Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5Csr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616210136
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6616210136.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobkyni N. H., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom V., K. XX/X, štátna občianka SR, zast. JUDr. Elena Matulová, advokátka so
sídlomPoltár,Železničná7protižalovanémuEOSKSISlovensko,s.r.o.sosídlomBratislava,Pajštúnska
5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843,
v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e s a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom
Vansovej 2, Bratislava, spisová značka SRSAspA 01869/16 zo dňa 10.05.2016.

Žalobkyni s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec súdny
poplatok vo výške 331,50 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Bratislava, Vansovej 2, spisová
značka SRSAspA01869/16 zo dňa 10.05.2016, ktorý jej bol dňa 01.06.2016 doručený.

2. Žalobkyňa sa žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 45
ods. 1 písm. e/, g/, j/ a l/ zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, t. j.

popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania,
porušenie všeobecných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a z dôvodu, že rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Došlo k narušeniu rovnováhy zmluvných strán a to tým, že veriteľ má právo podať návrh na
rozhodcovský súd. V tomto okamihu nemá právo sa rozhodnúť spotrebiteľ a požiadať o konanie štátny
súd. Taktiež je znevýhodnený aj miestom konania, ktoré je v mieste sídla veriteľa a nie v mieste bydliska

spotrebiteľa, ako by to bolo v prípade, keď by vo veci konal štátny súd. Tým je daná nerovnováha práv
a povinností v nadväznosti na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a neprijateľnosť takejto podmienky v
spotrebiteľskej zmluve. Je zrejmé, že aj procesný postup rozhodcovského súdu znevýhodnil spotrebiteľa
ako slabšiu stranu a nie je objektívne jeho rozhodnutie. Objektivita nie je daná práve tým, že súd si
vybral veriteľ, teda žalovaný, ale aj tým, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rozhodcovský súd
nechránil práva spotrebiteľa podľa kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa.

4. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe návrhu na začatie konania, ktorým sa spoločnosť
EOS KSI Slovensko, s.r.o. domáhala zaplatenia sumy 895,68 Eur, úroku z omeškania vo výške 256,01Eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 792,79 Eur od 22.10.2015 do zaplatenia. Uplatnený
nárok vznikol zo Zmluvy č. 341225240 zo dňa 11.10.2004, na základe ktorej právny predchodca
spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., a to Slovenská sporiteľňa, a.s. Tomášikova č. 48, Bratislava,

IČO:00151653poskytlažalobkynifinančnéprostriedky.Tátozmluvajezmluvouspotrebiteľskou,pretože
právny predchodca žalovaného konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobca nekonal
v rámci svojej obchodnej činnosti. Medzi účastníkmi vznikol vzťah spotrebiteľa a podnikateľa na
základe formulárovej zmluvy, ktorej obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Vzhľadom na
spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy je potrebné posudzovať túto zmluvu aj z pohľadu kritérií

obsiahnutýchv§52anasl.OZvspojenísozákonomnaochranuspotrebiteľa.Pretonemožnoprisvedčiť,
že vzniknutý zmluvný vzťah je vzťahom obchodnoprávnym. Uvedené vyplýva aj zo znenia a zmyslu
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

5. Keďže došlo k porušeniu dohodnutých podmienok splácania úveru, Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala
žalovanú na vrátenie úveru. Následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2012 Slovenská

sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku žalovanému. Išlo o pohľadávku vo výške 1.010,68 Eur, ktorá bola
vyčíslená ku dňu postúpenia. Ku dňu postúpenia pohľadávky (ku dňu 28.06.2012) bola žalobkyňa v
omeškanísosplácanímúveruuž1304dní,čočiní3,5roka,apretovznášanámietkupremlčania,pretože
už v čase postúpenia bola pohľadávka premlčaná.

6. Poukázala i na to, že z predložených dôkazov nie je preukázané, že pôvodný veriteľ Slovenská
sporiteľňa, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách, spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka, alebo jej časť, ktoré sú už
splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné

postúpenie pohľadávky banky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Tieto predpoklady musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že Slovenská
sporiteľňa, a.s., doručila žalovanému výzvu na úhradu nezaplateného splatného záväzku v zmysle
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo je základným predpokladom pre postúpenie pohľadávky
na žalovaného. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila Zmluvou zo dňa 27.06.2012 predmetnú

pohľadávku z úveru v celom rozsahu postupníkovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti,
Slovenská sporiteľňa, a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho
v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 27.06.2012 je preto neplatným právnym
úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka rovnako ako aj ďalšie zmluvy o postúpení pohľadávky.

7. Žalovanému preto v spore chýbala aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby na rozhodcovský súd.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotno-právne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
právo, resp. mu vyplýva procesné právo si takýto hmotno-právny nárok uplatniť.

8. V tejto súvislosti poukázala na Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/110/2016 zo dňa
16.05.2016,vktoromsúdkonštatujenasledovné:"Zust.§92ods.8zákonaobankáchvyplýva,žebanka
môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová
správaktomutoustanoveniu(pôvodneišloo§92ods.7)doslovauvádza:"Vods.7saupravujemožnosť
použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie

je bankou." Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu navrhovateľovi,
postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách. Totiž keďže ku dňu postúpenia
pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka
nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.
Zmluva o postúpení pohľadávok z 27. 9. 2012 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ

(pre rozpor so zákonom).

9. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nesplácala splátky úveru riadne a včas bola dňa 02.10.2014 v Málinci
uzatvorená "Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach", v ktorej žalobca uznal čo
do právneho dôvodu a výšky záväzok voči žalovanému. K uznaniu dlhu žalobkyňou došlo v čase, keď

dlh bol už premlčaný, no dohoda túto skutočnosť neobsahuje. K uznaniu záväzku žalobkyňou došlo na
žalovaným vopred pripravenom tlačive, názov, formulácie a obsah ktorého môže bežného spotrebiteľa
zmiasť do tej miery, že si ani neuvedomuje právne následky tohto úkonu. Dňa 02.10.2014 bola uzavretá
aj rozhodcovská zmluva. Dohoda má v názve "uznanie záväzku". Nejde ale o uznanie dlhu, pričom §558 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby uznanie dlhu v písomnej forme malo také textové vyjadrenie,
ktoré nevyvoláva pochybnosti o tom, že dlžník vie o premlčaní záväzku. Ak žalovaný sám, využívajúc
faktickú nerovnosť zmluvných strán, vyhotovil takúto Dohodu, konal v rozpore s dobrými mravmi.

10. Žalobkyňa je toho záveru, že v uvedenom prípade pri uzatváraní predmetnej dohody došlo k nekalej
obchodnej praktike zo strany žalovaného, nakoľko boli naplnené znaky nekalosti obchodnej praktiky
v zmysle § 7 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z. z.. Z uvedeného dôvodu považuje dohodu za priečiacu sa
zákonu (§ 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. "Nekalé obchodné praktiky sú zakázané."), ako aj priečiacu sa

dobrým mravom (použitie nekalej obchodnej praktiky nemôže byť nikdy v súlade s dobrými mravmi), a
preto v zmysle § 39 OZ za neplatnú, a teda nespôsobujúcu žiadne právne účinky. Dodala, že nemožno
poskytnúť ochranu uplatnenému právu žalovaného, ktoré je výsledkom použitia nekalej obchodnej
praktiky, pretože výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). K rovnakému
záveru dospel aj Okresný súd Trnava sp. zn. 11C/109/2014 zo dňa 27. 10. 2015.

11. Zároveň zdôraznila, že žalovaný neposkytol žalobkyni podstatné informácie a nevysvetlil jej všetky
dôsledky podpísania listiny, čím podstatne narušil ekonomické správanie žalobkyne ako priemerného
spotrebiteľa, v dôsledku čoho urobila rozhodnutie, ktoré ju poškodzuje, a ktoré by ako informovaný
spotrebiteľ inak neurobila. Tento formulár má pôsobiť zdanlivo ako ústupok voči dlžníkovi - spotrebiteľovi
vo forme povolenia splátok, ale jeho skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým aj predĺženie

premlčacej lehoty na uplatnenie nároku. Žalobkyňa poukazuje na to, že z textu Dohody vyplýva, že
formulár žalovaný používa voči neurčitému okruhu dlžníkov a údaje o dlžníkoch následne do formulára
dopisuje rukou.

12. Žalobkyňa uvádza, že Dohodu podpísala z dôvodu využitia možnosti dlh splácať, nie z dôvodu jeho

uznania. Predmetná dohoda jej bola zaslaná poštou, ktorú žalobkyňa podpísala, no údaje nedopisovala.
Žalobkyni nebolo vysvetlené, či sa jedná o premlčanú pohľadávku alebo nie. Nakoľko bola v čase
podpisu Dohody na materskej dovolenke, túto možnosť splácať dlh uvítala. Predložený formulár
podpísala v dobrej viere bez vedomosti o tom, čo znamená pojem premlčanie, bez vedomosti o uplynutí
premlčacej doby a dôsledkoch uznania dlhu. Vzhľadom k uvedenému, uznanie dlhu zo dňa 02.10.2014

považuje za právne neúčinné, dohodu o splácaní dlhu považuje za neplatnú a dlh za premlčaný.

13. Poukázala i na Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co 466/2015 zo dňa 17.05.2016,
kde súd konštatuje: "Vychádzajúc z obsahu dohody uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorá bola
označená ako "Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku", odvolací súd konštatuje,

že žalobca pri uzatváraní vyššie uvedenej dohody konal v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na
ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, keď pod
zámienkou uzavretia dohody o splátkach (ponuky splátok) vynútil na žalovanej uznanie záväzku, čím
zhoršil jej postavenie v dôsledku predĺženia premlčacej doby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
možno konštatovať, že úmyslom žalobcu bolo pod zámienkou ponuky splátok dosiahnuť predĺženie

premlčacej doby. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto nemôže požívať súdnu ochranu
podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené je dojednanie o uznaní dlhu
neplatné, z ktorého dôvodu toto uznanie nemalo za následok začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej
doby v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd
prvého stupňa dôvodne prihliadol na námietku premlčania vznesenú opatrovníčkou žalovanej a keďže

pohľadávka sa stala splatnou dňom 28.3.2006 a žalobou bola uplatnená na súde až dňa 23.11.2012,
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nebolo možné premlčané právo žalobcovi priznať v zmysle
ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka."

14. K rozhodcovskej zmluve uviedla: Z rozhodcovských zmlúv je na prvý pohľad zrejmé, že ide

o typické formulárové zmluvy, ktoré obsahujú predtlačené údaje a do ktorej sa len dopisujú údaje o
účastníkoch konania. Nie je tam žiaden priestor na vyjednávanie. Zmluvná strana - dlžník v tomto
prípade žalobkyňa mali možnosť len zmluvu podpísať, meniť nič nemohla. Na túto rozhodcovskú zmluvu
je potrebné aplikovať ex offo ustanovenia zákonov, ktoré majú za cieľ ochranu spotrebiteľa. Na prvý
pohľad by sa mohlo zdať, že rozhodcovská zmluva výslovne neurčuje ako jediný orgán právomoc riešiť

spory z úverovej zmluvy rozhodcovský súd, ale dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským orgánom a
príslušnýmvšeobecnýmsúdomSR.Jezrejmé,žetakoutoformuláciouchcelžalovaný,ktorýbolsamotný
tvorcaobsahurozhodcovskejzmluvy,ktorejobsahnemalispotrebiteľmožnosťovplyvniť,zamedziťtomu,
aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 odst.4 písm.r/ Občianskeho zákonníka, avšak pri faktickom naplnení tejto neprijateľnej podmienky. Len formálne
zakotvenie alternatívneho spôsobu riešenia sporov všeobecnými súdmi nepredstavuje aj faktickú -
skutočnú možnosť spotrebiteľa vybrať si aj iný spôsob riešenia sporov ako v rozhodcovskom konaní.

Totiž v prípade ak riešenie sporu zo zmluvy iniciuje dodávateľ, čo je pravdepodobné v 99 % sporov
vzniknutých z obdobných úverových zmlúv a dodávateľ podá návrh na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ
už nemá nijakú možnosť tento proces zvrátiť a žiadať, aby spor zo zmluvy neriešil tento orgán,
ale všeobecný súd. Fakticky sa tak dostane do takého istého postavenia ako keby v rozhodcovskej
zmluve bola dohodnuté výlučne len riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva tak

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Na základe uvedeného považuje rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi dňa 02.10.2014,
ktorá mala založiť právomoc Stáleho rozhodcovského súdu na riešenie sporov z úverovej zmluvy, za
neprijateľnú a za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka s poukazom aj na § 3 a § 39
Občianskeho zákonníka.

15. Rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, a to je dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.1 písm. i/ zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. V konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že rozhodcovský súd
nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy. Žalobkyňa zaslala rozhodcovskému súdu i žalobnú odpoveď
zo dňa 11.04.2016, ktorú rozhodcovský súd ignoroval.

16. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe (č. l. 44 spisu), pričom uviedol, že je preukázané, že
dňa 11.10.2004 uzatvoril právny predchodca žalovaného so žalobkyňou Zmluvu o vydaní a používaní
bankovej platobnej karty v znení jej Dodatkov č. 1, 2 (ďalej len Zmluva), predmetom ktorej bolo
poskytnutie kartového rámca vo výške 10 000,--Sk, ktorý bol Dodatkom číslo 2 zo dňa 08.03.2005

navýšený na sumu 20 000,--Sk. V zmysle uzavretej Zmluvy sa veriteľ zaviazal realizovať príkazy dlžníka
na prevod a výbery finančných prostriedkov z platobnej karty, ktorú mu veriteľ vydal na základe Zmluvy
a to až do výšky úverového rámca.

17. K Dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach uviedol, že dňa 02.10.2014 uzavrel

so žalobkyňou Dohodu, na základe ktorej uznala záväzok vzniknutý zo Zmluvy čo do dôvodu aj výšky a
zaviazala sa ho splatiť. Má zato, že predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje
pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku
pohľadávky, výška pohľadávky a prístup dlžníka tento dlh zaplatiť. Žalobkyňa navyše určité obdobie
dohodu dodržiavala a nepravidelne uhradila viacero mesačných splátok, čo potvrdzuje jej vedomosť o

danom dlhu ako i záver uznanú pohľadávku splatiť.

18. Žalovaný má zato, že pre posúdenie premlčania je na daný vzťah nutné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, keďže ide o absolútny obchodno-záväzkový vzťah, aj napriek tomu, že jednou
zozmluvnýchstránjespotrebiteľ.PodriadeniezmluvnéhovzťahupodjurisdikciuObchodnéhozákonníka

bolo priamo upravené aj v článku 2 Zmluvy.

19. Obsahom Dohody je teda uznanie záväzku zo strany žalobkyne ako právny inštitút zakotvený
v Obchodnom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zákona
je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula sa stáva

právne bezvýznamnou a začne plynúť nová štvorročná premlčacia doba a to priamo zo zákona.
Žalovaný zastáva názor, že žalobkyňa v danom prípade uznala záväzok v súlade s ustanovením § 323
Obchodného zákonníka čo do dôvodu a výšky. Záväzok žalobkyne v čase uznania trval a odo dňa
uznania začala plynúť štvorročná premlčacia doba. Aj v prípade, ak by sa súd nestotožnil s aplikáciou
Obchodného zákonníka na daný vzťah je nutné poukázať na to, že, aby nastali právne účinky spojené s

uznanímprávapodľa§110ods.1druhávetaObčianskehozákonníka,zákonnevyžaduje,abydlžníkmal
v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ, nemožno
stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré
s nimi zákon spája. Z uvedeného je zrejmé, že ak by aj žalobkyňa v čase uznania dlhu nevedela o jeho
premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ, t.

j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby
v takomto prípade nastupuje.20. Žalovaný k Rozhodcovskej zmluve uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie
v tejto veci bola daná rozhodcovskou zmluvou zo dňa 02.10.2014. V zmysle bodu 3 sa žalobkyňa so
žalovaným dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad

alebo zánik, budú riešené: a/ pred stálym rozhodcovským súdom, b/ pred príslušným súdom Slovenskej
republiky. Žalobkyňa sa slobodne rozhodla uzavrieť so žalovaným Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola
samostatným dokumentom a nebola súčasťou Dohody, ani jej platnosť nejako nepodmieňovala.
Žalovanýzastávanázor,žepredmetnározhodcovskázmluvaneobsahuježiadnezložitéanizavádzajúce
právne formulácie, pričom jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalobkyňa nemala možnosť

oboznámiť. Nie je možné rozhodcovskú zmluvu považovať ani za neprijateľnú podmienku podľa
Smernice Rady 93/13/EHS, ktorej cieľom nebolo zakázať rozhodcovské doložky, analogické a
rozhodcovské zmluvy uzavreté so spotrebiteľmi. Za neprípustné považuje len tie ustanovenia, ktoré
nútia spotrebiteľov domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní
neupravenom právnymi predpismi.

21. Žalovaný k otázke platnosti postúpenia pohľadávky poukázal na to, že relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako
prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Aktívna legitimácia žalobcu teda
v konaní bola preukázaná oznámením postupcu o postúpení pohľadávky.

22. K otázke rovnosti účastníkov konania žalovaný uviedol, že porušenie zásady rovnosti účastníkov
konania je považované za osobitný dôvod na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
súdom. Za porušenie tejto zásady právna prax považuje najmä situácie, ak druhá strana nedostala
návrh na začatie konania, ak sa jej odňala možnosť konať pred rozhodcovským súdom alebo sa

jej odňalo právo vyjadrenia, či podania vzájomného návrhu a podobne. Ako konštatoval vo svojom
rozhodnutí aj rozhodcovský súd, do vydania rozsudku sa nepodarilo obdržať žalobnú odpoveď.
Žalobkyňa navyše nepreukázala odoslanie žalobnej odpovede, preto námietku porušenia rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania považuje za neopodstatnenú.

23. Žalovaný písomne vyjadrením zo dňa 03.01.2017 (č. l. 127 spisu) poukázal na skutočnosť, že zo
znenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť
iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo namysli
postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom
ustanovenívýslovneuvedené.VtejtosúvislostižalovanýpoukázalnauznesenieKrajskéhosúduBanská

Bystricasp.zn.15Co/511/2015,KrajskéhosúduŽilinasp.zn.7Co/540/2015,KrajskéhosúduTrenčínsp.
zn. 19C/34/2012. Čo sa týka vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, právny predchodca žalovaného
toto svoje oprávnenie nevyužil a mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalovaný a to podaním zo dňa
16.07.2012 označeným ako "Výzva k úhrade". Má za to, že banka môže postúpiť peňažný záväzok
ako celok, vrátane jeho príslušenstva a vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je

podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o
bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalovaného v rozhodcovskom konaní ako postupníka
pohľadávky. Žalobkyňa ku dňu postúpenia pohľadávky bola v omeškaní po dobu 1301 dní, teda súčet
všetkých omeškaní žalobcu so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke
presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, s poukazom na to, že

omeškania žalobcu trvalo nepochybne viac ako rok zastáva názor, že právny predchodca žalovaného
by konal v súlade s ustanovením § 92 ods.8 zákona o bankách, aj v takom prípade, ak by písomnú
výzvu žalobcovi nezasielal.

24. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného k žalobe písomne zopakovala dôvody z podanej žaloby o

zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré vyplývajú zo samotnej žaloby, pričom dodala, že predmetom
konania je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj
špeciálnou právnou úpravou zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť
v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou
bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto

prijímať vklady, vydávať bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú
daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho
podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných
osôbnazákladeverejnejvýzvy,vykonávaťplatobnýstykazúčtovaniepreinéhovrámcipredmetusvojhopodnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 zákona o bankách). Na postúpenie pohľadávky
vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ustanovenie § 524 a nasl. OZ, avšak pri bankových úveroch je
potrebné rešpektovať ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách v súvislosti s identifikáciou predmetu Zmluvy

o postúpení pohľadávky.

25. Poukázala i na to, že z predložených dôkazov nie je preukázané, že pôvodný veriteľ Slovenská
sporiteľňa, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. S bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže
nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad

centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je
oprávnený používať akékoľvek bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Termín používať
zahŕňa aj zosplatnenie úveru ako určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok
banky.

26. Žalovaný síce predložil súdu písomnú výzvu banky adresovanú žalovanej, ktorou banka oznámila,

že je žalobkyňa v omeškaní ku dňu 31.03.2009 s pohľadávkou vo výške 711,66 Eur, (ktorá musí
predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní), no nepredložil dôkaz o tom, že banka aj skutočne takúto výzvu
doručila žalobkyni. Táto výzva je základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky. Túto
výzvu totiž nenapĺňa oznam Slovenskej sporiteľne zo dňa 16.07.2012 adresovaný žalobkyni o postúpení
pohľadávky a v žiadnom prípade túto výzvu nenapĺňajú ani výzvy žalovaného zo dňa 16.07.2012 ako

postupníka žalobkyne na zaplatenie postúpenej pohľadávky do stanoveného termínu. Podľa § 92 ods.
8 zák. o bankách môže postupca postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníkovi,
pričom táto výzva sa musí dostať aj do dispozičnej sféry dlžníka, keďže ide o faktický úkon, ktorý je
nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany
banky.

27. V zmysle § 92 ods.8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, spôsobilým predmetom postúpenia
môže byť iba pohľadávka, alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Tieto predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky inej osobe a

to aj osobe, ktorá nie je bankou. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že Slovenská sporiteľňa, a.s., doručila žalovanej výzvu na
úhradu nezaplateného splatného záväzku v zmysle ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách, čo je
základným predpokladom pre postúpenie pohľadávky na navrhovateľa.

28. Vzhľadom na uvedené poukázala na skutočnosť, že pôvodným veriteľom nedošlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti predmetného úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, resp. nebolo
preukázané, že existuje písomná výzva predchodcu žalobcu na splnenie dlhu, v prípade, že bola
žalobkyňa dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného dlhu
voči banke, pričom táto výzva sa musí dostať aj dispozičnej sféry dlžníka, keďže ide o faktický úkon,

ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo
strany banky.

29. Žalovaný nepredložil dôkaz o tom, že mu NBS udelila licenciu - bankové povolenie na poskytovanie
bankových úverov a na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, a na ktorú

podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách je potrebné bankové povolenie. Žalovaný nemal a ani nemá udelené
bankové povolenie na poskytovanie bankových úverov.

30. Právny predchodca žalovaného teda mohol postúpiť len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia
splatnou. K postúpeniu pohľadávky došlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

27.06.2012.

31. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila zmluvou zo dňa 27.06.2012 predmetnú pohľadávku
z úveru v celom rozsahu postupníkovi, postupovala v rozpore s § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z. z.
Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti, Slovenská

sporiteľňa, a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti
inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 27.06.2012 je preto neplatným právnym úkonom v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka rovnako ako aj ďalšie zmluvy o postúpení pohľadávky.32. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd musí prihliadať z úradnej povinnosti a bez platného
postúpenia splatného záväzku žalobcu nie je aktívne legitimovaný uplatňovať v konaní bankovú
pohľadávku, preto konštatuje, že žalobca nemal na podanie návrhu aktívnu legitimáciu. Žalobca sa

tak nestal v dôsledku neplatného postúpenia práv zo zmluvy o úvere nositeľom oprávnenia podať ako
aktívne legitimovaný účastník voči žalovanej predmetný návrh na rozhodcovský súd.

33. Súd vykonal dokazovanie prečítaním Zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej
karty, Dodatkov k tejto Zmluve, Dohody o uznaní záväzku a úhrady pohľadávky v splátkach,

rozhodcovskej zmluvy, výzvy na označenie stáleho rozhodcovského súdu, oznámenia o výbere stáleho
rozhodcovského súdu, pokusu o zmier, výzvy Slovenskej sporiteľni, a.s., oznámenia o postúpení
pohľadávky, podstatného obsahu spisu rozhodcovského súdu a zistil nasledovný skutkový stav:

34. Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, Suché Mýto 4, IČO: 00 151 653 listom zo dňa 15.04.2009
vyzvala žalovanú na úhradu sumy 711,66 Eur do 10 dní od doručenia výzvy, pričom ju upozornila v liste,

že so splácaním predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 31.03.2009 a v prípade neuhradenia
dlžnej sumy pristúpi k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe.

35. Žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, Suché Mýto
4, IČO: 00 151 653 uzatvorila dňa 11.10.2004 Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty

k číslu účtu: XXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX, s limitom platobnej karty 10 000,--Sk. Dňa 11.10.2004
bol uzatvorený Dodatok číslo 1 k Zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, obsahom
ktorého bola výška kartového rámca 10 000,--Sk s úrokovou sadzbou premenlivou, 17,50 % ročne,
so splatnosťou úrokov mesačne k poslednému dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou kartového
rámca 10.10.2005, s poplatkom za správu kartového rámca 0,25 % z kartového rámca mesačne. Dňa

08.03.2005 bol uzatvorený Dodatok číslo 2 k Zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty,
predmetom ktorého bola zmena zmluvy s názvom Záverečné ustanovenia bod 1 v článku I, kde sa výška
kartového rámca mení na 20.000,--Sk.

36. Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, Suché Mýto 4, IČO: 00 151 653 listom zo dňa 16.07.2012

oznámila žalobkyni postúpenie pohľadávky na žalovaného a rovnako listom s rovnakým dátumom
žalovaný oznámil žalobkyni, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorený so Slovenskou
sporiteľňou, a. s. pristupuje k vymáhaniu pohľadávky.

37. Žalovaný listom zo dňa 02.12.2015 vyzval žalobkyňu vo forme pokusu o zmier o zaplatenie sumy

1.309,70 Eur v lehote do 09.12.2015.

38. Dňa 02.10.2014 žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky
v splátkach, kde podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka uznala čo do právneho dôvodu a
výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe Zmluvy č. 341225240 zo dňa 11.10.2004 s

pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a. s. Dlžná suma pozostáva z istiny 847,79 Eur, z ostatného
príslušenstva vo výške 102,89 Eur, z úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 907,79 Eur za dobu od
27.06.2012dodňasplatnostiposlednejsplátkypodľaDohody.Žalovanásazaviazalasplniťsvojzáväzok
voči veriteľovi v mesačných splátkach 10,--Eur s dátumom splatnosti 25.-ty deň v mesiaci a s dátumom
prvej splátky 25.10.2014.

39. Dňa 02.10.2014 bola uzatvorená Rozhodcovská zmluva medzi žalovaným ako veriteľom a dlžníkom
žalobkyňou.

40. Žalobca listom zo dňa 16.09.2015, ktorý žalobkyňa prevzala dňa 21.09.2015 vyzval žalobkyňu na

označenie stáleho rozhodcovského súdu v zmysle § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z. z.

41. Listom zo dňa 02.12.2015 žalobca žalovanej oznámil výber stáleho rozhodcovského súdu v zmysle
§ 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z. z., ktorým je Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž
so sídlom Vansovej 2, Bratislava, IČO: 45 744 971.

42. Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž má súd preukázané,
že žalovaný dňa 21.01.2016 podal na Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž návrh
na začatie konania voči žalobkyni ako žalovanej o zaplatenie sumy 895,68 Eur s príslušenstvom. Dňa03.02.2016 bolo Stálym rozhodcovským súdom vydané uznesenie - výzva na žalobnú odpoveď, kde
rozhodcovský súd rozhodol tak, že nariaďuje písomné konanie vo veci a žalobkyni ako žalovanej zasiela
žalobu spolu s prílohami a zároveň ju vyzýva, aby v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia

predložila Stálemu rozhodcovskému súdu písomnú žalobnú odpoveď. Žalobkyňa prevzala uznesenie
dňa31.03.2016.Zospisurozhodcovskéhosúduniejezrejmé,žemuboladoručenázostranyžalobkyniv
postavení žalovanej žalobná odpoveď. Následne rozhodcovský súd dňa 10.05.2016 vydal rozhodcovský
rozsudok, ktorým žalobkyňu v postavení žalovanej zaviazal na zaplatenie sumy 895,68 Eur, úroku z
omeškania vo výške 256,01 Eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 792,79 Eur od

22.10.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň bola zaviazaná
na nahradenie trov rozhodcovského konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.2016.
Žalobkyňa prevzala rozsudok do vlastných rúk dňa 01.06.2016.

43. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 335/2014, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona
možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní,1)

vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na
určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.

44. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom4)
a spotrebiteľom5) vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3
môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.

45. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, e/, g/, i/, j/, l/, zákona č. 335/2014, (1) Účastník spotrebiteľského

rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať
zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,

e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

46. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku
vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a
i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší
rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti

výroku rozhodcovského rozsudku.

47. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať
v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského
rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu

rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od
doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

48. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 zákona č. 335/2014, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo
v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu,ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci
rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je
z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. Ak súd zruší

rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,
17) a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský
súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom
porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

49. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu

klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

50. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

51. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

52. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi;

ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej

slobody.

53. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas
aj po vykonaní obchodnej transakcie.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

54. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti má súd preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná. V prvom rade súd skúmal to, či žaloba
zo strany žalobkyne bola podaná v prekluzívnej trojmesačnej lehote odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014. Z pripojeného spisu rozhodcovského súdu má súd
preukázané, že žalobkyni bol doručený rozhodcovský rozsudku dňa 01.06.2016 a žaloba bola podaná

na súd dňa 05.08.2016, t. j. v prekluzívnej lehote troch mesiacov.

55. Žalobkyňa žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok z viacerých dôvodov.56. Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná a neplatná podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K

rozhodcovskej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 02.10.2014 súd uvádza, že preskúmaním
uvedenej rozhodcovskej zmluvy súd nezistil skutočnosti, pre ktoré by mala byť neplatná, nakoľko bola
uzatvorená v súlade s § 3 zákona č. 335/2014 Z. z., a preto ju nemožno ani považovať za neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko nebola ani uzatvorená v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorá
bola medzi stranami sporu uzatvorená dňa 11.10.2004. Súd ďalej poukazuje na to, že v bode 3.3

rozhodcovskej zmluvy bola žalobkyňa poučená, že má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia
dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. Je
evidentné, že žalobkyňa túto možnosť nevyužila. Súd má taktiež za to, že nemožno súhlasiť s tvrdením
žalobkyne, že došlo k narušeniu rovnováhy zmluvných strán, a to tým, že žalovaný ako veriteľ mal
právo podať žalobu na rozhodcovský súd. Tak žalobca ako aj žalovaná mali právo voľby na riešenie
sporov medzi Stálym rozhodcovským súdom alebo príslušným súdom Slovenskej republiky. Miestom

konania taktiež spotrebiteľ nie je znevýhodnený, nakoľko takéto konanie je písomné, pričom žalobkyni
bola riadne doručená žaloba s výzvou na podanie žalobnej odpovede. Žalobkyňa súdu nepreukázala že
by žalobnú odpoveď bola riadne podala a doručila žalovanému, tak ako na to poukazuje v konaní. Súd
má za to, že rozhodcovská zmluva nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Naopak, žalobkyňa bola nečinná, nedoručila rozhodcovskému súdu

žalobnú odpoveď a taktiež neoznačila Stály rozhodcovský súd v zmysle § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014
Z. z., hoci list od žalovaného prevzala dňa 16.09.2015.

57. K námietke žalobkyni, že žalovaný nemal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na rozhodcovský
súd voči žalovanej, nakoľko neboli splnené ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,

súd udáva, že z predložených dôkazov nie je preukázané, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa,
a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,
spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka, alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a
to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie

pohľadávky banky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Tieto predpoklady musia byť splnené v
čase postúpenia pohľadávky. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že Slovenská sporiteľňa, a.s.,
doručila žalovanému výzvu na úhradu nezaplateného splatného záväzku v zmysle ustanovenia § 92
ods. 8 zákona o bankách, čo je základným predpokladom pre postúpenie pohľadávky na žalovaného.
Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila Zmluvou zo dňa 27.06.2012 predmetnú pohľadávku

z úveru v celom rozsahu postupníkovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti, Slovenská
sporiteľňa, a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti
inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 27.06.2012 je preto neplatným právnym úkonom v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka rovnako ako aj ďalšie zmluvy o postúpení pohľadávky. "Z ust. §

92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky,
ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92
ods. 7) doslova uvádza: "V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky
zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou." Pokiaľ teda banka postúpila
predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu navrhovateľovi, postupovala v rozpore s § 92 ods.

8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý
úver (nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju
pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z
27. 9. 2012 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ (rozsudok Krajského súdu Trnava
sp. zn. 23Co/110/2016 zo dňa 16.05.2016).

58. Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že žalovanému v spore chýbala
aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby na rozhodcovský súd, s čím sa rozhodcovský súd vôbec
nezaoberal.

59. Čo sa týka "Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach" uzatvorenej medzi stranami
sporu dňa 02.10.2014, súd mal za to, že čo do obsahu ide o uznanie dlhu žalobkyne v zmysle § 558
Občianskehozákonníkaanieouznanieprávapodľa§110ods.1druhávetaObčianskehozákonníka,tak
ako na to poukazuje žalovaný. Súd poukazuje na to, že uznaný môže byť aj dlh premlčaný, avšak takétouznanie zakladá právnu domnienku existenciu dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh
uznal vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o jeho premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo právny
nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Súd je toho názoru, že v uvedenom prípade pri uzatváraní

predmetnej dohody došlo k nekalej obchodnej praktike zo strany žalovaného, nakoľko boli naplnené
znaky nekalosti obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z. z.. Z uvedeného dôvodu
považuje dohodu za priečiacu sa zákonu (§ 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. "Nekalé obchodné praktiky
sú zakázané."), ako aj priečiacu sa dobrým mravom (použitie nekalej obchodnej praktiky nemôže byť
nikdy v súlade s dobrými mravmi), a preto v zmysle § 39 OZ za neplatnú, a teda nespôsobujúcu

žiadne právne účinky. Nemožno poskytnúť ochranu uplatnenému právu žalovaného, ktoré je výsledkom
použitia nekalej obchodnej praktiky, pretože výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§
3 ods. 1 OZ). Súd konštatuje, že žalobca pri uzatváraní vyššie uvedenej dohody konal v rozpore s
dobrými mravmi s poukazom na ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov, keď pod zámienkou uzavretia dohody o splátkach (ponuky splátok) vynútil na
žalovanej uznanie záväzku, čím zhoršil jej postavenie v dôsledku predĺženia premlčacej doby. Vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že úmyslom žalobcu bolo pod zámienkou ponuky
splátok dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto
nemôže požívať súdnu ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie
uvedené je dojednanie o uznaní dlhu neplatné, z ktorého dôvodu toto uznanie nemalo za následok
začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

(rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 11C/109/2014 zo dňa 27.10.2015 a rozsudok Krajského súdu
Košice sp. zn. 6Co/466/2015 zo dňa 17.05.2016).

60. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že je tu dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. g/, i/, j/, l/, nakoľko rozhodcovský súd ako už bolo

uvedené vyššie sa nezaoberal aktívnou legitimáciou žalovaného na podanie žaloby na rozhodcovský
súd, premlčaním uplatneného práva na rozhodcovskom súde, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak
na premlčanie sa prihliada ex offo v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
čím nesprávne právne posúdil vec. Taktiež je zrejmé, že na základe konštatovania súdu nebol správne
zistený skutkový stav, bolo rozhodnuté v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych

predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a to zákona č. 250/2007 Z. z., a toto porušenie malo vplyv na
výsledok sporu. Rozhodcovský súd po správne zistenom skutkovom stave by došiel k záveru, že priznal
plnenie, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

61. Na základe uvedených skutočností súd zrušil rozhodcovský rozsudok.

62. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

64. Súd žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal plnú náhradu trov konania a o jej výške sa rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

65. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 331,50 Eur v zmysle § 2 ods. 2 zákona č.
71/1992 Zb. v znení noviel podľa položky 3 písm. c/, nakoľko žalobkyňa bola oslobodená od platenia
súdneho poplatku, preto poplatková povinnosť prešla na neúspešného žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.