Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616202104
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616202104.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: Všeobecná

zdravotná poisťovňa a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35937874 proti žalovaným: 1/ Železničná
spoločnosť Cargo Slovakia a.s, Drieňova 24, Bratislava, IČO: 35914921, právne zastúpený JUDr.
Petrom Pandym, Advokátska kancelária so sídlom L. Kossutha 99, Kráľovský Chlmec, 2/ Slovenská
republika - Železnice Slovenskej republiky Bratislava, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31364501 a 3/ Q.
X., B.. X.X.XXXX, X. W. X, U. B.Á. P., právne zastúpený JUDr. Matejom Okálym, advokátom so sídlom
Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 155,69 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 2 rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 46,71 Eur s ročným úrokom

z omeškania vo výške 5,05 % od 29.3.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti voči žalovanému v 2 rade a žalobu voči žalovaným v 1 a 3 rade z a
m i e t a .

III. Žalovaný v 1 rade má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. Žalovaný v 2 rade má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 40 %.

V. Žalovaný v 3 rade má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.2.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných v 1., 2. a 3. rade zaplatiť mu istinu v sume 155,69 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne od 29.3.2015 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že žalovaný v 3. rade ako
zamestnanec žalovaného v 2. rade dňa 1.4.2010 zavinil železničnú dopravnú nehodu na železničnej

stanici v Spišskej Novej Vsi, pri ktorej bol zranený poistenec Y. Y. a jeho zranenie si vyžiadalo
lekársku starostlivosť. Zavinenie žalovaného v 1. rade vyplýva zo Záverečnej správy z vyšetrovania
Ministerstvadopravy,výstavbyaregionálnehorozvojaSlovenskejrepublikyč.XXXXX/XXXX-U./z.66704
zo dňa 9.12.2011. Zodpovednosť žalovaného v 1. rade je daná ako zodpovednosť zamestnávateľa
za konanie použitej osoby - jeho zamestnanca T. L., ktorého zavinenie železničnej dopravnej nehody
vyplýva z oznámenia Krajského riaditeľstva PZ Košice č. ČVS: KRP-XX/OEK-W.-XXXX zo dňa
23.2.2010. Zavinenie žalovaného v 3. rade vyplýva z obžaloby Okresnej prokuratúry Spišská Nová

Ves č. XPv/XXX/XX-XX zo dňa 12.3.2012 a rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
4T/59/2012. Zodpovednosť žalovaného v 2. rade je založená ako zodpovednosť zamestnávateľa za
konanie použitej osoby - jeho zamestnanca Q. X.. Žalobca uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť poistencovi Y. Y. v sume 155,69 Eur. Tým, že poškodenému poistencovi žalobcu bolazavineným protiprávnym konaním žalovaných spôsobená ujma na zdraví, na následky ktorej bol liečený
v zmluvných zdravotníckych zariadeniach žalobcu, žalobca vynaložil náklady za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť v dôsledku zavineného protiprávneho konania voči jeho poistencovi.

2. Tunajší súd vo veci vydal dňa 1.4.2016 platobný rozkaz sp. zn. 9C/45/2016-29, ktorým zaviazal
žalovaných v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 155,69 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne od 29.3.2015 do zaplatenia. Zároveň žalovaných zaviazal k úhrade
súdneho poplatku zo žaloby vo výške 16,50 Eur. Proti platobnému rozkazu žalovaní v 1. až 3. rade

podali v zákonnej lehote odpor.

3. Žalovaný v 1. rade v odpore uviedol, že zo žalobcom predložených dokladov nie je zrejme z akého
titulu ho považuje žalobca za zodpovedného za konanie jeho zamestnanca. Tiež namietal to, že zo
žaloby nie je jasné, či žalobca navrhuje, aby súd zaviazal žalovaných solidárne alebo pomerne.

4. Žalovanýv2.radevodporepodanomprotiplatobnémurozkazupoukázalnato,žežalobcaneuniesol
bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno. Za unesenie bremena tvrdenia nemožno považovať len odkaz
na zákonné ustanovenie a za dôkaz označenie listín. Žalobca tiež neustálil konkrétnu zodpovednosť
konkrétnych subjektov. Žalovaný neporušil záväzkovú, ani mimozáväzkovú povinnosť. Takéto tvrdenie
ani žalobca v žalobe neuvádza. Pokiaľ žalobca vyvodzuje jeho zodpovednosť ako zodpovednosť

zamestnávateľa za konanie použitej osoby, je potrebné žalobu zamietnuť. Žalobca nepredložil žiadne
právoplatné rozhodnutie, ktorým by bola ustálená zodpovednosť Q. X. ako zamestnanca za porušenie
právnych predpisov

5. Žalovaný v 3. rade v podanom odpore navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že v čase

nehody bol a stále je zamestnancom žalovaného v 2. rade. Škoda je spôsobená právnickou osobou,
ak bola spôsobená pri činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby za škodu takto
spôsobenú nezodpovedajú, tým však nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov. Zákonník práce nepripúšťa solidárnu zodpovednosť, preto žalobcom požadované plnenie
voči nemu spolu s ostatnými žalovanými považuje za neoprávnené.

6. Žalobca vo vyjadrení k podaným odporom zo strany žalovaných v 1. až 3. rade, doručenom súdu
dňa 12.5.2016 uviedol, že má právo uplatniť voči tretej osobe nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym
konaním. Vo veci náhrady sa jedná o dve samostatné zodpovednosti a to zodpovednosť vinníka

za trestný čin a zodpovednosť zamestnávateľa. Právo zamestnávateľa požadovať od zamestnanca
náhradu škody v zákonom stanovenom rozsahu nijako neobmedzuje poškodenú tretiu stranu domáhať
sa jej náhrady v plnom rozsahu. Konanie žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia
o vine.

7. Uznesením sp. zn. 9C/45/2016-42 zo dňa 14.6.2016 súd konanie podľa § 109 ods. 2
písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej Okresným
súdom Spišská Nová Ves sp.zn. 4T/59/2012. Po zistení právoplatného ukončenia uvedeného konania
uznesením sp. zn. 9C/45/2016-47 zo dňa 12.12.2016 súd v konaní pokračoval.

8. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to výzvou na úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť zo dňa 6.3.2015, rozpisom náhrady vynaložených nákladov zo dňa 13.7.2011,
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T59/2012-3004 zo dňa 28.10.2015, obžalobou
Okresnej prokuratúry č. XPv/XXX/XX-XX zo dňa 12.3.2012, oznámením Krajského riaditeľstva PZ v
Košiciach zo dňa 23.2.2012, zisťovaním podkladov k úrazu spôsobeného nehodou zo dňa 16.3.2011,

súhlasom poistenca a zistil tento skutkový stav:

9. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/59/2012-3004 zo dňa 28.10.2015 bol
Q. X. (žalovaný v 3. rade v tomto konaní) uznaný vinným z prečinu všeobecného ohrozenia podľa §
285 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 Trestného zákona, pretože dňa 1.4.2010 v Spišskej Novej Vsi ako

traťový výpravca Železníc Slovenskej republiky v Železničnej stanici Spišská Nová Ves počas jej bežnej
prevádzky, v rozpore s príslušnými predpismi na úseku železničnej dopravy a jej bezpečnosti, najmä s
článkami 1397, 1398 predpisu ŽSR Ž 1 (Pravidlá železničnej prevádzky), ktoré bol povinný dodržiavať,
na základe predchádzajúcej vzájomnej dohody s rušňovodičom - inštruktorom T. L., umožnil mu vykonaťv priestoroch železničnej stanice preskúšanie hnacieho dráhového vozidla, ktoré bolo v tom čase v
správkovom stave a následne mu za týmto účelom postavil aj posunovú cestu, avšak za prichádzajúci
osobný vlak, pričom v čase o 11.34 hod. v kilometri 173,3 na prvej koľaji v železničnej stanici počas tejto

skúšky došlo k nárazu predmetného hnacieho dráhového vozidla do tam odstaveného osobného vlaku,
v ktorom sa v tom čase nachádzalo minimálne 20 ľudí, následkom čoho došlo k usmrteniu troch ľudí
vrátane T. L. a k zraneniu viacerých osôb vrátane Y. Y., ktorý utrpel pomliaždenie až odreninu pravého
predkolenia s dobou liečenia do siedmich dní.

10. Žalobca bol rozsudkom sp. zn. 4T/59/2012-3004 zo dňa 28.10.2015 podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Uvedený rozsudok
nadobudol právoplatnosť 25.5.2016.

11. Obžaloba v uvedenej veci bolo podaná na tunajšom súde Okresnou prokuratúrou pod č. XPv/XXX/
XXXX dňa 12.3.2012.

12. Z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 4T/59/2012-3004 zo dňa 28.10.2015 bolo zistené,
že príčinami vzniku predmetnej železničnej nehody sa zaoberal aj Inšpektorát práce v Košiciach. Vo
svojich protokoloch Inšpektorát práce uviedol okrem iných nedostatkov zo strany Železníc Slovenskej
republiky (žalovaný v 2. rade v tomto konaní) porušenie § 6 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona č. 124/2006

Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na bod 25 Prevádzkového poriadku
Železničnej stanice v Spišskej Novej Vsi v tom, že v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
nevykonávali opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a neorganizoval prácu tak, aby
bol zachovaný poriadok a bezpečnosť dopravy, pretože bolo dovolené vyskúšanie hnacieho dopravného
vozidla v obvode Železničná stanica Spišská Nová Ves. Taktiež bol porušený § 9 ods. 1 zákona č.

121/2006 Z.z. v tom, že nekontrolovali a nevyžadovali dodržiavanie právnych a ostatných predpisov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečnej práce a bezpečných pracovných
postupov. Inšpektorát práce Košice v ďalšom protokole konštatoval aj u Železničnej spoločnosti Cargo
(žalovaný v 3. rade v tomto konaní) nedostatky a to porušenie § 6 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona č. 124/2006
Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na Prílohu č. 7 predpisu V25 v tom, že v

záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti
týkajúce sa práce tým, že nesprávnou organizáciou práce umožnil jazdu hnacieho dopravného vozidla
dňa1.4.2010včasejehoopravy. Ďalejtátospoločnosťporušila§9ods.1zákonač.121/2006Z.z.vtom,
že sústavne nekontrolovala a nevyžadovala dodržiavanie právnych predpisov tým, že nekontrolovala
činnosť zamestnancov zúčastnených na servisnej oprave hnacieho dopravného vozidla a umožnila

odchod tohto vozidla do obvodu železničnej stanice a jeho vyskúšanie. Uvedené nedostatky Inšpektorát
práce posúdil ako nedostatky, ktoré sú v príčinnej súvislosti s udalosťou. Inšpektorát práce konštatoval
aj to, že T. L. riadil hnacie dopravné vozidlo napriek tomu, že zamestnávateľom nebol na túto prácu
poverený.

13. Predmetná železničná nehoda bola vyšetrovaná aj Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky. Zo záverečnej správy z tohto vyšetrovania vyplynulo, že bezprostrednou
príčinou vzniku nehody bolo prekročenie stanovenej rýchlosti pri posune rušňovodičom posunujúceho
rušňa porušením technológie posunu. Ďalšou príčinou bol výkon rušňovej čaty v kabíne rušňovodiča.

14. Zo znaleckého posudku vypracovaného Výskumným a vývojovým ústavom železníc vyplynulo, že
na predmetnom hnacom dráhovom vozidle neboli zistené technické závady, ktoré mohli byť príčinou
nehodovej udalosti dňa 1.4.2010.

15. V trestnom konaní ustanovený znalec Ing. Miloslav Milčák, znalec v odbore doprava železničná,

odvetvie technický stav a odhad hodnoty koľajových vozidiel, technický stav zvršku, signalizačné a
zabezpečovacie zariadenie a nehody v železničnej doprave, v znaleckom posudku konštatoval, že
zodpovednými za vznik železničnej nehody je technológia jazdy rušňovodičom, technika brzdenia po
zistení, že hnacie dráhové vozidlo bude vchádzať do odbočky na obsadenú koľaj a navolenie voľnej
vlakovej cesty pre toto vozidlo na obsadenú koľaj tesne za predtým prichádzajúcim osobným vlakom. S

týmito závermi sa stotožnili aj znalci z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktorí v znaleckom
posudku za hlavnú príčinu nehody označili prekročenie stanovenej rýchlosti pri posune hnacieho
dráhového vozidla rušňovodičom, ktoré sa v priestoroch železničnej stanice za účelom preskúšania
mohlo pohybovať pri dodržaní najvyššej dovolenej rýchlosti 40 km/hod.16. Tunajší súd v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 4T/59/2012 vykonal rozsiahle dokazovanie.
Okrem iných vypočul aj svedka T.. K. U., ktorý v čase predmetnej nehody bol prednostom Strediska

riadenia trakcie v Spišskej Novej Vsi a bol priamym nadriadeným rušňovodičom - inštruktorom a
strojmajstrom. Dňa 1.4.2010 tento svedok poveril T. L., aby v Čiernej nad Tisou zdokumentoval určitý
úsek trate. Svedok nevedel o tom, že sa vykonáva oprava hnacieho dráhového vozidla a že sa na nej
podieľa T. L.. Jazdu, pri ktorej došlo k nehode nemožno posúdiť ako skúšobnú jazdu, pretože na takúto
jazdu bolo potrebné vyžiadať povolenie.

17. Na základe vykonaného dokazovania v trestnom konaní, tunajší súd v odôvodnení rozsudku
konštatoval, že značný podiel na predmetnej železničnej nehode mal T. L., ale aj vedenie oboch
spoločností, ktorých sa nehoda týkala.

18. Z oznámenia Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Úrad justičnej a kriminálnej polície zo dňa

23.2.2012 adresovanom žalobcovi, ktoré v konaní predložil žalobca, bolo zistené, že vyšetrovanie vo
veci železničnej nehody zo dňa 1.4.2010, ku ktorej došlo v železničnej stanici v Spišskej Novej Vsi bolo
ukončené dňa 30.11.2011 návrhom na podanie obžaloby na Q. X.. V oznámení bolo zároveň žalobcovi
oznámené, že znalec z odboru Doprava železničná v znaleckom posudku zo dňa 28.9.2010 sa vyjadruje
aj k príčinám vzniku predmetnej dopravnej nehody, kde uviedol porušenie konkrétnych ustanovení

prevádzkových a miestnych predpisov, predpisov týkajúcich sa údržby hnacieho dráhového vozidla,
platných noriem a požiadaviek na personál ako aj zákonných opatrení o prevádzke na dráhach a taktiež
uviedol osoby, ktoré to spôsobili, medzi ktorými bol aj nebohý T. L., ktorý ako rušňovodič - inštruktor v
čase udalosti viedol hnacie dráhové vozidlo a porušil legislatívne materiály a predpisy, príčinou ktorých
bol vznik nehodovej udalosti. Menovanému nebolo vznesené obvinenie, nakoľko trestné stíhanie je

neprípustné proti tomu, kto zomrel.

19. Výzvou zo dňa 6.3.2015 žalobca vyzval žalovaného v 2. rade na úhradu sumy 155,69
Eur pozostávajúcej z úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného konania
zamestnanca žalovaného Q. X. následkom čoho došlo k poškodeniu zdravia poistenca Y. Y. dňa

1.4.2010. Výzva bola doručená žalovanému v 2. rade podľa predloženej doručenky dňa 13.3.2015.
Zároveň žalobca predložil aj presný rozpis vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
Y. Y. v období od 1.4.2010 do 12.4.2011 poskytnutej v súvislosti s úrazom, ktorý menovaný utrpel pri
železničnej dopravnej nehode dňa 1.4.2010.

20. Z prehľadu náhrady vynaložených nákladov poistenca žalobcu Y. Y. zo dňa 13.7.2011 vyplýva,
že v období od 1.4.2010 do 12.4.2011 boli vynaložené náklady na zdravotnú starostlivosť menovaného
spolu vo výške 155,69 Eur. Výška jednotlivých položiek nákladov vyplýva z predmetného prehľadu,
pričom suma 6,36 Eur bola vynaložená na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, suma 35,76 Eur na
lekársku službu prvej pomoci, suma 9,60 Eur dopravnú starostlivosť, suma 99,38 Eur na špecializovanú

ambulantnú starostlivosť a suma 4,59 Eur na položku lekárne, výdajne, optiky a distribútori.

21. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistené a o zmene zákona o poisťovníctve,
poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,
ak ďalej nie je ustanovené inak.

22. Podľa § 9 ods. 7 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistené a o zmene zákona o
poisťovníctve, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo
jej zavineným protiprávnym konaním.

23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.25. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
26. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.
27. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

28. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

29. Podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak
je spôsobená
a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,

b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

30. Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví,

len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke
alebo vlastným konaním poškodeného.

31. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

32. Podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že
tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

33. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.2.2016 si žalobca uplatnil regresný nárok na náhradu

nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť jeho poistenca, s tým, že k úrazu resp. poškodeniu
zdravia u jeho poistenca došlo v dôsledku zavineného konania tretej osoby t.j. žalovaných. Vykonaným
dokazovaním bolo v konaní preukázané, že pri železničnej nehode, ku ktorej došlo dňa 1.4.2010 v
Železničnej stanici v Spišskej Novej Vsi, utrpel zranenia poistenec žalobcu Y. Y.. Žalobca vynaložil
náklady na zdravotnú starostlivosť menovaného, ktorá mu bola poskytnutá zdravotníckym zariadením v

súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel pri predmetnej nehode. Výšku nákladov vynaložených žalobcom na
zdravotnú starostlivosť žalovaní v konaní nenamietali, tieto skutočnosti preto poukazujúc na ustanovenie
§ 151 ods. 1 Civilného sporového konania, v konaní neboli sporné.

34. Spornou otázkou medzi stranami sporu bola otázka zodpovednosti žalovaných v 1. až 3. rade za

úraz poistenca žalobcu, ku ktorému došlo dňa 1.4.2010. Predmetom tohto konania je regresný nárok
žalobcu, teda nie jeho nárok na náhradu škody. Nárok si žalobca však uplatňuje od subjektov, ktoré
podľa jeho tvrdenia zodpovedajú za škodu vzniknutú jeho poistencovi. Žalobca navrhol žalovaných
v 1. až 3. rade zaviazať k úhrade ním vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť poistenca
spoločne a nerozdielne. Pri škode spôsobenej viacerými subjektmi t.j. pri spoločnej zodpovednosti

zákon dáva prednosť pravidlu spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti voči poškodenému s tým, že
vo vzájomnom pomere sa škodcovia vyporiadajú podľa ich účasti na spôsobenej škode. Solidárna
zodpovednosť sa uplatní vtedy, keď škodu spôsobilo spoločne viac škodcov. Nezáleží na tom, či ich
účasť spočívala v spoločnom zavinení škody alebo v ich objektívnej účasti na spôsobení škody resp.,
či ide o spoločnú zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby. Rozhodujúca je iba skutočnosť, že viaceré

osoby svojou činnosťou, prípadne nečinnosťou spoločne spôsobili inej osobe škodu. Súd však môže
svojím rozhodnutím, v odôvodnených prípadoch, vylúčiť solidárnu zodpovednosť tým, že rozhodne o
delenej zodpovednosti viacerých škodcov aj keď to žalobca nenavrhuje. V danom prípade má súd za to,
že u žalovaných v 1. až 3. rade je namieste zodpovednosť delená podľa miery ich účasti na spôsobení
škody. Nemožno totiž konštatovať, že k predmetnej železničnej nehode došlo spoločných konaním

žalovaných. Uvedené je zrejme aj vzhľadom na zistené príčiny tejto nehody, ako aj žalobcom tvrdený
skutkový stav v podanej žalobe. Aj keď teda ide o jeden nárok žalobcu, ktorý možno požadovať od
všetkých žalovaných, tento nárok je voči každému zo žalovaných založený na inom právnom dôvode.35. Žalovaní v 1. a 3. rade uplatnili v konaní námietku premlčania nároku žalobcu. Nárok poisťovne
uplatnený v tomto konaní, je právom poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalobca musel tieto náklady uhradiť spôsobom upraveným v

osobitných zákonoch, šlo teda o jeho zákonnú povinnosť. Nárok na úhradu vynaložených nákladov je
hmotnoprávnym nárokom poisťovne voči osobám zodpovedným za škodu a nie je preto právom na
náhraduškody.Ztohtodôvodusapremlčanietohtonárokupoisťovneneriadiúpravoupremlčanianároku
zo zodpovednosti za škodu. Nárok zdravotnej poisťovne sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe
podľa § 101 Občianskeho zákonníka a v danej veci je preto rozhodujúce, kedy žalobca mohol svoj nárok

na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči žalovaným vykonať po prvý raz. Právo
môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu.

36. Žalobca mal vedomosť o výške nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť dňa 13.7.2011.
Pokiaľ sa týka žalovaného v 1. rade na základe tvrdení žalobcu v podanej žalobe, nárok na náhradu
nákladov si voči žalovanému v 1. rade mohol žalobca uplatniť najneskôr po doručení mu oznámenia

Krajského riaditeľstva PZ Košice zo dňa 23.2.2012, z ktorého vyplynulo zavinenie zamestnanca
žalovaného v 1. rade T. L. na predmetnej nehode. Toto oznámenie žalobca obdŕžal dňa 24.2.2012.
Podľa názoru súdu tak všeobecná 3-ročná premlčacia doba najneskôr začala plynúť nasledujúcim dňom
t.j. 25.2.2012 a uplynula dňom 25.2.2015. Žaloba bola podaná na súde dňa 12.2.2016 t.j. po uplynutí
všeobecnej premlčacej doby a teda nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade je premlčaný.

37. U žalovaného v 3. rade vzhľadom na vedené trestné konanie voči žalovanému v 3. rade
došlo k zastaveniu premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka v dôsledku
uplatnenia nároku žalobcom v trestnom konaní. Premlčacia doba sa zastavuje - spočíva, ak veriteľ si
v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo inom príslušnom orgáne a v začatom konaní riadne

pokračuje. Uplatnením práva je aj uplatnenie nároku na náhradu škody pred orgánmi prípravného
trestného konania. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil v rámci prípravného konania a teda došlo
kzastaveniuplynutiapremlčacejdobyeštepredpodanímobžalobyvtrestnejveci,ktorábolapodanádňa
12.3.2012. Premlčacia doba mohla opätovne začať plynúť dňom po právoplatnosti trestného rozsudku,
ktorým bola uznaná vina žalovaného v 3. rade, ktoré bolo právoplatne ukončené až po podaní žaloby v

tejto veci. Nárok žalobcu voči žalovanému v 3. rade tak nie je premlčaný, pretože bol uplatnený v rámci
plynutia všeobecnej premlčacej doby.

38. V ďalšom sa súd zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou jednotlivých žalovaných, pričom vychádzal
z tvrdení žalobcu uvedených v podanej žalobe týkajúcich sa ich zavinenia na predmetnej železničnej

nehode.

39. U žalovaného v 1. rade žalobca zodpovednosť za predmetnú železničnú nehodu zo dňa 1.4.2010
odvodzoval od ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka t.j. ako zodpovednosť zamestnávateľa
zakonaniepoužitejosoby-zamestnancažalovanéhoT.L..Zodpovednosťzaškoduvzmysleuvedeného

ustanovenia je prípadom osobitnej zodpovednosti, v ktorom je upravená povinnosť uhradiť škodu
spôsobenú niekým iným. Predpokladom tejto zodpovednosti je vykonávanie činnosti, pri ktorej vznikla
škoda nie priamo zodpovedným subjektom t.j. právnickou resp. fyzickou osobou, ale vykonávanie
činnosti pre tento subjekt inými osobami, ktoré daná právnická resp. fyzická osoba zamestnáva alebo ich
prisvojejčinnostivyužíva.Takétoosobynevykonávajúprácuvlastnýmmenomanavlastnériziko,alepre

daný subjekt podľa jej pokynov resp. príkazov, prípadne v jej záujme. Podstatné však je, či konanie toho
kto škodu spôsobil, bolo v miestnej, časovej a vecnej súvislosti k plneniu úloh právnickej resp. fyzickej
osoby v rámci jeho činnosti. Nemôže ísť teda o konanie, ktorým škodca sledoval svoj vlastný záujem.
V tomto prípade je daná priama zodpovednosť škodcu. Táto tak nastáva v prípade, ak chovanie škodcu
nespadá do rámca činnosti právnickej resp. fyzickej osoby, pre ktorého prácu vykonáva tzv. exces.

40. Vykonaným dokazovaním, najmä z rozsudku tunajšieho súdu v trestnej veci je zrejme,
bezprostrednou a hlavnou príčinou železničnej nehody, ku ktorej došlo dňa 1.4.2010, bolo prekročenie
stanovenej rýchlosti hnacieho dráhového vozidla pri posune. Uvedené vozidlo v čase nehody riadil
rušňovodič T. L., ktorý v tom čase bol zamestnancom žalovaného v 1. rade. Menovaný T. L. bol vzhľadom

na jeho pracovné zaradenie - rušňovodič, inštruktor oprávnený riadiť predmetné vozidlo a k železničnej
nehodedošlovpracovnomčase.Napriektomumásúdzato,žekonaniemenovanéhonebolovmiestnej,
časovej a vecnej súvislosti s plnením jeho pracovných úloh pre zamestnávateľa - žalovaného v 3. rade. Z
oboznámeného rozsudku v trestnej veci vedenej proti žalovanému v 3. rade, najmä výsluchu svedka N..K. U., ako aj správ orgánov, ktoré nehodu vyšetrovali je zrejme, že T. L. bol v deň nehody poverený jeho
nadriadenýmtým,abyzdokumentovalurčitýúsektratemimoželezničnústanicuvSpišskejNovejVsi.Na
skúšobnú jazdu hnacieho dráhového vozidla, pri ktorej došlo k nehode tak nemal príslušné oprávnenie,

túto jazdu vykonal svojvoľne bez poverenia a vedomosti jeho zamestnávateľa. Jazdu hnacím dráhovým
vozidlomnevykonávalpodľaschválenéhoprogramupráce,riadilho,napriektomu,ženebolnatútoprácu
poverený zamestnávateľom. T. L. nemohol pritom samostatne rozhodovať o skúšobnej jazde hnacieho
dráhového vozidla. Z jeho strany, okrem uvedeného došlo aj k prekročeniu stanovenej rýchlosti vozidla,
tiež dovolil, aby v rušni sa nachádzali aj osoby, ktoré tam nemali čo robiť a tiež mal mať vedomosť o tom,

že posun v rámci stanice nie je možný. Vzhľadom na uvedené, hlavne na to, že T. L. nebol poverený jeho
zamestnávateľom na vykonanie jazdy hnacieho dráhového vozidla, túto jazdu vykonal svojvoľne, bez
vedomosti zamestnávateľa, nie je možné konštatovať, že menovaný v čase železničnej nehody, kedy
riadil hnacie dráhové vozidlo plnil svoje pracovné úlohy. V deň nehody mal plniť iné pracovné úlohy a
pokiaľ vykonával skúšobnú jazdu svojvoľne, porušil príkaz jeho nadriadeného. Jednalo sa teda o tzv.
exces, ktorý vylučuje zodpovednosť žalovaného v 1. rade ako zamestnávateľa T. L..

41. U žalovaného v 2. rade zodpovednosť žalobca, podľa tvrdení uvedených v podanej žalobe,
odvodzoval taktiež od ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka t.j. ako zodpovednosť
zamestnávateľa za konanie použitej osoby - zamestnanca Q. X., ktorý bol rozsudkom tunajšieho
súdu právoplatne uznaný vinným v súvislosti s touto železničnou nehodou z prečinu všeobecného

ohrozenia. Z rozsudku v trestnej veci bolo zistené, že menovaný Q. X. v rozpore s predpismi na
úseku železničnej dopravy a bezpečnosti, najmä Pravidlami železničnej prevádzky umožnil vykonávať
v priestoroch železničnej stanice preskúšanie hnacieho dráhového vozidla. Vzhľadom na pracovné
zaradenie žalovaného v 3. rade, ktorý bol a je zamestnaný u žalovaného v 2. rade ako traťový výpravca,
tento mal oprávnenie na povolenie posunu v rámci železničnej stanice aj na postavenie posunovej

cesty. V danom prípade však pri tejto práci porušil predpisy svojho zamestnávateľa. Pri porušení týchto
prepisov však konal v rámci rozsahu jeho pracovných úloh, teda nekonal vlastným menom a na vlastné
riziko, ale pre svojho zamestnávateľa a teda v jeho prípade sa nejednalo o žiaden exces. Konanie
žalovaného v 3. rade tak bolo v miestnej, časovej a vecnej súvislosti k plneniu pracovných úloh u
žalovaného v 2. rade a na tom nemení nič ani skutočnosť, že jeho konanie naplnilo znaky prečinu

všeobecného ohrozenia, pretože jeho činnosť spadala do rámca činnosti pre zamestnávateľa. V danom
prípade je tu teda daná zodpovednosť žalovaného v 2. rade ako zamestnávateľa žalovaného v 3. rade.

42. Žalovaný v 3. rade zodpovedá za nehodu ako zamestnanec žalovaného v 2. rade. Žalovaný
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti spôsobil škodu pri vykonávaní činnosti v rámci plnenia svojich

pracovnoprávnych povinností, ktoré vykonával pre inú osobu - svojho zamestnávateľa t.j. žalovaného v
2. rade. Žalovaný tak nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, pre koho túto činnosť
vykonával.

43. Na základe vyššie uvedených skutočnosti a na základe tvrdení žalobcu v podanej žalobe má súd

za to, že pasívne legitimovaným v tomto konaní je jedine žalovaný v 2. rade. Žalobu voči žalovaným
v 1. a 3. rade preto súd zamietol.

44. Zodpovednosť žalovaného v 2. rade ako zamestnávateľa žalovaného v 3. rade za predmetnú
železničnú nehodu súd určil v rozsahu 30 %. Pri určení výšky podielu žalovaného v 2. rade za túto

nehodu súd vychádzal z toho, že hlavnou a bezprostrednou príčinou vzniku predmetnej nehody bolo
konanie nebohéhoT.L.,ktorýbezpoverenianavykonanieskúšobnejjazdyhnaciehodráhovéhovozidla,
túto jazdu vykonal a tiež neprimeraná rýchlosť hnacieho dráhového vozidla riadeného nebohým, ktorého
podiel na nehode súd preto určil v 50 %. Na vzniku železničnej nehody sa okrem toho podieľali aj
iné dôvody resp. príčiny a to v rozsahu 20 %, ktoré vyplývajú z odôvodnenia rozsudku v trestnom

konaní. Ide o porušenie príslušných predpisov zo strany žalovaných v 1. a 2. rade. Z odôvodnenia
trestného rozsudku totiž vyplýva, že títo umožňovali vykonávanie skúšobných jázd v priestoroch
železničnej stanice aj pred touto nehodou, nevykonali opatrenia tak, aby bol zachovaný poriadok a
bezpečnosť dopravy, nekontrolovali a nevyžadovali dodržiavanie právnych predpisov, ktoré nedostatky
boli v príčinnej súvislosti s predmetnou nehodou. Žalobca však tieto skutočnosti v podanej žalobe

neuviedol ako dôvody, od ktorých odvodzuje zavinenie žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobca tak v tomto
smere neuniesol povinnosť tvrdenia. Súd v sporovom konaní môže pritom vychádzať len zo skutočností
tvrdených sporovými stranami a vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli. Povinnosť tvrdenia znamená,
že strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základeakých okolností jej vyplýva právo alebo povinnosti. nesplnenie povinnosti tvrdiť má pre stranu sporu
za následok sankciu v podobe prehry sporu. Keďže v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými
tvrdeniami sporových strán, nemohol v tomto konaní meritórne konštatovať zavinenie žalovaných v 1. a

2. rade na základe iných, než žalobcom uvedených skutkových tvrdení.

45. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 46,71 Eur t.j. 30
% zo žalovanej istiny a v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol. Súd tiež zamietol
žalobu voči žalovaným v 1. a 3. rade a to z už vyššie uvedených dôvodov.

46. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

47. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb.. Úrok z omeškania bol
žalobcovi priznaný odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie určenej žalobcom vo výzve
adresovanej žalovanému v 2. rade zo dňa 6.3.2015.

48. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

50. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

51. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

53. Žalovaní v 1. a 3. rade mali v konaní plný úspech, žaloba bola voči ním v celom rozsahu zamietnutá.
Vo vzťahu k týmto žalovaným preto súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a priznal im nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

54. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade mal žalobca úspech len čiastočný, preto v tomto prípade bolo
rozhodnuté o náhrade trov podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca, keďže žalovaných
navrhovalzaviazaťkúhradeistinyspoločneanerozdielne,požadovalodžalovanéhov2.radezaplatenie
istiny vo výške 155,69 Eur. Úspešný bol čo do úhrady sumy 46,17 Eur, ktorá predstavuje 30 % žalovanej

istiny. Neúspech mal čo do zaplatenia sumy 109,52 Eur (155,69 Eur mínus 46,17 Eur), ktorá predstavuje
70 % žalovanej istiny. Úspešnejší bol tak žalovaný v 2. rade a to v rozsahu 40 % (70 % mínus 30 %),
preto bol žalobca zaviazaný nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v uvedenom rozsahu.

55. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.