Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515892210
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7515892210.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov
JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému D. N. pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 0T/120/2015 zo dňa 22. 3. 2016 na verejnom zasadnutí
konanom v Košiciach dňa 4. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného D. N..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice -okolie napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného D. N. vinným z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 09.12.12015 v čase o 19.52 hod. pod vplyvom alkoholických nápojov, bez vodičského oprávnenia

viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Safrane, EVČ: TV 939 AN, po štátnej ceste v smere od obce
Vyšná Myšľa, okres Košice- okolie, potom, ako za obcou Bohdanovce im došla nafta, sedel za volantom
a toto auto tlačili iné osoby, kedy bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Bohdanovce, pričom
bol v čase o 19.52 hod. podrobený dychovej skúške prístrojom ALCOTEST 7410 , ev.č. ARJJ-0588 ,
ktorým mu bola nameraná koncentrácia 0,86 mg na liter alkoholu v krvi a opakovane v čase o 20.29
hod. mu bola nameraná koncentrácia 0,91 mg na liter alkoholu v krvi, pričom treťou dychovou skúškou

v čase o 21.06 hod. mu bola nameraná koncentrácia 0,83 mg na liter alkoholu v dychu.

Súd mu za to uložil podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. m/ Trestného zákona, § 38
ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/
Trestného zákona ho pre účely výkonu trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia a podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti

viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 12 mesiacov.

Proti výroku o treste podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania spochybnil, že
by na jeho nápravu bol nevyhnutný nepodmienečný trest odňatia slobody. Tvrdí, že nespôsobil vážnu
autonehodu, nikomu neublížil na zdraví. Uviedol, že s družkou čaká druhé dieťa a v prípade nariadenia
výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, družka ostane bez príjmov a v totálnom stave

chudoby. Konštatoval, že ľutuje svojho konania a dodal, že v okolí sa správa nekonfliktne, pomáha s
vedením domácnosti nielen družke, ale aj svojej matke.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd prehodnotil uložený trest a uložil mu alternatívny trest
povinnej práce. Vyjadril presvedčenie, že štátu jeho pobyt vo väzení spôsobí vysokú škodu, ktorá sa
bude musieť uhradiť z peňazí pracujúcich. V prípade uloženia alternatívneho trestu bude pre spoločnosť

užitočnejší.Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol zamietnuť odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné. Rozhodnutie krajského súdu považuje za správne a zákonné v celom
rozsahu.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd pri ukladaní trestu vychádzal zo zistenia,
že obžalovaný žije v spoločnej domácnosti s J. N., s ktorou má jedno maloleté dieťa. V minulosti bol
súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť, naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie
sp. zn. 2T 44/2009 zo dňa 3.12.2009, kedy bol uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1,
2 písm. d/ TR. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov so zaradením

do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súd túto skutočnosť
vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ TR. zák.. Z výkonu tohto trestu bol obžalovaný
podmienečne prepustený rozhodnutím Okresného súdu Košice II sp. zn. 6Pp/22/2012 zo dňa 4.4.2012
a na nevykonaný zvyšok trestu súd určil skúšobnú dobu piatich rokov. Poľahčujúce okolnosti okresný
súd v tomto prípade nezistil a preto pri ukladaní trestu postupoval podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., pričom

- vzhľadom na základnú trestnú sadzbu, ktorá je až jeden rok, zvýšená dolná hranica trestnej sadzby
predstavuje 4 mesiace. Na podklade týchto zistení a úvah skonštatoval, že obžalovaný sa skutku
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, čo svedčí o
jeho narušenosti, a je teda zrejmé, že na dosiahnutie účelu trestu je potrebné pôsobiť na obžalovaného
trestom dlhšieho trvania a tento nemožno dosiahnuť len hrozbou trestu. Z uvedených dôvodov okresný

súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, pre výkon ktorého ho zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v kombinácii s trestom zákazu činnosti v trvaní
12 mesiacov.

Krajský súd sa po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu s týmto záverom okresného súdu

stotožnil.

Okresný súd pri ukladaní trestu vzal do úvahy všetky podstatné okolnosti a nepochybil, keď
obžalovanému uložil trest odňatia slobody v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pre
výkon ktorého ho správne zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Len takto uložený trest je dostatočný z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie a plní svoj účel.
Krajský súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že na jeho prevýchovu bude stačiť len trest povinnej práce,
pretože už raz pred súdom sľuboval, že na slobode povedie riadny život (pri podmienečnom prepustení)
a tento sľub zjavne nedodržal, keď sa v skúšobnej dobe opätovne dopustil trestnej činnosti.
Z uvedených dôvodov dospel aj krajský súd k záveru, že na nápravu obžalovaného je nevyhnutný

trest spojený s odňatím slobody, pretože len ten bude pre obžalovaného dostatočnou výstrahou pred
páchaním ďalšej trestnej činnosti na slobode.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.