Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 2, 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 7C/117/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512210924
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kerecmanová
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7512210924.16

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Evou Kerecmanovou v právnej veci žalobkýň: 1. K. S., nar.
XX.X.XXXX, bytom G. X, D. I., občianky SR a 2. Kláry S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, C., občianky
SR, oboch zastúpených JUDr. Miroslavom Štrkolcom, PhD. advokátom so sídlom Rubínová 2, Košice
proti žalovaným: 1. D. T., nar. X.X.XXXX, bytom Sady nad Torysou, J. XX, občanovi SR zastúpenému
JUDr. Jánom Garančovským, advokátom so sídlom Kukučínova 19, Košice a 2. Generali poisťovni,
a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332 zastúpenej MST PARTNERS, s.r.o.,
advokátskou kanceláriou so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545, o náhradu nemajetkovej
ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 20.000,- eur a žalobkyni v
2. rade sumu 13.600,- eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Voči žalovanému v 1. rade v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Voči žalovanej 2. rade žalobu z a m i e t a.

IV. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Košice - okolie súdny poplatok zo
žalobného návrhu v sume 1.074,- eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalovanému v 1. rade vracia preddavok na trovy dôkazu v sume 6,88 eura. Upravuje učtáreň
Okresného súdu Košice - okolie, aby vrátila žalovanému v 1. rade sumu 6,88 eura zloženú pod položkou
denníka č. D14/39/2014 do 3 dní od doručenia odpisu právoplatného rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyne sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice - okolie 4.7.2012 domáhali, aby súd uložil
žalovanému v 1. rade zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 40.000,- eur a žalobkyni v 2. rade sumu 20.000,-
eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nahradiť im trovy
konania. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalovaný v 1. rade dňa 23.12.2010 ako vodič motorového
vozidla, nevenujúc sa plne jeho vedeniu a nesledujúc situáciu v cestnej premávke, zavinil zrážku s C. S.,
ktorý zraneniam v rovnaký deň podľahol. Svojim konaním žalovaný v 1. rade naplnil skutkovú podstatu
trestného činu usmrtenia a rozhodnutím súdu bol právoplatne odsúdený. Žalobkyne ako pozostalé
blízke osoby zosnulého C. S., žalobkyňa v 1. rade dcéra a žalobkyňa v 2. rade matka, sa domáhajú
voči žalovanému v 1. rade peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom
do ich osobnostných práv - práva na súkromie a rodinný život - usmrtením blízkeho príbuzného. Právne
žalobu odôvodnili čl. 17 ods. 1 vyhl. Min. zahraničných vecí č. 120/1976 Zb., čl. 8 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a slobôd, čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 15, 19 ods. 2 Ústavy
SR, §§ 11, 13 ods. 1 - 3, 15 a 16 Občianskeho zákonníka.

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu 10.9.2014 žalobkyne rozšírili žalobu voči žalovanej
v 2. rade ako komerčnej poisťovni, v ktorej mal žalovaný v čase dopravnej nehody uzavretú poistnú
zmluvu ohľadom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žiadali
pripustiť jej vstup do konania na strane žalovaného a zmenu žalobného petitu tak, že žalovanú sumu
a trovy konania sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní zaplatiť každej zo žalobkýň spoločne a nerozdielne,
nakoľko predmetné poistenie má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobkyniam ako
blízkym osobám obete usmrtenej pri dopravnej nehode. Súd návrhu žalobkýň vyhovel uzneseniami z
10.9.2014 č.k. 7C/117/2012-196 ( pripustený vstup žalovanej v 2. rade do konania) a z 12.5.2015
č.k. 7C/117/2012-26 ( pripustená zmena žalobného petitu).

Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Prejavil ľútosť nad smrťou príbuzného žalobkýň pri predmetnej dopravnej nehode. Čiastočne uznal
základ uplatnených nárokov žalobkýň, ale v celom rozsahu namietol ich výšku s poukazom na okolnosti,
za ktorých k dopravnej nehode došlo. Uviedol, že zosnulý C. S. tým, že pri núdzovom odstavení
vozidla nezapol výstražné smerové svetlá, pri vystúpení z vozidla na vozovku nepoužil reflexnú vestu ani
neumiestnil výstražný trojuholník, čím by vzhľadom na poveternostnú situáciu v čase dopravnej nehody
zvýraznil svoju viditeľnosť a pozorovateľnosť, mal podiel na zavinení dopravnej nehody minimálne v
takom rozsahu ako on. Žiadal zohľadniť, že z jeho strany nešlo o úmyselné konanie, neporušil
žiadnu dôležitú povinnosť uloženú zákonom, a určitá satisfakcia bola daná aj právoplatným trestným
rozsudkom, ktorým bol uznaný vinným z prečinu usmrtenia. Poukázal na skutočnosť, že satisfakcia má
mať reparačné účinky pre poškodených, nie však likvidačné pre pôvodcu zásahu, a v prípade úmrtia
žiadne zadosťučinenie, vrátane finančného, nemôže odčiniť skutočne vzniknutú ujmu. Jej zmyslom je
iba túto ujmu zmierniť.

Žalovaná v 2. rade žiadala žalobu voči nej zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu absencie jej pasívnej
vecnej legitimácie, pričom z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania nároku voči nej. Zároveň
žiadala priznať náhradu trov konania. Uviedla, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
je majetkovým právom a podlieha premlčaniu. Všeobecná 3- ročná premlčacia doba v zmysle §
101 Občianskeho zákonníka začala plynúť 23.12.2010, kedy úmrtím poškodeného došlo k vzniku
nemajetkovej ujmy žalobkýň, a návrh na vstup žalovanej v 2. rade do konania a na pripustenie zmeny
žalobného návrhu podali žalobkyne na pojednávaní 10.9.2014, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej
doby. Čo sa týka namietaného nedostatku jej vecnej pasívnej legitimácie v konaní, uviedla, že náhrada
nemajetkovej ujmy spôsobenej pozostalým blízkym osobám poškodeného neoprávneným zásahom
do práva na ochranu ich súkromia a rodinného života podľa § 11 a § 13 Obč. zák. v peniazoch
nie je predmetom poistného krytia v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov
( ďalej len „ zákon č. 381/2001 Z.z.“) a je potrebné odlišovať ju od nároku na náhradu škody podľa §
415 a nasl. Obč. zák..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom trestného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 2T/5/2011, výsluchom znalca z odboru cestnej dopravy Ing. Jána Mandelíka ako
aj oboznámením sa s ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Dňa XX.XX.XXXX o 12.18 hod. na štátnej ceste III/196 v Košiciach v smere jazdy od Sečovskej cesty
na obec X. viedol žalovaný v 1. rade osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia EČV: KS-131CC, kde
v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla a nesledovaniu situácie v cestnej premávke spôsobil
zrážku s C. S., ktorý sa nachádzal pri zadnej časti osobného motorového vozidla zn. Škoda 120 EČV:
LE-953FJ, ktorého bol vodičom, a ktoré v dôsledku náhlej technickej poruchy odstavil pri pravom okraji
vozovky, avšak nepoužil reflexnú vestu, pričom došlo k zrážke s poškodeným a následne so stojacim
vozidlom Škoda 120, pri ktorej došlo k jeho naľahnutiu na vozidlo Škoda Octavia, ku kontaktu hlavy s
čelným sklom vozidla, ku kontaktu so strechou vozidla a nakoniec k jeho pádu na vozovku a k pohybu
do jeho konečnej polohy , v dôsledku čoho utrpel vnútrolebečné poranenie pri početnom poranení
trupu a končatín, ktorým rovnakého dňa podľahol. Rozsudkom Okresného súdu Košice I z 3.8.2011
č.k. 2T/5/2011-138 právoplatným 3.8.2011 bol žalovaný v 1. rade za uvedený skutok uznaný vinným ,
nakoľko inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1 Trestného

zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Citovaným rozsudkom súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú
medzi prokurátorom a žalovaným v 1. rade 24.3.2011, keď žalovaný v 1. rade v plnom rozsahu priznal
spáchanie hore uvedeného skutku a vyslovil súhlas s navrhovaným trestnom.

Čo sa týka poveternostnej situácie, v čase dopravnej nehody bola hmla, vplyvom ktorej bola znížená
viditeľnosť; podľa výpovede žalovaného v 1. rade najmenej 39 m až 41 m, podľa výpovede svedka C. E.
najmenej 50 m a podľa zápisnice Okresného dopravného inšpektorátu v Košiciach I o obhliadke miesta
dopravnej nehody bola viditeľnosť počas obhliadky trvajúcej od 12.30 hod. do 14.30 hod. do 100 metrov.
( trestný spis Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 2T/5/2011)

Zo znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy Ing. Jána Mandelíka PhD. č. 10/2011
z 31.1.2011 podaného v hore uvedenom trestnom konaní a výpovede menovaného znalca v
prejednávanej veci, ktorý bol po nehode osobne prítomný na mieste dopravnej nehody, bolo zistené,
že bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody z hľadiska technického bola výrazne oneskorená
reakcia na prekážku a chodca zo strana vodiča D. T., ktorá nezodpovedala za známych a zistených
okolností možnosti jeho výhľadu, a spôsob pohybu menovaného vodiča s vozidlom Škoda Octavia,
ktoré viedol v nehodovom úseku vozovky tesne pri pravom okraji vozovky. Menovaný vodič s najväčšou
pravdepodobnosťou mal možnosť zrážke zabrániť tým spôsobom, že by včas zaregistroval chodca a
prekážku na ceste, ak by na túto skutočnosť reagoval a smerovo viedol svoje vozidlo tak, že by prekážku
a chodca obišiel a k zrážke by nedošlo. K tomu mal po stránke technickej plnú možnosť. Ním vedené
vozidlo Škoda Octavia sa pohybovalo rýchlosťou 39 km/h až 41 km/h. Chodec - vodič odstaveného
vozidla - C. S. s najväčšou pravdepodobnosťou nemal za daných okolností možnosť zrážke priamo
zabrániť teda v priebehu nehodového deja nemal možnosť včas rozpoznať a predvídať, že hrozí náraz.
Reflexnú vestu C. S. nepoužil. Svoju pozorovateľnosť by však jej použitím zvýšil, nie však reflexným
prvkom ale zvýšením kontrastu. Obojstranne blikajúce výstražné smerovky, ktoré by rovnako zvýšili
pozorovateľnosť vozidla, zapnuté neboli. Čo sa týka výstražného trojuholníka, je otázne, či mal C. S.
dostatok času a možností umiestniť ho do vzdialenosti najmenej 30 - 40 metrov pred svoje vozidlo.
K nehodovému deju došlo s najväčšou pravdepodobnosťou v krátkom časovom odstupe po zastavení
vozidla. Ak by však bol menovaný umiestnil výstražný trojuholník čo aj do kratšej ako predpísanej
vzdialenosti, zvýšil by tým ostražitosť žalovaného, ktorý mohol reagovať skôr. Umiestnenie výstražného
trojuholníka bola najväčšia možnosť chodca zabrániť nehode.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČV:
KS-131CC rok výroby 2008 bola v čase dopravnej nehody poistená poistnou zmluvou č. 8987082952 z
18.7.2010 uzavretou medzi I. T., nar. XX.XX.XXXX a žalovanou v 2. rade ( poistná zmluva).

Žalobkyňa v 1. rade je dcérou a žalobkyňa v 2. rade matkou zosnulého C. S.. So zosnulým tvorili plne
fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Z jeho nečakanej smrti prežívali a
doposiaľ prežívajú pocity úzkosti, smútku, zúfalstva. Stratili možnosť viesť s ním súkromný život. Túto
stratu prekonávali s výraznými a pretrvávajúcimi ťažkosťami, obe museli vyhľadať odbornú lekársku
pomoc psychiatra. Žalobkyňa v 1. rade, ktorá bola účastníčkou dopravnej nehody, po smrti otca zostala
úplnou sirotou. Matka jej zomrela v r. 2007, súrodencov nemá. V čase otcovho úmrtia mala 25 rokov, a
keďže neštudovala ani nepracovala výživou bola odkázaná na otca. Od smrti otca trpí poruchami spánku,
depresiou, má problémy s koncentráciou. Bola u nej diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha.
Liečená je medikamentózne. Žalobkyňa v 2. rade je vdova. So synom bola v pravidelnom kontakte,
navštevoval ju, pomáhal jej. S jeho smrťou sa nevie zmieriť, máva záchvaty plaču. Aj pred synovým
úmrtím bola liečená psychiatrom s diagnózou depresie a duševné trápenia, avšak po smrti syna sa jej
zdravotný stav zhoršil v zmysle prehĺbenia depresie, úzkosti, zvýraznenia pasivity, straty radosti, pocitov
nepotrebnosti a bola u nej diagnostikovaná posttraumatická stresová adaptačná porucha. Liečená je
ambulantne psychofarmakami. Striedajú sa u nej obdobia depresie, apatie, poruchy výkonnosti, pasivita,
znížený záujem o komunikáciu s okolím ( výpovede žalobkýň, rodné listy žalobkýň, lekárske správy
psychiatrov MUDr. Klačková z 19.8.2011, MUDr. Adamíkovej z 20.9.2013, MUD. Žabkaya z 21.10.2013)

Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „Občiansky zákonník“) fyzická osoba
má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako
aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom 23.12.2010 ( ďalej len „ zákon č. 381/2001
Z.z.“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistenej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
a nákladov pri usmrtení.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Analogické použitie ust. § 420 Obč. zák. sa uplatní pri určení osoby zodpovednej za zásah do
osobnosti fyzickej osoby vyvolaný osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov . Pri skúmaní
predpokladov tejto zodpovednosti sa postupuje podľa § 13 Obč. zák., pretože predmetom konania je
náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (peňažné zadosťučinenie) ako občianskoprávna sankcia za
neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti.

Pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1. rade ako vodiča motorového vozidla je daná, nakoľko z
jeho strany došlo k protiprávnemu konaniu ( porušeniu pravidiel cestnej premávky a to § 4 ods. 1
písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom 23.12.2010), nepriaznivému
následku ( usmrteniu C. S., blízkeho príbuzného žalobkýň) a je daná príčinná súvislosť medzi uvedeným
protiprávnym konaním a nepriaznivým následkom. Zavinenie žalovaného v 1. rade bolo konštatované
právoplatným trestným rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 2T 5/2011-138 z 3.8.2011 právoplatným
3.8.2011 (žalovaný v 1. rade inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a tým spáchal prečin usmrtenia § 149
ods. 1 Tr. zák.), pričom súd je rozhodnutím príslušných orgánov o spáchaní trestného činu viazaný
podľa § 135 ods. 1 O.s.p..

Súd sa nestotožnil s hore uvedenými námietkami nedostatku vecne pasívnej legitimácie žalovanej v 2.
rade v konaní.

Pasívna vecná legitimácia žalovanej v 2. rade je daná ust. § 823 Obč. zák. v spojení s ust. § 15 ods. 1
a § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.. Súčasťou náhrady škody ( ujmy) spôsobenej na zdraví sú nielen
ujmy majetkovej povahy ( náhrada nákladov spojených s liečením, strata na zárobku a pod.), ale aj
nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona, akými sú bolesti, sťaženie spoločenského
uplatnenia ( § 444 Obč. zák.), ktoré sa odškodňujú v peniazoch. Právna teória prisudzuje zmysel škody
aj ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu vzniknúť z porušenia práva v dôsledku zásahu do inej
než majetkovej sféry poškodeného, teda ujmám imateriálnym, morálnym, citovým, za ktoré prináleží
poškodenému peňažná náhrada ( odškodnenie). Aj podľa právnej úpravy poistenia občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v smerniciach ( Smernica Rady č.

72/166/EHS, Smernica Rady č. 90/232/EHS) sú členské štáty povinné prijať všetky primerané opatrenia
zabezpečujúce, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel obvykle sa
nachádzajúcich na jeho území bola pokrytá poistením s cieľom ochrany poistených strán a potenciálnych
obetí nehôd.

S použitím eurokonformného výkladu pojmov náhrada škody, škoda na zdraví v cit. ustanoveniach
zákona č. 381/2001 Z.z. a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, z hľadiska zodpovednosti za
neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel, sa v rámci
náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti po dopravnej nehode
( ako poškodeným), za ktorú možno priznať náhradu (zadosťučinenie) peňažnou formou podľa § 13 ods.
2 a 3 Občianskeho zákonníka, ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4
ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z..

Čo sa týka rozsudku Súdneho dvora vo veci C-22/12 Haasová, v zmysle uvedeného rozhodnutia sa čl.
3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS, čl. 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS a čl. 1 prvý odsek
tretej smernice Rady 90/232/EHS majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe
zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.
Takouto vnútroštátnou úpravou sú vyššie citované ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane
osobnosti.

Žalovaná v 2. rade však vzniesla námietku premlčania nároku voči nej tak ako je uvedené zhora.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 122 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec
lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom
mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt
pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo v ustanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné
vznesenie námietky premlčania znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať.

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje
vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Jej začiatok je viazaný na okamih, v ktorom došlo k
neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom
nasledujúcim po dni, v ktorom k neoprávnenému zásahu došlo.

Zásah do práv žalobkýň nastal momentom smrti ich otca a syna C. S. teda 23.12.2010. Všeobecná
trojročná premlčacia doba na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka začala plynúť dňom nasledujúcim teda 24.12.2010 a skončila 23.12.2013. Návrh na
pripustenie vstupu žalovanej v 2. rade do konania a návrh na pripustenie zmeny žalobného návrhu
spočívajúci v rozšírení žaloby voči žalovanej v 2. rade podali žalobkyne na pojednávaní 10.9.2014
t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Žalovaná v 2. rade účinne vzniesla námietku premlčania.
Vznesená námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka),
pretože žalobkyne, ktoré sú v konaní právne zastúpené od podania žaloby, mali dostatočný časový
priestor uplatniť si svoje právo voči žalovanej v 2. rade včas. Ich tvrdenie, že stabilizovaná judikatúra
súdov v Slovenskej republike v čase podania žaloby vylučovala uplatnenie tohto nároku vo vzťahu k

poisťovateľovi škodcu z jeho povinného zmluvného poistenia, je účelové, nakoľko judikatúra súdov v
tejto otázke nie je ustálená doposiaľ. Pokiaľ žalobkyne poukazujú na rozsudok Súdneho dvora EÚ
z 24.10.2013 vo veci C 22/12 T. Y. proti O. G., J. Y. vydaný počas konania, žalobkyne mali od jeho
vydania do uplynutia premlčacej doby dostatočný časový priestor na rozšírenie žaloby voči poisťovni, čo
v premlčacej lehote neučinili. Márne uplynutie premlčacej doby bolo spôsobené okolnosťami na strane
žalobkýň. Premlčané právo žalobkyniam voči žalovanej v 2. rade nie je možné priznať, preto súd
žalobu voči žalovanej v 2. rade v celom rozsahu zamietol.

Žalobkyne si podanou žalobou uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za neoprávnený zásah
do ich súkromného i rodinného života. Ustanovenie § 11 Obč. zák. upravuje ochranu súkromia, ktorá
zahŕňa i právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy i inými ľuďmi, predovšetkým v citovej oblasti,
aby bolo možné rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť a viesť rodinný život. Súkromie v sebe zahŕňa
aj sféru rodinného života. Zásahom do práva na ochranu súkromia fyzickej osoby potom je aj zásah
spočívajúci v úplnej deštrukcii úzkej rodinnej väzby usmrtením člena rodiny.

V konaní bolo preukázané, že žalobkyne so zosnulým C. S. vytvárali úzky kruh rodiny, s dobre vyvinutými
sociálnymi a citovými väzbami. Je potom samozrejmé, že neočakávaná a náhla smrť otca a syna, bola
citeľným zásahom do sféry ich súkromného a citového života. Jeho smrťou stratili možnosť ďalšieho
udržiavania a rozvíjania vzťahov s ním a o túto sféru prirodzených vzťahov sú ochudobnené, pričom
ide o nenávratný stav. Túto stratu prekonávali s výraznými a pretrvávajúcimi ťažkosťami. Smrť blízkeho
človeka prináša množstvo zložitých prežívaní, bolesti, silných emócií a utrpenia, s ktorými sa človek
ťažko vyrovnáva. Žalobkyniam vzniknutá trauma je neodstrániteľná. Smrťou ich blízkeho príbuzného
došlo k nenávratnej deštrukcii týchto medziľudských väzieb a tým k intenzívnemu zásahu do ich
osobnostných práv, práva na súkromie a rodinný život, za ktoré následky nie je postačujúca morálna
satisfakcia a nárok žalobkýň na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je dôvodný.

Vychádzajúc z citovaného ust. § 13 ods. 3 Obč. zák. čo sa týka výšky peňažnej náhrady nemajetkovej
ujmy, zákon nestanovuje žiadne medze, táto je vecou voľnej úvahy súdu, ktorý musí pri jej určení
prihliadať na dve kritériá. Prvým kritériom je závažnosť vzniknutej ujmy. Druhým kritériom sú okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo, a to jednak vo vzťahu k postihnutej osobe a jednak vo vzťahu k
subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil, aby bola zabezpečená požiadavka účinného a primeraného
zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho
prostriedku na neprípustné obohacovanie. Maximálna suma peňažného zadosťučinenia, ktorú môže
súd priznať, je ohraničená výškou žalobcami požadovaného peňažného zadosťučinenia.

Pri stanovení výšky peňažnej náhrady súd prihliadol na úzke citové väzby žalobkýň k nebohému otcovi
a synovi, ktorý mal v čase úmrtia 50 rokov, bol v produktívnom veku, viedol aktívny život, poskytoval
pomoc svojej ovdovenej matke, vytváral rodinné zázemie, bol oporou, živiteľom a najbližším príbuzným
dcére. Ďalej súd prihliadol na okolnosti vzniku smrteľnej nehody, keď zo strany žalovaného v 1. rade
nešlo o úmyselné konanie, k dopravnej nehode došlo v zimnom období, pri zhoršenej viditeľnosti ( hmla),
ako aj na podiel zosnulého C. S. na škodovej udalosti, keď tento po odstavení vozidla na okraji vozovky
pre jeho náhlu technickú poruchu nezapol výstražné smerové svetlá, vystúpil z vozidla na vozovku
nepoužijúc reflexnú vestu, neumiestnil výstražný trojuholník, čo i v kratšej ako zákonom predpísanej
vzdialenosti, čím, okrem tohto, že porušil ust. § 24 ods. 3, § 52 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. v znení
účinnom v čase nehody teda 23.12.2010 s poukazom na § 16 vyhlášky č. 464/2009 Z.z., by bol podstatne
zvýšil svoju pozorovateľnosť ako aj pozorovateľnosť na vozovke odstaveného vozidla za situácie, keď
bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody z hľadiska technického bola oneskorená reakcia na
prekážku a chodca zo strany žalovaného v 1. rade ako vodiča.

Na základe vyššie uvedeného súd vlastnou úvahou ustálil výšku nemajetkovej ujmy, tak ako je uvedené
vo výroku I. rozsudku, považujúc ju za primeranú a dostatočnú, pričom zohľadnil aj tú skutočnosť, že
ide o odškodnenie dvoch osôb. Vyššiu peňažnú náhradu priznal žalobkyni v 1. rade, nakoľko ide o dcéru
zosnulého C. S., ktorá bola účastníčkou dopravnej nehody, pri ktorej jej otec utrpel smrteľné zranenia,
úmrtím otca zostala úplnou sirotou, náhlou a nečakanou smrťou otca utrpela vážnu psychickú ujmu až
do tej miery, že jej zdravotný stav si vyžiadal liečbu psychiatrom. Súd zároveň pri svojom rozhodnutí
zohľadnil majetkové pomery žalovaného v 1. rade, ktoré síce nie sú rozhodujúcim hľadiskom pri určení
výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ale tvoria jednu z okolností, na ktoré súd pri rozhodovaní prihliada.
Zohľadnil, že žalovaný v 1. rade je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere na dobu neurčitú v Š. K. T.

S. Č. M. - hráč na kontrabas ( v r. 2012 bol jeho priemerný čistý príjmom 455,- eur mesačne) , finančné
prostriedky si vie zabezpečiť aj vyúčbou hry na hudobný nástroj ( v r. 2012 a 2013 vyučoval hru na klavír
a kontrabas v X. E. C. L. J.; v r. 2012 s priemerným čistým príjmom 310,- eur mesačne okrem letných
prázdnin ), je slobodný, bezdetný, vlastní spoluvlastnícke podiely pozemkov v kat. územiach Byster (LV
č. XXX S. XXXX) a Košická Polianka (LV č. XXX), ako aj skutočnosť, že v priebehu konania žalovaný v
1. rade zjavne účelovo uzavrel dohodu o vyporiadaní dedičstva po svojej matke C. T. zomr. XX.X.XXXX,
v zmysle ktorej dedičstvo v čistej hodnote 78.679,40 eura nadobudol v celosti otec žalovaného v 1.
rade bez povinnosti výplaty žalovaného v 1. rade ako ustupujúceho dediča (osvedčenie o dedičstve z
27.9.2013 sp. zn. 10D/571/2013 Okresného súdu Košice - okolie právoplatné 14.10.2013).

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v 1. rade, že na vzniku dopravnej nehody sa zosnulý a
on podieľajú v rovnakej miere. Má za to, že vo vyššej miere sa na vzniku dopravnej nehody podieľa
žalovaný v 1.rade, ktorý v trestnom konaní dobrovoľne uznal vinu za spáchaný skutok čím potvrdil,
že sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, teda porušil ust. § 4
ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. a spôsobil zrážku s C. S.. Uvedené korešponduje aj s výsledkami
znaleckého dokazovania, kde znalec z odboru cestnej dopravy ( prítomný aj na mieste DN) určil za
bezprostrednú príčinu vzniku dopravnej nehody z hľadiska technického výrazne oneskorenú reakciu
žalovaného v 1. rade ako vodiča na prekážku a chodca, ktorá reakcia nezodpovedala za známych a
zistených okolností možnosti jeho výhľadu, ako aj nesprávnu techniku jazdy žalovaného v 1. rade
tesne pri pravom okraji vozovky pri zníženej viditeľnosti, pričom v prípade obchádzania vozidla Škoda
120 a chodca ani nemusel vojsť do protismerného jazdného pruhu a smerovo mohol viesť vozidlo tak,
aby k zrážke nedošlo.

V prevyšujúcej časti súd žalobu na priznanie peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy voči žalovanému v
1. rade zamietol ako nedôvodnú.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ustanovenie § 151 ods. 3 prvá veta O.s.p. a o trovách
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, tak ako je uvedené vo výroku IV.
rozsudku. Lehota troch pracovných dní na vyčíslenie trov konania tak podľa § 151 ods. 3 druhá veta
O.s.p. plynie účastníkom od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalobkyne boli v konaní osobne oslobodené od zaplatenia súdneho poplatku zo žalobného návrhu podľa
§ 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov. Súd návrhu žalobkýň o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy 33.600,-
eur vyhovel, preto podľa § 2 ods. 2 prvá veta v spojení s § 9 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal
žalovaného v 1. rade zaplatiť tunajšiemu súdu súdny poplatok zo žalobného návrhu podľa položky 7b
písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. vo výške 1.074,- eur
( 66,- eur + 3% z priznanej nemajetkovej ujmy 33.600,- eur), tak ako je uvedené vo výroku V. rozsudku.

Žalovanému v 1. rade súd vrátil zostatok preddavku 60,- eur zloženého na trovy znaleckého
dokazovania výsluchom znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD., ktorý prevyšuje znalcovi uhradené znalečné
53,12 eura, v sume 6,88 eura, tak ako je uvedené vo výroku VI. rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Košice - okolie písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t.j. ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, datovania a podpisu odvolateľa, uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.