Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2T/46/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112010656
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1112010656.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, pred predsedom senátu JUDr. Stanislavom Dutkom a členmi senátu p.

Ladislavom Potoczkým a p. Ing. Petrom Bónom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.06.2016,
v trestnej veci obžalovaných Ing. K. K. a Mgr. X. K., pre obzvlášť závažný zločin podvodu
spolupáchateľstvom podľa 20 k § 221 ods. 1, ods. 4, písm. a/ Tr. zák. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1/ Ing. K. K., nar. XX.XX.XXXX/XXX v I.,
trvale bytom I., P. ul.č. XX

2/ Mgr. X. K., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v I.,
bytom I., P. ul.č. XX,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h

ž e

Ing. K. K., ako konateľ spoločnosti X. S., s.r.o. so sídlom Bratislava, D. č. XX, IČO : XX XXX XXX,
dňa 17.12.2004 uzatvoril ako mandatár so spoločnosťou Q., a.s. so sídlom Bratislava, Š. č. 2, IČO:
XX XXX XXX, zastúpenou členom predstavenstva Ing. I. X. ako mandantom, v sídle spoločnosti Q.
a.s., mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie kúpy a prevodu jednotlivých podielov
- podielnikov Urbárskeho a pasienkového pozemkového spoločenstva Pernek podľa dojednaných
podmienok v celkovej výmere 254 ha mandátnu zmluvu s dobou účinnosti od 17.12.2004 do 31.12.2005,

ktorej účinnosť bola predlžená dodatkom zo dňa 19.12.2005 do 31.12.2006, pričom v bode I. mandátnej
zmluvy bola dohodnutá cena, za ktorú bol mandant ochotný pozemky kúpiť, v bode III. mandátnej
zmluvy bola dohodnutá odmena mandatára v celkovej výške 2.540.000,- Sk a v zmysle bodu IV.
mandátnej zmluvy bol mandatár povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti mandanta s osobitnou
starostlivosťou, aby bol príslušný kontrakt pre mandanta čo najvýhodnejší, pričom v rozpore s
mandátnou zmluvou, kúpne zmluvy uzatváral Ing. K. K. s X. K. ako splnomocnencom s názvom X. K.
- X., ktorý po dohode s Ing. K. K., v úmysle obohatiť sa na úkor spol. Q. a.s., sa nechal splnomocniť

od jednotlivých predávajúcich urbárnikov k ich zastupovaniu vo veci úkonov spojených s prevodom
vlastníckych práv a uzavrel s nimi príkazné zmluvy s odlišnou sumou predmetu zmluvy od kúpnych
zmlúv, pričom pri podpise kúpnej zmluvy a uvoľnení kúpnej ceny z notárskej úschovy JUDr. Ľ. K. na E..
A.. I. č. X, Bratislava, v období od 4.3.2005 do 23.6.2006, bola kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve
vždy vyššia, než aká bola dohodnutá v príkaznej zmluve o zastupovaní jednotlivého urbárnika - teda
skutočná kúpna cena vyplácaná jednotlivým urbárnikom, čím uviedli takto do omylu spoločnosť Q.
a.s. a spôsobili spol. Q. a.s. škodu vo výške najmenej 14.265.229,-Sk (473.518,85 €), ktorá suma

predstavuje rozdiel medzi cenami pozemkov uvedených v kúpnych zmluvách uzavretých v mene spol.Q. a.s., predložených spoločnosti Q. a.s. cestou notára JUDr. Ľ. K. a skutočne vyplatenými kúpnymi
cenami jednotlivým urbárnikom, pričom túto sumu si ponechali pre vlastnú potrebu

t e d a

spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a

spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu

č í m s p á c h a l i

obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,

Za to sa

o d s u d z u j ú

obž. Ing. K. K.

Podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní

10 /desať/ rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu pre výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 1 /jeden/ rok.

obž. Mgr. X. K.

Podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní
10 /desať/ rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu pre výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd pošk. Q. a.s., K.. T. XX, I., s nárokom na náhradu škody odkazuje na
konanie občiansko-súdne.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovaných Ing.
K. K. a Mgr. X. K., vyslúchol tiež svedkov - zástupcov poškodených JUDr. F. A., Ing. P. X., svedkov JUDr.

A. X., Mgr. O. Č., Ing. Z. D., Ing. X. T., Ing. I. X., JUDr. Ľ. K., B. Š., Ing. JUDr. A. L., W. P., W. D., W. Z.,
Ing. Š. A., A. G., W. F., L. G., C. G., postupom podľa § 263 ods. 1 Tr . por. prečítal výpovede svedkov: J.
I. , č. l.. 112, K. I., č. l. 118, A. I., č. l. 120-123, A. I., č. l. 150-153, C. I., č. l. 174-177, W. I., č. l. 189-191,
W. I., č. l. 192-196, S. I., č. l. 197-200, č. l. 201-203, C. I., č. l. 208-21. A. I., č. l. 233-236, W. I., č. l.
243-247,- W. I. č. l. 256-260, Ing. A. Č., č. l. 269-272, O. Č., č. l. 283-286, D. B. č. l. 294-297, Dr. C. G.,

č. l. 326-328, L. M., č. l. 357-360, B. M., č. l. 370-373, C. M., č. l. 383-387, W. M., č. l. 409-412, L. G.,č. l. 413-416, C. G., č. l. 420-422, Ing. L. G., č. l. 427-429, O. G., č. l. 438-440, Eva G., č. l. 450-453,
RNDr. U. G., č. l. 454-456, RNDr. U. G., č. l. 470-473 , U. G., č. l. 478-481, Ing. A. G. č. l. 489-491,
Ing. A. G., č. l. 501-504, A. G., č. l., A. G. č. l. 508-511, U. G., č. l. 544-547, Z. O., č. l. 561-563, G.

G., č. l. 580-583, A. O., č. l. 598-600, A. O., č. l. 607-610, C. D., č. l. 915-617, K. D., č. l. 618-620,
W. D., č. l. 622-625, O. D., č. l. 633-635, U.. B. D., č. l. 661-663, Mgr. X. D., č. l. 670-672, X. D., č.
l. 681-684, Mgr. Y. A., č. l. 69-695, W. A., č. l. 700-702, A. A., č. l. 703-705, W. A., č. l. 725-728, C.
A., č. l. 729-732, A. A., č. l. 738-740, X. A., č. l. 767-770, A. G., č. l. 774-776, X. I., č. l. 777-780, Ing.
A. E., č. l. 787-789, C. Z., č. l. 821-824, A. Z., č. l. 836-839, I. Z., č. l. 840-843 , L. Z., č. l. 844-846,

O. Z., č. l. 860-862, Ľ. Z., č. l. 868-871, A. Z., č. l. 877-880, Z. Z., č. l. 883-886, Z. Z., č. l. 889-891,
W. Z., č. l. 897-900, Z. Z., č. l. 901-904, A. Z., č. l. 904-907, M. Z., č. l. 909-912, 922-925, Ľ. Z., č. l.
944-947, O. Z., č. l. 960-963, - X. Z., č. l. 964-966, W. Z., č. l. 967-969, W. X., č. l. 977-979, W. S.,
č. l. 983-985, Doc. Ing. K. S. CSc., č. l. 1004-1005, J. S., č. l. 1006-1020, K. S., č. l. 1036-1039, A. Š.,
č. l. 1040-1043, B. J., č. l. 1096-1100, František Zaiček, č. l. 1115- 1118, A. Y., č. l. 1119-1121, Š.Á.
Y., č. l. 1139-114, Mgr. K. Y., č. l. 1143-1145, A. Y., č. l. 1169-1172, A. Ž., č. l. 1187- 1190, ďalej súd

oboznámil spisový materiál s dôrazom na znenie mandátnej zmluvy uzavretej dňa 17.12.2004 medzi
Ing. K. K., ako konateľom spoločnosti X. S., s.r.o. so sídlom Bratislava, D. č. XX, ako mandatárom a
spoločnosťou Q., a.s. so sídlom Bratislava, Š. č. X, zastúpenou členom predstavenstva Ing. I. X. ako
mandantom, a na základe takto vykonaného dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom rovnako, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaní Ing. K. K. a Mgr. X. K. po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. zhodne prehlásili, že zo
žalovaného skutku sa cítia byť nevinní.

Obžalovaný Ing. K. K. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že spoločnosť X. S. s.r.o. založil

spolu so synom I. K. v roku 2002 - 2003, jej konateľom bol on osobne. Spoločnosť sa zaoberala predajom
okien, dverí, interiérových dverí, parkiet, realitnou činnosťou a činnosťou v rámci voľnej živnosti.
Niekedy na jeseň v roku 2004 ich ako firmu oslovil doc. B. (predtým ho nikdy nevidel a nepoznal), s
tým, že má kupca, ktorý má záujem kúpiť poľnohospodársku pôdu v okolí Bratislavy (do 50 km) na
vybudovanie golfového areálu. Povedal, že má poznatok o tom, že takéto niečo on /obžalovaný/, ako

spoločnosť vybavuje. Spolu s doc. B. a so zástupcom spol. Q., a.s. (raz tam bol Ing. X., raz tam bol Ing.
X. st.), boli aj so synom X. K. obzrieť tieto pozemky v Perneku. Bola to orná pôda, lesy, pasienky a
stavebné pozemky. Nedohodli sa na konkrétnych veciach týkajúcich sa predaja týchto pozemkov, lesov
a pod. medzitým syn X. K. - X., rokoval o možnosti predaja týchto pozemkov aj s inými záujemcami, išlo
o 2-3 spoločnosti čo mali o pozemky záujem.

V novembri sa ohlásili zo spoločnosti Q. a.s. cez doc. B., že by mali tieto rokovania o kúpe záujem
obnoviť. Rokovania s touto spoločnosťou, teda Q. a.s. obnovili, až došlo dňa 17.12.2004 k dohode o
cene za jednotlivé pozemky. Čo sa týka ceny, je to uvedené v mandátnej zmluve.
Spoločnosť X.- X. K. dohodla so spoločnosťou Q. a.s. cenu za jeden takýto urbársky podiel. V ten istý
deň ako došlo k dohode spoločnosti X. - S., s.r.o. a spol. Q. a.s. o cene za predaj za jeden takýto urbársky

podiel a mandátnu zmluvu dňa 17.12.2004 podpísal Ing. I. X. za spoločnosť Q. a.s. a obžalovaný osobne
ju podpísal za spoločnosť X. - S., s.r.o.. Kópiu tejto mandátnej zmluvy doložil do spisu.
Tejto mandátnej zmluve predchádzala mandátna zmluva so spoločnosťou W., s.r.o., ktorú zastupoval
Ing. P. X. a za spoločnosť X. - S., s.r.o. obžalovaný. Zmluvu podpísali dňa 8.12.2004, kópiu tejto
zmluvy doložil do spisu. Samotný predaj týchto urbárskych podielov prebiehal tak, že obžalovaný si

za Q., ako mandatár overoval správnosť vlastníckych vzťahov, rozlohy pozemkov a či to je v poriadku
čo do LV resp. ťarchy LV. Obž. X. K., syn obžalovaného, ako samostatne zárobkovo činná osoba
zastupoval predávajúcich jednotlivých urábrnikov a pomáhal im vysporadúvať všetky veci okolo toho,
listy vlastníctva a ostatné majetko-právne veci týkajúce sa predaja.
X. K. mal od každého člena urbárskeho spoločenstva mandátnu, príkaznú zmluvu a plnú moc na

zatupovanie. Po vykonaní kontroly a overení dokumentov, takto pripravený materiál odovzdal právnikovi
JUDr. O. S., ktorý mal zmluvu so spoločnosťou Q., a.s. obžalovaný túto zmluvu potom skontroloval a
keď všetky náležitosti boli v poriadku tak tuto kúpno-predajnú zmluvu za spoločnosť Q., a.s. podpísal.
Túto zmluvu, podpísanú za spoločnosť Q. a.s. dal synovi X. K. a on potom túto kúpno-predajnú zmluvu
na základe plnej moci podpísal za vlastníkov. Takto podpísanú zmluvu mi X. K. odovzdal a na katastri

dali urobiť návrh na vklad, ktorý sa najprv na katastri overil a po overení tohto vkladu obžalovaný dal
požiadavku na spol. Q., a.s. na vyplatenie sumy uvedenej v tejto zmluve do notárskej úschovy - JUDr.
Ľ. K. (ktorý mal dohodu so spoločnosťou Q., a.s.).Obžalovaný mal zodpovednosť za overenie a správnosť dokladov k zmluve. Toto vykonával priebežne
u každého urbárnika. Spolu so synom potom osobne navštívili jednotlivých urbárnikov a syn X. K. im
oproti potvrdeniu vyplácal dohodnutú predajnú cenu za urbársky podiel. Spravidla takto za 1 - 3 mesiace

týmto urbárnikom vyplatili tieto peniaze za ich predané urbárske podiely.
Zo spol. Q., a.s. mal na základe mandátnej zmluvy zo dňa 17.12.2004 dohodnutú odmenu za prácu a
to 1,- Sk za 1/m2 vykúpených pozemkov, ako je uvedené v čl. III. tejto zmluvy.
Doteraz od spol. Q., a.s. na začiatku v januári roku 2005 dostal zálohovú platbu, a to sumu vo výške
800.000,- Sk. Táto suma nepokrýva všetky náklady spojené s vybavovaním kúpy urbárskych podielov

a nepokrýva ani hodnotu vykúpených podielov, čo vykúpil od urbárnikov t.j. odmenu za každý 1m2.

Uviedol a zdôraznil, že nikdy nekonal vedome alebo nevedome tak, aby svojim konaním spôsobili škodu
mandantovi - spol. Q., a.s.. Vždy s maximálnym úsilím sledoval záujmy svojho mandanta - spol. Q., a.s.,
čo dokumentuje aj mandátna zmluva. Medzi obžalovaným a jeho synom X. K. - X. - X. K. neprišlo nikdy k
žiadnej ústnej alebo písomnej dohode, ktorá by mohla poškodiť mandátna Cena za urbársky podiel nikdy

nebola dohodnutá ako maximálna, ale vychádzala z jednotlivých cien pozemkov (lesy, lúky, pasienky,
stavebné pozemky), priemerných, ktoré sú uvedené v mandátnej zmluve. Táto mandátna zmluva bola
vypracovaná z iniciatívy spol. Q., a.s. a oni ju aj sami vypracovali.

Obžalovaný Mgr. X. K. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že ako živnostník nemal žiaden

vzťahaleboprepojeniesospoločnosťouQ.,a.s.atakmuktejtospoločnostinevyplývalianižiadnepráva,
ani povinnosti, nakoľko pri danej veci zastupoval v zmysle príkazných zmlúv predávajúcich (urbárnikov),
na čom boli už vopred s urbárnikmi dohodnutí.
Pri zabezpečovaní predaja urbárskych podielov v Perneku išiel do podnikateľského rizika, nakoľko
predávajúci chceli za 1 urbársky podiel 128.000,- Sk netto. Na zákale týchto požiadaviek a predpokladov

nakalkuloval predajnú cenu vo výške cca 194.013,- Sk za podiel, ktorú považoval za opodstatnenú na
pokrytie daných nákladov ako identifikácie vlastníkov, vyhľadávanie predávajúcich, prípravy podkladov,
právneho vybavenia, úhrady daní, dopravy, komunikácie s úradmi a pod.
V danej výslednej cene bol zakalkulovaný aj zisk, teda odmena.
On splnil všetky požiadavky a podmienky príkaznej zmluvy v prospech predávajúceho, pričom cena

bola nadštandardne výhodná aj pre predávajúcich a aj pre kupujúcich v danom čase. Všetky právne
záležitosti, úkony pripravoval JUDr. O. S., a tento ho utvrdil v tom, že všetko je po právnej stránke v
poriadku. Vzhľadom k tomu, že predpokladal, že výkup pozemkov bude trvať minimálne 5 rokov, bola
tomuprispôsobenáajpredajnácena.Predajmuselukončiťzdôvodu,že nebolschopnýďalejzastupovať
mojich mandantov z dôvodu odmietania komunikácie s jeho osobou zo strany spoločnosti Q., a.s.

Celý obchod začal v júli - auguste v roku 2004, kedy ho kontaktovali zástupcovia urbárnikov. Na
základe tohto kontaktovania v septembri - novembri roku 2004 rokoval s urbárnikmi o možnej cene
za urbárske podiely, pričom cena bola stanovená prieskumov záujmu potencionálnych kupujúcich. Na
základe záujmu urbárnikov bol splnomocnený ich zastupovaním a boli s nimi dohodnuté podmienky

predajnej ceny zo strany predávajúcich a uhradenia nákladov a odmeny za predaj. V druhej polovici
novembra roku 2004 prebehli prvé rokovania so spol. Q., a.s., pričom súčasne rokoval aj s ďalšími
záujemcami o kúpu urbárskeho spoločenstva Pernek.
V decembri 2004 podpísal prvú príkaznú zmluvu na zastupovanie a koncom decembra bola dosiahnutá
dohoda ohľadne kúpnej ceny so spoločnosťou Q., a.s.. Prvé predaje urbárskych podielov prebehli

začiatkom januára roku 2005. Celý predaj prebiehal až do júna - júla roku 2006, kedy bol tento predaj
zastavený zo strany spol. Q., a.s.. Vzhľadom k tomu, že spol. Q., a.s. odmietala akúkoľvek komunikáciu
s jeho osobou bol nútený vypovedať príkazné zmluvy svojim mandantom a ukončiť spoluprácu.

Svedok - zástupca poškodeného JUDr. F. A., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že spol. Q.

a.s. v tejto veci začal zatupovať po tom, čo bolo vznesené obvinenie Mgr. X.. K. a Ing. K.. K., avšak
v začiatkoch tejto veci zastupoval spol. Q. a.s. JUDr. A. X... Nepodieľal sa na vypracovaní mandátnej
zmluvy, ktorá je predmetom podanej obžaloby. K problémom spojeným s touto vecou sa dostal až
niekedy v r. 2006 keď zastupoval pánov Ing. P. X. a JUDr. A. X. v trestnej veci pre trestný čin vydierania
v spojení s kauzou spoločnosti X. S. a spol. Q. a.s..

Svedok poškodený Ing. P. X. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že niekedy okolo roku 2004
ho oslovili otec a syn K. cestou Dr. B. a ponúkli možnosť získať pozemky na Záhorí, do vlastníctva.
Predstavili projekt podľa, ktorého išlo odkúpenie podielov v urbárskom spoločenstve.Po kúpe podielov bolo možné dostať sa k pozemku celého urbáru. Navrhli zároveň aj postup pri realizácii
projektu a to spôsobom mandátnej zmluvy. Pri stretnutiach boli dohodnuté podmienky mandátnej
zmluvy. Mandátna zmluva bola uzavretá, bola stanovená cena za 1 urbársky podiel, spôsob vyplácania

tejto ceny s tým, že keď bolo pripravených viacero zmlúv na podpis, spoločnosť Q., teda rodinná firma
previedla do úschovy notára financie a následne sa realizovala kúpa. Tak to malo byť až do ukončenia
výkupu urbárskych podielov, teda aj pozemkov. Mandátnu zmluvu podpísal jeden z K., ale v prvej
etape pri rokovaniach vystupovali vždy obidvaja K., ako konatelia jednej firmy. Projekt prebiehal, boli
realizované výkupy, asi v objeme 50 miliónov Sk, ale po nejakom čase sa dostali k informáciám, že pri

výkupe urbárskych podielov K. postupujú spôsobom, ktorý poškodzuje Q.. Mandátnu zmluvu s Q. mal
podpísanú jeden z K. a zmluvu za predávajúcich, teda protistranu, mal druhý K.. Tiež mali informáciu,
že majiteľom podielov vyplácajú asi o 1/3 menej ako je v mandátnej zmluve uzavretej s Q..
Videli v tom porušenie mandátnej zmluvy, oslovili advokátsku kanceláriu, ktorá poskytla služby a
konštatovala jednoznačné porušenie mandátnej zmluvy. Vyzvali K. na rokovanie, ktorého sa zúčastnili
a na tom stretnutí argumentovali, že oni takýto postup z ich strany majú odobrený od ich právnika,

zástupcovia Q. argumentovali stanoviskom právnikov, že tento postup nie je v súlade s uzavretou
mandátnou zmluvou. Následne ich, teda K. žalovali za finančnú škodu.
Na otázky prokurátorky svedok uviedol, že je možné, že keď K. prišli s tou konštrukciu tak zmluvu asi
pripravili oni, ale tá mandátna zmluva je štandardnou mandátnou zmluvou, kým došlo k jej porušeniu.
Pred uzavretím mandátnej zmluvy, predložili zástupcovia spol. X. S. aj podklady vo vzťahu k

nehnuteľnostiam, kt. mali byť odkupované, išlo o zoznam členov urbáru. Časť týchto členov, ako hovorili
K., už s nimi jednali a títo mali záujem o predaj podielov. O časti členov sa vyjadrili, že s nimi ešte
nehovorili a budú jednať. O podrobnostiach sa vtedy nehovorilo.
V mandátnej zmluve bola uvedená odkupná cena pozemkov. Dohodnutá cena bola cca 190.000 Sk
za jeden urbársky podiel. Pri rokovaniach odzneli informácie zhruba o troch druhoch pozemkov ktoré

prichádzali do úvahy pri výkupe, išlo o ceny spriemerované, pretože tam boli ako pozemky pasienky,
lúky i orná pôda.
Čo sa týka platieb za pozemky a kam platby smerovali, bolo to konštruované tak, že Q. mal notárovi
Dr. K. poukázať peniaze, potom to prebiehalo mimo a mali už len dostať zavkladované listy vlastníctva.
Bolo to dohodnuté s tým, že vždy keď bol určitý balík zmlúv na podpis K. oznámili, že prídu. Vedelo sa,

že prídu so zoznamom, že majú pripravených toľko a toľko zmlúv na podpis a vtedy na základe tejto
informácie poukázali na účet notára napr. 4 milióny korún, čo bola suma za takýto počet zmlúv kde už
bolo zahrnuté všetko, aj cena pozemku.
Nebola v tom zahrnutá ich odmena za výkup pozemkov, tú mali dohodnutú zvlášť a tú si aj fakturovali
zvlášť. V mandátnej zmluve bolo napísané, že všetky náklady spojené si ch činnosťou bude znášať

Q., takže pokiaľ obžalovaní doniesli nejaké doklady o nákladoch pri výkupe pozemkov, boli vyplatené,
ak nedoniesli, tak nie. Potom sa dozvedeli, že sú disproporcie v kúpnych zmluvách ohľadne ceny
pozemkov, k týmto informáciám sa dostali rovnako cez pána B., ktorý mal informácie priamo od
vlastníkov urbárskych podielov. Skutočne si jedného človeka vytipovali a kúpili od neho pozemok za
tú nižšiu cenu, za ktorú vykupovali K..

Tieto informácie dali posúdiť advokátskej kancelárii advokáta Dr. K., bolo oznámené, že takéto konanie
je v rozpore s obsahom mandátnej zmluvy, pretože obaja Vittekovci mali relevantné informácie priamo
od mandanta, mali konať podľa mandátnej zmluvy v záujme mandatára, ale tak nekonali.
Stretnutia s K. kde by sa rozoberali problémy alebo určovala nejaká časová os vo vzťahu k výkupu
podielov prebiehali, z ich spoločnosti sa k tomuto projektu venovali p. X., D., Dr. Č. po právnej stránke,

ktorí sa stretávali s K., pre firmu išlo o veľký projekt, ktorému venovali náležitú pozornosť. Svedok sa
s K. stretával v tej dobe viac spoločensky, keď boli v sídle firmy, tak ich oslovil s tým, že ako to ide,
porozprávali sa.
Keď zistili rozdiel medzi peniazmi vyplatenými spoločnosťou pre K. a skutočne vyplatenými peniazmi
predávajúcim, pozvali K. na stretnutie do firmy Q., na stretnutí bol svedok, p. X., p. K., p. J., od Dr. K.,

bol tam aj syn svedka JUDr. A. X., boli tam K., všetko si prešli.
Oni, teda K. argumentovali tým, že tento postup z ich strany mali po dohode s nejakým ich doktorom,
právnikom, ktorý im pripravil túto ich konštrukciu. Valko im zase vysvetlil, že sa mýlia a škoda bola vtedy
ustálená na nejakých 15 miliónov Sk. Následne obaja niekam telefonovali, zástupcovia Q. vyzvali K.,
aby podpísali notársku zápisnicu a zmenky. Išlo o ťažké rokovanie. Nakoniec zavolali pracovníčku z

notárskej kancelárie, aj notárska zápisnica, aj zmenky boli podpísané.
Potom sa dozvedeli, že následne K. išli do notárskej kancelárie kde sa pokúšali zobrať tie podpísané
zápisnice. Svedkovi telefonoval syn, že sa notárske zápisnice pokúšali ukradnúť. Potom svedok
telefonoval staršiemu K., nech nerobia hlúposti, že si to vyriešia, potom ich kontaktoval straší K. brat,aby sa stretli, že sa dohodnú, aj sa stretli, rozprávali sa a svedok im uviedol, že sa vedia dohodnúť, že
ak im je málo odmena 1 Sk za m2, že sa dohodnú na inej sume. V auguste alebo v septembri dostali
list od jednej z právničiek, ktorá ich vyzvala aby sa dohodli a potom svedka zavreli. Čo sa týka tejto

záležitosti pol roka odvtedy čo bol problém s tými notárskymi zápisnicami keď sa nič nedialo len potom
zrazu ho zatvorili.
Z nárokovanej škody doposiaľ nebolo nič uhradené.
Na ďalšie otázky svedok uviedol, že pre nich bolo dôležité, aby za Q. a.s. nevystupovali mená ako X., S.,
to bolo vyložene na žiadosť K., nevenovali pozornosť tomu, že príkazníkom za predávajúcich bol mladý

pán K. a už vôbec nemali vedomosť o zmluve medzi predávajúcimi a príkazníkom p. R. K. mladším.
Q. bola doručená nejaká faktúra od p. Dr. S., ktorá bola v súvislosti s výkupom pozemkov, ale nevedeli
za čo je táto faktúra, za akú právnu konštrukciu, len bolo povedané, že je to v súvislosti s výkupom
pozemkov, takže išlo o neopatrnosť z ich strany, keď si to nepreverili.
Malibyťdôslední,maliísťdodetailovapýtaťsaajzaakúcenubudúvykupovaťpozemky,tonedomysleli.
Na otázky obhajoby svedok uviedol, že zo strany Q. a.s. mal od začiatku vyplácanie pozemkov na

starosti p. D. a p. Č..
Q. a.s. vyplácal celú kúpnu cenu podľa mandátnej zmluvy pre jednotlivých predávajúcich, ale nevedeli
o skutočnej cene ktorú dostali tí predávajúci na základe ich príkaznej zmluvy s K. mladším. Problémom
v celom tomto konaní nie je kúpna cena vyplácaná spol. Q. a.s., ale ten rozdiel ktorý skutočne mali
dostať predávajúci.

Svedok JUDr. A. X., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že spol. Q. je kvázi rodinná
spoločnosť. V tej spoločnosti svedok vystupoval v dozornej rade a rodina K. prostredníctvom svojej
spol. X. mala uzavretú mandátnu zmluvu zo spol. Q. na realizovanie výkupu pozemkov v katastrálnom
území Pernek. To bolo myslím v roku 2004, začiatkom roku 2006 sa dozvedeli, že majú konať v rozpore

s uzavretou mandátnou zmluvou. Spol. Q. si nechala vypracovať právny rozbor vzniknutej situácie v
advokátskej kancelárii Dr. K.. svedok v tej AK pracoval ako koncipient. Z právneho rozboru vyplynulo,
ako mandatári K. porušujú mandátnu zmluvu.
Svedok sa žiadnym spôsobom nepodieľal na spracovaní tejto zmluvy. Prvýkrát s ňou prišiel do kontaktu
v roku 2006, keď boli indície o jej porušovaní. Mal nejaké informácie z bežných rodinných stretnutí o tom,

že spol. Q. realizuje takéto výkupy, ale spol. Q. realizovala a realizuje množstvo takýchto výkupov po
celom Slovensku. Na cenu za pozemky si nepamätá ale vie, že tam bol rozpor medzi tým, čo spoločnosti
vyplácala spoločnosti X. a v rozpor v tom čo dostávali urbárnici. Ale zhruba ten rozdiel bol 1/3.
Na otázky prokurátora svedok uviedol, že boli nejaké zistenia, indície, ktoré viedli k tomu, že suma, kt.
je vyplácaná zo spol. Q. je vyššia ako dostávajú urbárnici reálne. Na základe tohto oslovili Dr. K., na

základe jeho zistení - potom vyvolali stretnutie kde si predostreli tieto argumenty, ktoré boli získané, na
čo došlo k približnému určeniu škody vo výške tuším 15 mil. Sk, s tým, že následne po tomto stretnutí,
neviem či bolo jedno rokovania alebo viac, pri jednom z tých rokovaní bol aj brat p. K. staršieho aj spolu
so svojim právnym zástupcom, nepamätá si či to bola p. Dr. G., alebo p. Dr. D., bolo stretnutie kde bol
navrhnutý určitý spôsob kompenzácie tohto schodku. K dohode neprišlo. Neskôr obžalovaní uznali tento

dlh a aj podpísali notársku zápisnicu.

Svedok Ing. Z. D., ako zamestnanec poškodenej spoločnosti Q. a.s. na hlavnom pojednávaní pred
súdom uviedol, že v spoločnosti Q. pracoval v rokoch 2004 do konca roku 2005, jeho pracovnou
náplňou bola aj evidencia všetkých náležitostí, predaja, odkúpenia, kúpenie pozemkov v lokalite Pernek.

jeho konkrétnou pracovnou náplňou bola evidencia jednotlivých prípadov, ich založenie a posunutie
všetkých náležitostí na preplatenie vedeniu spoločnosti. Zároveň informoval vedenie spoločnosti o
postupe odkupovania pozemkov. Súčasťou tejto činnosti bol aj kontakt s p. K. ml. a st. v záujme získania
informácií o postupe predaja pozemkov.
Vie, že bola uzatvorená mandátna zmluva medzi spoločnosťou Q. a.s. a medzi K. na základe ktorej

prebiehalo odkupovanie pozemkov.
Konali sa stretnutia, snažil sa, aby boli pravidelné. A obsahom týchto stretnutí bolo predovšetkým
získanieinformáciíopostupevpredajiahlavneotom,akýobjemzcelkovéhomnožstvatýchtopozemkov
bol predaný a aký objem by už bolo možné zakontrahovať zmluvami o zmluvách budúcich. Zároveň
svedok informoval vedenie spoločnosti o týchto skutočnostiach a pokiaľ bolo potrebné urýchliť prevod

finančných prostriedkov tak aj v tomto smere apeloval na vedenie spoločnosti aby financie boli zaslané.
Spravidla sa konali tieto stretnutia asi týždenne, alebo raz za dva týždne. Zúčastňovali sa na nich okrem
K., svedok osobne, prípadne p. Ing. T.. Napriek tomu, že nešli finančné prostriedky priamo cez svedka,informoval vedenie spoločnosti o objeme uzatvorených zmlúv, o pripravovaných zmluvách o zmluvách
budúcich a na základe týchto skutočností išiel objem finančných prostriedkov do notárskej úložky.
Písomné podklady k takémuto kroku dostával od K. a na základe toho bola spracovaná zmluva o zmluve

budúcej, kde obsahom tejto zmluvy o zmluve budúcej bola aj stanovená konkrétna čiastka viažucej sa
na objem metrov štvorcových predávanej plochy.
Kam tieto peniaze následne smerovali už nevie, tento tok finančných prostriedkov nesledoval, pretože
v tom období, december 2005 z firmy Q. odišiel preč a nemá už také informácie. Z tých pravidelných
stretnutí boli vyhotovované, zápisnice, boli to zápisy pre pamäť, ktoré boli súčasťou spisu, ktoré si

vzájomne posielali, odpisovali si, boli súčasťou agendy, kt. svedok odovzdal pri odchode z Q. koncom
roku 2005.
Svedok má informácie, že K. súlade s tou spomínanou mandátnou zmluvou mali dostať za svoju
činnosť odmenu. Už si nespomína čiastku, nespomínam si, či ju aj dostali, kedy ju dostali a koľko, len
si spomína to, že bývali tam častokrát situácie, že bol problém s prísunom finančných prostriedkov
k zakontrahovaným pozemkom, teda bol problém medzi finančným a vecným plnením. To K. pri

stretnutiach upozorňovali a to sa snažil vedenie spoločnosti aj upozorniť, dať do súladu vecnú a finančnú
zložku. Častokrát išlo o operatívne veci a úlohou svedka bolo len upozorniť aby to bolo v súlade.
Spomína si, že predmetom pravidelných stretnutí s K., boli aj upozornenia na náklady, napr. kolkové
známky a úlohou svedka bolo upozorniť na to vedenie spoločnosti.
Až po odchode zo spoločnosti, v roku 2006, sa dozvedel o problémoch, keď bol informovaný náhodne

pri stretnutí s bývalými kolegami, že je tam nesúlad medzi tým čo sa malo vyplácať a vyplácalo.

Na otázku obhajoby svedok uviedol, že boli uzatvárané aj zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, bral to ako
súčasť postupu pri výkupe pozemkov.
Meno JUDr. S. si spomína, vie že sa spomínalo ku koncu svedkovho pôsobenia v Q., ale o žiadnej

spolupráci nevie. Raz, prípadne dvakrát sa stretnutia s K. zúčastnil pán X., to bolo preto, že svedok
upozorňovalnanesúladmedzivecnýmapeňažnýmplnením,takpretoabysitosámvypočul.Poodchode
z Q. agendu odovzdával p. T. a spis obsahoval prehľad o objeme a miere vysporiadania pozemkov.

Obsahom odovzdanej agendy boli zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách, ale či boli aj kúpne zmluvy to

si nespomína. Má informáciu o tom, že na základe zmlúv o zmluvách budúcich bola spoločnosti X. S.
vyplácaná záloha do notárskej úschovy.

Svedok Ing. X. T. ako zamestnanec poškodenej spoločnosti Q. a.s. na hlavnom pojednávaní pred súdom
uviedol,žedoQ.nastúpilvr.2003,pracoval tamdor.2006stým,žemalfunkciuprojektovéhomanagera,

pracoval sna rôznych projektoch.
Po odchode p. Ing. D., 2005-2006, svedok prevzal agendu Pernek, urbárske pasienkové spoločenstvo.
Ďalej pokračoval v začatom procese. Jeho úlohou v tomto projekte bola administrácia celých procesov,
evidencia platieb, pracovné stretnutia, sledovanie finančných tokov, návrhov na čerpanie a ostatné
agendy súvisiacich s projektom. Projekt prevzal, mandátnu zmluvu ale nepripravoval.

Až s odstupom času s sa dozvedel, že obaja obžalovaní zastupovali aj predávajúceho aj kupujúceho.
Pracovné stretnutia ohľadom tohto projektu sa konali pravidelne v intervaloch dva týždne a zúčastňovali
sa ich pán R. K. a V. K. a za Q. p. D., konateľ spoločnosti I. X. a po p. D. tohto v procese nahradil svedok.
Predmetom stretnutí bolo referovanie napredovania projektu, prejednávali sa žiadosti o čerpanie na
ďalšie tranže, predpokladaný objem peňazí, kt. mal byť na ďalší výkup pripravený, takisto sa prejednávali

adokladalináklady,kt.súviselisprojektom,čiužpohonnéhmoty,notárskeúschovyatd.,bolotohoviacej.
Predmetom koordinačných porád boli aj žiadosti o čerpanie ďalších pôžičiek, ktoré pripravovali páni K.,
kde zoznam obsahoval meno, podiel na urbariáte a kúpnu cenu. Na základe týchto žiadostí následne
Q. pripravil peniaze, kt. vlastne slúžili na notárske úschovy a vyplácanie predávajúcich.
Súčasťou týchto koordinačných porád boli aj uplatnenie nákladov p. K., kt. súviseli s projektom. Svedok

evidoval, tieto náklady, obsahovali pohonné hmoty, kopírovanie, vyplatenie notára, odmena notára.
Na návrh prokurátora bol svedkovi predložený listinný dôkaz - zoznam, ktorý osobne vypracoval. Keďže
zoznam sám pripravoval na 99% potvrdil, že to bolo aj vyplatené, že všetky z nárokov obžalovaných
uvedených v zozname boli preplatené. Je to v členení zaplatené a zostáva zaplatiť. Po faktúru 21 bolo
všetko zaplatené.

O výške odmeny na základe mandátnej zmluvy nebol informovaný, nevie aká bola dohodnutá. Ale keď
sa preberali tieto náklady tak p. K. tvrdili, že odmena nie je primeraná, že nevykrýva to, čo zabezpečujú.
Svedok nemal vedomosť o doplnení alebo zmene mandátnej zmluvy.Svedok bol upozornený aj na problémy súvisiace so zavkladovaním pozemkov. Vie, že boli
nezavkladované kúpne zmluvy. Problémy s obžalovanými pri spolupráci boli, ako pri každom projekte,
spočívali v riešení agendy.

Svedok vie, že kúpne zmluvy spracovávali p. K., zabezpečovali aj komunikáciu s notárom, s p. K. a
takisto s predávajúcim. Meno Dr. S. mu nič nehovorilo.
Na spoločných stretnutiach bolo predmetom rokovania vyporiadanie spoluvlastníckych vzťahom
spoločenstvách Pernek, o tom bol celý ten projekt. Určite to bolo riešené na stretnutiach. Svedok mal
k dispozícii aj kúpnopredajné zmluvy.

Q. bol v tomto prípade kupujúci a kupujúcemu kataster zasiela aj návrh na vklad a zavkladovanú kúpnu
zmluvu. Nakoľko prílohou kúpnych zmlúv bolo aj splnomocnenie za predávajúceho aj kupujúceho, obaja
boli páni K..
Z tých kúpnych zmlúv jasné, že sú to dva subjekty.
O disproporciách kúpnej ceny sa dozvedel od svojho nadriadeného Ing. X., v roku 2006, málo pred
svojim odchodom zo spoločnosti.

Prehľad pripravovaných platieb predkladali p. K. v žiadostiach o čerpanie, kde každá obsahovala podiel,
meno a kúpnu cenu. Bolo to pripravované po tranžiach, kde bolo vyčíslená celková suma kt. mala byť
vyplatená.
Takúto tabuľku prevzal od svojho predchodcu p. Ing. D.. Svedok si spracoval vlastnú tabuľkovú reláciu
na základe, ktorých pracoval a jednotlivé transakcie v nej zdôvodňoval.

Svedok Mgr. O. Č., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že do spol. Q. nastúpil v lete
roku 2005. Nastúpil do funkcie právnika a pracovnou náplňou boli okrem iného konzultácie, podpora
manažmentu, kontakt so stránkami, jednoducho všetko čo patrí do náplne funkcie právnika, napr. tvorba
apripomienkovaniezmlúv.Čosatýkaobž.K.,týchpoznalešteprednástupomdospol.Q.,ichpracovnou

náplňou bolo vykupovať podiely v Perneku. S obžalovanými sa stretol viackrát.
Pri podpise mandátnej zmluvy nebol, ale pred podpisom mandátnej zmluvy mu zmluva zrejme bola daná
na pripomienkovanie a s vedením túto mandátnu zmluvu konzultoval. Ide o mandátnu zmluvu uzavretú
medzi spol. Q. a obžalovanými. Kto ju vypracoval nevie, vie ale, že ju predložili páni K.. Pred uzavretím
mandátnej zmluvy boli nejaké jednania - stretnutia s K. vo vzťahu k tejto mandátnej zmluve, aj sa ich

zúčastnil, p. K. tam boli obaja. Na realizáciu zmluvy boli určení nejakí ľudia, ktorí sa stretávali, ohľadom
podlžností. Čo sa týka výkupu konkrétnych obchodných podielov, toho sa nezúčastňoval, len ak bolo
treba riešiť nejaký konkrétny problém.
Najskôr to mal na starosti p. Z. D., potom on odišiel, tú agendu prevzal kolega X. T..
Ešte pred samotným výkupom bol pripravený vzor kúpnej zmluvy, svedok sa zúčastnil pripomienkovania

tejto kúpnej zmluvy. Čo sa týka samotného výkupu, k tomu sa vyjadriť nevie. Pamätá si to, že kúpna
cena sa vkladala do notárskej úschovy a odtiaľ bola distribuovaná po splnení podmienok.
Bol za spol. Q. oslovený aj nejaký iný právnik, ktorý by za spol. Q. k tomuto prípadu poskytoval právne
rady?
Čo sa týka mandátnej zmluvy, v mandátnej zmluve bola stanovená aj nejaká odmena za vykonávanie

predmetu mandátnej zmluvy pre spol. X. S., ale čo bolo konkrétne uvedené v tejto zmluve, to si
nepamätá.

Na otázky obhajoby, keď vo svojej výpovedi dňa 10.5.2011 uviedol, že do spol. Q. nastúpil v lete roku
2005, avšak vyjadruje sa k skutočnostiam z roku 2004, svedok uviedol, že s p. K. sa stretol ešte pred

jeho nástupom do prac. pomeru v spol. Q., bol oslovený spol. Q. ešte pred nástupom do pracovného
pomeru v spoločnosti aby pomohol spol. Q. pri určitých právnych problémoch, kde sa okrem iného
stretol aj s p. K.. Či to bolo koncom roku 2004, alebo začiatkom roku 2005, si nespomína.

Svedok JUDr. Ľ. K., na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetnej veci vystupoval ako notár, u

ktorého boli ukladané peniaze poškodeného, určené na vyplatenie vlastníkom pozemkov.
Principiálne to prebiehalo tak, že v tejto pozícii obžalovaných p. K. staršieho, aj mladšieho, pozná 15
rokov, približne, ako klientov, ktorí v niektorých iných veciach sa na notára obracali pri príležitosti podľa
toho ako, keď niečo potrebovali riešiť v tejto oblasti.

V tejto veci ohľadom toho vykupovania pozemkov ho oslovili, nevie či spoločne, alebo niektorý z nich,
principiálne to spočívalo v tom, že, p. Ing. K. bol splnomocneným zástupcom spol. Q., ktorá mala záujem
vykupovať nejaké spoluvlastnícke podiely na pozemkoch, niekde na Záhorí to bolo, katastrálne územie
už si presne nepamätá. S tým, že on bol splnomocnený na všetky úkony, ktoré súviseli s nadobúdanímtých spoluvlastníckych podielov od jednotlivých spoluvlastníkov do vlastníctva spoločnosti Q. a on tieto
jednotlivé úkony na základe tohto splnomocnenia aj vykonával. Aj podpisoval kúpne zmluvy.
Zmluvy o notárskej úschove podpisoval určite, to vie a vlastne aj komunikoval so spoločnosťou ohľadom

takých tých technických vecí, priniesť zmluvy, odniesť zmluvy, dohodnúť termíny na jednotlivé podpisy
atď., zhruba asi v takom rozsahu to bolo.
Na druhej strane, jednotlivých predávajúcich, ktorí predávali svoje spoluvlastnícke podiely zastupoval p.
Mgr. X. K., ktorý mal takisto na tieto úkony od jednotlivých spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností
splnomocnenie. Jeho text nevie, ale text tých splnomocnení, aj jedného, aj druhého sú vždy prílohou

notárskej zápisnice o notárskej úschove, takže tam je presne povedané na čo všetko boli splnomocnení.
To čo sa týkalo notára, bol splnomocnený na podpis zápisnice o prijatí peňazí do notárskej úschovy a
bol splnomocnený na prevzatie kúpnej ceny.
Celá záležitosť toho vykupovania pozemkov prebiehala dlhodobo, možno niekoľko mesiacov, možno
rok. Bolo spísaných pomerne veľa zápisníc, to číslo presne nevie, musel by nazrieť do príslušného
registra a celý ten mechanizmus bol nastavený v súlade so zákonom o notároch a notárskej činnosti

kde je presne stanovené akým spôsobom prebieha úschova peňazí, v tomto prípade kúpnej ceny.
Prebiehalo to vo všetkých prípadoch rovnako. Splnomocnený zástupca kupujúceho notára požiadal, aby
do notárskej úschovy prevzal sumu X, to bolo ešte v slovenských korunách, ktoré zložil do notárskej
úschovy s tým, že stanovil presne v zápisnici o prijatí peňazí do notárskej úschovy podmienky kedy má
a komu má notár tieto finančné prostriedky vyplatiť.

V týchto jednotlivých zápisniciach boli podmienky pre vyplatenie notárskej úschovy stanovené tak, že
prílohou zápisnice o notárskej úschove bola kópia kúpnej zmluvy, to znamená, aby bolo jasné, ktorá
platba za čo bola. Vyplácať sa mali tieto peniaze vtedy, keď bude notárovi predložený katastrálnym
úradom, v tom čase správou katastra príslušnou, Malacky, potvrdený návrh na vklad vlastníckeho práva
v zmysle zmluvy, ktorá tvorila prílohu zápisnice o notárskej úschove. V takých tranžiach to išlo, spísali

sa zápisnice o prijatí do notárskej úschovy peňazí, ktoré podpísali zástupca kupujúceho, aj zástupca
predávajúceho. Okrem iného bolo v tých konkrétnych zápisniciach vždy uvedené, že kedy má notár
tieto peniaze vyplatiť, to bolo potom keď bude mu predložené správou katastra potvrdený návrh na
vklad vlastníckeho práva, k tým konkrétnym nehnuteľnostiam. Akonáhle sa tie zápisnice spísali, tak boli
doručené zmluvnej strane kupujúceho, vždycky dostali konkrétne paré a pod príslušným variabilným

symbolom spol. Q. poukázala na účet notára kúpnu cenu, ktorá bola dohodnutá v kúpnej zmluve. V
každej to bolo iné, ale niekedy boli aj rovnaké, tie podiely niekedy boli aj rovnaké, ale v zásade sa dá
povedať, že vždy to bola nejaká iná suma. A túto konkrétnu sumu pod príslušným variabilným symbolom,
kt. bol vždycky číslo konania, pod ktorým bola táto notárska úschova konkrétna u mňa vedená, kupujúca
strana, teda kupujúci spol. Q. zaplatila na účet notára príslušnú kúpnu sumu vždy presne do haliera, v

tom čase a následne ako tie peniaze prišli, tak notár dal informáciu, že kúpna cena je na účte, môžete to
podať. Tak sa to podalo na ten kataster a po predložení návrhov na vklad vlastníckeho práva do katastra
potvrdených podacou pečiatku Správy katastra Malacky, peniaze vyplatil na účet, ktorý bol stanovený
v zmluve o prijatí peňazí do notárskej úschovy predávajúcim, prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu.

Všetky platby prebehli bezhotovostne, všetky sú čitateľné z bankových účtov, koľko prišlo zo strany
spol. Q. po splnení podmienok. Presne pod tým istým variabilným symbolom boli vyplatené na účet
splnomocneného zástupcu jednotlivých predávajúcich spol. X. alebo X. ako fyzická osoba /X. K./.
Peniaze od spol. Q. prichádzali vo výške, ktorá bola dohodnutá v kúpnej zmluve jednalo sa vo väčšine

prípadoch o rôzne sumy, pretože tí spoluvlastníci vlastnili spoluvlastnícke podiely v rôznych veľkostiach,
čiže mali rôzne výmery premenené na drobné a keď mali za m2 dohodnutú nejakú cenu
Nakoniec ešte boli zložené do notárskej úschovy ďalšie peniaze, ale neboli splnené podmienky pre
vyplatenie, tak notár ich následne spol. Q. vrátil, pretože v stanovenej lehote, neboli splnené podmienky
pre vyplatenie, boli peniaze spol. Q. vrátené v plnej výške ako ich zložili.

Na otázku prokurátora, kto podpisoval zmluvu o notárskej úschove za Q. svedok uviedol, že v súlade
so zákonom o notároch a notárskej činnosti, je to zápisnica o prijatí peňazí do notárskej úschovy, kt. z
pozície postavenia v tomto konkrétnom úkone podpisujú zložiteľ a oprávnený.
Zložiteľ je ten kto skladá peniaze, v tomto prípade to bol zástupca kupujúceho a oprávnený je ten,

komu majú byť tie finančné prostriedky vyplatené, v týchto prípadoch to bol splnomocnený zástupca
jednotlivých predávajúcich.V tomto prípade na strane zložiteľa, vystupoval p. Ing. K. K., na základe splnomocnenia udeleného mu
štatutármi spol. Q. a na strane oprávneného zápisnice podpisoval a vystupoval p. Mgr. X. K., na základe
splnomocnenia udeleného mu jednotlivými predávajúcimi.

Naotázkuzástupcupoškodenéhosvedokuviedol,žepeniazedoúschovybolipoukázanébezhotovostne
z učtárne z obchodnej spol. Q. a.s., a prišli na účet notára.

Svedok Ing. I. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v spol. Q. bol vo funkcii člena predstavenstva a
riaditeľa spoločnosti, nastupoval do Q. v roku 2002, pracoval v Q. do začiatku roku 2008. Bol členom

predstavenstva a v súvislosti s pánmi K. došlo k prvému kontaktu niekedy koncom roku 2004 a v tomto
období bola podpísaná aj mandátne zmluva s nimi na výkup pozemkov v lokalite Pernek.
S K. sa zoznámil cez osobu P. X., ktorý bol prokuristom spol. Q.. Uzavreli s nimi, teda Q. a.s. zmluvu na
výkup pozemkov v lokalite Pernek, alebo na výkup podielov z Pasienkového a urbárskeho spoločenstva
Pernek. Na základe tejto mandátnej zmluvy mali pre Q. za dohodnutú cenu vykupovať podiely tohto
urbárskehospoločenstva.Mandátnazmluvabolauzavretámedzispol.Q.aspol.X..Stretnutíboliúčastní

obidvaja K., pán otec, pán syn. Svedok ale nevedel, kto bol konateľom spoločnosti X..
Mandátna zmluva v podstate ohraničovala, alebo dávala medze spolupráce, kt. bola a bola určená cena
jedného podielu, za ktorý Q. vykupoval tieto podiely.
Svedokuviedol,žetobolaštandardnámandátnazmluva,ktoráohraničovalatútospoluprácu,typuplatba
za vykonanú prácu, náklady, povinnosti mandanta, povinnosti mandatára. Bola v nej určená aj odmena

mandatára, zmluva riešila aj nejaké náklady v súvislosti s výkonom činnosti spol. X. S..
Výkup pozemkov technicky prebiehal tak, že spol. X. avizovala pripravenosť predávajúcich na predaj
jednotlivých podielov, dávala to v písomnej forme, kde bola zapísaná finančná suma, ktorá mala ísť na
vyplatenie tých podielov a následne keď toto bolo pripravené, bola zadefinovaná čiastka, peniaze sa
uložili do notárskej úschovy a ďalej to už potom nejak nesledovali. Stretávali sa báze dvojtýždňových

porád, kde si prechádzali postup, progres, kde si nejakým spôsobom rekapitulovali to čo sa udialo, to
čo sa udeje v budúcnosti.
Stretnutí sa zúčastňoval K. starší, pán K. mladší, za Q. sporadicky svedok, zo začiatku to bol p. Ing. D.,
po ňom p. Ing. T., od určitej doby sa toho zúčastňoval aj p. Dr. Č..
Na otázku prokurátora vo vzťahu k riešeniu problémov svedok uviedol, že po nejakom čase sa cez

nejakých nespokojných majiteľov podielov dozvedeli, že to čo je vyplácané majiteľom podielov, nie je
totožné s tým, čo Q. vypláca spol. X. na základe mandátnej zmluvy.
Potom boli nejaké jednania so spol. X. S. ako riešiť túto situáciu, keď sa dozvedeli túto skutočnosť,
vyzvali X. na rokovanie, na vysvetlenie tejto situácie, a v podstate na zdôvodnenie tejto situácie. Tam sa
dozvedeli, že odmena, ktorú má X., v mandátnej zmluve je nepostačujúca a oni si takýmto spôsobom

nejak kryjú náklady, ktoré majú. Toto Q. samozrejme neuspokojilo, lebo náklady boli v časti prenášané
na spol. Q. a boli uhrádzané. V podstate tieto úhrady išli cez osobu svedka ako výkonného riaditeľa
spoločnosti.
Na otázku obhajoby svedok uviedol, že rokovaní týkajúcich sa kondícií zmluvy sa nezúčastnil, nemá
vedomosť o tom na základe akého podnetu bola táto zmluva uzavretá alebo z ktorej strany vyšiel podnet

na uzavretie tejto konkrétnej mandátnej zmluvy. Nemá vedomosť o tom kto navrhoval cenu za jednotlivé
podiely, tak ako bola stanovená v mandátnej zmluve.
Obhajobou bola svedkovi predložená excelovská tabuľka s údajmi týkajúcimi sa výkupu podielov na
základe mandátnej zmluvy, svedok uviedol, že nespochybňuje korektnosť tejto tabuľky, spochybňuje
korektnosť posledného stĺpca, ktorý vidí prvýkrát. /Ide o stĺpec s údajom cena pre predávajúceho/.

Na ďalšiu otázku obhajoby, či svedok spolupracoval s právnikom, advokátom Dr. S. svedok uviedol, že
vie že figuroval v tomto prípade a robil, vypracovával asi kúpne zmluvy a za túto službu mu platili.

Po zistení skutočností, že existujú disproporcie vo vyplácaných kúpnych cenách, sa stretli na pracovnom
stretnutí s p. X. K. a K. K., oprávnenou požiadavkou bolo, že rozdiel v kúpnych cenách žiadali vrátiť

naspäť. Stretli sa v tejto súvislosti so spol. X.. Bola tam aj pani právna zástupkyňa, bol tam pán brat
p. K., bol tam p. X.. Padli tam nejaké návrhy so spol. X., ako to chcú riešiť, kt. neboli pre Urbicom
akceptovateľné a následne po tom čo boli ďalšie rokovania, nespomína si, či sa ich zúčastnil, alebo či
sa zúčastnil ďalších rokovaní, viedol to už potom pán Rehák.

Svedok B. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na prelome rokov 2005-2006 ho navštívil asi dvakrát
p. K. K. s tým, že by ako sprostredkovateľ, navrhol predaj urbárskeho podielu niektorých svedkových
rodinných príslušníkov. Svedok toto odmietol, hneď si to nechal vysvetliť. Potom niekedy na jar roku
2006 ho oslovil Ing. L., zoznámil svedka stručne s tým, že páni K. vykupujú v prospech firmy Q., urbárskepodiely a či by sa tam nestretol s pánom X. P., majiteľom, v tejto veci, že majú nejaké podozrenie, že
tento výkup nie je korektný, že K. majú nejaké peniaze na to stanovené a nejakú stanovenú výkupnú
cenu, a že zrejme vykupujú to za nižšiu cenu s tým, že by si mali teda nechávať rozdiel. Tak sa potom

dohodli, že svedok zaistí nejaké listinné dôkazy v rámci tohto. Svedok zaistil všetky plné moci, lebo mal
podmienku u pána K., že zo všetkého, čo bude vyjadrené písomne, že chce notársky overenú listinu
pre jej obsah a tak sa aj stalo, tak potom X. odovzdal tieto listinné dôkazy. K. mu hovorili, že majú plnú
moc od investora a zároveň aj žiadali teda plnú moc od svedka, že budú všetky právne úkony robiť, od
zmeny vlastníctva na strane predávajúceho aj kupujúceho. Tak sa aj stalo. V všetky tie veci si nechal

skopírovať a osvedčiť u notára. No a potom to odovzdal X..

Svedok Ing. JUDr. A. L., na hlavnom pojednávaní uviedol, že dostal listom ponuku od firmy, K. a spol.,
na predaj urbárskych podielov. V ponuke bolo napísané, že má podpísať nejaké plné moci a pod tým
bolo napísané, že to spravuje notárska kancelária JUDr. K.. Nakoľko sa s Ľ. K. pozná z Bratislava 3
súdu, tak ho zavolal a spýtal sa ho, či je to bezpečné, že keď niečo podpíše, aby náhodou neprišiel aj

jednoducho o pozemky, aj o peniaze. JUDr. K. povedal, že nie, že to zabezpečuje jeho kancelária, že
kľudne to môže podpísať. Tak to podpísal, odovzdal to pánovi K.. Potom sa nič nedalo. Potom zavolal
pán K., či je svedok v robote. Prišiel, položil svedkovi na stôl peniaze, požiadal, aby si ich prepočítal,
podpísal mu prevzatie. To svedok urobil. Peniaze boli v poriadku a tým to v podstate pre svedka skončilo.
Potom ešte prišiel pán K. jedenkrát, že má podpísať nejaké prehlásenie, alebo niečo také pre daňový

úrad, alebo niečo podobné, kde bolo napísané, že výška provízie, alebo niečo podobné, to podpísal a
tým to v podstate pre svedka bolo skončené. Akurát nedodržali to, že zmluvy a vklad do katastra atď.,
že dostane dodatočne, to nedostal už potom. Ale keďže peniaze mal, z katastra mu prišlo, že pozemky
boli prevedené na inú firmu, v podstate, bol spokojný. Tým pádom to bolo vybavené.

Svedok sa vyjadril aj k osobám obžalovaných. Uviedol, že vždy rokoval s jednou a tou istou osobou,
nevie, či to bol K. starší, alebo K. mladší. bolo prekvapujúce, že povedal: „Prídem za 20 minút za vami.“,
Nepovedal načo. Jednoducho prišiel, položil na stôl 512.000,-, svedka to šokovalo . Spýtal sa, že prečo
to nešlo prevodom. Povedal, že oni to majú tak zaužívané.

Svedok W. Z., na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2004-2005 bol členom Urbárskeho spolku
Pernek. Vykonával ste tam funkciu. Bol tajomníkom tohto spolku, mal vedomosť o všetkých veciach,
týkajúcich sa spolku urbárnikov. Aj niektoré veci podpisoval, takže má o tom vedomosť.
Niekedy v roku 2004 došiel p. A. s informáciou, že je záujem o odkúpenie urbariátu. V spolku dlho
nevedeli, že zastupujú p. X. a vtedy mali kontakt na pána K. alebo pánov K., Okrem toho, že tam

prišiel pán A., tak došiel ešte jeden záujemca zo spol. INCHEBA, takže mali tým pádom dobrú možnosť
vyjednávaniaokúpnejcene.Urbárskepodielysanachádzali voveľmizlomstave,mnohíurbárnicinemali
dotiahnuté dedičské konania, a do dnešného dňa ani nemajú dotiahnuté. Samo o sebe hovorí aj to, že
1/3 prešla pod podporný fond, teda nedokázali si to vybaviť, obnoviť svoj vlastnícky vzťah.
Na otázku obhajoby k osobe obž. X. K. svedok uviedol, že sa môže vyjadriť k obidvom K., obidvaja K. sa

angažovali v celom tomto dianí. Bez ich pomoci by nebolo možné vôbec realizovať celú túto záležitosť.
Oni pomáhali jednotlivým členom dať si do právneho vzťahu svoje vlastnícke vzťahy.
Realizácia predaja podielov bola na základe valného zhromaždenia, keď bolo rozhodnuté na valnom
zhromaždení o predaji, a o tom je aj zápis. Tomuto ale predchádzali jednania s obomi záujemcami keď
INCHEBA ponúkala za jeden podiel 60.000,- maximálne, ale potom prišiel pán K. s ponukou 128.000,-

za podiel a INCHEBU úplne prevalcoval. Svedok ale jednal so starším z K..
Má dojem, že neskorších stretnutí sa zúčastňoval aj nejaký právnik.

Svedok ďalej uviedol, že o rozdieloch v kúpnych cenách vedeli všetci. K. to vysvetlili tak, že táto cena
uvedená v zmluve bude iná za akú sa bude predávať p. X., a že svoju maržu majú ošetrenú v tejto

zmluve. O aký rozdiel išlo, to netušili a to nikto nepovedal.

Svedok Ing. Š. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tom období teda v dobe skutku od roku 2004
do 2008, bol predsedom urbárskeho združenia Pernek. Okolo roku 2004 alebo 2005, sa započal výkup
tých pozemkov. Ešte pred pánom K., spolok urbárnikov navštívil záujemca ktorý mal záujem o tie urbáry,

ale tam ponuka nebola, ktorá by urbárnikov bola oslovila, bola cenovo nezaujímavá. A potom prišiel pán
K. s ponukou, že by tiež chcel vykupovať tie urbárske podiely. Navrhol sumu. No ako výbor nemali právo
nikomu prikazovať ani zakazovať či chce predať svoj urbár alebo nechce predať svoj urbár. Oboznámiličlenov urbárskeho združenia, o ponuke a nech sa každý slobodne rozhodne, či predá svoj podiel alebo
nepredá.
Tak sa to robilo na dobrovoľnej báze, kto s tým súhlasil a tá cena sa mu zdala byť zaujímavá, tak to

predával. Svedok svoj podiel predal, pretože už nie je obyvateľ Perneka, býva v Malackách a už nevidel
ten urbár, že by mal do budúcna nejakú hodnotu alebo, že by bol zaujímavý. Potreboval peniaze, tak
ho predal. Bežalo to na tejto báze. Oni potom oslovovali jednotlivých členov, po dedine chodili, ale ako
urbár nikomu ani nezakazovali, ani nedoporučovali predávať. Takže sa to robilo vyslovene na báze tých
členov urbárskeho spoločenstva a tej strany, ktorá mala záujem to vykúpiť.

Každý jeden bol majiteľ a mohol sa slobodne rozhodnúť a ani nemal povinnosť nejak výbor informovať
o tom kto predal a kto nepredal.
Do konca roku 2004 museli byť podané žiadosti o vrátenie, tých častí urbárskeho majetku, ktoré boli
odňaté v minulosti, takže o reštitúcie. Ľudia chodili, oni ako výbor pomáhali vypisovať formuláre,
žiadosti, aby si urbárnici uplatnili na pozemkovom fonde reštitúcie.

Svedkyňa A. G., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že čo sa týka predaja urbárskych
podielov v Perneku, komunikovala s K. mladším i starším a oni predložili dokumenty, plné moci, ktoré
mali záujemcovia podpísať. Svedkyňa tieto dokumenty v tom čase, teda v prítomnosti K. nepodpísala,
podpísala ich až neskôr, u notára v Bratislave. Kúpnu zmluvu následne obdržala z katastra Malacky,
doporučene. Kúpnu zmluvu si prečítala a potom kontaktovala K., lebo tam boli uvedené veľké rozdiely

v kúpnej cene. Svedkyňa predala dva podiely, plus 2/30 podielu, boli tam veľké rozdiely v cene ktorú
obdržala a v cene uvedenej na kúpnej zmluve, tú kúpnu zmluvu odovzdala hneď pri vyšetrovaní, keď
bola predvolaná na políciu, sama ale iniciatívu nevyvíjala. Keď ohľadom kúpnej ceny telefonovala p. K.
staršiemu, komunikovali cez mobil a pán K. starší povedal, že investor o tom vie, a že sa to bude riešiť.
Bolo to všetko slušnou formou.

Svedkyňa ešte žiadala doplniť výpoveď v tom, že ten rozdiel zistila až po tom, čo dostala kúpnu zmluvu
z katastra, inak ten rozdiel nevedela. S cenou 128.000,- Sk za jeden podiel bola uzrozumená. Tak
ako všetci.

Svedkyňa W. F. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že čo sa týka celej veci, už si dobre

nepamätá, ale podielnici urbáru dohodli odpredaj podielov na valnom zhromaždení za určitú sumu,
podielnici si to vtedy odsúhlasili a potom sa to vykupovalo. Bol tam pán K. a ľudia splnomocňovali pána
K. mladšieho k odpredaju podielov, bolo to 128.000,- Sk za jeden podiel. Svedkyňa v tom čase bola vo
výbore spoločenstva ako pokladníčka. K. sa zúčastnili aj zasadania výboru, predkladali návrh zmluvy a
svedkyňa im tú zmluvu vrátila, lebo tam nebolo dostatočné krytie na tej zmluve pre predávajúcich. Nebol

dohodnutý termín odovzdania peňazí, preto ju prerábali.
K. sa zúčastnili aj na valnom zhromaždení urbárnikov, ktorí súhlasili so sumou 128.000,-, za podiel, ani
viac nebolo ponúkané, ani dávané.

Na otázku obhajoby, či svedkyňa mala vedomosť o tom, že vyplatená kúpna cena za urbársky podiel vo

výške 128.000,- bola odlišná od kúpnej ceny, ktorú vyplácal kupujúci svedkyňa uviedla, že si nepamätá,
spomenula si, že pán K. potom prišiel ešte s niečím, že potrebuje, kvôli daniam, alebo takému niečomu,
znovu podpísať prevzatie peňazí. Prišiel starší pán K.. Svedkyňa nemala vedomosť, že by ona, alebo iní
urbárnici vyplácali pánovi X. K. odmenu za sprostredkovanie predaja alebo nejakú inú sumu za náklady
spojené za sprostredkovanie predaja.

Na návrh obhajoby bol prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania, na odstránenie rozporov,
keď svedkyňa potvrdila, že ona naozaj pripomienkovala tú zmluvu práve tým, aby kryla urbárnikov a
tá zmluva sa musela vtedy táto prepracovávať. Čiže, z toho dôvodu minimálne K. dvakrát museli byť
aj na výbore, lebo prišli znovu s prepracovanou zmluvou. Svedkyňa a ostatní urbárnici sa až neskôr
dozvedeli, že K. nie sú priamo kupujúci, že oni sú sprostredkovatelia, tiež nevedeli pre koho, ani komu

sa to kupuje, ani nič podobné.
Svedkyňa upozorňovala na problém, že náklady, ktoré sú spojené s týmto, je treba vyriešiť, kto to bude
hradiť, lebo v zmluve bolo uvedené, že urbárnik dostáva 128.000,- a náklady nesie kupujúci.

Svedkyňa W. D., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že obžalovaných K. osobne nepozná.

Do komunikácie s nimi došla v dôsledku toho, že jej matke bola poslaná ponuka na predaj pozemkov
z urbariátu. Matka už mala zlý zdravotný stav, tak svedkyni udelila mi plnú moc na zastupovanie tým,
že na obecnom úrade v Perneku overili matkin podpis a následne po zaslaní príkaznej zmluvy a tiež
splnomocnenia k prevodu týchto podielov zaslali naspäť spoločnosti X., kde zástupcovia spoločnosti bolipán Rastislav a jeho brat ako splnomocnenci, ktorí mali konať za budúceho kupujúceho. Následne táto
príkazná zmluva, aj splnomocnenie bolo zaslané do tejto spoločnosti a svedkyňa a jej matka spätne
dostali vyrozumenie, že obdržali túto príkaznú zmluvu aj to splnomocnenie a že budú v tejto veci konať.

Po nejakých troch mesiacoch sa skontaktovala s K., na základe telefonických výziev, lebo už počula, že
boli tie vykonané v katastri zmeny, Na základe nejakých urgencií, ktoré prebehli po troch mesiacoch, dňa
2.7.2005, sa stretla s pánom K. v byte svedkyne a tam bola svedkyni odovzdaná kúpna cena. 42667,-
Sk. O dva týždne potom obdržala ešte nejaký dodatok, k tej príkaznej zmluve, kde teda bolo povedané
že bola dojednaná nejaká odmena pre pána K., ktorá sa týka prevodov, teda spracovania kúpnej zmluvy

a ostatných písomností. Po výplate peňazí, už nekomunikovala s K., ani s nimi nebola v kontakte, takže
nevie, že čo sa v tomto prípade dialo.
Na otázku prokurátora svedkyňa uviedla, že v jej byte jej odovzdávali peniaze obaja obžalovaní
spoločne.

Svedok L. G., na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetnej veci vypovedá preto, že bol majiteľom

dvoch urbárskych podielov a bol vo výbore spoločenstva urbárnikov vo funkcii predseda revíznej
komisie.
Predal svoj podiel cez pánov K., podľa dohody na cene, ktorá mu bola vyplatená a kedy to bolo, si
nepamätá. Svedok sa opravil, že bol predsedom dozornej rady Urbariátu Pernek.
Urbársky podiel je majetok jednotlivca. Urbárska spoločnosti s predajom jednotlivých podielov nemá

nič spoločné. O predaji urbárskeho podielu môže rozhodnúť každý sám, čo vlastní podiel a urbárska
spoločnosť s tým nemá nič spoločné.
Urbárske podiely si predával každý majiteľ sám, lebo do toho nemôže, ani výbor, ani dozorná rada,
rozhodovať. O tom rozhoduje majiteľ toho podielu. Predávali sa tie podiely tak, že urbárnici spoločne
jednali, za akú cenu asi by to bolo vhodné predať. Išlo o 300 podielnikov, ktorí poverili výbor, aby jednali

s K. o výške ceny. Na cene sa dohodli, ľudia s tým súhlasili. Táto suma majiteľovi podielu bola vyplatená.
Svedok uviedol, že jemu nedlží nikto nič, ani on nikomu nedlží.

Na otázky obhajoby svedok uviedol, že s K. nerokovali ako urbársky výbor, ale ako nejaká skupina ľudí,
ktorá chce s nimi dohodnúť cenu pre všetkých urbariátov, keď s tým budú súhlasiť. Nebolo poverené,

že by urbársky výbor bol poverený jednaním za všetkých urbárnikov, na to ani nemal právo. Svedok mal
dva podiely. Dostal 256.000,- Sk. To znamená, že jeden podiel bol za 128.000,- Sk.
Vovýpovedizprípravnéhokonaniasvedokuviedol,žepripodpisekúpnejzmluvynebol,kópiuzmluvymu
K. nedali. Kopia kúpnej zmluvy mu bola doručená z katastra Malacky, na výzvu na odstránenie rozporov
svedok uviedol, že kúpna zmluva mu doručená nebola, len sprostredkovateľská zmluva, tú videl a tú

aj podpisoval.

Svedkyňa C. G., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že obaja obžalovaní oslovili ju osobne
i jej manžela s tým, že či im vedia pomôcť pri výkupe urbárskych podielov pri prevode vlastníctva. Tak
im pomohli, pretože domnelí vlastníci podielov, sa nevyznali v dokladoch a pozemnoknižných vložkách,

mali staré doklady.
Tieto pozemno-knižné vložky boli staré doklady, z ktorých ľudia nevedeli, že teda či sú alebo nie sú
vlastníci, a urbárnický výbor, tieto doklady neuznával. Tak preto niektorí vlastníci svedkyňu požiadali,
aby im vybrala pozemnoknižnú vložku s kolkami na katastri. Toto robila, doklady vybrala, kolok zaplatila,
oni peniaze za kolok vrátili.

Svedkyňa nevedela uviesť, koľkým urbárnikom pomohla týmto spôsobom.

Na návrh prokurátora a so súhlasom obžalovaných súd postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal
výpovede svedkov:

- J. I. , č. str. 112, K. I., č. l. 118, A. I., č. l. 120-123, A. I., č. l. 150-153, C. I., č. l. 174-177, W. I., č. l.
189-191, W. I., č. l. 192-196, S. I., č. l. 197-200, č. l. 201-203, C. I., č. l. 208-21., A. I., č. l. 233-236, W.
I., č. l. 243-247, W. I. č. l. 256-260, Ing. A. Č., č. l. 269-272, O. Č., č. l. 283-286, D. B. č. l. 294-297, Dr.
C. G., č. l. 326-328, L. M., č. l. 357-360, B. M., č. l. 370-373, C. M., č. l. 383-387, W. M., č. l. 409-412, L.
G., č. l. 413-416, C. G., č. l. 420-422, Ing. L. G., č. l. 427-429, O. G., č. l. 438-440, C. G., č. l. 450-453,

RNDr. U. G., č. l. 454-456, RNDr. U. G., č. l. 470-473, U. G., č. l. 478-481, Ing. A. G.Á. č. l. 489-491, Ing.
A. G., č. l. 501-504, A. G., č. l., A. G. č. l. 508-511, U. G., č. l. 544-547, Z. O., č. l. 561-563, G. G., č. l.
580-583, A. O., č. l. 598-600, Mária Juhászová, č. l. 607-610, C. D., č. l. 915-617, K. D., č. l. 618-620,
Anton Kondrk, č. l. 622-625, O. D., č. l. 633-635, Ing. B. D., č. l. 661-663, A.. X. D., č. l. 670-672, X.P. D.,č. l. 681-684, Mgr. Y. A., č. l. 69-695, W. A., č. l. 700-702, A. A., č. l. 703-705, W. A., č. l. 725-728, C.
A., č. l. 729-732, A. A., č. l. 738-740, X. A., č. l. 767-770, A. G., č. l. 774-776, X. I., č. l. 777-780, Ing.
A. E., č. l. 787-789, C. Z., č. l. 821-824, A. Z., č. l. 836-839, I. Z., č. l. 840-843, L. Z., č. l. 844-846, O.

Z., č. l. 860-862, Ľ. Z., č. l. 868-871, A. Z., č. l. 877-880, Z. Z., č. l. 883-886, Z. Z., č. l. 889-891, W. Z., č.
l. 897-900, Z. Z., č. l. 901-904, A. Z., č. l. 904-907, M. Z., č. l. 909-912, 922-925, Ľ. Z., č. l. 944-947, O.
Z., č. l. 960-963, X. Z., č. l. 964-966, W. Z., č. l. 967-969, W. X., č. l. 977-979, W. S., č. l. 983-985, Doc.
Ing. K. S. CSc., č. l. 1004-1005,- J. S., č. l. 1006-1020, K. S., č. l. 1036-1039, A. Š., č. l. 1040-1043,
B. J., č. l. 1096-1100, L. Y., č. l. 1115- 1118, A. Y., č. l. 1119-1121, Š. Y., č. l. 1139-1142, Mgr. K. Y., č. l.

1143-1145, A. Y., č. l. 1169-1172, A. Ž., č. l. 1187- 1190,

pričom z výpovedí svedkov boli zistené v podstate rovnaké skutočnosti, ako z výpovedí svedkov
vyslúchnutých pred súdom. Z časti výpovedí svedkov, ktoré boli prečítané a pripomienkované vyplýva,
že peniaze za predaj urbárskych podielov im vyplácal obž. X. K. v hotovosti osobne, podľa časti výpovedí
mali byť peniaze vyplácané v hotovosti obomi obžalovanými a časť svedkov uviedla, že peniaze im

v hotovosti vyplácal obž. Ing. K. K.. Obž. K. K. dôrazne poprel, že on by bol osobou, ktorá vyplácala
peniaze v hotovosti jednotlivým urbárnikom za predaj ich podielov.

K ustanoveniam Trestného zákona, vzťahujúcim sa na prejednávanú vec:

zavinenie:
Podľa § 15 Tr. zák.,
Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 16 Tr. zák.
Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 17 Tr. zák.:
Pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne
neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

právna kvalifikácia:

Do úvahy prichádza posúdenie konania obžalovaných podľa dvoch právnych predpisov, pretože skutok,
ktorý je predmetom podanej obžaloby sa stal tak v dobe platnosti zákona č. 140/1961 Zb., ako aj v dobe
platnosti zákona č. 300/2005 Z.z., teda v dobe po 1.1.2006.

Podľa § 250 Tr. zák. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov:

1/ Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo
využije niečí omyl, spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až

na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
4/ Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
b/ ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
5/ Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným
v odseku 1 škodu veľkého rozsahu.

Pri hodnotení zákonných znakov kvalifikovanej podstaty trestného činu súd vychádza z definície pojmu
škoda, ktorý je uvedený v ustanovení § 124 Trestného zákona a nasl.
Podľa § § 221 Tr. zák.,(1) Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo
využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na
dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 a spôsobí ním väčšiu škodu.
(3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) z osobitného motívu, alebo

c) závažnejším spôsobom konania.

(4) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c) za krízovej situácie.

Pri rozhodovaní o podanej obžalobe sa teda súd predovšetkým musel vyrovnať so skutočnosťou, že
začiatok konania, ktoré zakladá znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu spadá do roku 2004,
do úvahy teda prichádzalo posúdenie konania obžalovaných podľa ustanovenia § 250 Tr. zák. č.

140/1961 Zb. účinného do 1.1.2006, avšak s poukazom na fakt, že konanie, ktoré je predmetom podanej
obžaloby, malo podľa skutkovej vety obžaloby skončiť až 23.06.2006, do úvahy prichádza i kvalifikácia
na základe ustanovenia § 221 Tr. zák. 300/2005 Z.z., platného a účinného v súčasnosti.
V tejto súvislosti si súd osvojil právnu argumentáciu obžaloby, že skutok je nevyhnutné posudzovať
podľa zákonného ustanovenia, ktoré bolo v platnosti v dobe, keď došlo k ukončeniu konania začatého

za platnosti a účinnosti pôvodného zákona, ale ktoré končilo - pokračovalo až do platnosti a účinnosti
nového zákona.
§ 124 Tr. zák:
(1) Škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na
právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu

na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie
prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

(2) Škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na
okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.

§ 125 Tr. zák.:
1/ Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca
najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej

päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci
a rozsahu činu.

Predmetom konania na súde je teda v zmysle § 125 Tr. zák. škoda prevyšujúca sumu ktorá dosahuje
päťstonásobok sumy 266,- EUR, teda 133.000,- EUR, preto je kvalifikačným znakom výšky škody

suma považovaná za škodu veľkého rozsahu, pretože suma výšky škody v prejednávanej veci, teda
473.518,85,- EUR vysoko prevyšuje sumu uvedenú ako minimálny kvalifikačný znak škody veľkého
rozsahu.

Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom:

Súd po vykonanom dokazovaní, po ustálení skutku tak ako je uvedené vyššie dopĺňa:
K naplneniu subjektívnej stránky trestného činu nestačí, že páchateľ len úmyselne konal (teda, že ko-
nal tak ako konať chcel), ale je potrebné, aby úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený Trestným
zákonom spôsobom v tomto zákone uvedenom (judikatúra R 92/1951). Pokiaľ sa páchateľove chcenie

alebo uzrozumenie (úmysel) vzťahuje len na niektoré skutočnosti podradené pod znaky uvedené v skut-
kovej podstate trestného činu, pričom na ostatné sa vzťahuje iba nedbanlivosť (napríklad vedomá ned-
banlivosť), nemôže ísť o trestný čin úmyselný.Súd zdôrazňuje, že skutok obžaloby je považovaný za trestný čin na základe ustanovenia bodu IV.
mandátnej zmluvy podľa ktorej : bol mandatár povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti mandanta
s osobitnou starostlivosťou, aby bol príslušný kontrakt pre mandanta čo najvýhodnejší,“

-pričomvrozporesmandátnouzmluvou,kúpnezmluvyuzatváralIng.K.K.sX.K.akosplnomocnencom
s názvom X. K. - X., tým spôsobom, že bola kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve vždy vyššia, než aká
bola dohodnutá v príkaznej zmluve o zastupovaní jednotlivého urbárnika - teda skutočná kúpna cena
vyplácaná jednotlivým urbárnikom.
Podľa súdu na základe vykonaného dokazovania výpoveďami tak samotných obžalovaných, ako i

svedkov - urbárnikov Urbárskeho spoločenstva Pernek, je nevyhnutné poukázať na fakt, že k trestnej
činnosti by nebolo mohlo dôjsť bez predchádzajúcej dohody oboch obžalovaných, ktorí si postup pri
výkupe pozemkov dopredu pripravili a dohodli medzi sebou. Ani jeden z obžalovaných by bez toho
druhého nemohol zrealizovať plán na získanie neoprávneného majetkového prospechu voči spoločnosti
Q. a.s.
Súd vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel k názoru, že obaja obžalovaní a to Ing. K. K. i Mgr. X.

K. už v priebehu roku 2004 disponovali dostatkom informácií o tom, že urgárske spoločenstvo Pernek
sa snaží o odpredaj podielov jednotlivých urbárnikov. Zároveň disponovali informáciou, že minimálne
dve obchodné spoločnosti / Incheba a.s. a Q. a.s./ majú záujem o kúpu pozemkov v okolí Bratislavy.
Z hľadiska budúcej dispozície s nehnuteľnosťami, hlavne z hľadiska možných investícií, je veľmi málo
významné, či pozemky budú v osobnom vlastníctve nadobúdateľa, alebo či nadobúdateľ bude mať v

podstate neobmedzené právo rozhodovať o využití a použití pozemkov.

Obaja obžalovaní zisťovali v priebehu roku 2004, akú cenu prípadní budúci nadobúdatelia mienia do
nadobudnutia pozemkov investovať a taktiež prípadným budúcim predávajúcim oznámili cenu, za ktorú
by urbárske podiely v urbári Pernek mohli predať.

Obž. Ing. K. K., podľa jeho vlastnej výpovede ponúkol spoločnosti Q. a.s. cenu 194.013,-Sk za jeden
urbársky podiel a zároveň spoločne so svojim synom, Mgr. X. K. podielnikom ponúkol cenu za odpredaj
jedného urbárskeho podielu za cenu 128.000,-Sk. Obaja obžalovaní spoločne vykonali kroky k realizácii
predmetného obchodného prípadu.

Až do tejto chvíle konanie ani jedného z obžalovaných nenesie znaky trestného činu, či už trestného
činu podvodu alebo iného činu, ktorý by bolo možné považovať za trestný čin.
Dňa 17.12.2004 došlo v sídle spoločnosti Q. a.s. v Bratislave k podpisu mandátnej zmluvy, ktorej
predmetom bolo sprostredkovanie kúpy a prevodu jednotlivých podielov - podielnikov Urbárskeho a

pasienkového pozemkového spoločenstva Pernek v celkovej výmere 254 ha.
Mandátnu zmluvu s dobou účinnosti od 17.12.2004 do 31.12.2005, ktorej účinnosť bola predlžená
dodatkom zo dňa 19.12.2005 do 31.12.2006, podpísali za mandatára Ing. K. K. a za mandanta Q. a.s.
Ing. I. X..

V bode I. mandátnej zmluvy bola dohodnutá cena, za ktorú bol mandant ochotný pozemky kúpiť, v bode
III. mandátnej zmluvy bola dohodnutá odmena mandatára v celkovej výške 2.540.000,- Sk a v zmysle
bodu IV. mandátnej zmluvy bol mandatár povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti mandanta s
osobitnou starostlivosťou, aby bol príslušný kontrakt pre mandanta čo najvýhodnejší.

Následne Ing. K. K., v rozpore s bodom IV mandátnej zmluvy, uzatváral kúpne zmluvy s X. K. ako
splnomocnencom podielnikov - urbárnikov urbárskeho spoločenstva Pernek, s názvom X. K. - X..

Urbárnikov urbárskeho spoločenstva Pernek teda zastupoval Mgr. X. K., ktorý po dohode s Ing.
K. VitteD.om, v úmysle obohatiť sa na úkor spol. Q. a.s., sa nechal splnomocniť od jednotlivých

predávajúcich urbárnikov k ich zastupovaniu vo veci úkonov spojených s prevodom vlastníckych práv.

Mgr. X. K. uzavrel s jednotlivými urbárnikmi urbárskeho spoločenstva Pernek, ktorí mali záujem predať
svoje urbárske podiely, príkazné zmluvy s odlišnou sumou predmetu zmluvy od kúpnych zmlúv.

Kúpne zmluvy boli tak uzavreté medzi jednotlivým vlastníkom urbárskeho podielu /podielov/,
zastúpeným splnomocnencom X. K. a Ing. K. K., ktorý na strane kupujúceho zastupoval nadobúdateľa
Q. a.s..Na kúpnej zmluve predkladanej miestne príslušnému katastru Malacky a na žiadosti predloženej
spoločnosti Q. a.s. Ing. K. K. o uvoľnenie kúpnej ceny z notárskej úschovy notára JUDr. Ľ. bola kúpna
cena uvedená v kúpnej zmluve vždy vyššia, než aká bola dohodnutá v príkaznej zmluve o zastupovaní

jednotlivého urbárnika.

Skutočná kúpna cena vyplácaná jednotlivým urbárnikom, bola vopred dohodnutá sa sumu 128.000,-
Sk za jeden jednotlivý podiel a takýmto konaním obaja obžalovaní uviedli takto do omylu spoločnosť
Q. a.s. a spôsobili spol. Q. a.s. škodu vo výške najmenej 14.265.229,-Sk (473.518,85 €), ktorá suma

predstavuje rozdiel medzi cenami pozemkov uvedených v kúpnych zmluvách uzavretých v mene spol.
Q. a.s., a skutočne vyplatenými kúpnymi cenami jednotlivým urbárnikom.

Konajúci súd je presvedčený, že na začiatku celého obchodného prípadu, v roku 2004, až do dňa
17.12.2004 konal každý jeden z obžalovaných výlučne v úmysle získať majetkový prospech, bez úmyslu
spôsobiť svojim konaním niekomu škodu. Predávajúci mali dostať za svoj majetok sumu, s ktorou

súhlasili ako s kúpnou cenou a kupujúci mal dostať do vlastnej dispozície pozemky, za ktoré bol ochotný
zaplatiť dohodnutú cenu.

Právna situácia sa však zmenila podpisom mandátnej zmluvy, uzavretej podľa Obchodného zákonníka,
zákona č. 513/1991 Z.z..

Podľa § 566 Obchodného zákonníka
Mandátna zmluva
(1) Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú
obchodnúzáležitosťuskutočnenímprávnychúkonovvmenemandantaalebouskutočneníminejčinnosti
a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

(2) Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že
odplata bola dohodnutá.
Podľa § 567 Obchodného zákonníka
(1) Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.

(2)Činnosť,naktorúsamandatárzaviazal,jepovinnýuskutočňovaťpodľapokynovmandantaavsúlade
s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi
všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov
mandanta.

(3) Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme
mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie
od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.

Podľa § 568 Obchodného zákonníka
(1) Mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší,
zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi.

(2) Mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie

záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať mandatár.

(3) Ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je mandant
povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo.

(4) Ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie zmluvného záväzku
mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou mandatár rokuje, o tomto
záväzku vie.

Podľa § 569 Obchodného zákonníka

Mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré za neho prevzal pri
vybavovaní záležitosti.

Podľa § 570 Obchodného zákonníkaMandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta na zariadenie záležitosti a na
veciach prevzatých pri jej zariaďovaní od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť ani pri
vynaložení odbornej starostlivosti. Tieto veci je mandatár povinný dať včas poistiť, len keď to určuje

zmluva alebo keď ho mandant o to požiada, a to na účet mandanta.

Podľa § 571 Obchodného zákonníka
(1) Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je
obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení

záležitosti.

(2) Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná
činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak
možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže
mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

Podľa § 572 Obchodného zákonníka
Mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri
plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate.

Podľa § 573 Obchodného zákonníka
Mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti,
ibaže sa v zmluve zaručil za splnenie záväzkov prevzatých inými osobami v súvislosti so zariaďovaním
záležitosti.

V zmysle bodu IV. mandátnej zmluvy bol mandatár povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti
mandanta s osobitnou starostlivosťou, aby bol príslušný kontrakt pre mandanta čo najvýhodnejší.

Toto ustanovenie mandátnej zmluvy nie je v rozpore s ustanoveniami § 66 a nasledujúcimi Obchodného
zákonníka, sprehľadňuje a robí určitými ustanovenia § 567, § 568 Obchodného zákonníka, ide o

zdôraznenie faktu, že mandatár koná s rovnakým záujmom, akoby konal samotný mandant.

Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že obžalovaný Ing. K. K., pri podpise mandátnej
zmluvy, ktorá je obsiahnutá v skutkovej vete podanej obžaloby, najneskôr pred podpisom zmluvy, po
jej prečítaní musel mať vedomosť, že právna konštrukcia obchodného prípadu - predaja a nákupu

urbárskych podielov nezodpovedá predstave o priebehu obchodného prípadu, ktorý spoločne s obž. X.
K. mali pripravený k realizácii.

Podpisom mandátnej zmluvy totiž obž. K. K. začal konať v mene mandanta /Q. a.s./, teda ako mandatár
musel mať záujmy zhodné so záujmami mandanta.

Záujmom mandanta vyjadreným v podpísanej mandátnej zmluve bolo: postupovať pri zariaďovaní
záležitosti mandanta s osobitnou starostlivosťou, aby bol príslušný kontrakt pre mandanta čo
najvýhodnejší.

Tak, ako postupoval obžalovaný Ing. K. K. po dohode s obž. Mgr. X. K. došlo k situácii, že okrem odmeny
mandatára v sume 2.540.00,- Sk za kúpu pozemkov, ktorá suma bola odmenou zákonnou a zmluvne
dohodnutou, sa obaja obžalovaní obohatili aj o sumu 14.265.229,-Sk, ktorá suma predstavovala rozdiel
medzi cenou predávajúceho a cenou kupujúceho, išlo o sumu, o ktorej mandant nemal vedomosť, že
by bola použitá na iný účel, ako na zaplatenie kúpnej ceny urbárskych podielov..

O úmyselnom konaní oboch obžalovaných je súd bez akejkoľvek pochybnosti presvedčený na základe
vykonanéhodokazovania,takvýpovedíichsamotných,výpovedísvedkov, alehlavnelistinnýchdôkazov
s ktorými sa senát oboznámil na hlavnom pojednávaní. Súd sa zaoberal veľmi pozorne obranou
každého jedného z obžalovaných, ich výpovede hodnotil tak samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti
a porovnával ich s ďalšími dôkazmi vykonanými zákonným, kontradiktórnym spôsobom na hlavnom

pojednávaní.
Okresný súd Bratislava 1 predovšetkým sa zaoberal dôkazmi, ktoré každý z obžalovaných uviedlo na
svoju obhajobu v prejednávanej veci.Obžalovaný Ing. K. K. sa na hlavnom pojednávaní pred súdom bránil vyjadrením, že nikdy nekonal
vedome alebo nevedome tak, aby svojim konaním spôsobili obaja obžalovaní škodu mandantovi - spol.
Q., a.s.. Vždy s maximálnym úsilím sledoval záujmy svojho mandanta - spol. Q., a.s., čo dokumentuje

aj mandátna zmluva. Medzi obžalovaným a jeho synom X. K. - X. - X. K. neprišlo nikdy k žiadnej
ústnej alebo písomnej dohode, ktorá by mohla poškodiť mandanta. Cena za urbársky podiel nikdy
nebola dohodnutá ako maximálna, ale vychádzala z jednotlivých cien pozemkov (lesy, lúky, pasienky,
stavebné pozemky), priemerných, ktoré sú uvedené v mandátnej zmluve. Táto mandátna zmluva bola
vypracovaná z iniciatívy spol. Q., a.s. a oni ju aj sami vypracovali.

Obžalovaný Mgr. X. K. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že ako živnostník nemal žiaden
vzťahaleboprepojeniesospoločnosťouQ.,a.s.atakmuktejtospoločnostinevyplývalianižiadnepráva,
ani povinnosti, nakoľko pri danej veci zastupoval v zmysle príkazných zmlúv predávajúcich (urbárnikov),
na čom boli už vopred s urbárnikmi dohodnutí.
Pri zabezpečovaní predaja urbárskych podielov v Perneku išiel do podnikateľského rizika, nakoľko

predávajúci chceli za 1 urbársky podiel 128.000,- Sk netto. Na zákale týchto požiadaviek a predpokladov
nakalkuloval predajnú cenu vo výške cca 194.013,- Sk za podiel, ktorú považoval za opodstatnenú na
pokrytie daných nákladov ako identifikácie vlastníkov, vyhľadávanie predávajúcich, prípravy podkladov,
právneho vybavenia, úhrady daní, dopravy, komunikácie s úradmi a pod.
V danej výslednej cene bol zakalkulovaný aj zisk, teda odmena.

On splnil všetky požiadavky a podmienky príkaznej zmluvy v prospech predávajúceho, pričom cena
bola nadštandardne výhodná aj pre predávajúcich a aj pre kupujúcich v danom čase. Všetky právne
záležitosti, úkony pripravoval JUDr. O. S., a tento ho utvrdil v tom, že všetko je po právnej stránke v
poriadku. Vzhľadom k tomu, že predpokladal, že výkup pozemkov bude trvať minimálne 5 rokov, bola

tomuprispôsobenáajpredajnácena.Predajmuselukončiťzdôvodu,že nebolschopnýďalejzastupovať
mojich mandantov z dôvodu odmietania komunikácie s jeho osobou zo strany spoločnosti Q., a.s.

Podľa konajúceho súdu, táto obrana obžalovaných potvrdzuje, že obaja obžalovaní v dobe pred
podpisom mandátnej zmluvy skutočne konali výlučne v snahe dosiahnutia obchodného profitu.

Pokiaľ obž. K. K. argumentuje tým, že ani vedome ani nevedome nespôsobili obžalovaní škodu
mandantovi, poškodený mandant je iného názoru. Rovnako, argumentácii obžalovaného Ing. K., že
cena za urbársky podiel dohodnutá medzi mandantom a mandatárom nikdy nebola považovaná za
cenu maximálnu odporuje argumentácia zástupcov poškodeného a jeho zamestnancov, rovnako ako aj
znenie samotnej mandátnej zmluvy, podľa ktorých cena za urbársky podiel je pevná a náklady spojené

s jej realizáciou znáša mandant - Q. a.s..

Pokiaľ obž. X. K. tvrdí, že ako živnostník nikdy nemal prepojenie na firmu Q. a.s., tomuto tvrdeniu súd
verí, avšak len do doby 17.12.2014, keď sa zmluvným zástupcom spoločnosti Q. a.s. stal Ing. K. K., teda
jeho otec. Od tej doby bol zmluvný zástupca Q. dokonca členom jeho rodiny.

Pokiaľobž.X.K.tvrdí,ženazákladevlastnýchzistenínakalkulovalprimeranúcenuzapredajurbárskeho
pozemku vo výške cca 194.013,- Sk za podiel, ktorú považoval za opodstatnenú na pokrytie daných
nákladov, súd tomuto tvrdeniu obžalovaného môže veriť, zostáva však nezodpovedaná otázka, či o
vlastných nákladoch obž. X. K. bol informovaný Q. a.s., pretože podľa znenia mandátnej zmluvy bola
suma nákladov vyjadrená v odmene za prácu pri výkupe pozemkov vyčíslená na 1,- Sk za meter

štvorcový pozemku avšak s tým, že úplne všetky náklady spojené s výkupom znáša Q. a.s.

Súd v tejto súvislosti verí predovšetkým predloženým listinným dôkazom, ktoré v konaní spochybnené
neboli a výpovede tak obžalovaných, ako aj zástupcov poškodeného a svedkov vyhodnocuje práve vo
vzťahu k absolútne nespochybniteľným písomným dôkazom.

Podľasúdu,ajkeďkonanieobochobžalovanýchbolocieľavedomé, nemalo znakypodvodnéhokonania
úplne od začiatku.
Naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu nastalo až po podpise mandátnej
zmluvy dňa 17.12.2004, keď vstúpil do platnosti bod IV Mandátnej zmluvy o prevzatí práv a povinností
mandatára - Ing. K. K. voči mandantovi.

Ododňa17.12.2004tedaobajaobžalovaníbezakejkoľvekpochybnostikonalivzhodetak,abyvrozpore
s bodom IV. Mandátnej zmluvy zabezpečili pre seba maximálne možný výnos z obchodnej operácie -
vykupovania urbárskych podielov členov urbáru Pernek aj napriek skutočnosti, že obaja si uvedomovali,
že obž. Ing. K. K. je povinný konať v mene Mandanta tak, aby bol príslušný kontrakt pre tohto čonajvýhodnejší. Napriek tomu ich konanie v úplnej zhode mandanta poškodzovalo o rozdiel medzi cenou
vyplácanou za podiel a cenou prevzatou od poškodeného na výkup podielov. Bez spolupráce oboch
obžalovaných, ktorá bola založená na absolútnej dôvere, by nemohlo dôjsť k dokonaniu trestného činu.

K dokonaniu skutku mohlo dôjsť výlučne tak, že v mene poškodeného konal obžalovaný Ing. K. K. a v
mene podielnikov jeho syn, obžalovaný X. K.. Takýmto spôsobom jednotliví podielnici nemali informácie
o cene podielu, za ktorú bol podiel kúpený poškodeným a na druhej strane poškodený nemal informáciu
o cene podielu, za ktorú bol podiel kupovaný od jednotlivých podielnikov.
Ak poškodený Q. a.s. nemal od obž. K. K. ako mandatára Q. a.s. informáciu, ktorú tento obžalovaný

bol podľa ustanovenia citovaného § 567 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka povinný mandantovi
poskytnúť, bez iného zdroja informácií nemohol poškodený vykonať žiadny úkon smerujúci k zisteniu
ceny, za ktorú boli podiely skutočne od vlastníkov vykupované. Nemohol teda ani upozorniť mandatára
na konanie v rozpore s prevzatým záväzkom, ani od uzavretej zmluvy odstúpiť, ani žiadať o vydanie
neoprávneného majetkového prospechu.
Obohatenie inej osoby úmyselným podvodným konaním páchateľa rovnako napĺňa pojmové znaky

trestného činu ako keby išlo o obohatenie páchateľa samotného.
K skutku

Obaja obžalovaní konali v priamom úmysle, keďže na hlavnom pojednávaní sa podarilo preukázať, že
od samotného začiatku ich činnosti po podpise mandátnej zmluvy konali s úmyslom uviesť do omylu

poškodeného

Súd k takémuto záveru došiel veľmi podrobným vyhodnotením jednotlivých krokov oboch obžalovaných

Podľa súdu je nepochybne preukázané, že:

- obaja obžalovaní konali spoločne
- spoločné konanie obžalovaných nesmerovalo k poškodeniu vlastníkov urbárskych podielov
- obaja obžalovaní si museli byť vedomí, že konanie obž. K. K. bolo konaním v mene poškodeného a
podľa záujmov poškodeného
- obaja obžalovaní si určite boli vedomí, že poškodený mal byť informovaný o skutočnej cene

vykupovaných pozemkov, v zmysle mandátnej zmluvy.
- ani jeden z obžalovaných nevykonal žiadne kroky, ktoré by mohli smerovať k informovaniu mandanta
o skutočnom spôsobe vykupovania pozemkov cez tretiu osobu /X. K./, teda nie priamo od vlastníkov a
nie za ceny uvedené v kúpnych zmluvách.

Súd pripomína, že v tejto súvislosti nie je povinný skúmať, či a aké skutočné náklady mali obaja
obžalovaní s obstaraním predmetu zmluvy, pretože všetky náklady v zmysle predmetnej zmluvy znášal
mandatár - kupujúci.

Ako motív konania súd určil snahu každého jedného z obžalovaných na získaní majetkového prospechu.

Spôsob spáchania predmetného trestného činu súd vyhodnocuje vo vzťahu k ukladanej sankcii i k
postupu oboch páchateľov ako trestný čin.

Za takto zisteného skutkového stavu teda súd obžalovaných uznal vinnými z obzvlášť závažného zločinu

podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 4, písm. a/ Tr. zák..

K trestu ukladanému každému jednému k obžalovaných
Pri uznaní viny obžalovaných súd pristúpil k rozhodovaniu o treste pre každého jedného z obžalovaných.
Súd je pri ukladaní trestu prísne viazaný ustanoveniami druhého oddielu a tretieho oddielu Trestného

zákona, tak všeobecnými zásadami ukladania sankcií, podľa druhého oddielu, ako aj ustanoveniami
týkajúcimi sa ukladania a výkonu jednotlivých trestov.

Všeobecné ustanovenia trestného zákona o ukladaní trestu:

§ 36 Trestného zákona - poľahčujúce okolnosti:

Poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľa) spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení,
b) spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností,

c) spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby,
d) spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako osoba vo vyššom
veku, ak táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť,
e) spáchal trestný čin pod tlakom odkázanosti alebo podriadenosti,
f) spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby alebo nátlaku,

g) spáchal trestný čin v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil,
h) spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám
nespôsobil,
i) spáchal trestný čin, odvracajúc útok alebo iné nebezpečenstvo alebo konajúc za okolností, ktoré
by za splnenia ďalších predpokladov inak vylučovali trestnosť činu, ale konal bez toho, že by boli
celkom splnené podmienky nutnej obrany, krajnej núdze, výkonu práva a povinnosti alebo súhlasu

poškodeného, oprávneného použitia zbrane, dovoleného rizika alebo plnenia úloh agenta,
j) viedol pred spáchaním trestného činu riadny život,
k) pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú
škodu,
l) priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval,

m) sám oznámil trestný čin príslušným orgánom,
n) napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, alebo
o) prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej
skupiny.

§ 37 Trestného zákona - priťažujúce okolnosti:

Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ

a) spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,
b) spáchal trestný čin ako odplatu voči inému za to, že voči páchateľovi plnil povinnosť vyplývajúcu
zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, najmä proti pedagogickému
zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi,
c) spáchal trestný čin preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných

práv a slobôd, alebo preto, aby uľahčil alebo zakryl iný trestný čin,
d) spáchal trestný čin za živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej život alebo
zdravieľudí,inézákladnéprávaaslobody,ústavnézriadenie,majetok,verejnýporiadokalebomravnosť,
e) zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej alebo
neprimeranej výhody, f) spáchal trestný čin verejne,

g) spáchal trestný čin na mieste požívajúcom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu osobitnú
ochranu, najmä v dome alebo byte iného,
h) spáchal viac trestných činov,
i) zneužil na spáchanie trestného činu osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná,
j) zviedol na spáchanie trestného činu mladistvého,

k) spáchal trestný čin ako organizátor,
l) spáchal trestný čin v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,
m) bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto
okolnosť neprihliadať,
n) spáchal trestný čin ako člen skupiny osôb počas premiestňovania sa na miesto

konania verejného podujatia alebo z miesta konania verejného podujatia, alebo
o) spáchal trestný čin z dôvodu príslušnosti k športovému klubu.

§ 38 Trestného zákona:

(1) Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu
okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú
dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.(2) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

(3) Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu.

(4) Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej

sadzby o jednu tretinu.

Priťažujúce okolnosti neboli tak u obžalovaného K. K. ako aj u obžalovaného X. K. zistené, poľahčujúcou
okolnosťou je skutočnosť zodpovedajúca ustanoveniu § 36 písm. l/ Tr. zák. a následného použitia
ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., súd konštatuje, že obaja obžalovaní v minulosti trestaní neboli. Pri
zisťovaní ďalších poľahčujúcich okolností, alebo priťažujúcich okolností súd nezistil žiadne okolnosti, na

ktoré by bolo možné prihliadnuť v prípade každého jedného z obžalovaných.

§ 39 Trestného zákona
Mimoriadne zníženie trestu:

(1) Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú
hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Súd taktiež zvažoval možnosť použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom
znížení trestu, pretože skutok, ktorý je predmetom konania oboch obžalovaných považuje jednoznačne
za neštandardné vybočenie z inak bezproblémového života u každého jedného z obžalovaných.

Súd nezistil možnosť využitia mimoriadneho zníženia výšky trestu, súd sa cíti byť viazaný ustanovením

§ 8 Trestného zákona, podľa ktorého:

§ 8 Tr. zák.:
Trestným činom je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Citované ustanovenie dovoľuje súdu konať výlučne v hraniciach tohto zákona a vylučuje iný, ako
formálny pohľad na obžalobu, ktorú súd prejednáva a o ktorej rozhoduje. Ak je teda dolná hranica
trestnej sadzby 10 rokov odňatia slobody a súd nezistí mimoriadne okolnosti prípadu, ani pomery
páchateľa, najnižším možným trestom je trest na dolnej hranici trestnej sadzby.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z oboznámeného spisového materiálu, registrov
trestov a registrov priestupkov oboch obžalovaných.

Čo sa týka ukladania trestu obžalovaným súd zvažoval predovšetkým závažnosť skutku, konanie

obidvoch obžalovaných, spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie i pohnútku, priťažujúce
okolnosti i poľahčujúce okolnosti, taktiež osoby páchateľov, ich pomery a možnosť ich nápravy.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd postupoval v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. s tým, že
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd nemohol nevziať do úvahy dĺžku trestného konania, pričom skutok uvedený v obžalobe prokurátora
sa stal v roku 2005 - 2006 a obžaloba bola podaná v roku. 2012. Aj keď ide o vec tak právne, ako i

skutkovo náročnú, doba šiestich rokov na vyšetrovanie a podanie obžaloby je podľa súdu jednoznačne
neprimeranou na konanie a ukončenie aj extrémne náročnej kauzy, najmä ak polícia i prokuratúra
mali bez problémov k dispozícii obžalovaných, poškodeného i svedkov a všetky zúčastnené osoby pri
vyšetrovaní spolupracovali, bez náznaku využívania procesných i neprocesných obštrukcií.Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výške súd dôkladne zvážil aj skutočnosť, že obžalovaní ako osoby
súdne netrestané svojim správaním ojedinele vybočili inak bežného normálneho a bezkonfliktného

života. Toto hodnotenie zodpovedá aj trestu, ktorý súd zvolil v prípade oboch obžalovaných a ktorý je
na dolnej hranici trestnej sadzby stanovenej zákonom pre žalovaný trestný čin.

Súd preto obžalovaným uložil trest odňatia slobody na úplne dolnej hranici trestnej sadzby ustanovenej
pre trestný čin- pre obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa 20 k § 221 ods. 1, ods.

4, písm. a/ Tr. zák., ktorý je ustanovený v intervale 10 rokov až 15 rokov odňatia slobody, aj trest uložený
na úplne spodnej hranici trestnej sadzby však súd považuje vyslovene viac než dostačujúci, práve s
poukazom na skutkový i právny rozbor prejednávanej veci, ktorý je uvedený vyššie.

Súd každému z obžalovaných priznal poľahčujúcu okolnosť pri rozhodovaní o treste zvážil ich
doterajšiu beztrestnosť a a trest ukladal s použitím § 38 ods. 3 Tr. por., podľa ktorého ak prevažuje pomer

poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného Q. a.s. s jeho nárokom odkázal na konanie vo veciach
občiansko-súdnych,pretožedokazovanievčastipožadovanejnáhradyškodyjejednoznačnenad rámec
dokazovania v trestnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.