Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513010447
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7513010447.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. mája 2014, v trestnej
veci proti obžalovanému V. M., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a/,
ods.2 písm.d/ Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp.zn.
5 T 99/2013 sp.zn. 21.1.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného V. M..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice- okolie sp.zn. 5 T 99/2013 sp.zn. 21.1.2014 bol obžalovaný V. M.
uznaný vinným v skutku A/, B/ rozsudku zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.1
písm.a/, ods.2 písm.d/ Tr.zák. s použitím § 138 písm.b/ Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

skutok A/
v obci K. K., Y. K. - Y., od roku 2003 do marca roku 2011 zle zaobchádzal so svojou družkou K. Q., ktorú
po požití alkoholických nápojov fyzicky napadol tak, že ju udieral päsťou do oblasti hrudníka, tváre, kopal
do rôznych častí tela, udieral palicou, hádzal popolník, opakovane sácal v dôsledku čoho padala na zem,
schody, udrel čelom do oblasti úst spôsobiac jej podľa zdravotnej dokumentácie nasledujúce zranenia:
1/ dňa 30.4.2003 pomliaždenie s krvnou podliatinou vpredu v oblasti pravého ramenného kĺbu ľahkého

stupňa,
2/ dňa 10.5.2005 zlomeninu - prasknutie dolného konca ľavej vretennej kosti, pomliaždenie ľavého lakťa,
pomliaždenie 2 a 3 prsta ľavej ruky,
3/ dňa 14.9.2006 zlomeninu bázy základného článku malíčka ľavej ruky s posunom úlomkov kostí,
4/ dňa 20.7.2007 tržnozmliaždenú ranu 6 cm na hornej pere prenikajúcu do predsiene ústnej dutiny,
tržnozmliaždenú ranu 2 cm v spánkovej oblasti hlavy vpravo,

5/ dňa 1.10.2007 zlomeninu piatej predpriehlavkovej kosti vľavo v oblasti pod hlavičkou kosti,
6/ dňa 11.1.2008 zlomeninu tvárovočeľustného komplexu vpravo trieštivá so zatlačením a posunom
úlomkov kosti, zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov kosti, pomliaždenie okolo pravého oka s
okoloočnicovou krvnou podliatinou vpravo, pomliaždenie pravého oka s krvnou podliatinou na spojovke
pravého oka, poranenie podočnicového nervu vpravo,
7/ dňa 10.6.2009 pomliaždenie chrbta ľavej ruky a lakťa

8/ dňa 3.8.2009 roztrhnutie vonkajšej hlavy dvojhlavého svalu ľavého lýtka,
9/ dňa 15.2.2010 zlomeninu hlavičky ihlice ľavého predkolenia, pomliaždenie ľavého lýtka ťažkého
stupňa,
10/ november 2010 zlomeninu 8 - 9 rebra,

skutok B/

v obci K. K., Y. K. - Y. od roku 2009 do marca 2011 syna svojej družky K. Q. F. Q. opakovane udieral
dlaňou po hlave, bil ho opaskom, ponižoval nadávkami, vyvolával u neho strach, pričom v dôsledkuzlého zaobchádzania a zažívania psychického stresu u neho došlo k neurotickým prejavom s tendenciou
porúch správania, k agresívnym prejavom, ktoré vyvrcholili jeho hospitalizáciou v F. W. R. S. v období
od 8.9.2010 do 7.12.2010 s diagnózou syndrómu týraného dieťaťa, emočné poruchy, depresia.

Za to mu súd podľa § 208 ods.2 Tr.zák., § 38 ods.2 Tr.zák., § 42 ods.1 Tr.zák. s poukazom na § 41 ods.2
Tr.zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. obžalovaného pre účely výkonu trestu zaradil do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods.1 Tr.zák. súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci, a to D. M. Č. M. D.. E. V.
XXX, W.M. K. X,X V. bez výrobného čísla, podomácky upravenej na streľbu brokov K. X,X V. za použitia
nábojok používaných do expanzných prístrojov kalibru X,X/XX.

Podľa § 60 ods.6 Tr.zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stal štát.

Podľa § 42 ods.2 Tr.zák. súd zrušil výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie
sp.zn. 3 T 71/2011 zo dňa 29.5.2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7 To
65/2013 zo dňa 17.7.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo k zrušeniu, stratili podklad.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného.
Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu Q.. X. D.. Obžalovaný v odôvodnení
odvolania vyjadril presvedčenie, že je nevinný a okresný súd rozhodol nesprávne, a to na základe

nesprávneho skutkového zistenia veci. Výpoveď poškodenej z prípravného konania obžalovaný
považoval za nevierohodnú, a to aj napriek znaleckému posudku z odboru psychológie. Poškodená 10
rokov mlčala o udalostiach, za ktoré bol trestne stíhaný a z jemu neznámeho dôvodu začala proti jeho
osobe vypovedať. Spôsobené zranenia poškodenej boli ošetrované lekármi, ktorí si nemohli nevšimnúť
prípadné cudzie zavinenie. V prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní nebolo jednoznačne a

nepochybne preukázané, že došlo ku skutkom tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku.
V prípade ublíženia na zdraví poškodenej ošetrujúci lekári ani v jednom prípade nespochybnili
mechanizmus zranenia, ako to popisovala poškodená, pričom ošetrenia nasledovali bezprostredne po
vzniknutých úrazoch väčšinou v nasledujúci deň po vytriezvení poškodenej. Zo znaleckého posudku
znalca z odboru zdravotníctva nevyplývali spochybnenia svedčiace o tom, že zranenia poškodenej

mohli byť spôsobené tak, ako to uvádzala pred lekármi v čase ošetrenia. V tejto súvislosti opakovane
poukázal na absenciu dôkazov z prípravného konania, resp. hlavného pojednávania, ktoré by boli
nespochybniteľné a svedčiace o jeho vine. Poškodená ho v čase výkonu väzby bola navštíviť 21-krát,
a to svedčilo, že stíhané trestné činy nezodpovedali realite.
Na hlavnom pojednávaní navrhol vypočuť ako svedkov ošetrujúcich lekárov poškodenej a taktiež žiadal

súd o vykonanie nového znaleckého posudku iného znalca z odboru psychológie na poškodenú, avšak
prvostupňový súd tieto návrhy v zmysle § 272 ods.2 Tr.por. odmietol vykonať. Preto žiadal krajský súd
o vykonanie týchto dôkazov s tým, že preukážu jeho nevinu.
Vzhľadom k tomu, že nebolo jednoznačne a nespochybniteľné preukázané spáchanie skutkov,
obžalovaný zastával názor, že okresný súd nesprávne zhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky

v ich súhrne a rozhodol len na základe výpovede poškodenej. V tejto časti sa prvostupňový súd
nepridržiaval zásady v trestnom práve, a to zásady „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech
obžalovaného.
Podané odvolanie doplnil svojím písomným podaním zo 17.2.2014 aj obžalovaný, ktorý v podstate
zotrval na už uvedených dôvodoch a okrem iného uviedol, že v konaní pred okresným súdom bolo

porušené jeho právo na obhajobu. Porušenie tohto práva malo spočívať v znemožnení zmeny osoby
svojho obhajcu na hlavnom pojednávaní. Vedené trestné stíhanie má podľa obžalovaného za účel
nedôvodne obmedziť jeho osobnú slobodu a takýmto spôsobom umožniť poškodenej nadviazať nový
vzťah s iným partnerom. Požiadal preto o zrušenie napadnutého rozsudku a o nové konanie. V ďalšej
časti podaní sa obžalovaný zaoberal zákonnosťou a dôvodnosťou rozsudku Okresného súdu Košice -

okoliesp.zn.3T71/2011zodňa29.5.2013,ktorýmbolvspojenísuznesenímKrajskéhosúduvKošiciach
sp.zn. 7 To 65/2013 zo dňa 17.7.2013 odsúdený pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
Tr.zák. a iné.Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného obhajkyňa zotrvala na písomných dôvodoch
odvolania, navrhla preto krajskému súdu napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu
vrátiť, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne navrhla obžalovaného

krajským súdom spod podanej obžaloby oslobodiť. Obžalovaný sa pripojil k návrhu svojej obhajkyne.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť s tým, že
poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, na podklade ktorých prvostupňový súd vydal zákonné
rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaniu povinnosť podľa § 317
Tr.por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote stanovenej
v § 309 Tr.por. V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie
podľa § 316 ods.1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Tr.por., preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods.1 Tr.por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ sa týka dôvodov podaného odvolania obžalovaného a vykonaného dokazovania v trestnom
stíhaní, bolo potrebné zo strany krajského súdu uviesť, že V. M. spáchanie žalovaného trestného činu
poprel v celom rozsahu. Na svoju obhajobu uviedol, že s poškodenou viedol riadny život druha a družky
a občasné nezhody nie je možné kvalifikovať ako trestný čin. Obžalovaný uviedol, že zranenia, ktoré

v priebehu spolužitia utrpela poškodená, si spôsobila sama, a to v dôsledku nadmerného požívania
alkoholických nápojov. Obsah jeho výpovedí v tomto smere korešpondoval s obsahom podaného
odvolania proti odsudzujúcemu rozsudku. Maloletého syna poškodenej netýral, ani ho fyzicky nenapádal
a jeho správanie nepresahovalo obvyklú rodičovskú starostlivosť. V prípade zlého správania maloletého
použil na jeho prevýchovu bežné metódy, ktoré nesúviseli s neprimeraným fyzickým násilím.

K stíhaným trestným činom obžalovaného bola vypočutá poškodená, ktorá vzhľadom na príbuzenský
pomer k obžalovanému na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať. V prípravnom konaní vypovedala
a jej výpoveď bola na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1.10.2013 prečítaná. V uvedenej výpovedi
podrobným spôsobom opísala agresívne správanie obžalovaného, ktoré z dlhodobého hľadiska, a to od

roku 2003 až do marca 2011 pri jednotlivých konfliktoch vyúsťovalo do fyzického násilia, pri ktorom bola
napadnutá. O týchto incidentoch svedčili lekárske správy týkajúce sa jednotlivých ošetrení zranení, ktoré
jej spôsobil obžalovaný. Poškodená detailne vypovedala o mechanizme vzniku jednotlivých zranení, a
to podľa času ich utrpenia.
Pokiaľ sa týkalo poškodeného maloletého F. Q., vypovedala v tom smere, že obžalovaný maloletého

napádal fyzicky približne 2 roky, vyvršoval sa na ňom, udieral ho dlaňou, remeňom, palicou, kričal na
neho a pritom sa vulgárne vyjadroval. Maloletý bol na odporučenie detskej psychiatričky v období od
septembra do decembra roku 2010 na liečení v F. W. R. M. S..

Svedok V. A. sa v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní vyjadril k okolnostiam zoznámenia

sa s osobou obžalovaného a jeho rodiny. Tento svedok uviedol, že obžalovaný za jeho prítomnosti
v niekoľkých prípadoch fyzicky napadol poškodenú, ako i jej maloletého syna. Poškodená bola
obžalovanému podľa názoru svedka úplne podriadená a tomuto nemohla oponovať, lebo v opačnom
prípade nasledoval jeho fyzický útok. Takéto správanie obžalovaného malo trvať priebežne počas
celých rokov. Svedok ďalej uviedol, že vo viacerých prípadoch videl zranenia poškodenej a od matky

a starej matky obžalovaného sa taktiež dozvedel o jeho agresívnom správaní. V. A. ďalej vypovedal
k okolnostiam správania sa obžalovaného voči maloletému F. Q. s tým, že aj tento bol zo strany jeho
osoby fyzicky niekoľkokrát napadnutý.

K správaniu maloletého, ako i k jeho zisteným zraneniam vypovedala svedkyňa V.. Ľ. M., vystupujúca v

pozícii triednej učiteľky. Maloletý pri prudšom pohybe rúk reagoval obranným postojom, kryl sa rukami
a na jeho chrbte zistila rozsiahlu modrinu. Pri rozhovoroch s maloletým vydedukovala, že je obeťou
fyzických útokov obžalovaného a že tento napáda aj jeho matku. Matka maloletého uvedené skutočnosti
pri vzájomnom rozhovore potvrdila s tým, že neprejavila úmysel riešiť tieto vzťahy prostredníctvompolície, a to z dôvodu, že sa bojí. Maloletý poškodený F. Q. v prípravnom konaní nevypovedal a na
hlavnom pojednávaní nebol vypočutý na základe odporúčania znalkyne z odboru psychológie W.. F. S..

V trestnom stíhaní bol okrem iného vypracovaný aj znalecký posudok súdnych znalcov z odboru
psychiatrie, podľa ktorého obžalovaný netrpel žiadnou duševnou poruchou, ani chorobou. U jeho osoby
bol zistený impulzívny typ s asociálnym správaním s tretím štádiom chronického alkoholizmu s plne
rozvinutou závislosťou. Pre uvedené mu navrhli uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou.

Znalkyňa z odboru psychológie v znaleckom posudku potvrdila, že obžalovaný pochádza s
disharmonického rodinného prostredia s prejavmi alkoholizmu oboch rodičov a domáceho násilia. V
detstve sa liečil pre poruchy správania v detskej psychiatrickej liečebni a následne bol umiestnený v
diagnostickom a reedukačnom ústave. Z psychologického hľadiska obžalovaný disponuje priemernými
intelektovými a pamäťovými schopnosťami, správne vníma a dokáže správne reprodukovať prežité

udalosti v ich podstatných skutočnostiach. U obžalovaného zistila poruchu osobnosti s prejavmi emočnej
instability, impulzivity s asociálnymi sklonmi, chronickým alkoholizmom a agresivitou, ktorá je sýtená
najmäžiarlivosťou,podozrievaním,hostilitou.Uobžalovanéhoabsentujúpocityviny,ľútostinadvlastným
správaním, je citovo plytký, bez potrebnej miery empatie k prežívaniu bolesti a utrpenia druhého.
Znalkyňa u obžalovaného zistila typické charakteristiky páchateľa domáceho násilia, ktoré sa prejavujú

jeho dominanciou, agresivitou, manipulátorstvom a jasnou mocenskou nadvládou vo vzťahu.

Z psychologického hľadiska bola podľa znalkyne z odboru psychológie poškodená schopná správne
vnímať, zafixovať a následne aj reprodukovať dej. U jej osoby nebol zistený sklon konfabulačne dopĺňať
detaily a skresľovať realitu. Lži skóre je v medziach normy. Znalkyňa pri osobe poškodenej zistila,

že táto je vyrovnanej štruktúry, emocionálne labilná, s prejavmi úzkosti, strachu, depresivity, pocitmi
menejcennosti, submisivity, s poruchami spánku, desivými snami. Znalkyňa ďalej zistila pri poškodenej
znaky obete domáceho násilia z psychickými následkami a špecifickými znakmi správania, ktoré sa
prejavujú pokriveným vnímaním reality v tom smere, že pre páchané násilie voči sebe hľadá vysvetlenie,
nachádza vinu v sebe s tým, že by mala vyhovieť všetkým partnerovým požiadavkám. Partnerom sa cíti

byť milovaná, pričom zároveň má z neho strach. Úľavu pri bolestivých pocitoch hľadala v alkohole a v
tomto smere bola voči sebe kritická. Znaleckým skúmaním bol u nej zistený tzv. Štokholmský syndróm,
ktorým je pretrvávajúca citová väzba k obžalovanému a zotrvávanie vo vzťahu s ním. Z týchto dôvodov
zatajovala pravý pôvod svojich zranení, nachádzala rôzne výhovorky, aby sa tak vyhla ďalším fyzickým
útokom, ako aj za účelom ochrany obžalovaného pred možným trestno-právnym postihom. Z tohto

dôvodu je možné u jej osoby pripustiť aj zmenu obsahu svojej výpovede, a to pod vplyvom citového
vydierania obžalovaným.

Psychologicky bola vyšetrená aj maloletá osoba poškodeného so záverom, že tohto možno označiť za
obeť domáceho násilia zo strany obžalovaného. Poškodený permanentne zažíval psychický stres a bol

fyzicky trestaný. V tomto dôsledku sa u neho prejavili neurotické stavy, tendencie k poruchám správania,
úzkostlivosť v sociálnom kontakte a nedôverčivosť. Znalkyňa u poškodeného zistila prejavy depresie a
strachu. Poškodený pri vyšetrení opísal násilné správanie obžalovaného, a to i k jeho matke.

V trestnom stíhaní bol vypracovaný aj znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva - odvetvia

chirurgie V.. Ľ. C., ktorý sa v obsahu zaoberal vzniknutými zraneniami poškodenej, ich mechanizmom,
ako i následkami. Zo znaleckého posudku možno ustáliť, že zranenia tak, ako to uviedla poškodená
mohli vzniknúť udaným spôsobom, pričom znalec nevylúčil, že mohli vzniknúť aj tak, ako to uvádzala
pri svojich prvotných ošetreniach, t.j. bez zavinenia inej osoby.

Medzi listinné dôkazy treba zaradiť lekárskej správy z F. W. R. S. a psychiatrickej ambulancie V.. C. T.,
z ktorých je zrejmé, že poškodený maloletý bol pacientom týchto zariadení so syndrómom týraného a
zanedbaného dieťaťa. Taktiež sú to lekárske správy o ošetrení jednotlivých zranení poškodenej, a to v
inkriminovanom čase rozhodnom pre vedené trestné stíhanie.

Krajský súd v Košiciach v súvislosti s vyššie uvedenými dôkazmi v konaní o odvolaní obžalovaného
nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených
v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. Obžalovaný bol zo spáchania trestnej činnosti
usvedčený procesne správne zabezpečenými a vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patria najmävýpoveď poškodenej, ako i zainteresovaných svedkov, listiny dôležité pre trestné konanie, ako i
výsledky znaleckých dokazovaní. Predmetné dôkazy, ktorých podrobný opis je súčasťou napadnutého
rozhodnutia okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou zásadou trestného konania uvedenou v

§ 2 ods.12 Tr.por. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového súdu pri
hodnotení dôkazov a tieto sám na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil s totožným výsledkom.
Pre uvedené preto nepovažoval v odvolacom konaní za potrebné doplniť už vykonané dokazovanie, a
to v zmysle podaného návrhu obžalovaného.
Vzhľadom na tieto okolnosti krajský súd zaujal právny názor, v zmysle ktorého obžalovaný svojím

konaním naplnil všetky zákonné znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.1
písm.a/, ods.2 písm.d/ Tr.zák., a to s použitím § 138 písm.b/ Tr.zák. (po dlhší čas). Odvolací súd preto
v tejto súvislosti ďalej odkazuje na podrobné dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré si
v plnom rozsahu osvojil.

Pokiaľ sa týka uloženého trestu krajský súd na základe aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného

zistil, že tento bol v minulosti 8-krát súdne trestaný. Naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice -
okolie sp.zn. 3T 71/2011 z 29.5.2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7To
65/2013 zo dňa 17.7.2013 pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zák.
a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a pre jeho výkon bol podľa
§ 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia. Obžalovanému bolo okrem trestu prepadnutia veci podľa § 73 ods.2 písm.b/, písm.c/ Tr.zák.
uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 42 ods.1 Tr.zák., ak súd odkazuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa

zásad na uloženie úhrnného trestu.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že obžalovaný sa súčasne stíhaného trestného činu dopustil pred
vyhlásením odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 3 T 71/2011 z 29.5.2013
bolo rozhodnutie prvostupňového súdu o uložení súhrnného trestu s použitím § 41 ods.2 Tr.zák.

(asperačná zásada, v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 106/2011 z
28. novembra 2012) posúdené ako správne a v celom rozsahu zákonné. Uložený trest zohľadňuje
všeobecné zásady pre ukladanie trestov uvedené v § 34 Tr.zák. Prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí
o treste prihliadol najmä na okolnosti spáchania trestného činu, dĺžku jeho trvania, ako i následky z
nehovyplývajúce.Suvedenýmikritériamisastotožnilajdruhostupňovýsúd.Zákonomstanovenátrestná

sadzba pri trestnom čine podľa § 208 ods.2 Tr.zák. je v rozmedzí od 7 do 15 rokov. Pri použití asperačnej
zásady podľa § 41 ods.2 Tr.zák. s prihliadnutím na už citovaný nález ústavného súdu z 28. novembra
2012 sa trestná sadzba v predmetnom trestnom stíhaní upravila na rozsah od 7 rokov do 17 rokov
a 8 mesiacov. Krajský súd pritom konštatuje, že u obžalovaného správne nebolo použité ustanovenie
§ 38 ods.4 až 6 Tr.zák. (prevažujúci pomer priťažujúcich okolností), nakoľko súčasné použitie týchto

ustanovení s ustanovením § 41 ods.2 Tr.zák. alebo podľa § 42 Tr.zák. by bolo pre páchateľa
neprimerane prísne. Pre uvedené skutočnosti krajský súd uložený trest odňatia slobody obžalovanému
v trvaní 11 rokov aj s prihliadnutím na jeho predchádzajúcu kriminálnu minulosť považoval za primeraný
a zodpovedajúci zákonu. Trest bol obžalovanému uložený v prvej polovici zákonom stanovenej trestnej
sadzby.

Rozhodnutie o zaradení obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods.2 písm.a/
Tr.zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia je taktiež správne a
zákonné,nakoľkotentovzmyslecitovanéhoustanoveniavposlednýchdesiatichrokochpredspáchaním
prejednávaného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za

úmyselný trestný čin.

Záverom krajský súd upozorňuje prvostupňový súd na pisárske chyby zistené v písomnom vyhotovení
napadnutého rozsudku, ktoré spočívajú v nesprávnom dátume konania hlavného pojednávania,
nesprávnom označení právnej kvalifikácie konania obžalovaného, ako i v chybnom uvedení dátumu

rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7 To 65/2013. Pre uvedené bude potrebné postupovať
podľa § 174 Tr.por. tak, aby podľa § 172 ods.1 Tr.por. bolo písomné vyhotovenie rozsudku v zhode s
obsahom rozsudku tak, ako bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.1.2014.Na základe týchto dôvodov Krajský súd v Košiciach rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.