Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 24, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216202315
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216202315.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: CRIF -

Slovak Credit Bureau, s.r.o. so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, v konaní zastúpeného
advokátskou kanceláriou Havel, Holásek & Partners, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti
žalovanému: B. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L., t.č. T. X/XX, L., v konaní zastúpenému G. T. nar.
23.4.1965, trvale bytom L., t.č. Hviezdoslavova X/XX, L., o zaplatenie 928,14 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 927,89 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,25 % ročne zo sumy 888,87 € od 28.3.2014 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po
30,- € splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou

tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.2.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
mu sumu 928,14 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 17,90 % ročne zo sumy 888,87 € od 28.3.2014

do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 888,87 € od 28.3.2014 do zaplatenia
ako aj náhradu trov konania. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že jeho právny predchodca
- obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 13.2.2007 zmluvu o
bežnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu žalovaného. Na základe zmluvy
o povolenom prečerpaní zo dňa 8.2.2011 bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie do výšky
710,- €. Keďže žalovaný poskytnutý úver titulom povoleného prečerpania riadne a včas nesplácal, jeho
právny predchodca listom zo dňa 13.2.2013 vypovedal zmluvu a uplatnil si právo splatenia celého

zostatku úveru naraz. Pohľadávka veriteľa predstavovala sumu 928,14 € pozostávajúcu z dlžnej istiny
vo výške 888,87 €, riadneho úroku vo výške 0,25 € a úroku z omeškania vo výške 39,02 €. Zároveň
si v konaní uplatnil na zaplatenie sumu zmluvného úroku a úroku z omeškania počnúc od 28.3.2014
do zaplatenia z dlžnej istiny. Titulom trov konania si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku a
trov právneho zastúpenia.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám vyjadril písomne dňa 25.11.2016. Požiadal o možnosť

úhrady dlžnej sumy v splátkach po 20,- € mesačne, keďže mu jeho osobné, majetkové a zárobkové
pomery neumožňujú zaplatenie dlžnej sumy naraz.3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Po vypočutí si prednesu splnomocnenej zástupkyne žalovaného
a po oboznámení sa z obsahom listín tvoriacich súdny spis, a to výpisom z obchodného registra
žalobcu, zmluvou o bežnom účte, zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty, zmluvou o povolenom

prečerpaní, všeobecnými obchodnými podmienkami, dodatkom č. 1 k obchodným podmienkam,
sadzobníkom poplatkov, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, odstúpením od zmluvy,
oznámením o postúpení pohľadávky, kópiou doručenky, výzvou k úhrade, upomienkami, pokusom
o zmier, špecifikáciou pohľadávky, prehľadom transakcií, výpisom z účtu, vyjadrením žalovaného,
pracovnou zmluvou ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Žalobca nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 0346/2014/CE zo dňa 27.3.2014. Pohľadávka bola špecifikovaná v prílohe č. 1 k
zmluve. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené právnym predchodcom žalobcu písomným
podaním zo dňa 1.4.2014.

5. Dňa 13.2.2007 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným zmluvu o bežnom účte a zmluvu
o vydaní a používaní platobnej karty. Na základe týchto zmlúv právny predchodca žalobcu zriadil a
viedol žalovanému bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a poskytol mu platobnú kartu. Dňa 8.2.2011
uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o povolenom prečerpaní. V tejto zmluve
sa zmluvné strany dohodli na možnosti poskytnutia povoleného prečerpania na účte žalovaného do

výšky 710,- € s premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 17,90 % p.a. ku dňu uzatvorenia zmluvy.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre
poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom a sadzobník
poplatkov. Nakoľko žalovaný zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z uzavretého záväzkovoprávneho
vzťahu riadne neplnil, právny predchodca žalobcu písomným podaním zo dňa 13.2.2013 odstúpil od

zmluvy a vyhlásil mimoriadnu splatnosť svojej pohľadávky. Túto ku dňu 13.2.2013 vyčíslil vo výške 917,-
€. Právne účinky odstúpenia od zmluvy nastali ku dňu 19.2.2013. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil a to
ani na opakované upomienky žalobcu ani titulom pokusu o zmier.

6. Z prehľadu finančných operácií a výpisu z účtu súd zistil, že žalovaný titulom povoleného prečerpania

celkove čerpal sumu 1.574,92 €. Ku dňu 19.2.2013 pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči
žalovanému predstavovala sumu vo výške 888,87 € (žalovaný čerpal úver vo výške 1.574,92 €, k tejto
sume právny predchodca žalobcu účtoval sumu zmluvného úroku vo výške 234,88 € a poplatky vo výške
31,90 €; to predstavuje sumu 1.841,70,- €, z ktorej žalovaný uhradil sumu 952,83 €). Žalobca tiež vyčíslil
úrok z omeškania ku dňu 27.3.2014 vo výške 39,02 €.

7. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia dlžnej istiny vo výške 928,14 €, spolu so zmluvným
úrokom vo výške 17,90 % ročne zo sumy 888,87 € od 28.3.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania
vo výške 8,25 % ročne zo sumy 888,87 € od 28.3.2014 do zaplatenia.

8. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 24.4.2017 uviedla, že povinnosťou
žalovaného je dlžnú sumu uhradiť. S ohľadom na jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery však v
jeho mene požiadala o povolenie možnosti úhrady dlžnej sumy v splátkach po 30,- € mesačne s lehotou
kukoncukaždéhomesiaca.Doplnila,žežalovanýmámesačnýpríjemvovýške400,-€.Bývavspoločnej
domácnosti s družkou a maloletou dcérou.

9. Ako vyplynulo z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako zamestnancom a obchodnou
spoločnosťou U., s.r.o. dňa 16.9.2016, žalovaný počnúc od 18.9.2016 nastúpil do práce ako stavebný
pracovník s miestom výkonu práce: H. a základnou mzdou 486,- € mesačne.

10. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej

zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa§23aods.1aods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskýmizmluvamisú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,

ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 5b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 29b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b) <. sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych
vzťahov,akoajnárokyznichvzniknutépred1.májom2014savšakposudzujúpodľapredpisovúčinných

do 30. apríla 2014.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

11. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy (ide o nárok
zo zmluvy o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania účtu). I keď sporná zmluva (o poskytnutí
úveru formou povoleného prečerpania) predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261
ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na
žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52
a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na

občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd

ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd
upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak

mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
12. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná
len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého
žalovaným mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli
dňa 8.2.2011 zmluvu o povolenom prečerpaní. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver

v podobe povoleného prečerpania do výšky 710,- € počnúc od 8.2.2011. Tento úver sa žalovaný zaviazal
riadne a včas splácať za podmienok uvedených v zmluve, všeobecných obchodných podmienkach a
podmienkach pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní. Ako vyplynulo z prehľadu finančných
transakcií a výpisu z účtu žalovaný titulom povoleného prečerpania celkove čerpal sumu 1.574,92 €, keď
výška pohľadávky právneho predchodcu žalobcu navýšená o zmluvný úrok a poplatky predstavovala

sumu 1.841,70 €. Z tejto sumy žalovaný uhradil len sumu 952,83 €. Ku dňu ukončenia zmluvného
vzťahu tak pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi predstavovala sumu vo výške 888,87 €. Nakoľko žalovaný
skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne vzniku, existencie, trvania a výšky pohľadávky čo do uplatnenej
istiny a vyčísleného príslušenstva (zmluvného úroku) a poplatkov do momentu vyhlásenia predčasnejsplatnosti úveru nepopieral, súd tieto skutkové tvrdenia žalobcu považoval za nesporné a žalovaného
zaviazal na zaplatenie tejto sumy tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd považoval za
dôvodnú žalobu i v časti uplatneného úroku z omeškania z dlžnej sumy počnúc odo dňa zosplatnenia

úveru do 27.3.2014 vyčísleného vo výške 39,02 € ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 8,25
% ročne zo sumy 888,87 € od 28.3.2014 do zaplatenia, keď žalobca si úrok z omeškania uplatnil v
súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z.. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vyčísleného po
predčasnom zosplatnení úveru do 27.3.2014 vo výške 0,25 € a vo výške 17,90 % ročne z dlžnej sumy

888,87 € za obdobie odo dňa 28.3.2014 do zaplatenia, súd vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti prihliadol na existenciu skutočností oslabujúcich nárok veriteľa
voči spotrebiteľovi. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do
času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení
záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným
právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na

účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti
úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil
veriteľ právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí
platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému

zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo
značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci právny predchodca žalobcu pristúpil k
vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov
z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po

vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by
zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd (postupujúc podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.)
žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa 20.2.2013 do zaplatenia zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď pomer neúspechu

žalobcu v konaní bol nepatrný a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu po právoplatnosti rozsudku
osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

14. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3, 4 CSP, keď vyhovel žiadosti žalovaného

o povolenie úhrady dlžnej sumy v splátkach. Výšku navrhnutej splátky súd považoval za primeranú
pomerom žalovaného, výške dlžnej sumy i dobe splatenia, keď uloženie povinnosti úhrady dlžnej
sumy v splátkach podmienil následkom straty výhody splátok v prípade porušenie povinnosti riadneho
splácania dlžnej sumy. Lehotu splatnosti jednotlivých splátok súd určil k poslednému kalendárnemu dňu
príslušného mesiaca počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.