Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313233471
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2313233471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej splnomocnekyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: X. P., nar. X. T. XXXX, bytom P. - P., V. XXXX/XX, o zaplatenie
3.292,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 8.
decembra 2015 č. k. 17C/80/2014-76, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia splatnosti dlhu m e n
í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni istinu spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od

13. januára 2001 do zaplatenia v mesačných splátkach po 27 eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku a v časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r
d z u j e .

II. Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej (nesprávne označenej ako odporca)
povinnosť zaplatiť žalobkyni (nesprávne označenej ako navrhovateľ) istinu vo výške 2.523,79 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 13. januára 2011 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach

po 10 eur, kde splátky sú splatné vždy do 15 dňa toho-ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok; II. konanie v časti 768,87 eur s príslušenstvom
zastavil; III. žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne
ustanovením § 2 písm. a), § 4 ods. 1, ods. 2 písm. g), i), ods. 3 a ods. 4 ZoSÚ (z. č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch), § 52 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 O. z. (z. č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník) a v napadnutej časti splatnosti § 160 ods. 1 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení zmien a noviel), v časti trov konania ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p.. Vecne

dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná svoj dlh riadne a včas nespláca,
keď rozdiel medzi výškou poskytnutej pôžičky a vykonaných úhrad činí 2.523,79 eur. Vzhľadom k tomu,
že žalovaná poberá len dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur, ktoré nepostačujú ani na krytie jej
základných životných potrieb, povolil jej dlh splácať v mesačných splátkach po 10 eur. Vzhľadom na
dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúcej v nepriaznivej sociálnej situácii žalovanej, ktorá už od
1. mája 2011 má jediný príjem, dávku v hmotnej núdzi, rozhodol, že žalobkyni náhradu trov konania
nepriznáva.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti výšky splátok a v časti trov konania podala v
zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.
Záver týkajúci sa určenia plnenia v splátkach zjavne znevýhodňuje postavenie žalobkyne, nakoľkopri takto nastavenej výške mesačných splátok s ohľadom na výšku pohľadávky je časový horizont jej
uspokojenia neúmerne dlhý, keď len istinu by žalovaná uhrádzala približne 21 rokov. Uviedla, že je
ochotná súhlasiť so splátkami vo výške 45 eur mesačne, keďže i v samotnej mesačnej splátke v zmysle

zmluvy o pôžičke bola dohodnutá mesačne splátka 85,48 eur, teda suma podstatne vyššia ako splátka
povolená súdom. V časti nepriznania jej náhrady trov konania poukázala na ustanovenie článku 46 a
47 Ústavy Slovenskej republiky a na ustanovenie § 142 ods. 1 a 2 O.s.p.. Namietala, že keďže mala
vo veci prevažný úspech, mala jej byť náhrada trov priznaná, keď miera jej úspechu bola 53,30 %,
nedôvodne jej neboli trovy priznané, keďže žalovaná svoj nárok uznala, bola si vedomá svojho záväzku.

Dodala, že nebola jej priznaná v plnej výške ani suma za uhradený súdny poplatok, ktorý predstavuje
trovy, ktoré musela vynaložiť, aby sa domohla svojho práva. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej priznanú sumu
v mesačných splátkach 45 eur a priznal jej trovy konania vo výške 922,32 eur ako i trovy odvolacieho
konania 30,22 eur (pozostávajúce z 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby vo
výške 19,92 eur a režijný paušál 10,30 eur).

3. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaná písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, akt. 362 ods. 1

CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.
§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a
§ 202 OSP účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP) doplnil a zopakoval
dokazovanie výsluchom strán sporu (§ 384 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyni nie je
možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vo výroku o splatnosti

vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu (§ 388 CSP).

5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) účinným od 1. júla 2016, bol
zrušený doterajší procesný predpis o konaní pred súdom - zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto je ho v zmysle § 470 ods. 1 CSP potrebné
aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Zohľadniac vzájomný
vzťah ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna
úprava vychádza síce z princípu okamžitej účinnosti procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP),

rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2
CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 1. júla 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a
odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného
dňa a so všetkými dôsledkami. Úplná účinnosť týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri
odvolaniach podaných od uvedeného dňa.

6. Odvolací súd dospel k záveru, že v napadnutej časti platnosti dlhu súd prvej inštancie nerozhodol
správne, súdom prvej inštancie stanovené splátky sumou 10 eur mesačne sú neprimerane nízkymi
a znevýhodňujúcimi nielen žalobkyňu, ale i samotnú žalovanú, ktorej pri takto stanovených splátkach
neprimerane a dlhodobo sa zvyšuje suma za priznaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Odvolací

súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, teda najmä na výšku dlhu, sociálne pomery žalovanej, vek
žalovanej, považoval za primeranú splátku vo výške 27 eur mesačne a to tak, aby istina bola uhradená
do doby 70 rokov žalovanej.

7. Odvolací súd považoval za vecne správne nepriznanie náhrady trov konania v prevažnej miere

úspešnej žalobkyni a aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého
rozsudku.8. Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. účinného do 30. júna 2016 ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je
potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť dlhšiu lehotu, resp. určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak,

že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

8.Zprávecitovanéhoustanoveniazákonavyplývalo,žeaksúdpristupovalkautoritatívnemurozhodnutiu
(rozsudkom) o žalobe na peňažné plnenie (o aký prípad išlo aj v prejednávanej veci), zákonnou lehotou
plnenia a zároveň pravidlom bola lehota troch dní, počítaná od právoplatnosti rozsudku. Štandardne

preto súd ukladal splnenie povinnosti v takejto lehote a na každú výnimku z pravidla museli existovať
dôvody, ktoré bola aj v prípade rozhodovania potrebné riadne odôvodniť, čo platilo aj pri odôvodňovaní
rozhodnutia sa či už pre dlhšiu než trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie splátok a určovanie ich výšky
a podmienok ich zročnosti.

9. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia ak ide o
opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa
stanú splatnými až v budúcnosti.

10. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak; podľa ods. 3 takéhoto ustanovenia lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu; napokon podľa ods. 4 rovnakého ustanovenia ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo

splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

11. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu
celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš

nepatrne) a to i pri pominutí okolnosti získania žalovanou nespornej výhody (odkladu) už praktickým
donútením žalobkyne uplatniť právo na súde.

12. V prejednávanej veci malo určitý význam, že žalovaná (majúca splniť povinnosť) nedisponuje podľa
jej tvrdení takým príjmom alebo úsporami, pri ktorých by bolo možné očakávať zaplatenie všetkých

rozsudkom prisudzovaných súm naraz, prihliadanie na tento aspekt bez ďalšieho by však z výnimky
uvedenej v zákone (z výhody splátok) urobilo pravidlo, ktorý úmysel zákonodarca nepochybne nemal.

13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná žije sama, je uchádzačkou o zamestnanie na
úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, býva v podnájme, za ktorý platí 40 eur mesačne, nevlastní

žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá žiadne peňažné prostriedky v peňažných ústavoch,
nemá peňažné pohľadávky proti tretím osobám, nemá úvery, má 2 plnoleté detí, z ktorých jedna jej
pomáha, stravuje sa u nej.

14. Na odvolacom pojednávaní dňa 11. apríla 2017 žalovaná uviedla, že v čase uzatvorenia zmluvy

pracovala v spol. Mesevt, s.r.o. s príjmom 50 eur, toho času poberá len sociálne dávky 61,50 eur a je
nemajetná. Výška súm priznaných rozsudkom súdu prvej inštancie na istine 2.523,79 eur úrokoch z
omeškania za obdobie od 13. januára 2011 do 11. apríla 2017, tjs. do rozhodnutia odvolacieho súdu
(teda za 6 rokov a 3 mesiace) činí 1.419,63 eur, keď spolu 3.943,42 eur, ktorý by pri rešpektovaní vyššie
priblíženého pravidla o rozložiteľnosti splátok najviac na tri roky odôvodňovala výšku splátky 109,53 eur

mesačne. Žalovaná od vydania rozsudku súdu prvej inštancie splnila dlh čiastočne, uhradila 15 splátok
po 10 eur.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany práv
oboch strán sporu i so zreteľom k okolnostiam vlastným tejto konkrétnej veci (s prihliadnutím k zjavnej

neochote žalobkyne uspokojiť sa s plnením v splátkach nižších ako 45 eur mesačne, ale najmä k
sociálnej situácii žalovanej) zodpovedá lehota na plnenie a povolenie splátok tak ako je to uvedené
vo výroku tohto rozsudku a preto podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
lehoty plnenia zmenil spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto rozsudku (odvolacieho súdu). Pristanovení mesačnej splátky 27 eur mesačne, teda o 17 eur vyššej ako stanovil súd prvej inštancie dôjde
aspoň k úhrade samotnej istiny a úroku z omeškania vyčísleného ku dňu rozhodovania odvolacieho
súdu v lehote 12 rokov, teda do veku 70tych rokov žalovanej.

16. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. Pri takomto výsledku odvolacieho konania v ňom zaznamenala žalobkyňa iba čiastočný úspech
(výška splátok jej bola síce zvýšená, ale nie na sumu ako žiadala, výška splátok však závisela od
úvahy súdu), pomer úspechu obidvoch strán bol zhruba rovnaký, preto odvolací súd rozhodol o trovách
odvolacieho konania podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žiadna

zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

21. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).