Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109201065
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109201065.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobkyne: I.. F. X., E.. XX. XX. XXXX, I.
Z. Q. W. K., J.. X.. L.. R. D. F. - XX, I. A. H., I. XXXXX U., zastúpenej majetkovým opatrovníkom B. X..
M. M. M. XXX W. F., XX. posch., I. A., I. A. XXXXX, U. (predtým zastúpenej opatrovníkom Z. V.. Q. so
sídlom XX D. XX G. M., I. A. H., Š. I. A., U.) zastúpenej: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o. so sídlom

Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35 906 464 (predtým: DEDÁK & Partners s. r. o. so sídlom Mlynské
Nivy 45, Bratislava), proti žalovaným: v 1. rade: Š. F., Z. Z. XX, Z., zastúpenému spoločnosťou Studio
Legale s. r. o., so sídlom Červeňova 20, Bratislava, v 2. rade: L. N., Z. W. XX, Z., o určenie vlastníckeho
práva a neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 23. februára 2010, č. k. 21C /24/09 - 220 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia
vlastníckeho práva a uloženia žalovanému v 1. rade povinnosti nahradiť žalobkyni trovy konania, o d

m i e t a .

Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v 2. rade v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa F. X., I.. XX. XX. XXXX, Z. Q. W. K.,

J.. X.. L.. R. D. F. - XX, I. A. H., I. XXXXX U., Š. T. U., je vlastníkom pozemku parc. č.
XXXX/X, s výmerou 601 m2, charakterizovaného ako záhrady v katastrálnom území M. W., T. Z. R., T.
Z. - W. Č. M. W., zapísaného na liste vlastníctve č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom O. Z., Správa
katastra pre hlavné mesto SR Bratislava. Zároveň určil, že na pozemku parc. č. XXXX/X s výmerou
601 m2 charakterizovaného ako záhrady v katastrálnom území M. W., T. Z. R., T. Z., mestská časť M.
W., zapísaného na liste vlastníctve č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom O. Z., Správa katastra pre
hlavné mesto SR Bratislava, neviazne záložné právo v prospech žalovaného v 2. rade. Žalovanému

v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 8.247,88 eur v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobkyne. Žalovanému v 2. rade uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 383,34 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, k
rukám právneho zástupcu žalobkyne. Rozhodol tak podľa § 123 Občianskeho zákonníka, keď z listu
vlastníctva č. XXXX N.. Ú.. M. W. zistil, že ako vlastník pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 601 m2 bola
pôvodne zapísaná žalobkyňa a následne žalovaný v 1. rade na základe kúpnej zmluvy O. -

XXXXX/XX E. XX. XX. XXXX a v časti C ťarchy je v liste vlastníctva zapísané záložné právo v prospech
žalovaného v 2. rade podľa O. - XXXXX/XX zo dňa 09. 10. 2008. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že
je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti viac ako 30 rokov a ona, a ani iná osoba za ňu konajúca, nikdynepreviedla vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti na tretiu osobu, ani ju nezaložila a neuzatvárala
žiadnu zmluvu, na základe ktorej by existoval dôvod, prečo by nemala byť zapísaná ako vlastníčka
nehnuteľnosti, resp. neexistuje dôvod, pre ktorý by mala byť nehnuteľnosť založená. Žalobkyňa bola

rozhodnutím Najvyššieho súdu štátu I. A. U..M..F.. zo dňa 20. 06. 2000 vyhlásená za nespôsobilú
na právne úkony a bol jej ustanovený opatrovník - Z. V.. Q., ktorý bol od toho dňa jediný oprávnený
vykonávať právne úkony za žalobkyňu. Ani opatrovník žalobkyne neurobil žiaden právny úkon majúci
za následok zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. jej zaťaženie. Žalovaný v 1. rade vo svojej
výpovedi uviedol, že dňa 26. 08. 2008 uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej ako kupujúci nadobudol

predmetný pozemok, a to v dobrej viere, súčasťou návrhu na vklad do katastra bola zmluva o prevode
vlastníctva nehnuteľnosti uzatvorená medzi pánom O. a žalovaným v 1. rade a taktiež aj kúpna
zmluva, na základe ktorej nadobudol nehnuteľnosť pán O. od žalobkyne. Išlo o jeden jediný originál tejto
zmluvy registrovanej štátnym notárstvom, ktorý žalovaný v 1. rade priložil k návrhu do katastra, žiadnu
kópiu si neurobil, a teda nemal k dispozícii kópiu takejto zmluvy a nemohol ju predložiť
ako dôkaz v trestnom konaní, a ani v tomto konaní. Následne so žalovaným v 2. rade dňa 17. 09. 2008

uzavrel písomnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si od žalovaného v 2. rade požičal 2.100.000 Sk
a v ten istý deň uzavrel so žalovaným v 2. rade zmluvu o zriadení záložného práva k
predmetnej nehnuteľnosti, na základe ktorej nadobudnutú nehnuteľnosť založil v prospech žalovaného v
2. rade pre prípad, ak by mu peniaze nevrátil. Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že pán X.Š.
ho informoval o tom, že žalovaný v 1. rade potrebuje krátkodobú pôžičku, on bol ochotný mu požičať,

a preto spísali písomnú zmluvu o pôžičke a zmluvu o zriadení záložného práva. Dospel k
záveru, že žalovaný v 1. rade mal k dispozícii kúpnu zmluvu zo dňa 26. 08. 2008, uzatvorenú medzi
ním a L. O. ako predávajúcim, predmetnom ktorej boli predmetné nehnuteľnosti, avšak vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, akým spôsobom nadobudol vlastníctvo k uvedenému pozemku L. O..
Poukázal na to, že on sám vo výpovedi pred políciou nikdy netvrdil, že uzavrel akúkoľvek zmluvu so

žalobkyňou,aleuviedol,žemupozemokdarovalajehotetaE.U..Nešpecifikovalvšakvosvojejvýpovedi,
o aký pozemok vôbec išlo, pretože nikdy žiadne listiny, ktoré podpisoval, nečítal a nemal ich kópie.
Kataster súdu na výzvu, zmluvu, uzavretú medzi žalobkyňou a L. O. nezaslal, z výpovedí pracovníčok
Katastra E. G. F. V.. F. G. v trestnom konaní vyplynulo, že katastrálny spis, kde by sa zmluva mala
nachádzať sa stratil, v rámci rekonštrukcie spisu kataster oslovil archív štátneho notárstva a požiadal

ho, aby mu zaslali uvedenú zmluvu. Z archívu však prišla negatívna odpoveď a ani v archíve štátneho
notárstva sa takáto zmluva nenachádzala. K tvrdeniu žalovaného v 1. rade, že mal k dispozícii jeden
jediný originál tejto zmluvy, ktorý priložil k návrhu na vklad do katastra a neurobil si z tejto zmluvy kópiu
pre vlastnú potrebu, uviedol, že žalovaný je právnikom, podniká v oblasti realít a vzhľadom na to musel
mať vedomosť o dôležitosti zmluvy, na základe ktorej nadobúda vlastníctvo k nehnuteľnosti, navyše keď

L. O. nikdy nebol zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti v katastri, ktorá skutočnosť bola žalovanému v 1.
rade známa, pretože evidencia nehnuteľnosti sa nachádza na internete a je verejne dostupná a žalovaný
v 1. rade zmluvu prikladal k návrhu práve preto, že L. O. nebol zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti
v katastri. Kataster súdu na výzvu zaslal len taký list vlastníctva, kde bola ako vlastníčka pozemku
zapísaná žalobkyňa a následne žalovaný v 1. rade. Dospel k záveru, že žalovaný sa tak ocitol v dôkaznej

tiesni, nepreukázal, že vlastníctvo k pozemku nadobudol od svojho právneho predchodcu L. O., ako
to tvrdil. L. O. nikdy nebol oprávnený s nehnuteľnosťou nakladať, pretože nebol jej vlastníkom, a ak
pozemok predal, previedol na žalovaného v 1. rade viac práv, ako sám mal, a preto je takýto právny
úkon absolútne neplatný. Keďže žalovaný v 1. rade nenadobudol vlastnícke právo k pozemku, nemohol
s ním disponovať a založiť v prospech žalovaného v 2. rade zmluvou o zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiam; takýto právny úkon je taktiež z uvedených dôvodov absolútne neplatný. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobkyni, ktorá bola úspešná v konaní, priznal
náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný v 2. rade, žiadal

rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, na základe
vykonanýchdôkazovdospel knesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie je postihnuté aj ďalšími vadami, ktoré mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Namietal, že povinnosť vyhotoviť si fotokópiu zmluvy pre vlastnú
potrebu zákon žalovanému v 1. rade neukladá, a ani to nemožno od neho rozumne požadovať, keď mal
z predloženej zmluvy za preukázané a jasné, že nadobúda nehnuteľnosť od riadneho vlastníka L. O..
Poukázal aj na výpoveď svedkyne V.. F. G. v trestnom konaní, v ktorej uviedla, že ako príloha návrhu navklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade bola priložená kúpna zmluva, uzavretá medzi
žalobkyňou s bydliskom O. U. a pánom L. O.. Zmluva bola riadne registrovaná štátnym notárstvom a z
toho dôvodu vklad vlastníckeho práva povolila. S poukazom na ustanovenie § 130 ods. 1

Občianskeho zákonníka namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal v konaní dobromyseľnosťou L.
O., žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade a tiež možnosťou vydržania L. O. a
prejudiciálnou otázkou, komu patrí vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Podľa jeho názoru možno v danom
prípade konštatovať, že L. O. nehnuteľnosť vydržal, keď boli splnené všetky náležitosti oprávnenej držby,
t. j. fakticky ovládal po dobu takmer 30 rokov, bola na jeho strane vôľa nakladať s nehnuteľnosťou ako

so svojou a súčasne bol v dobrej viere, že mu nehnuteľnosť patrí. V prípade pochybností o tom, či ide
o držbu oprávnenú, platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená a toho, kto popiera
dobromyseľnosť držiteľa, zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. Namietal, že
L. O. podľa jeho výpovede nadobudol nehnuteľnosť pred 27 rokmi. Nehnuteľnosť nadobudol na základe
zmluvy registrovanej štátnym notárstvom, na základe ktorej bol vykonaný riadny prevod vlastníckeho
práva v prospech žalovaného v 1. rade, pričom ani pracovníčka katastra, a ani žalovaný v 1. rade, nemali

pochybnosť o pravosti tejto zmluvy a obaja svedkovia vedeli vypovedať o podstatných
náležitostiachtejtozmluvy.Zuvedenéhomožnovyvodiť,ženehnuteľnosťnazákladetejtozmluvypatríL.
O.. Žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby, avšak nepreukázala, že
by v období pred 27 rokmi, až do roku 2008 spravila akýkoľvek úkon. Počas 30-tich rokov neprejavovala
záujem o nehnuteľnosť, nemala ju fakticky vo svojej moci a ani s ňou nenakladala ako so svojou.

Dobromyseľnosť je podľa jeho názoru aj na strane žalovaného v 1. rade, ktorý ju nadobudol s vedomím,
že ju nadobúda od vlastníka, pričom pochybnosti neboli ani na strane príslušnej pracovníčky správy
katastra. Uviedol, že žalobkyňa je nespôsobilá na právne úkony od roku 2000 pre duševnú poruchu, má
95 rokov, do roku 2000 sa žiadnym spôsobom nedomáhala svojho vlastníckeho práva, vzhľadom na jej
stav ju nemožno vypočuť, aby sa vyjadrila k relevantným skutočnostiam, a preto je podľa jeho názoru

nepravdepodobné, že by potom, čo bola pozbavená spôsobilosti pre duševnú poruchu, bola schopná
svojmu opatrovateľovi sprostredkovať informáciu o nehnuteľnosti, ku ktorej má stále vlastnícke právo.
Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s výpoveďou žalovaného, ani s výpoveďou
V.. G., ktorá vklad povoľovala, nezaoberal sa posúdením, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, prípadne na
základe akého inštitútu. Nevysporiadal sa s dobromyseľnosťou žalovaného v 1. a 2. rade, v odôvodnení

rozhodnutia sa nevysporiadal s vykonanými dôkazmi, najmä svedeckými výpoveďami V.. G.
a žalovaného v 1. rade a neposúdil ani naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení,
ktorý v danom prípade podľa jeho názoru nie je daný. Namietal aj nesprávnu výšku priznanej náhrady
trov konania žalobkyni, keď trovy vypočítal z hodnoty sporu, za ktorú považoval hodnotu nehnuteľnosti
znaleckým posudkom a namietal, že hodnota sporu v danom prípade nie je určitá a určiteľná, keď v

rôznych momentoch môže byť trhová hodnota nehnuteľnosti rôzna, a preto na vyčíslenie trov konania
mal použiť ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Namietala, že pokiaľ sa žalovaný v 2. rade odvoláva proti rozsudku súdu prvej inštancie v

celom rozsahu a žiada, aby odvolací súd zamietol žalobu aj o určenie vlastníckeho práva, ktorá smeruje
výlučne voči žalovanému v 1. rade, prekročil svoje procesné oprávnenia a touto časťou odvolania
nie je odvolací súd oprávnený zaoberať. K námietkam žalovaného v 2. rade, týkajúcim sa vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, uviedol, že toto je aktuálne len v prípade držiteľa
veci, avšak pán O. vo svojej výpovedi potvrdil, že o nehnuteľnosti nemá žiadne informácie, nikdy na nej

nebol, a teda nikdy nemohol byť jej oprávnený držiteľ a fakticky ju ovládať. Poukázala na to, že nie
ona, ale E. U. mu údajne darovala nejaký pozemok O. Z., z čoho je zrejmé, že pán O. M.a nikdy s ňou
nestretol a nikdy s ňou žiadnu zmluvu nepodpísal. Ďalej uviedla, že splnomocnila svojho synovca W.. Z.
Y. písomnými plnomocenstvami v roku 1982 na jej zastupovanie ako vlastníka nehnuteľnosti v konaniach
pred administratívnymi orgánmi, ako aj na spravovanie užívania nehnuteľnosti. Tieto plnomocenstvá v

konaní predložila. Jej príbuzní sa teda o nehnuteľnosť v jej mene starali. Súd prvej inštancie sa zaoberal
aj otázkou naliehavého právneho záujmu a správne sa s ňou vysporiadal, keď rozhodol, že naliehavý
právny záujem je daný. Poukázal na rozpor žalovaného v 1. rade, ktorý uviedol, že na správu katastra
odovzdal originál zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi žalobkyňou a L. O., žiadnu kópiu
si nerobil a pracovníčky správy katastra F. G., ktorá uviedla, že predložená bola notársky overená

fotokópia zmluvy, a teda údajný originál by sa mal u žalovaného v 1. rade stále nachádzať. Tvrdenie
žalovaného v 2. rade, že zmluva bola riadne registrovaná štátnym notárstvom, je nepravdivé, keďže
štátny archív žiadnu takúto zmluvu zo štátnych notárstiev neeviduje, t. j. k jej registrácii nemohlo dôjsť.
Ďalej uviedla, že svedeckú výpoveď svedkyne G. je potrebné vnímať aj v kontexte obavy z možnéhotrestného stíhania voči jej osobe. K námietkam žalovaného v 2. rade, týkajúcim sa výšky priznanej
náhrady trov konania žalobkyni uviedol, že žalovaný v 2. rade bol rozsudkom zaviazaný na náhradu trov
vypočítaných práve podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky, a teda žiada, aby bol

použitý spôsob výpočtu, ktorý aj v skutočnosti bol použitý. V časti náhrady trov konania, na ktorú bol
zaviazaný žalovaný v 1. rade sa ho rozsudok netýka, a preto v tejto časti nemôže byť jeho odvolaním
dotknutý. Právny zástupca žalobkyne v odvolaní ďalej oznámil, že žalobkyňa zomrela a Supreme Court
of the state of New York z dôvodu naliehavého právneho záujmu a ochrany pozostalosti po žalobkyni
vydal dňa 04. 08. 2010 rozhodnutie, ktorým poveril opatrovníka Z. Q. na pokračovanie v súdnom konaní,

týkajúceho sa pozemku v Z. vo vlastníctve žalobkyne. V zmysle tohto rozhodnutia sú práva opatrovníka
predĺžené a je oprávnený pokračovať v súdnom konaní, zameranom na znovuzískanie nehnuteľnosti
v Slovenskej republike, ktorá má oprávnene patriť v súčasnosti nebohej žalobkyni. Žiadal preto, aby
odvolací súd pokračoval v konaní v zmysle § 107 ods. 3 O. s. p., keď povaha veci pripúšťa, aby sa vo
veci konalo aj pred právoplatným skončením konania o dedičstve.
4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 20. 03. 2014 právny zástupca žalobkyne oznámil, že

opatrovník žalobkyne Z. V.. Q. zomrel dňa XX. XX. XXXX a Najvyšší súd štátu New York
menoval za nástupcu majetkového opatrovníka žalobkyne B. X.. M. M. M. XXX W. F., XX. B., I. A. U.
z dôvodu, že bolo zistené, že pravdepodobný jediný dedič žalobkyne syn Z. X. za obdobie troch rokov od
jej úmrtia nevykonal žiadne kroky smerujúce k prevzatiu dedičstva, či správe pozostalosti a z uvedeného
dôvodu bol B. M. súdom poverený okrem iného uskutočnením všetkých potrebných úkonov na úspešné

ukončenie tohto súdneho konania, najmä na znovuzískanie vlastníctva k predmetnému pozemku v Z.,
a preto žiadal v konaní pokračovať s novým majetkovým opatrovníkom žalobkyne.

5. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok
(ďalej len "CSP") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru,
že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej určil, že žalobkyňa je
vlastníčkou predmetných nehnuteľností a žalovanému v 1. rade uložil povinnosť nahradiť trovy konania

žalobkyni, bolo podané neoprávnenou osobou a vo zvyšnej časti je napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie vecne správny.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa bola v konaní zastúpená opatrovníkom Z. V..
Q., ktorý bol z dôvodu právnej nespôsobilosti žalobkyne menovaný za jej opatrovníka rozhodnutím

Najvyššieho súdu štátu New York USA zo dňa 20. 06. 2000, ktorým bol menovaný opatrovník
poverený spravovaním všetkých záležitostí žalobkyne, vrátane správy všetkého jej majetku a jej
zastupovaním v občianskoprávnych sporoch . V priebehu konania žalobkyňa zomrela dňa XX. XX.
XXXX a po jej smrti Najvyšší súd rozhodnutím a opatrením č. XXXXXX/XX zo dňa 04. 08. 2010
udelil opatrovníkovi žalobkyne povolenie, aby aj naďalej pôsobil ako majetkový opatrovník žalobkyne s

právomocou pokračovať v konaní zameranom na znovuzískanie nehnuteľnosti žalobkyne v Slovenskej
republiky, ktorá má patriť žalobkyni. Následne opatrovník žalobkyne Z. V.. Q. zomrel dňa XX. W. XXXX
a upraveným a doplneným opatrením Najvyššieho súdu štátu New York zn. XXXXXX/XX zo dňa XX.
V. XXXX, vzhľadom na to, že žiadna osoba nebola vymenovaná za správcu pozostalosti zosnulej,
nesvojprávnej osoby, a že jej syn a predpokladaný jediný dedič, Z. V. X., nepodnikol žiadne kroky

smerujúce k správe tejto pozostalosti alebo k vymenovaniu splnomocnenca na takúto správu,
bol za nástupcu majetkového opatrovníka žalobkyne vymenovaný B. X.. M. s úlohou spravovať aktíva
nebohejžalobkyne,ktorábolapozbavenáspôsobilostinaprávneúkonyanásledneupravenýmadruhým
opatrením Najvyššieho súdu štátu New York zn. XXXXXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX bol ako nástupca
opatrovníka určený zástupcom opatrovníctva v akomkoľvek právnom konaní spojenom s

vymáhaním a predajom nehnuteľnosti zosnulej osoby v Z., Slovenskej republike a oprávnený
vystupovať ako zástupca pred akýmkoľvek príslušným súdom.

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v
znení neskorších predpisov, spôsobilosť osoby na práva a na právne úkony sa spravuje, ak sa v tomto

zákone neustanovuje niečo iné, právnym poriadkom štátu, ktorého je príslušníkom.

8. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní nemožno pokračovať s dedičmi žalobkyne, pretože syn
žalobkyne Z. V. X. je len predpokladaným jediným dedičom žalobkyne, ktorý zrejme trpí psychickoualebo psychologickou chorobou, ktorá prispela k jeho bezdomovstvu a doposiaľ nepodnikol
žiadne kroky smerujúce k správe pozostalosti nebohej žalobkyne alebo k vymenovaniu splnomocnenca
na takúto správu. Taktiež predmetné konanie podľa názoru odvolacieho súdu nemožno zastaviť, a

to jednak vzhľadom na pravdepodobnosť existencie dediča nebohej žalobkyne, a aj vzhľadom na to,
že vyššie uvedenými rozhodnutiami Najvyššieho súdu štátu New York bol vymenovaný za nástupcu
majetkového opatrovníka žalobkyne B. X.. M., a to s oprávnením spravovať aktíva žalobkyne, a to vo
svojom mene ako nástupca majetkového opatrovníka a taktiež bol určeným zástupcom opatrovníctva v
konaní spojenom s vymáhaním nehnuteľnosti nebohej žalobkyne O. Z., v Slovenskej republike, a to s

oprávnením vystupovať ako zástupca pred príslušným súdom. Vzhľadom na to odvolací súd pokračoval
v ďalšom konaní podľa § 3 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom v znení neskorších predpisov, s vymenovaným za nástupcu majetkového opatrovníka
žalobkyne.

9. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade. ktorý podaným odvolaním napadol

rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti
tomuto rozsudku v časti, v ktorej určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti, keď v tejto časti bola
podaná žalobkyňou proti žalovanému v 1. rade, ktorý je zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti
na liste vlastníctva. Taktiež žalovaný v 2. rade nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania
proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej uložil žalovanému v 2. rade zaplatiť žalobkyni trovy

konanie, keďže v tejto časti sa ho rozhodnutie súdu prvej inštancie netýka.

10. Z ustanovenia § 355 ods. 1 a § 359 CSP ako aj z ustanovenia § 201 vety prvej O. s. p. účinného
v čase podania odvolanie vyplýva, že proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to
zákon nevylučuje, pričom odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

11. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

12. Podanie odvolania je procesným úkonom strany. Právo podať odvolanie však prináleží len tej strane,
ktorej bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma, ktorá vyplýva z posúdenia jeho práv

a povinností - pre posúdenie ktorej je podstatné posúdenie výsledku sporu s nárokom uplatňovaným
žalobcom v konaní.

13. Proti rozsudku súd prvej inštancie je odvolanie v zásade prípustné a môže ho podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté.

14. Prípustnosťodvolaniamátotižvovšeobecnostinielenstránkuobjektívnu,aleaj stránkusubjektívnu,
ktorásaviaženaosobukonkrétnehoodvolateľaazohľadňujeosobnýaspekttoho,ktopodávaodvolanie,
t. j. či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne
napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takýmto dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu

prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma
dopadajúcanajehopomery.Posúdenietejtosubjektívnejprípustnostipredchádzaposúdeniuobjektívnej
prípustnosti odvolania.

15. Podľa § 75 ods. 1 CSP na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.

V prípade, ak nastane na strane žalobcu alebo žalovaného vystupuje viac subjektov, ide o procesné
spoločenstvo, ktoré môže byť samostatné, ktoré upravuje ustanovenie § 76 CSP ako procesné
spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám
za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne. Nerozlučné spoločenstvo upravuje
ustanovenie § 77 CSP ako procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti,

že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon
jedného z nich platí i pre ostatných. V prípade nerozlučného procesného spoločenstva sa
na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru
vyžaduje súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane, a ak si iné procesné úkony odporujú, posúdi
ich súd so zreteľom na povahu a okolnosti sporu tak, aby to bolo v súlade s rozumným

usporiadaním vzťahov.

16. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam proti žalovanému v 1. rade, ktorý je ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný na listevlastníctva. Keďže žalovaný v 2. rade nie je vedený na liste vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti,
žaloba v tejto časti proti nemu nesmerovala, ale voči nemu sa žalobkyňa domáhala len určenia, že na
nehnuteľnosti neviazne záložné právo v prospech neho. Vyhovením žalobe v časti

určenia vlastníckeho práva žalobkyne, nebolo teda rozhodnuté voči žalovanému v 2. rade, a nie je
preto ani osobou oprávnenou na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti.
Taktiež výrokom, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy konania žalobkyni, nerozhodol
o žiadnych právach ani povinnostiach žalovaného v 2. rade, a preto ani proti tejto časti rozsudku súdu
prvej inštancie žalovaný v 2. rade nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku súdu prvej
inštancie, v časti týkajúcej sa žalovaného v 1. rade, odmietol podľa § 386, písm. b/ CSP
ako podané neoprávnenou osobou.

18. Odvolací súd preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo zvyšnej

časti,t.j. včastiurčenia,ženapredmetnejnehnuteľnostineviaznezáložnéprávovprospechžalovaného
v 2. rade a v časti priznania náhrady trov konania žalobkyni proti žalovanému v 2. rade a dospel k záveru,
že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal náležité dokazovanie v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby
žalobkyne, ktorou sa proti žalovanému v 2. rade domáhala určenia, že na predmetnej nehnuteľnosti

neviazne záložné právo v prospech žalovaného v 2. rade, ako aj pre posúdenie opodstatnenosti
argumentácie žalovaného v 2. rade, na ktorej založil svoju obranu, jeho skutkové zistenia majú oporu
vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov, z prednesov sporových strán, z výpovedí svedkov a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne
tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; správne vyhodnotil a dospel k správnemu

právnemu záveru, že žalovaný v 1. rade, keďže nenadobudol vlastnícke právo k pozemku, nemohol s
ním disponovať a nemohol nehnuteľnosť založiť v prospech žalovaného v 2. rade zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti. Svoje úvahy k zamietnutiu žaloby žalobkyne aj v súlade s
ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., resp. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, keď s poukazom na zodpovedajúcu
právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné právne dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil,

ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke a jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov. Odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené. Za porušenie
práva strany na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemožno považovať také odôvodnenie
rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a očakávaniam strán. Vzhľadom na to

odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky žalovaného, týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia.

19. V zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., účinného v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, ako aj v čase podania odvolania (§ 137 písm. c/ CSP) je existencia naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení základnou podmienkou prípustnosti vecného prejednania určovacej
žaloby. Určovacou žalobou sa možno domáhať vydania autoritatívneho výroku súdu, že určité právo,
resp. právny vzťah, tu je (pozitívne určenie) alebo tu nie je (negatívne určenie), pokiaľ má žalobca
na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jeho právne postavenie je bez
tohto určenia je ohrozené alebo neisté a výrok súdu o určení toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť

v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý
právny záujem na určení je potom daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho postavenia a ktorý možno týmto právnym
prostriedkom odstrániť.

20. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade určovania právnych vzťahov k
nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe je spôsobilým podkladom pre uskutočnenie
zmeny zápisu vlastníckych a iných práv v katastri nehnuteľností, kedy je určovacia žaloba nevyhnutne
potrebná pre zosúladenie skutočného právneho stavu so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností.
Vecnú legitimáciu o určenie v konaní má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré

v konaní ide. Vzhľadom na to, že na liste vlastníctva č. XXXX N.. Ú.. M. W., na ktorom je zapísaný
pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 601m2, je v časti C ťarchy zapísané záložné právo v
prospech žalovaného v 2. rade, má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo napredmetných nehnuteľnostiach v prospech žalovaného v 2. rade neviazne. Nedôvodne preto žalovaný
v 2. rade namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení.

21. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a
jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh") ak pohľadávka nie je riadne a včas plnená.

22. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,

schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak
záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

23. Z ustanovení § 151d ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záložné právo možno zriadiť
na vec, byt a nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú

hodnotu, ktoré patria záložcovi, prípadne na vec, byt, inú majetkovú hodnotu alebo nebytový priestor,
ktoré záložca nadobudne v budúcnosti.

24. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej dňa 19. 07. 2008
medzi žalovaným v 1. rade ako záložcom a žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom vyplýva, že

na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 2. rade voči žalovanému v 1. rade na základe
zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 17. 09. 2008 medzi záložným veriteľom ako veriteľom a záložcom ako
dlžníkom, predmetom ktorej bola pôžička v sume 2.100.000 Sk, zriadil žalovaný v 1. rade ako
záložca záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 2. rade. Na základe
vykonaného dokazovania však súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade nenadobudol

vlastnícke právo k pozemku, pretože i keď dňa 20. 06. 2008 ako kupujúci uzavrel kúpnu
zmluvu s L. O. ako predávajúcim, nebolo v konaní preukázané vlastnícke právo L. O. k predmetným
nehnuteľnostiam, a preto nebol oprávnený L. O. s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať
a previesť ju na žalovaného v 1. rade. Keďže v konaní nebolo preukázané vlastníctvo žalovaného v 1.
rade k predmetným nehnuteľnostiam, správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade

nebol oprávnený zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 2. rade. Záložné
právo v danom prípade bolo zriadené k predmetným nehnuteľnostiam zmluvou o zriadení záložného
práva zo dňa 17. 09. 2008, uzatvorenou medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.
rade v rozpore s ustanovením § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na to,
že predmetné nehnuteľnosti neboli vo vlastníctve žalovaného v 1. rade ako záložcu, ale vo vlastníctve

žalobkyne, keďže súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyni v časti proti žalovanému v
1. rade a určil, že žalobkyňa je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej časti rozsudok súd prvej
inštancie nebol napadnutý odvolaním.
25. Vzhľadom na to, že o vlastníctve žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam bolo právoplatne
rozhodnuté, keď odvolanie proti tomuto výroku rozsudku súdu prvej inštancie nebolo podané, nemožno

preskúmavať vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti a z toho dôvodu
odvolací súd posúdil námietky žalovaného v 2. rade, uvedené v jeho odvolaní, týkajúce sa
vlastníckeho práva L. O.É. a jeho dobromyseľnosti, ako aj dobromyseľnosti žalovaného v
1. rade a žalovaného v 2. rade a možnosti vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam L. O., ako
nedôvodné.

26. Obsah odvolania žalovaného v 2. rade nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani
v odvolacom konaní neboli zistené také nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by mali za
následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd

prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania proti žalovanému v 2. rade v celom rozsahu.29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).