Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 4, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210682
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116210682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: K. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom
S. XX, K., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokát, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 300 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 24. 10. 2016, č. k. 7C/178/2016-33 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 150 Eur primerané
finančné zadosťučinenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej vyhovujúcej časti mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 300 Eur primerané finančné zadosťučinenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vyslovil, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 3 ods. 5, § 4 ods. 2, 10, § 7 ods. 1, 5 a § 9a
ods. 1, 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca si voči žalovanému
úspešne uplatnil porušenie jeho spotrebiteľského práva v konaní 11C/6/2014, v ktorom bola vyhlásená
neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa odkladu splátok v revolvingovom úvere a žalovaný bol

zaviazaný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 209,30 Eur s posúdením, že žalovanému
patrí len nárok na zaplatenie úveru bez úroku a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z..

4. Žalobca v predmetnom konaní sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300
Eur v súvislosti s úspechom v konaní 11C/6/2014 a svoj nárok odôvodňuje v zmysle § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z. z.. Žalovaný napriek tomu, že prebiehalo konanie vo veci 11C/6/2014, žalobcu

neprimeraným spôsobom telefonicky obťažoval, ako aj jeho manželku a matku, vyhrážal sa žalobcovi
exekúciou, navštívil jeho matku, ktorej hovoril, že pre nezaplatenie pôžičky bude voči nemu vedená
exekúcia.Od zamestnávateľažalobcupožadovalvykonávaniezrážokzomzdy,vdôsledkučohožalobca
musel podať ďalšiu žalobu o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Obťažovania prebiehali dlhú dobua rovnakým spôsobom telefonicky bola obťažovaná aj manželka žalobcu, ktorá sa z toho zrútila. Žalobca
bol obťažovaný telefonicky žalovaným priamo aj na pracovisku, a preto všetci zamestnanci vedeli, že
žalovaný žiada od žalobcu vyplatenie pôžičky a že bude voči nemu viesť exekúciu; tiež majiteľ firmy sa

osobne zaujímal ako žalobca tieto veci rieši. Súd považoval takýto postup žalovaného za mimoriadne
agresívny a nebezpečný, keď hrubým spôsobom zasiahol do súkromného života a pracovného života
žalobcu a takýmto spôsobom vytváral nátlak na žalobcu, nútil ho uhrádzať platby, na ktoré nemal
nárok, čo sa preukázalo v konaní. Žalovaný pritom vedel, že zmluvnú podmienku, na základe ktorej
uplatňoval poplatok za odklad splátok, súd už v mnohých rozsudkoch v priebehu posledných rokov

vyhlásil za neplatnú a spotrebitelia dosiahli vydanie bezdôvodného obohatenia. Napriek tomu žalovaný
vytváral naďalej nátlak na žalobcu formou obťažujúcich nátlakových telefonátov jemu a jeho príbuzným
a domáhal sa ďalšieho neoprávneného plnenia. Tým došlo k situácii, ktorá vyžaduje poskytnutie ochrany
vyššieho stupňa vo forme sankčného postihu a odradzujúceho prostriedku voči žalovanému, ktorý
porušil spotrebiteľské práva žalobcu a domáhal sa neoprávneného plnenia v obzvlášť agresívnym
spôsobom a nátlakom na žalobcu a jeho rodinu. Preto výška 300 Eur, ktorú žiadal žalobca, súd považuje

za primerané finančné zadosťučinenie, ktoré má plniť všetky funkcie ochrany spotrebiteľa v zmysle § 3
ods. 5 a v zmysle § 4 ods. 2, 10 a § 9 písm. e) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, lebo ide
o závažné porušenie povinnosti na strane žalovaného s agresívnou praktikou domáhať sa nelegálneho
plnenia od žalobcu ako spotrebiteľa. Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal plnú
náhradu trov konania vo výške 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc nesprávne
právne posúdenie veci. Uviedol, že nárok na finančné zadosťučinenie je podľa § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z. z. možné priznať len za predpokladu, že je ustálený stav, že došlo k porušeniu
povinnostipredávajúcehopodľauvedenéhozákonaalebopodľaosobitnéhopredpisu.Ohľadneaplikácie
uvedeného ustanovenia sa súd prvej inštancie dopustil zásadného pochybenia, nakoľko podľa rozsudku
je nepreskúmateľné, na základe čoho súd konštatuje, že bolo vydané rozhodnutie medzi stranami sporu,
ktoré predstavuje rozhodnutie o porušení povinnosti žalovaného, a teda je daný predpoklad na postup

podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Súd vychádzal z jednostranných vyhlásení žalobcu o tom,
že tento mal byť kontaktovaný či obťažovaný ohľadne splácania jeho záväzku voči žalobcovi. Okrem
jednostranného tvrdenia žalobcu toto nebolo žiadnym spôsobom preukázané, žalobca neoznačil ani
dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Zo záverov súdu prvej inštancie ani nie je zrejmé, aká je spojitosť
medzi rozhodnutím 11C/6/2014 a tvrdeniami žalobcu, pričom súd svoje rozhodnutie neopiera o žiadne

konkrétne skutkové zistenia, všetky jeho konštatovania sú v neurčitej forme. Napadnutý rozsudok je aj
nepreskúmateľný, čo do výšky finančného zadosťučinenia. Aj keď výška primeraného zadosťučinenia
je vecou úvahy súdu, táto úvaha nemôže byť ani svojvoľná a ani nepreskúmateľná. Naopak, musí sa
opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods.

1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je len čiastočne dôvodne.

9. Žalovaný namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny

náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní

porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.

Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho
významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

11. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút

náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.
Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages
v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr
potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým

žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto
konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").

12. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany
na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a
antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a
odradzujúce“.

13.ŽalobcavočižalovanémuúspešneuplatnilporušenieprávaosobitnýmpredpisomnaOkresnomsúde
Prešov, ktorý rozsudkom zo dňa 11. 04. 2014, č. k. 11C/6/2014-73 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 26. 05. 2015, č. k. 20Co/111/2014-118 určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky
v znení: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho
žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne

troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu:
a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 55,90 Eur,
b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 29,04
Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného
užívaniajednostrannéhouváženiajednostranneznížiť,čomudlžníkudeľujeveriteľovisvojsúhlas.Veriteľ

je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie
bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby.“(č. l. 9 spisu).

14. Vyššie citovaným rozsudkom okrem určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky súd zaviazal
žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie 209,30 Eur s odôvodnením, že dohoda o výške

úrokov za poskytnutý úver (70,04 % ročne) je neplatná, v rozpore s dobrými mravmi. Z internetovej
stránky Národnej banky Slovenska súd zistil, že úrokové miery podobných úverov v bankách pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od jedného do piatich rokov v júli 2011 predstavovali 15,17 % p.
a., pričom v danom prípade žalovaný poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu
o 350 % priemernú cenu porovnateľných úveroch poskytovaných bankami. Žalovaným požadovaný

úrok 70,04 % ročne je neprimerane vysoký, odporujúci dobrým mravom. Keďže žalobca plnil úroky
odporujúce dobrým mravom nepochybne na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu,
ktoré bol žalovaný zaviazaný žalobcovi vrátiť (§ 451 ods. 2, § 457 Občianskeho zákonníka).

15. Odvolací súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné

prihliadať na okolnosti prípadu, pokiaľ však žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym
spôsobom v konaní nepreukázal svoje tvrdenia a zo záverov súdu prvej inštancie nie je zrejmé, aká je
spojitosť medzi rozhodnutím 11C/6/2014 a tvrdeniami žalobcu, odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že
bol to žalovaný kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou, predostrel žalobcovi formulárovú zmluvuobsahujúcu neprijateľnú podmienku, spočívajúcu v tom, že za službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ
ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok 55,90 Eur a za odklad troch splátok, spotrebiteľ
mal podľa dojednania vopred, t. j. už pri uzavretí zmluvy uhradiť poplatok vo výške prevyšujúcej súčet

odložených splátok. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach je preto nepochybná. Navyše
konanie žalovaného posúdil súd prvej inštancie v konaní 11C/6/2014 ako nekalé obchodné praktiky
podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ak žalovaný poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi
úver za cenu prevyšujúcu o 350 % priemernú cenu porovnateľných úveroch poskytovaných bankami.
Žalovaným požadovaný úrok z úveru 70,04 % ročne zjavne spôsobil značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach účastníkov pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom na závažné
a viacnásobné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne
domohol na súde je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Pri určení výšky priznaného
zadosťučinenia odvolací súd je toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu je

suma 150 Eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a
odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.

17. K odvolacej námietke žalovaného o hrubom porušení práva na spravodlivý proces odvolací súd
uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom

uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR zo dňa 23. 11. 2010,
sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08. 06. 2006, I. ÚS 188/06).

18. Odvolací súd v zmysle vyššie uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok zmenil tak, že priznal
žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu k žalovanému vo výške 150 Eur (§

388 CSP).

19. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP.
Podľatohtoustanoveniamôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniavplnejvýškeajvprípade,aksúdpriznal
nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu,

čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre
rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Aj v súčasnosti podľa
ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta
vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).