Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 2, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316204717
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316204717.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154,
zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom 810 00 Bratislava, Karadžičova 8, P. O. Box 205,
proti žalovanému: E. D., nar. X. X. XXXX, bytom Š., o zaplatenie 163,63 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 16. 3. 2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 163,63 eura s úrokom z omeškania, spolu s náhradou trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 2. 6. 2012
Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
celkovú sumu pôžičky vo výške 362,69 eura. Poskytnutú pôžičku sa žalovaný zaviazal splatiť v 15
mesačnýchsplátkachvovýške16,93eura,dodňapodaniažalobyuhradilcelkovo193,39eura.Žalovaný
sadostaldoomeškaniasúhradousplátokpôžičky,pretohoprávnypredchodcažalobculistomzodňa10.
4. 2013 vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh žalovaného predstavuje

sumu 163,63 eura. Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31. 1. 2013.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd vo veci postupoval podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP.

4. Tunajší súd Uznesením pod č. k. XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa 16.3.2017 pripustil, aby do konania
vstúpil ako žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., na ktorú bola postúpená pohľadávka jeho

právneho predchodcu.

5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o pôžičke číslo
XXXXXXXX so všeobecnými podmienkami, predžalobná upomienka s doručenkou, prehľad splátok a
úhrad a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

7. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkovétvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní

zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana

v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

8. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,

resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

9. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

10. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý

predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

11. Dňa 2. 6. 2012 uzatvorili právny predchodca žalobcu a žalovaný Zmluvu o pôžičke číslo 20231356.
V zmysle zmluvy bola žalovanému schválená a poskytnutá pôžička v celkovej sume 253,95 eura, pričom
podľaprehľadusplátok(č.l.8spisu)žalovanýsplatilnapôžičku193,39eura.Podľapredloženejúverovej

zmluvy úver bol dohodnutý so splatnosťou 15 mesiacov, po 16,93 eura, pričom zo zmluvy nevyplýva
splatnosť istiny, úrokov a poplatkov a najmä, zo zmluvy nevyplýva výška pôžičky! Súd sa tak môže
domnievať, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 190,26 eura, nakoľko kúpna cena tovaru
bola 299,- eur, pričom žalovaný uhradil akontáciu vo výške 108,74 eura.

12. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
ZoSÚ), oba predpisy účinné k 2. 6. 2012.

13. Medzi obligatórne náležitosti patrí aj podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) ZoSÚ - f) doba trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

14. Ako vyplýva z predloženej zmluvy o pôžičke, tieto údaje nie sú v zmluve uvedené. Preto podľa § 11
ods. 1 písm. a) ZoSÚ by sa poskytnutá pôžička považovala za bezúročnú a bez poplatkov.15. Súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, nakoľko právny predchodca žalobcu plnil v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.

16. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť
individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo
vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom

dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera
zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar
alebo služby so zárukou kvality.

17. Zo zmluvy nevyplýva základný údaj a to výška poskytnutej pôžičky podľa § 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ.
Zmluva obsahuje údaj iba o celkových nákladoch, hoci tento údaj je označený ako celková suma pôžičky,

čo však nezodpovedá realite. Keďže kúpna cena tovaru bola 299,- eura a žalovaný uhradil akontáciu
108,74 eura, pôžička na splatenie tovaru mala byť pravdepodobne 190,26 eura (299 - 108,74).

18. Zo všeobecných podmienok (ďalej len VP) uvedených na rube zmluvy, ako ani z ostatných častí
zmluvy súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti, nakoľko tieto sú absolútne nečitateľné, uvedené

miniatúrnym písmom, preto s istotou možno skonštatovať, že tieto nemohol čítať ani žalovaný pred
uzatvorením zmluvy. Dôkazné prostriedky majú byť súdu predkladané tak, aby dokazovanie súd mohol
aj reálne vykonať (v danom prípade oboznámením sa ich prečítaním), predloženie listinných dôkazov
nemôže byť len formálne (všeobecné podmienky sú absolútne nečitateľné z dôvodu veľkosti zvoleného
písma). Uvedené je potom na ťarchu žalobcu, ktorý si sám zvolil predloženie takto vytlačeného dôkazu.

19. Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinný k 2. 6. 2012, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoSÚ), účinný k 2. 6. 2012, (1) Tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f), g), k) cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 píms. a) ZoSÚ, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

20. V zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy (možno ho len odvodiť z jednotlivých údajov, zákon
však jasne prikazuje uviesť takýto údaj jednoznačne, konkrétne). Pod končenou splatnosťou nie je
možné považovať za správny údaj 15 mesiacov či 09/2013, termín splatnosti je potrebné chápať ako
konkrétny dátum, teda je nutné uviesť presným dátum splatnosti pôžičky (v zmluve je uvedená lehota
splatnosti, nie však termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) a splátka je uvedená len jednou
sumoubezrozlíšeniaistiny,úrokovainýchpoplatkovaabsentujeajúdajosplatnostijednotlivýchsplátok.

Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť
obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi.
Je neprípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom či výpočtom. Nie je
možné zákon vykladať tak, že sa v zmluve uvedie jedna splátka, ktorá zahŕňa istinu, poplatky a úroky,
nakoľko z nej nie je možné učiť, ktorá časť splátky sa započítava na istinu, ktorá na úroky a ktorá na

iné poplatky. Takto uvedená splátka je nepreskúmateľná a nič na tom nemení ani splátkový kalendár. V
zmluve však najmä absentuje údaj o celkovej výške a konkrétnej mene spotrebiteľského úveru, nakoľko
je tam uvedený údaj o celkových nákladoch, t.j. koľko spotrebiteľ vráti aj s úrokmi, poplatkami.

21. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle

zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

22. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom

medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako
spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy.
Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie pôžičky,
ktorú sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach

vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky. Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a
zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b/ ZoSÚ v spojení s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a
žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca

opaktohtopostaveniažalovanéhonepreukázalžiadnymidôkazmi,resp.aninetvrdil).Tentoprávnyvzťah
sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z.z.).

23. Zprehľadusplátokaúhradpredloženýchprávnympredchodcomžalobcuvplýva,žežalovanýuhradil

celkovo 193,39 eura. Potom, ak by bol úver bezúročný a bez poplatkov, žalovaný uhradil viac, ako mu
bolo poskytnuté (bod 17. tohto odôvodenia), a teda žaloba bola podaná nedôvodne.

24. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho
občianskeho zákonníka ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. Žalobca nepreukázal, že žalovaný vystupoval

ako podnikateľ, zmluva ani neuvádza údaje svedčiace takémuto záveru (napr. žalovaný je na nej
identifikovaný rodným číslom). Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade
spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka
(NS SR v rozsudku zo dňa 21. 4. 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, ustálil, že ako § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tak aj § 52 ods. 2 veta tretia občianskeho zákonníka, nadobudli účinnosť

1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že
od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom). K uvedenému smeruje aj
doterajšia súdna prax, ako aj zmena Občianskeho zákonníka, ktorá síce bola pôvodne účinná od 12.
6. 2014 (ďalšou novelou č. 151/2014 Z.z. je účinnosť odložená na 1. 4. 2015), avšak je len potvrdenímzámeru zákonodarcu pri ochrane práv spotrebiteľa. Navyše zák. č. 129/2010 Z.z. vo svojom ustanovení
§-u 1 ods. 2 jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, nie úveru podľa
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

25. Súdu však nie je zrejmé, z čoho žalobca vychádzal, keď vypočítal celkovú čiastku, ktorú má žalovaný
uhradiť žalobcovi a to vo výške 163,63 eura. Tvrdenia žalobcu v žalobe sú v rozpore s doloženými

listinnými dôkazmi, sú neúplné a nepreskúmateľné.

26. Na základe uvedeného potom vyplýva, že žalobca svojou žalobou nijako neozrejmil úplne a pradivo
skutočnostiohľadneposkytnutiaaprípadnéhosplácaniapôžičky.Súdztvrdenížalobcuazpredložených
listinných dôkazov ani nevedel dospieť k výške poskytnutej pôžičky ako na k výške žalovanej sumy,
z čoho táto pozostáva, pretože žalobca neposkytol dostatočné skutkové tvrdenia; preto je potrebné

zamerať sa len na konštatovanie, že žalovaná suma je nepreskúmateľná a na základe skutkových
tvrdení žalobcu a čiastočne doložených listinných dôkazov súd nemohol dospieť k záveru o dôvodnosti
uplatnenej sumy. Potom je potrebné žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

27. Navyše, ak by súd vychádzal z absolútnej neplatnosti ÚZ pre jej neurčitosť podľa § 37 OZ, pretože

súd nevie, v akej výške bola pôžička poskytnutá a k tomuto údaju nie je možné dospieť ani výkladom
zmluvy,potomkplneniuzostranyprávnehopredchodcužalobcudošloztitulubezdôvodnéhoobohatenia
a to dňa 2. 6. 2012.

28. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

29. Žalobca bezdôvodne plnil dňa 2. 6. 2012, keď predávajúcemu doplatil zvyšok kúpnej ceny za

pohovku norte.

30. Podľa § 100 ods. 1 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

31. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa

ustanovenia § 100 ods. 1. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže
premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa
povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacíchdôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať,
že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Subjektívna

premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné
obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno

usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne
vyčíslenejvpeniazoch),žeprávonajehovydaniemožnodôvodneuplatniťnasúde.Akideobezdôvodné
obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu (§ 452), treba rozlišovať prípady relatívnej a
absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne
neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu (t. j. dňom 2. 6. 2012). Objektívna
premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba

začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal.
Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu (t.
j. v danom prípade 2. 6. 2012).

32. V danom prípade sa jedná o premlčaciu dobu, nie lehotu, a preto na počítanie konca doby

premlčania nie je možné uplatniť § 122 ods. 3 OZ. K uplynutiu premlčacej doby dôjde v posledný deň
doby bez ohľadu na to, či posledným dňom je sviatok alebo sobota, či nedeľa.

33. Ustanovenie § 122 OZ obsahuje výkladové pravidlá na počítanie hmotnoprávnych lehôt
obsiahnutých najmä v Občianskom zákonníku, ale aj v ostatných občianskoprávnych predpisoch

patriacich do systému súkromného práva. Soboty, nedele a sviatky nemožno považovať za posledné
dni lehôt predovšetkým z praktických dôvodov, ktoré súvisia s hmotnoprávnou povahou lehôt. Preto
sa posledný deň lehoty, ktorý by mal pripadnúť na sobotu, nedeľu alebo sviatok posúva na najbližší
nasledujúci pracovný deň. Uvedené však neplatí pre doby.

34. Samotný Občiansky zákonník (OZ) rozlišuje pojmy doba a lehota a tieto nie je možné
zamieňať, napríklad aj práve v dôsledku uplynutia premlčacej doby. Pokiaľ zákonodarca je nedôsledný
v legislatívnej činnosti a nezjednotí používanie právnickej terminológie tak, aby boli tieto odlišnosti
odstránené, a pokiaľ zákon stále používa pojmy doba a lehota, je nutné, aby súd takto postupoval,
nakoľko nemôže svojou rozhodovacou činnosťou meniť znenie ustanovení zákona a tak nahrádzať

činnosť zákonodarcu (súd zákony aplikuje, neprijíma ich v legislatívnom procese). Pridržiavajúc sa citátu
Cicera„Argumentumestratioquaereidubiaefaciatfidem.“(argumentjevysvetlenie,ktoréčinípochybnú
vec vierohodnou), pokiaľ OZ upravuje premlčaciu dobu a nie lehotu a jej počítanie nie je upravené
priamo v OZ, súd si musí cez analogiu iuris (použitie inej normy, podľa ktorej sa prípad posudzuje, aj
keď dispozícia normy naň priamo nedopadá, upravuje však vzťah podobný) pomôcť pri počítaní doby

ustanoveniami ZP, ktorý to upravuje v § 37. V teoretickoprávnej rovine sa dobou, na rozdiel od lehoty ako
časového priestoru na uplatnenie práva alebo nároku vymedzeného začiatkom a koncom možnosti jeho
uplatnenia na súde alebo u právnickej alebo fyzickej osoby, rozumie časové obdobie, v rámci ktorého
zákonom ustanovené práva a povinnosti vznikajú a trvajú, alebo na uplynutie ktorého zákon viaže ich
zánik.

35. V prejedávanom prípade subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 2. 6. 2012 a uplynula dňa
2. 6. 2014, najneskôr v objektívnej premlčacej dobe dňa 2. 6. 2015, pričom žaloba bola podaná na súd
až dňa 16. 3. 2016, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k tomu súd nemôže (aj s poukazom na
§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z.) priznať žalobcovi právo na plnenie z bezdôvodného obohatenia a teda aj z

tohto dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť.

36. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku.

37. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V sporových

konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. V danom prípade žalovaný
bol v konaní plne úspešný a teda by mal právo na plnú náhradu trov konania, žiadne trovy konania mu
však nevnikli, a preto mu ich náhradu súd nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.