Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/172/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112216904
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112216904.9

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: I. J.,
L.. X.X.XXXX, J. Ž. XX, T., právne zastúpeného Ing. JUDr. Petrom Holéczym, advokátom so sídlom
Vojenská 5, Košice, proti žalovanému: Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s., so sídlom
Komenského 50, Košice, IČO: 36 570 460, v konaní o zaplatenie 195,89 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 158,78 eur aj s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% od

1.9.2012 do zaplatenia a nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 196,41
eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti príslušenstva súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

„spoločne a nerozdielne“ zaplatiť mu 195,89 eur s úrokmi z omeškania 9,5% ročne z istiny od 1.1.2011
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Žalobu odôvodnili tým, že pozemková parcelu č. XXXXX/X E. T..Ú.. D. C., M. T.-D., okres Košice I, o
výmere 1763 m2, je v podielovom vlastníctve žalobcu podľa výpisu z listu vlastníctva č. 12055 v pomere
2/45 teda = 78,355 m2. Žalovaný za využívanie pozemku dobrovoľne nič neplatí, pričom dlhodobo a
trvalo využíva predmetnú parcelu k podnikateľským účelom. V zmysle judikatúry, napr. aj právoplatného

Uznesenia KS Bratislava sp.zn. 9Co/137/07 zo dňa 25.7.2008 je prípustné, aby žalobu podával čo aj len
jeden z podielových spoluvlastníkov samostatne a nie je potrebné aby podávali žalobu súčasne všetci
spoluvlastníci. Podľa textu uznesenia: „Realizácia tohto práva navrhovateľa (vyplývajúca z práva jeho
spoluvlastníckehopodielu-§137ods.1)OZniejepodmienenádohodousostatnýmispoluvlastníkmi(t.j.
s ich súhlasom s takýmto postupom). Trhová cena veci či práva je ekvivalent, za ktorý možno získať vec
či právo rovnakej kvality a kvantity do svojej dispozície, lebo predstavuje hodnotu, v ktorej sa ponuka a

dopyt stretnú. Za trhovú cenu nájmu možno pokladať cenu, za ktorú možno v konkrétnom čase a mieste
nadobudnúť nájom parcely porovnateľnej veľkosti, umiestnenia, polohy a podobne. Z týchto dôvodov
treba hodnotu nájmu určiť v reálnych trhových cenách a tomu prispôsobiť výšku primeranej náhrady
za nájom. Žalobca výšku primeranej náhrady za m2 predbežne určil v sume 5 eur, aj keď má znalecký
posudok na sumu 8,144 eur/m2 ročne.

Žalobca podaním zo dňa 6.7.2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie už len vo výške
158,78eursúrokmizomeškania9,5%ročnezistinyod1.1.2011dozaplateniaatozdôvodu,žeohľadne
predmetnej parcely účastníci vedú aj iný spor pred tunajším súdom pod sp.zn. 19C/233/07 o určenie
vlastníckeho práva k časti o výmere 334 m2, preto žalobca obmedzil v tomto konaní svoj nárok ohľadne
na časť parcely 1763 mínus 334 na 1429 m2 a v takom prípade pomer 2/45 znamená nie 78,355 m2,
ale len 63,51 m2. Tým sa celková požadovaná suma z pôvodných 78,355 m2 *5 eur= 391,775 eur

ročne /2=195,89 eur za druhý polrok 2010 na sumu 63,510 m2 * 5 eur = 317,550 eur ročne /2= 158,78
eur za druhý polrok 2010.Uznesením zo dňa 8.1.2013 súd zastavil konanie v časti 37,11 eur s úrokmi z omeškania 9,5% ročne
z istiny od 1.1.2011 do zaplatenia.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko zo žaloby nie je zrejmé v akým spôsobom odkedy a v akom
rozsahu zasahuje žalovaný do spoluvlastníctva žalobcu a pretože je nárok premlčaný. Okrem iných aj
uvedený pozemok žalovaný užíva už dlhé toky. V dôsledku plošných zmien vyvolaných zástavbou na
Mlynskom náhodne, ako aj na sídlisku Mier došlo k zabratiu a presunu hraníc pozemkov, ktoré užívala

Okresná vodohospodárska správa. Zo zdravotných dôvodov nariadil krajský hygienik nové hranice
bezpečnostného zdravotného pásma pre vodné zdroje v tejto časti mesta. Bolo preto nutné ohradenie
týchto pásiem. Žalovaný vybudoval plot pre vymedzenie zdravotne bezpečnostného pásma pre čerpacie
studne. Toto ochranné pásmo trvá dodnes. Na predmetnom pozemku sa nachádza vodohospodárska
stavba, ktorá bola zriadená v 70-tych rokoch. V čase, keď podľa žalovaného vzniklo zákonné vecné
bremeno platný zákon neupravoval náhradu za obmedzenie vlastníckych práv a podľa súčasného

zákona je nárok premlčaný. Podľa pôvodného znenia OZ č. 40/1964 Z.z. od 1.4.1964 až do novely
vykonanej zákonom č. 131/1982 Z.z. mohli vecné bremená vznikať výlučne zo zákona. U vecných
bremien zriaďovaných priamo zo zákona ide v podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia
vlastníkanehnuteľností,ktoréjevýrazomprevahyverejnéhozáujmuvzťahujúcehosakurčitejprevádzke
alebo zariadeniu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby bolo toto zasahovanie podmienené súhlasom

zo strany dotknutého vlastníka a bez toho, aby potreba existencie obmedzenia z vecného bremena bola
zrejmá zo zápisu z katastra nehnuteľností. Žalovaný mal záujem od žalobcu odkúpiť pozemok, avšak
z dôvodov finančných nárokov žalobcu k dohode nedošlo a tak na základe § 42 ods. 6 prechodných
ustanovení zák. č. 442/2002 Z.z. zostalo zákonné vecné bremeno, ktoré vzniklo pred účinnosťou tohto
zákona (pred 1.11.2002) nedotknuté. Nároky, teda práva a povinnosti z vecného bremena zriadeného

v roku zriadenia verejnoprospešnej stavby, pri aplikácii zásady nepravej spätnej účinnosti (nepravej
retroaktivity) sa posudzujú nie z právnej úpravy, kedy došlo k vzniku vecného bremena z. č. 138/1973
Z.z. o vodách a v tom čase platného OZ, ale podľa súčasnej právnej úpravy vecných bremien z. č.
442/2002 Z.z.. Prípadné požiadavky na finančnú kompenzáciu za zriadenie tohto zariadenia na cudzom
pozemku podliehajú tomuto režimu a pokiaľ by neboli vznesené v lehote ustanovenej v zákone, boli

by premlčané. Žalobca sa stal podielovým spoluvlastníkom titulom dedenia. Uvedený pozemok bol
právnymi predchodcami žalobcu užívaný do roku 1958.
Predmetný pozemok právny predchodca žalobcu neužíval ani pred rokom 1963, kedy bolo zriadené
výtlačné potrubie na Podhradovej. Právni predchodcovia žalobcu nenamietali ani pokiaľ ide o
vyvlastňovanie pozemkov, ani pokiaľ ide o stavebné povolenia. Žalovaný predložili rozhodnutia z rokov

1963, 1970 a súčasťou spisu 19C/233/2007 sú rozhodnutia správnych orgánov, z ktorých je zrejmé,
že budovy, resp. drobné stavby, ktoré podľa tvrdenia žalobcu majú byť na predmetnom pozemku, čiže
administratívna budova, garáž, smetisko, stoja na parcelách, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, o
čom svedčia územné rozhodnutia, stavebné povolenia a sú aj skolaudované, pričom celý areál bol
ohradený na základe rozhodnutia krajského hygienika, pričom stavby boli postavené ešte pre právneho

predchodcu žalovaného. Predmetná parcela sa nachádza v strede tohto oploteného areálu, ku ktorého
oploteniu došlo v roku 1965, pričom ak by aj žiadal žalobca vydať predmetné pozemky a ak by došlo
k vydaniu, tak by bolo potrebné zriadiť vecné bremeno v jeho prospech, pretože inak by sa k svojmu
pozemku ani nedostal, lebo by musel ísť cez pozemky žalovaného. Žalovaný neužíva predmetný
pozemok bez právneho dôvodu. Máme za to, že vlastník má právo na náhradu za nútené obmedzenie

užívania podľa zákona č. 442/2002, avšak toto si mal uplatniť v určenej lehote jeden rok, pričom by
musel preukázať, že bol vo výkone svojho vlastníckeho práva obmedzený.
Ďalej žalovaný uviedol, že pásma ochrany verejného vodovodu v minulosti neboli určované
samostatnými rozhodnutiami, určoval ich príslušný zákon. Ochranné pásma vodárenských zdrojov
boli určované na základe záväzného posudku orgánu na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej

bezchybnosti vody vodárenských zdrojov. Ochranné pásma sú súčasne pásmami hygienickej ochrany
(PHO) Z.z. o ochrane zdravia. Tieto ochranné pásma boli a sú vymedzované príslušnými okresnými
úradmi, ako úradmi štátnej správy, formou rozhodnutí na základe žiadosti prevádzkovateľa verejného
vodovodu. Vodovodné potrubie je vedené popri hranici predmetnej parcely (kopírujte hranicu parcely)
a zasahuje do vnútra parcely č. 10648/1 cca 50 cm. Zakreslenie vykonali tzv. pátrači, ktorí umiestnenie

predmetného potrubia vykonali pomocou prístrojov. Uvedené vodovodné potrubie je súčasťou
vodohospodárskej líniovej stavby - trasy výtlaku ÚČS Podhradová. Na predmetnej parcele sa nachádza
časť vodohospodárskeho diela s názvom „Košice - rekonštrukcia výtlaku ÚČS Podhradová, II. etapa“
povolená do užívania na základe rozhodnutia Okresného úradu Košice I - odbor životného prostredia, č.ŽP-01959/2001/00396/2002-BOR zo dňa 4.3.2002 o povolení zriadenia stavby, rozhodnutia Okresného
úradu Košice I č. ŽP-01826/2002-BOR zo dňa 31.12.2002 o povolení zmeny stavby pred dokončením a
kolaudačného rozhodnutia č. ŽP-02032/2002/00128/2003-BOR zo dňa 7.4.2003. Trasa potrubia vedie

od ústrednej čerpacej stanice (ÚČS) na Vodárenskej ulici až do vodojemu Podhradová.
Vodovodné potrubie (o priemere cca 30 cm), ktoré je v zmysle zákona o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách vodohospodárskou stavbou. Pokiaľ žalovaný nebol schopný predložiť
rozhodnutia stavebné, resp. kolaudačné na túto stavbu, je to z dôvodu, že túto nehnuteľnosť právny
predchodca súčasnej spoločnosti užíva už pomerne dlhú dobu a pokiaľ ide aj o stavebné povolenia,

kolaudačné rozhodnutia, v roku 2010 vydalo Ministerstvo životného prostredia SR usmernenie
k niektorým majetkovým otázkam pri zriadení verejných vodovodov a verejných kanalizácií, na
ktoré žalovaný poukazuje. Uvedené vodohospodárske stavby by nebolo možné v súčasnej dobe
rekonštruovať, resp. ich opravovať práve z toho dôvodu, že neexistujú tieto stavebné a kolaudačné
rozhodnutia. Uvedené potrubie je funkčné, pretože bolo rekonštruované.

Žalobca k vyjadreniam žalovanej uviedol, že podľa Kúpnopredajnej zmluvy k pozemkom na Vodárenskej
ulici v Košiciach, teda v tesnom susedstve k parcele č. XXXXX/X T..Ú.. D. C., o ktorú ide v tomto spore,
Mesto Košice predalo 13+19, spolu teda 32 m2 súkromnej osobe za 52.058 Sk, teda zhruba za 1.627
Sk/m2. V eurách sa jednalo spolu o 1.728 eur, teda 54 eur/m2. Ide o pozemok v lokalite Mier v Košiciach.
Podľa ust. § 10 platných pravidiel prenajímania majetku mesta Košice (ide o Všeobecne záväzné

nariadenie), ktorým sa stanovuje minimálna výška nájomného, je táto minimálna výška nájomného za
pozemky 10% z hodnoty pozemku v danej lokalite. Minimálna výška nájomného z 54 eur je teda v tejto
lokalite 5,4 eur. Žalobca žiada len 5 eur/m2 ročne. Pozemky v uvedenej lokalite sa predávajú v hodnote
cca bývalých 2000 Sk/m2, čiže zhruba za 66 eur/m2.
Zo žalovaným predloženého Rozhodnutia o povolení stavby zo dňa 4.3.2002 v bode IV. Všeobecné

podmienky, v bode 4, je jasné, že toto rozhodnutie nezbavuje (stavebníka = žalovaného) práv a
zodpovednosti voči prípadným nárokom tretích osôb. Podľa Rozhodnutia o povolení zmeny stavby
zo dňa 31.12.2002 „...nie sú stavbou ohrozené či neprimerane obmedzené práva a právom chránené
záujmy účastníkov konania...“ čiže, že stavebný úrad dbá na zákonné práva účastníkov konania a právo
na náhradu za užívanie parcely je zákonným právom účastníka. Podľa Kolaudačného rozhodnutia zo

dňa 7.4.2003 na str. 3 hore pod bodom 2) sa výslovne ukladá stavebníkovi = žalovanému na úsek trasy
výtlačného potrubia vedeného cez súkromný pozemok zriadiť vecné bremeno.
Účelom zaslania návrhu žalovaného ohľadne Kúpnej zmluvy na predmetnú parcelu je dokázať súdu,
že žalovaný nie je dobromyseľný, čo sa týka užívania tejto parcely, ale naopak, že si dobre uvedomuje
v koho vlastníctve je bezodplatne ním užívaná parcela. Žalovaný sa pokúša stavať do role akéhosi

výnimočného štátom chráneného subjektu, na ktorý sa snáď ustanovenia Ústavy SR a OZ a iných
zákonov nevzťahujú. Na základe ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o verejných vodovodoch č. 442/2002
Z.z. je „prevádzkovanie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie je živnosťou“. Takže ide o
obyčajnú živnosť. Aj keby na základe zákona mal mať žalovaný nejaké privilégiá, tieto sa týkajú výlučne
verejného vodovodu a prípadne pozemkov s týmto verejným vodovodom nejako súvisiacich, a nie

všetkýchpozemkov, ktoréžalobcaakoživnostníkužíva,resp.zneužíva.Vtomtokonkrétnomprípadeide
o pozemok, ktorý nijako nesúvisí ani s verejným vodovodom ani s verejnou kanalizáciou. Ide o pozemok,
ktorý využíva žalovaný živnostník pre svoj súkromný prospech a nie vo verejnom záujme. Vlastníctvo
žalobcu nie je nikým spochybňované, je potvrdené výpisom z evidencie nehnuteľností a je nepochybné,
že žalovaný v rozhodnom období užíval predmetný pozemok pre svoje vlastné účely (administratívna

budova, garáže, cesta, smetisko, odstavná plocha, skladová plocha...) a tak sa obohatil v rozsahu výšky
primeraného nájomného a toto obohatenie je povinný v zmysle ust. § 451 ods. 1 OZ oprávnenému
žalobcovi vydať.
Žalovaným zaslané kolaudačné a iné stavebné rozhodnutia sú v tomto spore irelevantné. Všetky tieto
stavby sú postavené mimo predmetnej parcely a s prejednávaným sporom teda vôbec nesúvisia.

Žalovanémuideozdržovanierozhodnutiasúdu.Vpravomslovazmyslenejdevôbecovodohospodárske
stavby v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z., ale o stavby administratívneho charakteru, na ktoré sa
príslušný zákon vôbec nevzťahuje. Závery sporu vedenom pod sp.zn. 19C/233/2007 sú pre spor
vedený pod sp. zn. 17C/172/2012 nepoužiteľné, pretože v tomto spore nejde o vyvlastnenú časť
parcely (už to samé dokazuje, že sa nemohol použiť dôvod vodohospodárskej stavby), ale o parcelu

v nespochybniteľnom a žalovaným skutočne nespochybňovanom vlastníctve žalobcu. Okrem toho
predmetné stavby boli medzitým aj zrušené a naviac si hneď vedľa predmetnej parcely postavil žalovaný
novú administratívnu budovu, o ktorej ale platí, že nejde o vodohospodársku stavbu chránenú zákonom
č. 442/2002 Z.z. Naopak z toho nepriamo vyplýva, že pod stavbou a zrejme ani v blízkom okolí sanenachádza žiadne podzemné vedenie, na ktoré by sa teoreticky mohol žalovaný odvolávať v tomto
spore, pretože vysoká administratívna budova má určite hlboké základy, ktoré by do vedenia zasiahli.
Keďže ju postavili celkom novú, určite má žalovaný aj novú projektovú dokumentáciu a určite tam

žiadne podzemné vodovodné vedenie nenašli. Inak by nemohli stavať. Priamo to však vyplýva aj z listu
žalovaného zo dňa 13.1.2014 súdu a žalobcovi, že sa mu nepodarilo projektovú dokumentáciu na nejaké
výtlačné potrubie nájsť. To je kamufláž, pretože funkčné vodovodné potrubia (osobitne takej dôležitosti
ako je výtlačný rad pre celú mestskú štvrť Podhradová), sú veľmi dôkladne evidované, kontrolované
a nepochybne majú projektovú dokumentáciu, len nevedie evidentne pod parcelou prejednávanou v

tomto spore. Potrubie musí predsa viesť cez všetky aj okolité parcely a evidentne nevedie cez žiadnu.
Je to logické už z pohľadu na mapu, že tam žiadne výtlačné potrubie smerom na Podhradovú existovať
nemôže, pretože parcela je mimo Podhradovej a mimo spojnice: akýkoľvek vodný zdroj - Podhradová.
Z toho vyplýva, že spor treba posudzovať jednoznačne podľa OZ a nie podľa zákona č. 442/2002 Z.z.
Dôkazné bremeno o existencii nejakého výtlačného potrubia pod spornou parcelou je v tomto prípade
na strane žalovaného a tento ho doposiaľ neuniesol.

Ohliadka miesta by objasnila súdu situáciu na mieste. Nemožno akceptovať, že žalovaný dokreslil
potrubie do geometrického plánu bez toho, aby to bolo nejakým spôsobom overené. Navyše ide len
o 30 cm-ovú rúrku, pričom podľa rozhodnutí, ktoré predkladali, ani jedno výtlačné potrubie nemalo ísť
pod parcelu žalobcu a ak náhodou vybočili zo stavebného povolenia, potom to nemožno vykladať v
neprospech žalobcu. Toto potrubie, ak tam vôbec je, tak je dávno nefunkčné a nepoužívané. Oprávnený

hodnotiť, či ide o vodohospodársku stavbu, je len orgán štátnej vodnej správy podľa § 52 ods. 2 zákona
364/2004.
Predmetný pozemok je v rámci areálu, ktorý je oplotený, ktorý sa uzamyká. Navyše na predmetnom
pozemku má nejakú prístupovú cestu žalovaný, ktorá vedie k tým administratívnym budovám, ktoré má
na ďalších parcelách, čiže reálne žalobca tento pozemok užívať absolútne nevie.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov: výpisu z listu vlastníctva č. 12055 - výtisk z kataster portálu z 8.12.2007, kópia uznesenia
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co/137/07-186 z 25.7.2008, kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
mestom Košice ako predávajúcim a kupujúcim W. I. z 9.12.2009, rozhodnutie Okresného úradu

Košice I odbor životného prostredia č. ŽP01959/2001/00396/2002-BOR zo dňa 4.3.2002 o povolení
zriadenia stavby a rozhodnutie Okresného úradu Košice I č. ŽP01826/2002-BOR zo dňa 31.12.2002
o povolení zmeny stavby pred dokončením, ďalej geometrický plán na oddelenie pozemkov
parcely č. XXXX/X až 10 o určení vlastníckych práv vyhotovený GEOTEAM - n. z. z 5.11.2007,
rozhodnutia mesta Košice zo 7.10.2009 č. A/2009/13738-06/I/KRA, stavebné povolenie mesta Košice

zo 6.9.2007 č. MK-07/206828-04/I/KRA, rozhodnutie mesta Košice z 29.6.2011 č. A/2011/11573-05/
I/KRA, rozhodnutie mesta Košice z 2.7.2007 č. MK-07/202647-07/I/KRA, rozhodnutie mesta Košice
z 29.6.2007 č. MK-07/203131-04/I/KRA, rozhodnutie Okresného národného výboru v Košiciach z
30.5.1963, č. Vod.3695/1963 a rozhodnutie Mestského národného výboru v Košiciach z 10.11.1970,
č. Vod.8964/1970, rozhodnutie Mestského národného výboru odbor vodného a lesného hospodárstva

a poľnohospodárstva v Košiciach zo 16.2.1981 č. 7521/80, nákresom žalovaného, listu z 12.3.2010
Ministerstva životného prostredia SR s názvom Usmernenie k niektorým majetkovým právnym otázkam
pri zriadení verejných vodovodov a verejných kanalizácií a pásiem ochrany a oboznámením sa
s obsahom spisov Okresného súdu Košice II sp.zn. 12C/37/2006, 41C/108/2010, 42C/104/2007 a
13C/21/2010 a spisu tunajšieho súdu sp.zn. 19C/233/20007 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, T..Ú.. D. C., M. T.-D., okres Košice I, žalobca je
spoluvlastníkom pozemku - parcela č. XXXXX/X - orná pôda o výmere 1763 m2, v podiele 2/45.
Zo spisu tunajšieho súdu 19C/233/2007 súd zistil, že ohľadne časti uvedenej parcely o výmere 334 m2
sa vedie spor o určenie vlastníckeho práva pred tunajším súdom pod sp.zn. 19C/233/2007. Uvedená
parcela je zakreslená ako novovytvorená parcela č. 5458/45 na geometrickom pláne vyhotovenom

GEOTEAM-MZ č. 74/2005 zo dňa 4.11.2005 úradne overenom 16.11.2005. Okresný národný výbor
Zriaďovacou listinou č.j. Ra-19/60 28.6.1960 zriadil Okresnú vodohospodársku správu so sídlom v
Košiciach. Zriaďovacou listinou Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach, odboru
poľnohospodárstva, vodného hospodárstva a lesníctva č. Vod 1275/51/66 zo 4.7.1966 dňom 1.7.1966
boli v zmysle uznesenia vlády č. 57/1966 (podľa ktorého z účinnosťou k 30.6.1966 boli zrušené

okresné vodohospodárske správy) zriadené Východoslovenské vodovody a kanalizácie v Košiciach,
ktoré zanikli k 30.6.1970 a ich majetok, práva a záväzky prevzali na základe rozhodnutia ministra
lesného a vodného hospodárstva SSR č. MLVH-4293-OS-1970 z 11.6.1970 (podľa rozhodnutia vlády
SSR č. 79 z 18.3.1970) novozriadené Východoslovenské vodárne a kanalizácie Košice. Zakladacoulistinou vydanou Východoslovenským krajským národným výborom v Košiciach č. 938/1989 z 27.6.1989
bol s účinnosťou od 1.7.1989 založený podnik Východoslovenské vodárne a kanalizácie Košice, na
ktorý prešli práva a záväzky zaniknutého podniku Východoslovenské vodárne a kanalizácie Košice.

Fond národného majetku v súlade s rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného
majetku č. 836 o privatizácii podniku Východoslovenské vodárne a kanalizácie Košice š.p. (spis č.
KM-1021/2002) zakladateľskou listinou založil 8.4.2003 Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť a.s.,
pričom bol použitý privatizovaný majetok. I. J. nadobudol predmetný pozemok na základe rozhodnutia
Štátneho notárstva v Košiciach zo dňa 14.2.1992 v konaní o novoobjavenom majetku sp.zn. D257/92

po poručiteľke S. J., O.. J., L.. XX.X.XXXX, X.. X.XX.XXXX. Dňa 15.2.195 Mestský národný výbor, odbor
pre výstavbu a zveľaďovanie v Košiciach vydal rozhodnutie č. Výst. 4195/1963-Hr vo veci Okresnej
vodohospodárskej správy v Košiciach - vyvlastnenie pozemkov pre hlavnú strojovňu a čerpaciu stanicu,
v ktorom v bode 17 bola uvedená aj plocha o výmere 334 m2 z parcely č. XXXXX/X zapísaná v PKV č.
XXXX T..Ú.. T.. V uvedenom konaní žalovaný (tam v procesnom postavení žalobcu) tvrdil, že najneskôr
v r. 1965 Okresná vodohospodárska správa v Košiciach vybudovala v danej oblasti plot ako okruh

zdravotne bezpečnostného pásma pre čerpacie studne a vodné zdroje.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že predmetná parcela bola žalovaným svojvoľne oplotená
plechovým plotom a bola tam tabuľka o zákaze vstupu. Už asi pred 15 rokmi nepustili ich rodinu na ten
pozemok z dôvodu, že je to v ochrane vodární, pritom je tam doprava, oleje, opravy vozidiel. Jedna časť
je už vraj zastavaná, ktorú žalovaný údajne vyvlastnil. Veciam kolo pozemku sa venoval brat žalobcu.

Žalobca so sestrou sa o užívaní pozemku žalovaným dozvedeli, keď sa robila kanalizačná prípojka z
Podhradovej, asi v roku 2008 a v tom žiadali od žalovaného vyplatenie za zriadenie vecného bremena,
žalovaný im ponúkol 600 Sk. Žalobca sa stal vlastníkom toho pozemku po smrti matky, čiže na základe
dedičského konania, ktoré prebehlo v rokoch 1989 - 1994.
Podľa návrhu žalovaného na kúpu predmetného pozemku mal byť podiel 6/45 na predmetnej parcele o

výmere 1429 m2 predaný žalobcovi a ďalším dvom spoluvlastníkom za 121.615 Sk (4.036,88 eur), t.j.
638,40 Sk (21,19 eur)/m2 podľa znaleckého posudku č. 66/2007 W.. Ľ. C. z 28.9.2007.
Podľa informácie Mesta Košice z 22.1.2013 mesto realizovalo v júli 2009 predaj pozemku v lokalite
Severné mesto pri garážach na Vodárenskej ulici za cenu 31,87 eur/m2 v zmysle znaleckého posudku č.
40/2009 zo 14.7.2009, išlo o parcelu č. XXXX/XXX ostatná plocha, na ktorej sa nachádza verejná zeleň.

Podľa znaleckého posudku W.. C. P. Q.. č. 34/2009 (úplný sa nachádzal v spise Okresného súdu Košice
II sp.zn. 41C/108/2010) nájom pozemku - zastavané plochy a nádvoria v T..Ú.. P., M. T.-X. k roku 2009
bol 8,144 eur /m2.
Podľa Kúpnej zmluvy č. 2009001347 z 9.12.2009 mesto Košice predalo pozemky 13 m2 - ostatné plochy
a 19 m2 - zastavané plochy a nádvoria v T..Ú.. D. C. za 1.728 eur W. I.. Podľa odpovede mesta Košice

z 18.3.2013 kúpa bola pre účely budúceho pneuservisu na adrese E. XX E. T..
Podľa ust. § 10 Pravidiel prenajímania majetku mesta Košice a zriaďovania vecných bremien na
nehnuteľnom majetku mesta Košice (prijaté uznesením č. 1172 mestského zastupiteľstva v Košiciach
dňa 29.6.2010) minimálna výška ročného nájomného (okrem pozemkov osobitne upravených v § 11) je
10% z hodnoty pozemku určenej znaleckým posudkom v danej lokalite.

Podľa rozhodnutia Okresného národného výboru č. Vod. 3695/1963 z 30.5.1963 na žiadosť investora
- Krajské vodohospodárske rozvojové investičné stredisko v Košiciach bolo udelené povolenie pre
zvláštne užívanie vody podľa § 8 zákona o vodnom hospodárstve a to: v k.ú. Košíc na sídlisku Mier
previesť rekonštrukciu a rozšírenie vodovodnej siete - II. etapu pozostávajúcu z ústrednej čerpacej
stanice, výtlačného a zásobného rádu a rekonštrukciu čerpacích staníc u studní I-III, V-VIII. V čl. V. sa

investor zaviazal pred započatím stavby nadobudnúť potrebné práva k nehnuteľnostiam vyznačeným na
projektovej dokumentácii a to buď dohodou s vlastníkmi alebo vyvlastnením. Projektová dokumentácia
súdu predložená nebola.
Podľa rozhodnutia Mestského národného výboru č. Vod. 8964/1970 z 10.11.1970 na žiadosť investora
- Východoslovenské vodárne a kanalizácie š.p. Košice bolo udelené povolenie pre realizovanie stavby

„Košice - sídlisko Podhradová - vodovod 1. a 2. stavba“. V čl. II. bod 2 podmienkou povolenia bolo pred
započatím stavby nadobudnúť potrebné práva k nehnuteľnostiam, ktoré budú slúžiť na uskutočnenie
stavby, a to buď dohodou s vlastníkmi alebo vyvlastnením.
Podľa rozhodnutia MsNV odbor vodného a lesného hospodárstva a poľnohospodárstva č. 7521/80 zo
16.2.1981 bolo podnikovému riaditeľstvu Východoslovenských vodární a kanalizácií v Košiciach vydané

povolenie podľa § 82 zák. č. 50/1976 na užívanie stavby „Košice - sídlisko Podhradová - vodovod 1. a
2. stavba pre verejné zásobovanie pitnou vodou“. V odôvodnení sa uvádza, že pri kolaudačnom konaní
dňa 2.12.1980 bolo zistené, že investor dodržal podmienky rozhodnutia č. Vod. 8964/1970, čiastočné
zmeny tras sú zakreslené v projektovej dokumentácii a že zmena oplotenia vodojemu 1200 m3 bolavyvolaná a stanovená dodatkom k územnému rozhodnutiu MxNV odboru výstavky ÚP a SP č. Výst.
0/151/75/Rep. z 20.1.1975.
Podľa rozhodnutia Okresného úradu Košice I, odbor životného prostredia, o povolení zriadenia

vodohospodárskeho diela č. ŽP-01959/2001/00396/2002-BOR zo dňa 4.3.2002 bolo stavebníkovi:
Východoslovenské vodárne a kanalizácie š.p. povolená „Košice - rekonštrukcia výtlaku ÚČS
Podhradová, II. etapa“ v rozsahu: 1. časť výtlaku - trasa výmeny potrubia začína od ústrednej čerpacej
stanice (ÚČS) na Vodárenskej ulici, prechádza pod korytom Čermeľského potoka (betónový blok,
zhybka 100/100/100), cez Kostoliansku cestu (pretláčenie v oceľ. chráničke), Májovú ulicu, Cesta pod

Hradovou (pretláčanie v oceľ. chráničke), za cestou pred vysokoškolskými internátmi sa napája na
už zrekonštruovanú časť I. etapy výtlaku. Trasa výtlačného potrubia na Májovej ul. v dĺžke 60 m,
prechádzajúca súkromným pozemkom, parc. č. XXXX/X, nebude rekonštruovaná. Dĺžka trasy je 761,5
m. 2. časť výtlaku - trasa začína napojením na existujúci výtlak I. etapy na Kavečanskej ceste v blízkosti
ul. Končistá, potrubie je vedené v krajnici Kavečanskej cesty a pokračuje po Mengusovskej ulici až do
vodojemu Podhradová 1 200 m3 + 400 m3. Dĺžka trasy je 425 m. Trasa potrubia je vedená súbežne

s pôvodným potrubím vo vzdialenosti 0,5 m. Výtlačné potrubie je navrhované z tvárnej liatiny BUS
GUDERUS z tlakových hrdlových rúr vo vnútri cementovaných triedy K9, priemeru DN 300, PN 16.
Križovanie teplovodného potrubia bude riešené uložením potrubia do oceľ. chráničky. V čl. III. sa uvádza:
Trasa rekonštrukcie výtlačného vodovodného potrubia je vedená na pozemkoch parc. č. : XXXX/XX,
XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X,

XXXX/X, XXXX/X, T. Ú. D. C. (G. T.W.-D.). E. S. W. E. T. D. G. J. G. B. E. B. Č.. XXX, B. Č.. XXXXX, B. Č..
X, E. X. R. B. R. Č.. XXXX-Č., R. Č.. XXXX - Č., R. Č.. X - Č., R. Č.. XXX - Č., R. Č.. XXXX. Súčasne boli
predložené Kópie z katastrálnej mapy v mierke 1:1000 v počte 5 ks, vyhotovených Okresným úradom
Košice I - odborom katastrálnym dňa 26.11.2001.Podľa čl. IV b. 4 toto rozhodnutie o povolení nezbavuje
práv a zodpovednosti voči prípadným nárokom tretích osôb.

Podľa rozhodnutia Okresného úradu Košice I, odbor životného prostredia, č. ŽP-01826/2003-BOR zo
dňa 31.12.2002 bola stavebníkovi - Východoslovenské vodárne a kanalizácie š.p. - povolená zmena
stavby pred jej dokončením s názvom „Košice - rekonštrukcia výtlaku ÚČS Podhradová, II. etapa“ na
pozemku parc.č. XXXX, XXXXX S. XXXX T..Ú.. D. C. podľa doplnku k projektu stavby č. zákazky 15/
V/2001 vypracovaného VVaK š.p. - PR v rozsahu: výtlačné potrubie v km 0,580 - 0,687 z tvárnej liatiny

DN 300 s napojením na predtým uložené potrubie.
Podľa kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu Košice I, odbor životného prostredia, č.
ŽP-02032/2002/00128/2003-BOR o povolení zmeny stavby zo dňa 7.4.2003 bola povolená zmena
stavbyoprotiprojektovejdokumentáciischválenejprivodoprávnomkonaníabolopovolenéužívaťvodnú
stavbu s názvom „Košice - rekonštrukcia výtlaku ÚČS Podhradová, II. etapa“ uskutočnenú na pozemku

parc.č.: XXXX/XX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXXX, XXXX, XXXX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X T.. Ú.. D. C. v tomto rozsahu: I. časť trasy - výtlačné
potrubie z tvárnej liatiny BUS GUDERUS DN 300, dĺ. 872,5 m vrátane odkalenia, II. časť trasy - výtlačné
potrubie z tvárnej liatiny BUS GUDERUS DN 300, dĺ. 415 m. Podľa čl. IV b. 2 na úsek trasy výtlačného
potrubia vedeného cez súkromný pozemok parc.č. XXXX sa ukladá zriadiť vecné bremeno.

Podľa geometrického plánu č. 96/2007 vyhotoveného GEOTEAM - M.Z. a úradne overeného dňa
5.11.2007 sa parcely uvádzané v uvedených rozhodnutiach nenachádzajú v susedstve predmetnej
parcely, vyjmúc parcely XXXX, ktorá z predmetným pozemkom susedí pri pohľade z Vodárenskej ulice
z ľavej strany a a to po šírke predmetnej parcely.
Rozhodnutím Mesta Košice č. MK-07/203131-04/I/KRA zo 29.6.2007 mesto povolilo odstránenie stavieb

v areáli VVS a.s., Vodárenská ul., Košice, na pozemkoch parc.č. XXXX/XX (X D.), XXXX/XX (X D.),
XXXX/XX (X D.), XXXX/XX (X D.) S. XXXX/X (X D.) E. T..Ú.. D. C. pre stavebníka Východoslovenskú
vodárenskú spoločnosť a.s. Rozhodnutím Mesta Košice č. MK-07/202647-07/I/KRA zo 6.9.2007 bolo
rozhodnuté o umiestnení stavby „Areál VVS a.s., Vodárenská ul., Košice, Prevádzková budova stredísk.“
na pozemkoch parc.č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX S. XXXX/XX E. T..Ú.. D. C. tak,

ako je zakreslené v návrhu umiestnenia stavby, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia
pre stavebníka Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť a.s. Podľa rozhodnutia Mesta Košice č.
MK-07/206828-04/I/KRA zo 6.9.2007 bola povolená stavba „Areál VVS a.s., Vodárenská ul., Košice,
Prevádzková budova stredísk.“ na pozemkoch parc.č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX S.
XXXX/XX E. T..Ú.. D. C. pre stavebníka Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť a.s. Územné

rozhodnutie na túto stavbu bolo vydané Mestom Košice, pracoviskom Košice - Staré Mesto, pod č.
MK-07/202647-07/I/KRA dňa 2.7.2007. Podľa rozhodnutia Mesta Košice č. A/2009/13738-06/I/KRA zo
7.10.2009 bola predĺžená platnosť uvedeného stavebného povolenia do 10/2011. Podľa rozhodnutia
Mesta Košice č. A/2011/11573-05/I/KRA z 29.6.2011 bola povolená zmena stavby „Areál VVS a.s.,Vodárenskául.,Košice,Prevádzkovábudovastredísk.“t.j.častiSO-06PreložkaVNpredjejdokončením
na pozemkoch parc.č. XXXX/XXX, XXXX/X S. XXXX/X.

Podľa tvrdenia žalovaného jeho zamestnanci tzv. pátrači pomocou prístrojov zistili, že sa pod povrchom
predmetného pozemku po jeho dĺžke popri jeho hranici nachádza vodovodné potrubie o priemere 300
mm, ktoré je súčasťou líniovej stavby - trasy výtlaku ÚČS Podhradová, zasahuje do vnútra parcely cca
50 cm.

Podľa § 23 ods. 3 zák. č. 11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve rozhodnutie výkonného orgánu
národného výboru, ktorým sa povoľuje zriadenie vodohospodárskeho diela alebo zariadenia, je zároveň
rozhodnutím o prípustnosti stavby podľa zákona o stavebnom poriadku.
Podľa § 29 ods. 1 cit. zákona nehnuteľnosti a práva, ktoré sú potrebné pre účely ustanovené týmto
zákonom alebo pre prístup k vodám za účelom ich všeobecného užívania, možno vyvlastniť ak nedôjde
k dohode o výkupe alebo o užívaní. Vyvlastnením možno dosiahnuť prechod vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, zriadenie práva stavby alebo zriadenie vecných bremien na nehnuteľnostiach.

Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení platnom do 31.10.2005 pri leteckých stavbách, stavbách dráh a na dráhe, pri
stavbách pozemných komunikácií, pri vodohospodárskych dielach a telekomunikačných stavbách

vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu, s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania
a vyvlastnenia, orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov
(ďalej len "špeciálne stavebné úrady").
Podľa § 120 ods. 2 cit. zákona špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné
predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povolenie na stavby môžu vydať len so súhlasom miestne

príslušného národného výboru s právomocou stavebného úradu, ktorý overuje dodržanie podmienok
územného rozhodnutia.
Podľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať
iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
Podľa §55ods.1stavebnéhozákonastavebnépovoleniesavyžaduje,pokiaľtentozákonavykonávacie

predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa
na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene
stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
Podľa § 55 ods. 2 písm. c) stavebného zákona ohlásenie stavebnému úradu postačí c) pri stavebných
úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby,

nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;
Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie
práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti
ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý
situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí

overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú
úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný
úrad neurčí inak.
Podľa § 58 ods. 1 stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou
dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti

uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na
určitú dobu aj dobu užívania stavby.
Podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má
k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú
stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného

rozhodnutia nedošlo k zmene.
Podľa § 104 ods. 1 stavebného zákona ak sa doklady (predovšetkým overená dokumentácia), z ktorých
by bolo možno zistiť účel, na aký bola stavba povolená, nezachovajú, platí, že stavba je určená účelu, na
ktorý je svojím stavebnotechnickým usporiadaním vybavená. Ak vybavenie stavby nasvedčuje viacerým
účelom, predpokladá sa, že stavba je určená účelu, na ktorý sa užíva bez závad.

Podľa ods. 2 stavebný úrad môže vlastníkovi stavby nariadiť, aby obstaral dokumentáciu skutočného
realizovania stavby v prípadoch, keď nebola vôbec vyhotovená, nezachovala sa alebo nie je v náležitom
stave. Pokiaľ nie je nevyhnutné vyhotoviť úplnú dokumentáciu skutočného realizovania stavby, uloží
stavebný úrad iba vyhotovenie zjednodušenej dokumentácie (pasport stavby).Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v
spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie
a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo

dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu,
b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,
c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,
d)užívaniepozemkualebostavbynazákladekoncesnejzmluvy,zktorejvyplývaprávouskutočniťstavbu

alebo jej zmenu.
Podľa § 139 ods. 3 stavebného zákona líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä a) ropovody,
plynovody, produktovody, teplovody, b) diaľnice, cesty a miestne komunikácie, c) stavby dráh, d)
podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny, e) vodovodné a kanalizačné rady, ochranné hrádze,
plavebné a derivačné kanály, f) vedenia elektronickej komunikačnej siete, g) letiská, h) prístavy.
Podľa ods. 4 v prípade pochybnosti o tom, či ide o líniovú stavbu podľa odseku 3 alebo o jej súčasť,

rozhodne orgán štátnej správy príslušný na jej povolenie.

Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 2 OZ vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva

(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 37a ods. 1 zák. č. 138/1973 Zb. o vodách v znení platnom od 1.10.1995 vodovodné a
kanalizačné rady, ktoré sú vodohospodárskymi líniovými stavbami a ich výstavba je vo verejnom záujme,

možno zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenia na
vodohospodárske dielo podľa § 9.
Podľa § 37a ods. 2 zák. oprávnenia stavebníka podľa odseku 1 vznikajú dňom nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu na zriadenie vodohospodárskeho diela.
Podľa § 37a ods. 3 zák. povinnosti vlastníka podľa odseku 1 sú vecným bremenom podľa osobitných

predpisov (v poznámke odkaz na § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka).
Podľa § 37a ods. 4 zák. za výkon oprávnení podľa odseku 1 patrí náhrada obdobne podľa
predpisov o vyvlastnení. Ak medzi stavebníkom a vlastníkom (správcom, užívateľom) nehnuteľnosti
nedôjde k dohode, o náhrade rozhodne vodohospodársky orgán, ktorý je príslušný na povolenie
vodohospodárskeho diela.

Podľa § 48 ods. 1 cit. zák. nakladanie s vodami podľa doterajších predpisov, ktoré nie je v zhode s týmto
zákonom, treba najneskôr do jedného roka odo dňa jeho účinnosti uviesť s ním do súladu, pokiaľ zákony
národných rád neustanovia inak.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách účinného

od 1.11.2002 na účely tohto zákona sa rozumie súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe,
umožňujúcich hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov vodou.
Podľa § 3 zák. č. 442/2002 Z.z. verejným vodovom verejné vodovody a verejné kanalizácie sú vodnými
stavbami podľa osobitného predpisu (§ 52 zákona č. 364/2004 Z.z.).
Podľa § 19 ods. 1 cit. zák. k bezprostrednej ochrane verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií

pred poškodením a na zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti sa vymedzuje pásmo ochrany verejného
vodovodu alebo verejnej kanalizácie (ďalej len „pásmo ochrany“), ktorým sa rozumie priestor v
bezprostrednej blízkosti verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ochranné pásma vodných
zdrojov podľa osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté.
Podľa § 19 ods. 2 cit. zák. pásma ochrany sú vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenosťou od

vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného potrubia alebo kanalizačného potrubia na obidve strany
a) 1,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii
do priemeru 500 mm,
b) 2,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizáciinad priemer 500 mm.
Podľa § 19 ods. 3 cit. zák. pásma ochrany podľa odseku 2 písm. a) určí rozhodnutím okresný úrad na
základežiadostivlastníkaverejnéhovodovodualeboverejnejkanalizácie,prípadneprevádzkovateľa.Pri

vydávanírozhodnutiaprihliadneokresnýúradnatechnickémožnostiriešeniaprisúčasnomzabezpečení
ochrany verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a na technicko-bezpečnostnú ochranu záujmov
dotknutých osôb.
Podľa § 19 ods. 5 cit. zák. v pásme ochrany je zakázané a) vykonávať zemné práce, stavby,
umiestňovať konštrukcie alebo iné podobné zariadenia alebo vykonávať činnosti, ktoré obmedzujú

prístup k verejnému vodovodu alebo verejnej kanalizácii alebo ktoré by mohli ohroziť ich technický stav,
b) vysádzať trvalé porasty, c) umiestňovať skládky, d) vykonávať terénne úpravy.
Podľa § 20 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách ak je
vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu oprávnení prevádzkovateľa alebo z dôvodu určenia pásma
ochrany(§19)obmedzenývobvyklomužívanínehnuteľnosti,máprávonaprimeranúnáhraduzanútené
obmedzenieužívanianehnuteľnosti.Náhradumôževlastníknehnuteľnostiuplatniťuvlastníkaverejného

vodovodu alebo verejnej kanalizácie do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania
nehnuteľnosti. Ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nevyhovie nároku alebo je
nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď
uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
Podľa § 42 ods. 6 cit. zák. oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré

vznikli pred účinnosťou tohto zákona (t.j. pred 1.11.2002 - pozn.) zostávajú nedotknuté.
Podľa § 42 ods. 8 cit. zák. ochranné pásma určené podľa doterajších predpisov a výnimky z nich
zostávajú zachované.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 364/2004 o vodách účinného od 1.7.2004 vodnými stavbami sú stavby,

prípadne ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Vodnými
stavbami sú najmä
a) stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vrátane terénnych úprav s tým spojených,
b) stavby na ochranu pred povodňami,
c) priehrady, vodné nádrže, rybníky, hate, hrádze a iné stavby potrebné na nakladanie s vodami,

d) studne, stavby vodovodných potrubí, vodovodov a ďalšie vodárenské objekty samostatne slúžiace
na účely zásobovania vodou,
e) stavby stôk, stokové siete vrátane objektov na nich, čistiarne odpadových vôd a iné stavby určené
na zneškodňovanie odpadových vôd a osobitných vôd a na ich vypúšťanie do povrchových vôd,
podzemných vôd alebo do banských vôd a stavby určené na predchádzajúce čistenie odpadových vôd

pred ich vypúšťaním do verejnej kanalizácie,
f) hydromelioračné stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a na ochranu pozemkov pred
vodnou eróziou,
g) stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely v korytách alebo v iných vodných útvaroch,
h) stavby umožňujúce využívanie vôd najmä na hromadnú rekreáciu a vodné športy,

i) odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom,
j) vodovodné prípojky, ak
1. slúžia na dodávku vody do priemyselných stavieb a poľnohospodárskych stavieb,
2. slúžia na zásobovanie skupiny stavieb, ak to vyžaduje vlastný systém rozvodných potrubí,
3. sú zriadené k stavbe, pre ktorú je zhotovené zariadenie na zvýšenie tlaku vody,

4. sú dlhšie ako 100 m a dodávajú vodu s denným priemerným množstvom väčším ako 0,5 l za sekundu,
k) kanalizačné prípojky do verejnej kanalizácie, ak
1. slúžia na vypúšťanie odpadových vôd z priemyselných stavieb a z poľnohospodárskych stavieb,
2. slúžia na odvádzanie odpadových vôd z areálu alebo zo skupiny stavieb, ak to vyžaduje samostatnú
stokovú sieť,

3. slúžia na vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktoré vyžadujú ich predchádzajúce
čistenie,
4. sú dlhšie ako 100 m a majú vnútorný priemer väčší ako 20 cm.
Podľa ods. 2 v prípade pochybností, či ide o vodnú stavbu alebo jej súčasť, rozhodne orgán štátnej
vodnej správy.

Podľa § 26 ods. 1 cit. zákona povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie,
zmenu alebo na odstránenie vodnej stavby. Stavebné úpravy na vodnej stavbe možno uskutočňovať
na základe povolenia alebo ohlásenia orgánu štátnej vodnej správy. Na uskutočnenie jednoduchého
vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.Podľa § 26 ods. 3 cit. zákona pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť
stavebného úradu podľa osobitného predpisu s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného
rozhodovania a vyvlastnenia. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na povolenie vodnej stavby,

rozhoduje aj o užívaní stavby vydaním kolaudačného rozhodnutia.
Podľa § 26 ods. 4 cit. zákona povolenie orgánu štátnej vodnej správy na uskutočnenie,
zmenu alebo odstránenie vodnej stavby je súčasne stavebným povolením a povolenie na jej uvedenie
do prevádzky je súčasne kolaudačným rozhodnutím.
Podľa § 26 ods. 6 cit. zákona pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo

stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce môže orgán štátnej vodnej správy
rozhodnúť, v akom rozsahu ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia
stavebníka na uskutočnenie vodnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia.
Podľa § 26 ods. 7 cit. zákona za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku podľa odseku 6 patrí ich
vlastníkom náhrada podľa osobitného predpisu (IV. časť zákona č. 50/1976 Zb.). V sporoch o náhradu
rozhoduje súd.

Podľa§32ods.1cit.zákonanaochranuvýdatnostikvalityazdravotnejbezchybnostivodyvodárenských
zdrojov, ktoré sa využívajú, orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe posudku
orgánu na ochranu zdravia. Ak to vyžadujú závažné okolnosti, môže orgán štátnej vodnej správy určiť
ochranné pásma aj pre využiteľné vodárenské zdroje a pre vodné zdroje určené na odber pre pitnú
vodu s kapacitou nižšou, ako sú definované vodárenské zdroje. Určené ochranné pásma sú súčasne

pásmami hygienickej ochrany podľa osobitného predpisu.
Podľa § 32 ods. 2 cit. zákona ochranné pásma vodárenských zdrojov sa členia na ochranné pásmo
I. stupňa, ktoré slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo záchytného
zariadenia, a na ochranné pásmo II. stupňa, ktoré slúži na ochranu vodárenského zdroja pred ohrozením
zo vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany vodárenského zdroja môže orgán štátnej vodnej správy

určiť aj ochranné pásmo III. stupňa.
Podľa § 32 ods. 6 cit. zákona za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných
pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a
preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo
ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník

alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu
možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o
jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého
posudkupodľaosobitnéhopredpisu.PozemkyvochrannompásmeI.stupňamožnovoverejnomzáujme
vyvlastniť.

Podľa § 663 Obč. zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec,
aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 Obč. zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Súd mal výpisom z listu vlastníctva v konaní za preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
pozemku - parcela č. XXXXX/X - M. G. M. E. XXXX C.X X. L. B. E. Č.. XXXXX, T..Ú.. D. C., M.

T.-D., M. T. W., v podiele 2/45. Ohľadne jeho časti o výmere 334 m2 (zakreslenej ako novovytvorená
parcela č. XXXX/XX na geometrickom pláne vyhotovenom GEOTEAM-MZ č. 74/2005 úradne overenom
16.11.2005 ) sa vedie spor o určenie vlastníckeho práva v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 19C/233/2007.
O túto výmeru v podiele na neho pripadajúcom žalobca ponížil svoj uplatnený nárok. Žalobca si v tomto
konaní uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného užívania za užívanie predmetného pozemku o výmere

1429 m2 a to v podiele na neho pripadajúcom, v období od 1.7.2010 do 31.12.2010.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetný pozemok sa nachádza v rámci areálu žalovaného, ktorý
je oplotený a uzamyká sa, je zrejmé, že sa nejedná o verejné priestranstvo a že ho užíva žalovaný. To
nebolo medzi účastníkmi sporné. Podľa tvrdenia žalobcu, na predmetnom pozemku (vyjmúc časti, ktorá
je predmetom iného konania) sa nachádza len prístupová cesta k administratívnej budove žalovaného
a smetisko. Podľa tvrdenia žalovaného sa po povrchom predmetného pozemku po jeho dĺžke popri jeho

hranici(zasahujedovnútraparcelycca50cmakozistiliazakreslilijehozamestnanci)nachádzavýtlačné
vodovodnépotrubieopriemere 30cm,ktoréjesúčasťouvodohospodárskejlíniovejstavby-trasyvýtlaku
ÚČSPodhradová,avšaktotosvojetvrdenievkonanínepreukázal.Žalovanýsavkonaníbrániltým,ževo
vzťahu k predmetnej parcele mu podľa zákona o vodách vzniklo zákonné vecné bremeno a že žalobca
si neuplatnil nárok na náhradu za nútené obmedzenie vlastníka v obvyklom užívaní svojej nehnuteľnosti

v zákonnej 2ročnej lehote a že žalovaný teda má k predmetnej parcele právo užívania.
Podľa § 104 ods. 1 stavebného zákona platí, že stavba je určená účelu, na ktorý je svojím
stavebnotechnickým usporiadaním vybavená, obsah dokumentácie upravujú vykonávacie predpisy
a overená dokumentácia orgánom štátnej vodnej správy je právnym dokladom o účele užívania
stavby. Oprávnenia stavebníka na uskutočnenie vodnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti

rozhodnutia o povolení stavby. Podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona pokiaľ ide o vodné stavby
v zastavanom území obce, stavebník má povinnosť preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo
má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 uvedeného zákona. Potrubie ako vodná stavba musí
byť postavená na základne riadneho územného povolenia a musí byť skolaudovaná. Žalovaný síce
preukázal, že má rozhodnutie príslušného stavebného úradu na dielo výtlačné potrubie pre Podhradovú

i na jeho rekonštrukciu, no v žiadnom z predložených rozhodnutí sa neuvádza predmetná parcela.
Súd poznamenáva, že v uvedených rozhodnutiach sa nespomína ani žiadna susediaca parcela okrem
parcely č. 6994, tá však z predmetnou parcelou hraničí po šírke, čo logicky nekorešponduje s tvrdením
žalovaného, že potrubie má viesť po dĺžke predmetnej parcely. Podľa rozhodnutia Okresného úradu
Košice I o povolení zriadenia vodohospodárskeho diela č. ŽP-01959/2001/00396/2002-BOR zo dňa

4.3.2002 trasa rekonštruovaného potrubia je vedená súbežne s pôvodným potrubím vo vzdialenosti 0,5
m, čo vylučuje možnosť vybočenia cez niekoľko iných rozsiahlych parciel. Ak by však žalovaný aj - v
rozpore so stavebným povolením - bol vybočil (bez vedomia žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu)
z plánovanej trasy rekonštruovaného potrubia, súd konštatuje, že za danej situácie (keď navyše ani
samotný žalovaný počas konania najprv nevedel uviesť, kadiaľ potrubie vedie), nemôže byť na ťarchu

žalobcu, ak si doposiaľ neuplatnil náhradu podľa zákona o vodách za obmedzenie vlastníckeho práva
k pozemku. Pre úplnosť súd dodáva, že aj pokiaľ by žalovaný preukázal existenciu vodného diela -
výtlačného potrubia na pozemku žalobcu na základe riadneho stavebného rozhodnutia, bolo by možné
konštatovať vznik zákonného vecného bremena k predmetnej parcele nanajvýš v rozsahu o dĺžke
parcely a šírke potrubia 0,3 m (z toho podiel žalobcu 2/45). Žalovaný nepredložil ani rozhodnutia o

určení pásma ochrany uvedenej vodnej stavby, z ktorého by bolo možné aspoň nepriamo vyvodiť, či
cez predmetnú parcelu vedie vodná stavba (a ktoré by zakladalo právny nárok na náhradu za nútené
obmedzenie užívania nehnuteľnosti) a nepreukázal ani svoje tvrdenie, že oplotený areál tvorí ochranné
pásmo (ktoré by taktiež zakladalo nárok na náhradu majetkovej ujmy) určené orgánom štátnej vodnej
správy na ochranu výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov, ktoré sa

využívajú. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemá k predmetnému pozemku právo z vecného
bremena ani iné právo, teda ho užíva bez právneho dôvodu, pričom v dôsledku oplotenia areálu, v
ktorom sa predmetný pozemok nachádza je žalobcovi znemožnené ho akýmkoľvek spôsobom užívať,
resp. ho dať do užívania tretej osobe, a užíva ho výlučne žalovaný.
Keďže bezdôvodné obohatenie žalovaného spočívalo v bezodplatnom užívaní predmetnej parcely

za obdobie od 1.7.2010 do 31.12.2010, žalobca má nárok na peňažnú náhradu zodpovedajúcu
majetkovému prospechu žalovaného získaného bezplatným užívaním predmetnej parcely bez právneho
dôvodu a to v sume zodpovedajúcej výške obvyklého nájomného, keďže výška bezdôvodnéhoobohatenia je závislá od sumy, ktorú by žalobca získal, keby mohol realizovať svoje vlastnícke právo
a predmetný majetok prenajímať.
Pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z ustanovenia § 136 O.s.p., keď zistil cenu

porovnateľných pozemkov v danej lokalite, ktorá podľa predloženej kúpnej zmluvy č. 2009001347 z
9.12.2009 (dátumovo najbližšia k predmetnému obdobiu) mesto Košice predalo pozemky v T..Ú.. D.
C. L. E. A. za cenu 54 eur/m2 pre podnikateľské účely, z čoho 10% v zmysle ust. § 10 Pravidiel
prenajímania majetku mesta Košice predstavuje minimálnu výšku ročného nájomného. Žalovaný takúto
cenu nájmu za m2 ani požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia nenamietal. Následne bola teda

výška bezdôvodného obohatenia vyrátaná nasledovným spôsobom: 1429 m2, z čoho 2/45 predstavuje
63,51 m2 krát 5 eur = 317,550 eur ročne /2= 158,78 eur za druhý polrok 2010. Vzhľadom na vyššie
uvedené, súd žalobe v časti uplatnenej istiny ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.

Splatnosť pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia nie je stanovená zákonom a obvykle ani
dohodou. Za deň splatnosti sa preto považuje deň nasledujúci po výzve veriteľa dlžníkovi na plnenie.

S vydaním bezdôvodného obohatenia sa žalovaný dostal do omeškania až dňom nasledujúcim po dni
doručenia žalobného návrhu žalovanému, t.j. dňom 31.8.2012. Žalobca v konaní nepreukázal skoršie
doručenie jeho výzvy žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tým, že žalovaný nesplnil
svoj dlh na výzvu žalobcu, teda riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi vznikol nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania. Sadzba hlavné refinančné operácie (základná úroková sadzba)

Európskej centrálnej banky bola 1.3.2013 0,75 % (výška úrokov z omeškania je teda 0,75 % zvýšených
o 8 percentuálnych bodov, t.j. 8,75 %). V prevyšujúcej časti príslušenstva súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť trovy.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 veta
prvá Občianskeho súdneho poriadku, keď pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu žalobcu zohľadnil
skutočnosť, že konanie v časti o zaplatenie sumy 37,11 eur s prísl. súd zastavil vzhľadom na správanie
sa žalobcu, ktorý návrhom disponuje a návrh na začatie konania v uvedenej časti vzal späť, teda z

procesného hľadiska zavinil zastavenie konania (t. j. v tomto rozsahu nemal vo veci úspech). Žalovaný
o povinnosti nahradiť mu trovy konania rozhodnúť nežiadal, preto o jeho trovách súd nerozhodoval. Plný
úspech žalobcu v konaní by predstavoval sumu 195,89 eur, čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje
sumu 158,78 eur (t.j. 81 % zo 195,89 eur po zaokrúhlení), čo v konečnom dôsledku znamená právo
na náhradu jeho účelne vynaložených trov vo výške 62 % vychádzajúc z odčítania neúspechu žalobcu

(úspechu žalovaného) 19 % od jeho úspechu (neúspechu žalovaného) 81 %.
Trovy konania žalobcu pozostávajú zo súdneho poplatku z návrhu vo výške 16,50 eura a trov právneho
zastúpenia vo výške 300,29 eur, spolu vo výške 316,79 eur, z čoho 62% predstavuje sumu 196,41
eur. Súd podľa § 10 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1, 3 a 8, § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 z.z. priznal
právnemu zástupcovi žalobcov odmenu za 11 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

dňa 20.6.2012, žaloba 29.6.2012, písomné podanie zo 6.7.2012, 28.2.2013, účasť na pojednávaniach
dňa 8.1.2013, 14.2.2013, 2.3.2013, 10.9.2013, 19.11.2013, 6.2.2014 a 10.4.2014) po 16,60 eur a za 2
úkony (písomné podania zo 17.9.2012 a 11.12.2012) po 8,30 eur (§ 14 ods. 3 a 8 vyhl.) + režijný paušál 5
x7,63eur,6x7,81eura2x8,04eur.Súdnepriznalnáhradutrovkonania,pokiaľideoodmenuprávnemu
zástupcovi za písomné podania zo 14.11.2012, 8.5.2013, 3.6.2013, 11.9.2013, 24.1.2014, nakoľko v

nich neuviedol žiadne procesne či hmotnoprávne pre vec významné skutočnosti, ktoré by nebol mohol
uviesť (a napokon aj uviedol) na pojednávaniach, za účasť na ktorých mu súd riadne priznal odmenu.
O povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 196,41 eur k rukám jeho
právnehozástupcusúdrozhodolvsúladesust.§149ods.1O.s.p.,podľaktoréhoakadvokátzastupoval
účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto

trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.