Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Ing. Erika Trtalová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12C/293/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514209929
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3514209929.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu:
Home Credit Slovakia, a.s., IČO 36 234 176, so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, proti žalovanému:
A. S., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom I. XXX, právne zastúpeného JUDr. Filipom
Vavrinčíkom, advokátom so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Kmeťova 18, o zaplatenie 3.439,83 Eur s
príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 311,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 %
ročne zo sumy 3.411,72 Eur od 14.02.2013 do 16.06.2013 a zo sumy 311,72 Eur od 17.06.2013
do zaplatenia, a to v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

III. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 83,78 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 28.10.2014 v spojení s čiastočným späťvzatím
zo dňa 11.04.2016 domáhal, aby súd rozhodol o uložení povinnosti žalovaného zaplatiť istinu vo výške
3.439,83 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.439,83 Eur od
14.02.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tak, že dňa 07.05.2012 uzatvoril
žalovaný so žalobcom úverovú zmluvu číslo O. prostredníctvom spoločnosti X. X. X., predmetom,
ktorej bolo poskytnutie úveru na nákup osobného motorového vozidla Q. O. X.X X., VIN: P., v hodnote

4.985,- Eur. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 5.269,10 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
splatiť 72 mesačnými splátkami vo výške 154,14 Eur. Žalovaný uhradil 4 splátky a časť 5 splátky.
Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru a napriek opakovaným upomienkam dlžné
splátky nedoplatil, teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Žalobca v súlade s
úverovým podmienkami dňa 28.01.2013 pristúpil k zosplatneniu úverovej zmluvy a vyzval žalovaného
doporučeným listom zo dňa 30.01.2013, aby do 13.02.2013 vrátil dlžnú čiastku vo výške 7.310,35 Eur.
Žalovaný dlžnú sumu neuhradil, v dôsledku čoho v súlade s úverovou zmluvou a úverovými zmluvnými

podmienkami žalobcu, došlo k účinnosti prevodu vlastníckeho práva k vozidlu, ktoré bolo žalovanému
odobraté a následne predané za 3.100,- Eur. Po odpredaji bolo urobené záverečné
vyúčtovanie, v ktorom bol výťažok z predaja predmetu úveru započítaný voči dlžnej čiastke žalovaného.
Náklady spojené s predajom vozidla zaúčtované po zosplatnení úverovej zmluvy sú evidované vo
výške 671,60 Eur (suma 35,- Eur predstavuje náklady na znalecké ohodnotenie motorového vozidla,
45,- Eur za odhlásenie motorového vozidla z evidencie vozidiel, 60,- Eur duplikát technického preukazu,

185,- Eur poplatky za ceninu, overenie splnomocnenia, ostatné úkony, doručenie technického preukazu
novému vlastníkovi, 49,- Eur predstavuje zákonné poistenie za obdobie od 28.01.2013, teda momentu
odobratia motorového vozidla do 08.07.2013, kedy došlo k odhláseniu motorového vozidla z evidencie,odmena za predaj firmy Q. O., s.r.o. vo výške 297,60 Eur). Uplatňovaný nárok má svoj základ v
ustanovení § 553c ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú výkonu zabezpečovacieho prevodu
práva, z ktorých vyplýva, že veriteľ má právo na úhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti s

výkonom zabezpečovacieho prevodu práva (rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 11 Co/133/2013 zo
dňa 11.11.2013). Dňa 17.07.2013 žalobca zaslal žalovanému oznámenie o odpredaji vozidla s výzvou
k doplateniu dlhu, aby do 31.07.2013 vrátil dlžnú čiastku vo výške 5.151,81 Eur. Táto
čiastkach pozostáva z nasledujúcich súm: zosplatnený úver vo výške 7.310,35 Eur mínus suma za
odpredaj vozidla vo výške 3.100,- Eur (žalobca si neuplatňuje Marketingovú akciu vo výške 1.039,82

Eur) plus náklady spojené s predajom vozidla vo výške 671,60 Eur. Žalovaný dlžnú
sumu do dnešného dňa neuhradil.

2.Žalovaný k žalobnému návrhu uviedol, že so žalobným návrhom žalobcu nesúhlasí a uznáva svoju
povinnosť len v rozsahu sumy 311,72 Eur. K uvedenej sume dospel po posúdení zmluvy a
jej jednotlivých náležitostí a úver považuje za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Žalovaný k časti,

ktorú uznáva dospel tak, že od poskytnutého úveru vo výške 4.320,- Eur boli odpočítané doteraz
zaplatené splátky vo výške 908,28 Eur a hodnota získaná za predaj vozidla vo výške 3.100,- Eur. Ďalej
uviedol, že žalovaný kupoval motorové vozidlo za cenu 7.184,10 Eur a podľa znaleckého posudku bola
stanovená hodnota o 69 % nižšia. Je síce pravdou, že došlo k predaju vozidla za vyššiu sumu, ale stále
je to pokles o 50 %. Pred uzatvorením úverovej zmluvy žil v spoločnej domácnosti so H. W., teraz W..

Mal s ňou blízky vzťah, považoval ju za svoju dcéru. Raz mu volala, že sa nachádza v spoločnosti X.
X. X. X..O.. a že by si chcela kúpiť vozidlo. Volala s plačom a vzhľadom na ich blízky vzťah, prišiel
do predajne. H. mala už vybraté motorové vozidlo a boli pripravené doklady. Boli tam síce od rána až
do večera, avšak s poukazom na počet dokladov nebol ani čas ani priestor si ich riadne preštudovať.
Dohodli sa tak, že auto bude písané na žalovaného, ale splátky bude platiť H. W. a vozidlo sa potom

po 3-4 mesiacoch prepíše na ňu. Bolo to z toho dôvodu, že pracovala v tom čase v U.. Nemala doklad
od zamestnávateľa o výške príjmu a s tou pracovníčkou to bolo dohodnuté tak, že keď doklad prinesie,
vozidlo sa potom prepíše na ňu. V období pred nástupom do väzby spoločnosť Home Credit Slovakia
a.s. s ním komunikovala. Keď sa aj stalo, že nebola splátka zaplatená, tak to riešil. Splátka aj spolu
s pokutou sa doplatili. Avšak dňa 02.11.2012 bol zobratý do vyšetrovacej väzby, kde bol až do

06.05.2013. Počas tohto obdobia si myslel, že splátky sú riadne splácané. Nemal vedomosť o tom, že
by neboli zaplatené. Počas vyšetrovacej väzby komunikoval so svojou sestrou a mamou, ktoré požiadal,
aby komunikovali so spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s.. Dokonca žiadal i prokurátora o možnosť
udeliť splnomocnenie svojej sestre. Sestra aj preverovala, kde sa nachádza motorové vozidlo,
no nepodarilo sa jej komunikovať s W., ktorí sa jej vyhýbali. Informovala sa však v spoločnosti Home

Credit Slovakia a.s. telefonicky a opakovane komunikovala s pracovníčkou p. S.. Pani S. vedela o jeho
situácii a aj to, že sa nachádza vo vyšetrovacej väzbe. Žalovaný opakovane namietal proti tomu, aby mu
bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanú sumu, pretože nebolo s ním komunikované. Nemal možnosť
vyjadriť sa k predaju motorového vozidla.

3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov - H. W., W. S. a W. S. a
oboznámením návrhu v spojení s písomným vyjadrením žalobcu, úverovej zmluvy v spojení s úverovými
zmluvnými podmienkami, zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, protokolu o prevzatí
predmetu financovania, výzvy k splateniu, kalkulácie finančného vyrovnania, oznámenia o predaji
vozidla v spojení s podacím hárkom, oznámenia o začatí výkonu zabezpečovacieho práva zo dňa

3.9.2012 v spojení s podacím hárkom, oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho práva zo dňa
13.11.2012 v spojení s podacím hárkom, záverečnej správy zo dňa 27.09.2012 a 28.01.2013, výpisy
z účtu - prehľad poukázaných platieb zo dňa 05.06.2012, 08.07.2012 a 27.09.2012, faktúra č. XXXX/
XXXX, protokolu o odobratí a prevzatí motorového vozidla, kúpna zmluva č. XX/XXXXXX, znalecký
posudku č. XX/XXXX, mandátnej zmluvy zo dňa 16.09.2008, cenníku poskytovaných služieb, dodatok k

mandátnej zmluve zo dňa 01.04.2010, rámcová mandátna zmluva zo dňa 01.10.2012, rámcovej zmluvy
o spolupráci zo dňa 04.03.2009 a dodatku k zmluve zo dňa 01.04.2009, kontrolného výpočtu RPMN,
potvrdenia o prepustení z väzby a zistil nasledovný skutkový stav:

4.Z vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 07.05.2012 uzavreli účastníci úverovú zmluvu číslo O.,

na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému ako fyzickej osobe úver formou preplatenia kúpnej
ceny predmetu financovania na účet predajcu spoločnosti X. X. X.. Predmetom financovia bolo osobné
motorové vozidlo Q. O. X.X X., VIN: P.. Predajná cena predmetu financovania bola 4.985,- Eur. Žalovaný
z ceny v hotovosti zaplatil 665,- Eur. Náklady spojené s poskytnutím úveru boli 949,10 Eur acelková výška úveru 5.269,10 Eur, z čoho vyplýva, že celková výška poskytnutého úveru bola 4.320,-
Eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 72 mesačných splátkach po 154,14 Eur. V zmluve
bola uvedená ročná úroková sadzba 28,788853 %, RPMN 32,89 %, priemerná hodnota RPMN 50 %,

celkové náklady spotrebiteľa 5.828,98 Eur a konečná splatnosť úveru bola určená dňom 04.05.2018.
Úver bol zabezpečený zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k vozidlu, na kúpu ktorého bol
úver poskytnutý. Žalovaný uhradil z úveru 4 splátky a časť piatej v celkovej sume 908,28 Eur, dostal
sa do omeškania a žalobca si listom zo dňa 30.01.2013 uplatnil právo predčasného splatenia celého
úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 7.310,35 Eur do 13.02.2013 (14 dní

od odoslania výzvy). Následne žalobca predal financované vozidlo za sumu 3.100,- Eur, ktorá bola
započítaná na dlh žalovaného z úverovej zmluvy. Celkovo tak bola na dlh žalovaného z úveru započítaná
suma 4.008,28 Eur. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola 46,40 % a podľa kontrolného výpočtu
celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 11.128,08 Eur.

5.Žalobca oznámil listom zo dňa 17.07.2013, že vozidlo bolo predané za sumu 3.100,-
Eur, pričom podľa faktúry č. R. bola kúpna cena splatná dňa 16.06.2013. Náklady spojené s predajom
boli vyčíslené vo výške 671,60 Eur a ako vyplynulo z predložených faktúr náklady sú tvorené - suma
35,- Eur predstavuje náklady na znalecké ohodnotenie motorového vozidla, 45,- Eur za odhlásenie
motorového vozidla z evidencie vozidiel, 60,- Eur duplikát technického preukazu, 185,- Eur poplatky za

ceninu, overenie splnomocnenia, ostatné úkony, doručenie technického preukazu novému vlastníkovi,
49,- Eur predstavuje zákonné poistenie za obdobie od 28.01.2013, teda momentu odobratia motorového
vozidla do 08.07.2013, kedy došlo k odhláseniu motorového vozidla z evidencie, odmena za predaj firmy
Q. O., s.r.o. vo výške 297,60 Eur). Na záväzok žalovaného bola započítaná suma 2.428,40 Eur.

6.Z faktúry č. XXXX/XXXX bolo zistené, že spoločnosť B. spol. s r.o. fakturovala žalobcovi sumu 240,-
Eur za vykonanú prácu označenú ako odobratie PL so splatnosťou 11.10.2012.

7.Podľa § 1 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej

zmluvy o úvere (ďalej len „zákona č. 129/2010 Z.z.“) - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

8.Podľa § 2 písm. a), b), j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ročnou
percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

9.Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva

o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zároveň
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

10.Podľa § 9 ods. 2 písm. y) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri
zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnenípriemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

11.Podľa§11písm.a),b)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,poskytnutýspotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a
y) a § 10 ods. 1, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera

nákladov v neprospech spotrebiteľa.

12.Podľa § 21 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu
financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Národnej banke Slovenska údaje o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch.

13.Podľa§21ods.2Zákonaospotrebiteľskýchúverochministerstvoalebonímurčenáosobazverejňuje
na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska
na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií
zverejnených podľa predchádzajúcej vety.

14.Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 129/2010 Z.z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach
odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú
náležitosti obsahu zmluvy § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy § 48 Občianskeho

zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod.) a je určitou formou spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

15.Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý

nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto
zákonodarcapretentozmluvnýtypstanovilosobitnépodstatnénáležitostiprektoréjepotrebnéaplikovať
aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady
87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a

správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v
znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho
parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do
nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré
boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice,

teda tzv. euro konformným výkladom.

16.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17.Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18.Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol so spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.19.Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

20.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21.Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdzanespornepreukázané,žemedziúčastníkmikonania
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo
výške 4.320,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 72. splátkach vo výške 154,14
Eur. Žalobca síce tvrdil, že žalovanému poskytol úver vo výške 5.269,10 Eur, no toto jeho
tvrdenie nebolo preukázané a zo zmluvy o úvere vyplýva opak. Úver bol poskytnutý na financovanie

vozidla, ktorého predajná cena bola vo výške 4.989,- Eur, z ktorej žalovaný priamo predajcovi zaplatil
sumu 665,- Eur, čiže úver mohol byť poskytnutý iba vo výške 4.320,- Eur. Do sumy 5.269,10 Eur zostáva
suma 949,10 Eur, ktorá je aj v zmluve uvedená, avšak ako náklady spojené s poskytnutím úveru a nie
úver poskytnutý žalobcom žalovanému. Z uvedených dôvodov tak súd považoval za skutočnú výšku
úveru poskytnutého žalovanému sumu 4.320,- Eur.

22.Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 129/2010 Z.z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach
odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú

náležitosti obsahu zmluvy § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy § 48 Občianskeho
zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

23.Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej

strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy,
je chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami.
Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v
prípade, že niektoré z nich v zmluve uvedené neboli, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov.

Uzatvorená zmluva neobsahovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm.
y) Zákona o spotrebiteľských úveroch.

24.Zmyslom a účelom Zákona o spotrebiteľských úveroch je predovšetkým ochrana spotrebiteľa -

dlžníka aj tým spôsobom, že zákon stanovuje náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať. Naplnením tohto zmyslu a účelu zákona je, keď zmluva obsahuje požadované
náležitosti tak, aby tieto boli určité a zodpovedali skutočnosta nie je tomu tak, pokiaľ tieto náležitosti
síce v zmluve uvedené sú, no zjavne nezodpovedajú skutočnosti. V zmluve je síce uvedená priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, no táto nezodpovedá

skutočnosti, čím nebolo splnené ustanovenie § 9 ods. 2 písm. y) Zákona o spotrebiteľských úveroch. V
prípade priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov ako náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neplatí, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade, že
táto je uvedená iba v neprospech spotrebiteľa. Zákon jasne ustanovuje priemernú hodnotu RPMN ako
náležitosť zmluvy nie v akejkoľvek výške, ale platnú k dňu podpisu zmluvy a túto zmluva neobsahovala.

Keďže z uvedeného dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi
iba peňažné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté formou úveru vo výške 4.320,- Eur. Žalovaný zaplatil
žalobcovi v splátkach 908,28 Eur a žalobca získal 3.100,- Eur formou výťažku z predaja vozidla, ktorého
zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva bol úver zabezpečený. Žalobcovi tak vzniklo právo na
zaplatenie len nesplatenej časti poskytnutého úveru vo výške 311,72 Eur, a preto súd žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi 311,72 Eur (poskytnutý úver celkove vo výške 4.320,- Eur
- zaplatená časť úveru vo výške 4.008,28 Eur).25.Žalobca oznámil listom zo dňa 17.07.2013, že vozidlo bolo predané za sumu 3.100,-
Eur, pričom podľa faktúry č. R. bola kúpna cena splatná dňa 16.06.2013. Náklady spojené s predajom
boli vyčíslené vo výške 671,60 Eur a ako vyplynulo z predložených faktúr náklady sú tvorené - suma

35,- Eur predstavuje náklady na znalecké ohodnotenie motorového vozidla, 45,- Eur za odhlásenie
motorového vozidla z evidencie vozidiel, 60,- Eur duplikát technického preukazu, 185,- Eur poplatky za
ceninu, overenie splnomocnenia, ostatné úkony, doručenie technického preukazu novému vlastníkovi,
49,-Eur predstavuje zákonné poistenie za obdobie od 28.01.2013, teda momentu odobratia motorového
vozidla do 08.07.2013, kedy došlo k odhláseniu motorového vozidla z evidencie, odmena za predaj firmy

Q. O., O..U..L.. vo výške 297,60 Eur). Na záväzok žalovaného bola započítaná suma 2.428,40 Eur.

26.Súčasťou uplatnenej sumy boli aj náklady žalobcu na predaj vozidla v sume 671,60 Eur
a poplatok externej agentúre - spoločnosti K. s.r.o. vo výške 240,- Eur za odobratie
vozidla. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé vynaloženie, že tieto náklady a poplatok boli tretími
osobami žalobcovi vyfakturované a žalobcaom zaplatené, no nebola preukázaná ich oprávnenosť a

právny základ. Spoločnosť K. O..U..L.. vyúčtovala žalobcovi poplatok za vykonanú prácu na základe
zmluvy. Suma 671,60 Eur pozostáva z platieb žalobca za znalecký posudok, poistného na
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP),
odmeny spoločnosti Q. O., O..U..L.. vo výške 8 % na základe rámcovej komisionárskej zmluvy a
platby spoločnosti Trade Maximum s.r.o. za odhlásenie vozidla, duplikát TP, poplatky za ceninu, overenie

splnomocnenia, ostatné úkony, doručenie TP novému vlastníkovi. Oprávnenosť a právny základ týchto
platieb ako nákladov na predaj vozidla žalobca taktiež nepreukázal.

27.Úverová zmluva obsahuje ustanovenie o PZP, no bez čísla poistnej zmluvy, bez
uvedenia poistníka a ďalších potrebných údajov. Podľa oznámenia poisťovne V. O. M., X..O.. malo ísť

o poistné 49,- Eur za obdobie od 28.01.2013 do 08.07.2013. V zmysle zákona o povinnom
zmluvnom poistení však poistenie zodpovednosti zaniká aj zápisom prevodu držby motorového vozidla
na inú osobu v evidencii vozidiel. Kedy došlo k zápisu prevodu držby však žalobca nepreukázal a
je pravdepodobné, že k tomuto došlo skôr, než 08.07.2013, keďže spoločnosť vystavila faktúru za
odhlásenie vozidla už dňa 08.07.2013 so splatnosťou ihneď. Žalobca tak spoľahlivo a bez rozumných

pochybností nepreukázal ani to, že oprávnene za žalobcu uhradil poistné na PZP v sume 49,-
Eur. Vo vzťahu k uplatneným nákladom vzniknutých na realizáciu záložného práva, na znalecké
dokazovanie, na evidenciu motorového vozidla, povinné zmluvné poistenie, právo na ich zaplatenie
žalobcovi súd nemohol priznať z toho dôvodu, že ich výšku žalobca so žalovaným nekonzultoval.
Žalovaný spotrebiteľ ju nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, nemohol sa podieľať na výbere znalca,

na výbere predajcu, na výbere subjektu poskytujúce ho povinné zmluvné poistenie, nemohol ovplyvniť
ani predajnú cenu motorového vozidla, čo vyplynulo aj zo svedeckých výpovedí, a preto súd i v tejto
časti žalobný návrh zamietol.

28.Keďževsúladesustanovením§517ods.2Občianskehozákonníkavspojení sustanovením

§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (pre rozhodné obdobie bola stanovená sadzba ECB vo
výške 0,25%) úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3.411,72 Eur od 14.02.2013 (deň
nasledujúci po dni dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie po zosplatnení celého dlhu) do 16.06.2013
(deň splatnosti kúpnej ceny za odpredaj motorového vozidla) a zo sumy 311,72 Eur od 17.06.2013 do
zaplatenia, keďže si žalovaný povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy v celom rozsahu nesplnil

riadne a včas. Lehotu na splnenie povinnosti určil súd v súlade s § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“).

29.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. V danom prípade mal žalovaný úspech vo veci v rozsahu 83,78 %, (úspech žalovaného bol
vo výške 91,89 % - úspech žalobcu vo výške 8,11 % vypočítaný 311,72 Eur / 3.842,13 Eur
x 100) a preto súd žalovanému priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu
83,78 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha(odvolacínávrh).Odvolaniemusíbyťpodpísané.Rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.