Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812208970
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3812208970.1

Uznesenie

Y.súdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.StanislavyMarkovejasudkýňMgr.Stanislavy
Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného G. pobočka C. proti povinnému
H., naposledy so sídlom I. t.č. vymazaný z Obchodného registra, o vymoženie istiny vo výške 164,57
€, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 08. júna 2016 č.k.
9Er/1741/2012 - 22, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmuznesenímokresnýsúdakosúdprvejinštancievovýrokuI.exekúciuzastavilavovýroku
II. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. N. C., Exekútorský
úrad so sídlom I., trov exekúcie vo výške 41,65 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zastavenie
exekúcie odôvodnil § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, vychádzajúc zo zistenia, že

uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 40CbR/128/2014 - 26 zo dňa 29. januára 2016,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2016 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť H. Q. XXX XXX,
zapísanú v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, v oddiel Sro, vložka č. 13093/R. Spoločnosť
bola dňa 05.05.2016 ex offo vymazaná z obchodného registra a nemá právneho nástupcu. Vzhľadom na
skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd ma za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné
zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. K uvedenému

konštatovaniu súd dospel na základe ustanovenia § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
"Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza
na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok, alebo
ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený
z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,
alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre

nedostatokmajetku,aleboakpoukončeníkonkurznéhokonanianezostanespoločnostižiadenmajetok".
Súd z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a
nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Preto súd vychádza zo situácie, že likvidácia sa
nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. Na základe uvedeného súd exekúciu
zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Nakoľko súd zastavil konanie, v zmysle
ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Súdny

exekútor si vyčíslil náhradu trov exekúcie správne vo výške 41,65 €, preto mu súd ich náhradu priznal v
celej uplatnenej výške. Tieto trovy súdny exekútor špecifikoval ako paušálnu odmenu najmenej 33,19 €
za úkony exekučnej činnosti (§ 14 ods. 1 cit. vyhl.) a náhradu hotových výdavkov vo výške 1,82 € (§ 22
cit. vyhl.- poštovné za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 1,70 €, obálky - 0,12 €) a ako platca
DPH aj 20% DPH (§ 196 Exekučného poriadku). S poukazom na ust. § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu

trov exekúcie, znáša ich oprávnený, k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného.2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Poukázal na to, že
akooprávnenýaniprináležitejopatrnostinemalanemoholmaťpripodanínávrhunavykonanieexekúcie
voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného

registra. Zastával názor, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučnéhoporiadku,pretožebezprostrednýmdôvodomzastaveniaexekúciejeskutočnosť,žepovinný
zanikol výmazom z obchodného registra, preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Poukázal na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 377/08 - 13 zo dňa 05.11.2008, či sp.zn.
IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má

základ v ustanoveniach práva procesného, a nie v ustanoveniach práva hmotného. Ako ďalej Ústavný
súd poznamenal, skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené
všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré
exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením pri výkone exekúcie. Ďalej poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van
der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70. Vzhľadom na uvedené žiadal,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil s tým, že poverenej súdnej exekútorke
náhradu trov exekúcie neprizná.

3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor. Rozhodnutie okresného súdu považuje
za správne. Uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 23.02.2016, pričom povinný bol

z Obchodného registra vymazaný až dňa 05.05.2016, teda po podaní návrhu. Poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Cdo 10/2011, v zmysle ktorého, ak povinný zanikne
bez právneho nástupcu a bez likvidácie, exekučné konanie sa zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Nakoľko povinný
zanikol výmazom z obchodného registra z úradnej moci ku dňu 05.05.2016 bez právneho nástupcu, má

to obdobné procesné následky, akoby majetok povinného nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie.
Okresný súd správne podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného, ktorý je povinný
znášať náhradu trov exekúcie bez ohľadu na to, či nemajetnosť povinného mohol predvídať, prípadne,
či nesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
potvrdil ako vecne správne.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku
podaného odvolania, zisťoval, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným
na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa.

5. Podľa § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) odvolací súd odmietne
odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

6. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý okresný súd exekúciu zastavil. Jeho

odvolanie vo výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom rozhodnutia okresného súdu.
Preto odvolací súd odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

7. Rovnako, pokiaľ ide o odvolanie v časti, vo výroku o náhrade trov exekúcie, odvolací súd odvolanie
oprávneného odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke ani nezaoberal.

8. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je prípustné odvolanie.

9. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 do 01.07.2016

proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.12. Od. 01.07.2016 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 2/2017 Z.z., podľa
ktorej bol zrušený odsek 6 § 58. S poukazom na to, ak by zákonodarca chcel pripustiť odvolanie, bol
by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené

priamo v Exekučnom poriadku.

13. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku. Použitie
ustanovení CSP podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný poriadok nemá
osobitnú úpravu. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku má súd pri zastavení

exekúcie rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V súlade s týmto ustanovením sa
o trovách exekúcie nerozhoduje dvojfázovo (najprv o nároku, potom o výške, ako je to v prípade trov
konania podľa CSP), ale jedným uznesením sa rozhoduje o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie,
pričom odvolanie proti tomuto uzneseniu nie je prípustné.

14. Preto odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie podľa § 386

písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).