za preukázané, že išlo o splátku poskytnutého úveru.

Súd navrhovateľkám nepriznal ani primerané finančné zadosťučinenie, keď v striktnom význame
odporkyne zo vzájomného návrhu (navrhovateľky) neboli tými, ktoré úspešne uplatnili porušenie práva,
nakoľko navrhovateľovi zo vzájomného návrhu musia zaplatiť len istinu úveru spolu s úrokom z
omeškania nie preto, že by úspešné porušenie práva uplatnili, ale pre pochybenia navrhovateľa zo
vzájomného návrhu.

Súd dospel k záveru, že je pravdou, že zmluva o úvere zo dňa 10.04.2013 obsahuje nesprávne uvedenú
výšku úveru, úroku, výšku RPMN, avšak tieto údaje v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
spôsobujú, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nemá to však
za následok neplatnosť úverovej zmluvy. Súd nevyhovel návrhu odporkýň zo vzájomného návrhu o
povolenie uhradenia uloženej povinnosti v splátkach, keď v predmetnej veci dlžníci ku dňu rozhodovania

sú vo vzťahu k veriteľovi v omeškaní 3 roky.
Súd podľa pol. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov navrhovateľovi zo vzájomného návrhu uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vzájomný návrh vo výške 180,- eur do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

O trovách konania súd nerozhodol s tým, že o týchto v súlade s ustanovením § 151 ods. 3, § 155 ods.
1 O. s. p. rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku, čo do výrokov, ktorým súd vzájomnému návrhu vyhovel (výrok II.), výroku, ktorým
v prevyšujúcej časti vzájomný návrh zamietol (výrok III.) a výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok

za vzájomný návrh (výrok IV.) podal navrhovateľ zo vzájomného návrhu (odporca) odvolanie, ktorým
sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v tejto časti a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.

2 písm. d/, f/ O. s. p.), odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje zároveň za nedostatočné a
nepresvedčivé.
Uviedol, že súd len v minimálnej miere vyjadril a vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané
a ktoré nie a z ktorých dôkazov z pomerne rozsiahleho dokazovania vychádzal. Súd prvého stupňa
konštatoval, že úverová zmluva obsahuje nesprávne uvedenú výšku úveru, úroku a RPMN, avšak

neuvádza, z akého dôvodu je podľa jeho názoru ich výška uvedená nesprávne a aká má byť správna
výška. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, z akých vykonaných dôkazov súd prvého
stupňa vychádzal, keď dospel k záveru, že RPMN uvedená v úverovej zmluve je nesprávna. So
skutkovými a právnymi zisteniami súdu prvého stupňa týkajúcimi sa právneho záveru, že predmetná
úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, nesúhlasí. Pri uzatváraní zmluvy boli dodržané všetky

zákonné podmienky a povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 129/2010 Z. z., v úverovej zmluve je
správne uvedená výška poskytnutého úveru, aj výška úrokov a RPMN. Skutočnosť, že by tieto mali byť
uvedené nesprávne, z dokazovania nevyplynula, súd v odôvodnení ani neuviedol dôkaz, z ktorého priuvedenom závere vychádzal. Tieto nedostatky robia odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa neho
nepresvedčivým a nepreskúmateľným.
V súvislosti s podaným vzájomným návrhom poukázal tiež na skutočnosť, že sa domáhal zaplatenia

sumy 11.290,- eur spolu s príslušenstvom špecifikovaným odlišne pre prípad, ak súd vyhodnotí zmluvu
ako neplatnú alebo ak ju vyhodnotí ako bezúročnú a bez poplatkov. Súd prvého stupňa síce zaviazal
odporkyne zo vzájomného návrhu zaplatiť mu sumu 11.290,- eur, avšak čo sa týka príslušenstva,
zaviazal ich zaplatiť mu úrok 8,05 %, bez bližšieho určenia, či ide o ročný úrok, len od 28.01.2015, pričom
v odôvodnení sa vôbec nevyjadruje k otázke, prečo vo zvyšnej časti jeho návrh zamietol a prečo priznal

úrok vo výške 8,05 % až od 28.01.2015. Táto skutočnosť rovnako spôsobuje, že napadnutý rozsudok
je v časti výrokov II. a III. nepreskúmateľný.
Vo vzťahu k výroku, ktorým mu súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh uviedol, že
dňa 17.02.2015 bola jeho právnemu zástupcovi doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku za
vzájomný návrh vo výške 677,- eur, ktorý dňa 18.02.2015 i uhradil. Vzhľadom na uvedené sa nezakladá
na pravde tvrdenie súdu, že neuhradil súdny poplatok za vzájomný návrh. V odôvodnení napadnutého

rozhodnutia sa pritom vôbec nenachádza zdôvodnenie, akým spôsobom dospel súd prvého stupňa k
výške súdneho poplatku 180,- eur.

Odporkyne zo vzájomného návrhu sa k odvolaniu odvolateľa nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým

súd uložil odporkyniam zo vzájomného návrhu spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi úrok z
omeškania 8,05 % od 28.01.2015 do zaplatenia, vo výroku, ktorým vzájomný návrh zamietol a vo výroku,
ktorým navrhovateľovi zo vzájomného návrhu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh podľa §
221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec v tejto časti vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie. Vo vzťahu k výroku, ktorým súd odporcom zo vzájomného návrhu uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi zo vzájomného návrhu sumu 11.290,- eur odvolací súd
odvolanie navrhovateľa zo vzájomného návrhu odmietol.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený.

Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa zo vzájomného návrhu čo do výroku II., a to tej jeho časti, v
ktorej súd odporkyniam 1/, 2/ zo vzájomného návrhu uložil povinnosť zaplatiť mu istinu 11.290,- eur,
odvolací súd vyhodnotil, že odvolateľ v tejto časti nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania,
keďže uvedeným výrokom súd vzájomnému návrhu v časti istiny vyhovel. Krajský súd preto odvolanie

navrhovateľa zo vzájomného návrhu čo do výroku II. napadnutého rozsudku, v časti istiny ako odvolanie
podané neoprávnenou osobou podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odmietol.

Pokiaľ ide o zvyšnú časť uvedeného výroku, v časti úroku z omeškania, i keď súd návrhu navrhovateľa
zo vzájomného návrhu vyhovel, vzhľadom na neurčitosť úroku z omeškania, čo môže byť v

neprospech odvolateľa pri prípadnom výkone rozhodnutia, súd jeho odvolanie v tejto časti posúdil ako
odvolanie podané oprávnenou osobou. Následne odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku
v napadnutej časti, ako i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa je
dôvodné.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Základné právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby postup a rozhodnutia všeobecných súdov boli
preskúmateľné, aby ich rozhodnutia obsahovali dostatok relevantných dôvodov objasňujúcich výroky a
súčasne, aby také rozhodnutia neboli arbitrárne. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranupodľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03).

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým doložiť jeho správnosť, zároveň je prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku
sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné

návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení
dôkazov, skutočnosti, ktoré mal preukázané, a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa
príslušných zákonných ustanovení. Súdne rozhodnutie musí byť presvedčivé, z jeho odôvodnenia
musia logicky, jasne a zrozumiteľne vyplývať odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s uplatneným nárokom a obranou proti tomuto nároku. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa
súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a ktoré

má rozhodujúci vplyv na výsledok sporu musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Myšlienkový
postup súdu musí byť pritom dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

Čo sa týka celkovej presvedčivosti a myšlienkových postupov prvostupňového súdu uvedených v

odôvodnenínapadnutéhorozsudkuvovzťahukvzájomnémunávrhu,tietonebolidostatočnevysvetlené,
a to najmä z hľadiska právnych záverov, ktoré prvostupňový súd vo vzťahu k predmetu konania prijal.

Prvostupňový súd, zrejme aj vo vzťahu k vzájomnému návrhu, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
konštatoval, že je pravdou, že zmluva o úvere zo dňa 10.04.2013 obsahuje nesprávne uvedenú výšku

úveru, úroku a výšku RPMN, ako však správne namietal odvolateľ, nie je zrejmé ako, na základe
akých dôkazov, súd dospel k záveru o ich nesprávnej výške a v čom táto nesprávnosť spočíva. I keď
z obsahu spisu vyplýva, že odvolateľ si vzájomným návrhom uplatnil len istinu poskytnutého úveru
(bez úrokov a poplatkov), ktorá mu bola po čiastočnej úprave návrhu i priznaná (ktorej časti sa teda
odvolací súd nedotýka, hoci i v tomto smere absentuje riadne odôvodnenie rozhodnutia), je uvedené

potrebné pre náležité posúdenie veci, aj vzhľadom na úrok z omeškania uplatnený odvolateľom v
závislosti od posúdenia predmetnej úverovej zmluvy (odvolateľ si uplatnil odlišný úrok z omeškania pre
prípad posúdenia úverovej zmluvy ako neplatnej a odlišný pre prípad jej posúdenia ako bezúročnej a
bez poplatkov). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň nie je zrejmé z akého dôvodu súd
odvolateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,05 %, a to až od 28.01.2015, keď vo vzťahu k úroku

z omeškania (tak v časti, v ktorej súd návrhu navrhovateľa vyhovel ako aj v časti, v ktorej jeho návrh
zamietol)vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuabsentujeakékoľvekodôvodnenie.Vtejtosúvislostijena
miesteipoznámkaodvolateľavrámcipodanéhoodvolania,keďznapadnutéhorozsudku(jehovýrokovej
časti) nie je zrejmé aký úrok mu bol priznaný (ročný, mesačný, denný), ktorú skutočnosť nemožno zistiť
ani z jeho odôvodnenia.

Dôvodné je napokon odvolanie odvolateľa aj v časti uloženia poplatkovej povinnosti za vzájomný návrh,
keď zo spisu vyplýva, že tento dňa 19.02.2015 na účet súdu uhradil súdny poplatok vo výške 677,- eur, a
to na základe výzvy zo dňa 09.02.2015. Vzhľadom na nedostatok náležitého odôvodnenia napadnutého
rozsudku aj v tejto časti, predovšetkým absenciu uvedenia základu poplatkového úkonu a spôsobu

výpočtu poplatku, nie je v možnostiach odvolacieho súdu zistiť na akom základe súd navrhovateľovi zo
vzájomného návrhu uložil povinnosť zaplatiť ďalší súdny poplatok vo výške 180,- eur.

Vzhľadom na absenciu akéhokoľvek odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k zamietajúcej
časti vzájomného návrhu, ale i vyhovujúcej časti vo vzťahu k úroku z omeškania a uloženej poplatkovej

povinnosti za vzájomný návrh, nebolo možné podrobiť napadnutý rozsudok prieskumu odvolacieho
súdu z hľadiska správnosti zaujatých skutkových a právnych záverov (ktoré v odôvodnení napadnutého
rozsudku rovnako chýbali). Z uvedeného dôvodu musel odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného
súdu vo výroku, ktorým odporkyniam uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi
zo vzájomného návrhu úrok z omeškania 8,05 % zo sumy 11.290,- eur od 28.01.2015 do zaplatenia;

výroku, ktorým v prevyšujúcej časti vzájomný návrh zamietol a vo výroku, ktorým navrhovateľovi zo
vzájomného návrhu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vzájomný návrh, zrušiť a vec v tejto časti
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu opätovne
posúdiť a vyhodnotiť uplatnený nárok navrhovateľa zo vzájomného návrhu (tak po stránke skutkovejako aj právnej), vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie i náležite odôvodniť v súlade s ust. §
157 ods. 2 O. s. p.

Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorý súd návrh odporcov zo vzájomného návrhu/navrhovateliek zamietol),
ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadneho z účastníkov konania, zostáva rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

Nakoľko súd prvého stupňa si rozhodnutie o trovách konania vyhradil po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej, pričom odvolací súd v časti zrušil rozhodnutie okresného súdu vo veci samej a v rozsahu
zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd
prvého stupňa.

Odvolací súd zároveň podľa § 222 ods. 3 O. s. p. nariadil vykonať okresnému súdu opravu napadnutého
rozhodnutia v časti označenia účastníkov konania a ich zástupcov, vzhľadom na absenciu uvedenia

právneho zástupcu odporcu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.