Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 7, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/882/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413206111
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6413206111.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Jana Krnáčovej ako členov senátu, v právnej
veci žalobcu W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. L. XXXX/XX, G. G., proti žalovanej B.. W. F., nar.
XX. XX. XXXX, bytom M. R. O. XX/XX, zastúpená Advokátska kancelária Liška & Partners, s. r. o., so
sídlom Andreja Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 235 926, v mene ktorej koná advokát a
konateľ Mgr. Adrián Líška, v konaní o náhradu škody na zdraví a iné o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/77/2013-234 z 27. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol v celom rozsahu žalobu žalobcu,
ktorou si uplatňoval voči žalovanej 4 nároky: náhradu škody na zdraví vo výške 18 000,- € + DPH
vo výške 3 420,- €, ktorá mala žalobcovi vzniknúť tým, že žalobca ako maloleté dieťa musel chodiť
na ozdravné pobytu do hôr a k moru, aby sa vyliečil z traumy a depresií, ktoré spôsobila žalobcovi
žalovaná pri vypracovaní znaleckého posudku pre účely konania vo veci starostlivosti o maloletých
vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 13P/431/2009. Druhým uplatneným nárokom bola

náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 4 000,- € + 750,- € DPH uplatnený s odôvodnením, že žalovaná
ako znalkyňa v znaleckom posudku č. 3/2011 zo dňa 26. 09. 2011 na strane 12 v časti odpovede na
otázky súdu konštatovala, že v záujme objektívneho posúdenia vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom by
bolo vhodné izolovať dieťa na určitý čas od obidvoch rodičov v ústavnom zariadení bez manipulatívnych
vplyvov a prípadného nátlaku na dieťa. Žalobca žiadal od žalovanej aj zaplatenie sumy 116,18 € spolu s
DPH vo výške 22,87 € na tom skutkovom základe, že sa o túto sumu žalovaná obohatila tým, že prevzala
odmenu ako znalkyňa duplicitne za ten istý znalecký úkon. Štvrtým navrhovaným výrokom rozhodnutia

žiadal žalobca žalovanej uložiť povinnosť zrušiť doplnok svojho znaleckého posudku č. 3/2011 zo dňa
03. 12. 2009, ktorý podľa názoru žalobcu vypracovala žalovaná svojvoľne potom, ako protiprávne a
svojvoľne vypočula maloletého žalobcu v škole.
1.1 Nárok na náhradu škody na zdraví posúdil súd prvej inštancie podľa § 444 a § 449 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia §
11 a § 13 Občianskeho zákonníka a majetkový nárok na zaplatenie 116,18 € s DPH podľa ustanovenia
§ 451 a nasledujúce OZ o bezdôvodnom obohatení. Uplatnené nároky nepovažoval súd prvej inštancie

za dôvodné ani čiastočne. Žalovaná bola do funkcie znalkyne ustanovená uznesením Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 13P/431/2009 z 28. 09. 2009 a bolo jej uložené vypracovať znalecký posudok a
zodpovedať konkrétne položené otázky. Okresný súd Prievidza neurčil znalkyni spôsob vyšetrenia
rodičov maloletého žalobcu a žalobcu, bolo na zvážení znalkyne, aké odborné kritériá pre vyšetrenieúčastníkov konania sp. zn. 13P/431/2009 zvolí. O odmene za vypracovanie znaleckého posudku
rozhodol Okresný súd Prievidza uznesením sp. zn. 13P/431/2009 z 13. januára 2012 tak, že znalkyni
priznal znalečné za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 431,14 € z rozpočtových prostriedkov

štátu. Doplňujúci výsluch vtedy maloletého žalobcu na deň 21. 11. 2012 v Základnej škole W. cesta, K.
nariadil Okresný súd Prievidza a vtedy maloletý žalobca sa tomuto výsluchu podľa zápisnice spísanej
Okresným súdom Prievidza dobrovoľne podrobil. Žalovaná ako znalkyňa teda nevykonala vyšetrenie
maloletého žalobcu dňa 21. 11. 2012 svojvoľne, ale na žiadosť súdu. Taktiež na žiadosť súdu doplnila
znalecký posudok č. 3/2011 a tento doplnok 05. 12. 2012 Okresnému súdu Prievidza doručila. Odmenu

a náhradu hotových výdavkov za vypracovanie doplnku k znaleckému posudku č. 3/2011 zo dňa 03. 12.
2012 vo výške 201,86 € priznal Okresný súd Prievidza znalkyni zo zálohy zloženej otcom maloletého
žalobcu jeho zákonným zástupcom vo výške 116,18 € a v sume 85,68 € z rozpočtových prostriedkov
súdu. Na základe týchto zistení dospel súdu prvej inštancie k názoru, že žalovaná neporušila žiadnu
právnu povinnosť, jej konanie ako znalkyne vo veci sp. zn. 13P/431/2009 nenapĺňa znaky protiprávneho
konania v príčinnej súvislosti, ktorým by vznikla žalobcovi škoda. Znalkyňa plniac si znaleckú úlohu,

odpovedala na otázky súdu. Obsah znaleckého posudku hodnotil Okresný súd Prievidza, ktorý sa v
konaní vo veci starostlivosti o maloletého žalobcu vyporiadal aj s návrhom znalkyne izolovať dieťa od
obidvoch rodičov za účelom objektívneho posúdenia vzťahu dieťaťa k obom rodičom. Prevzatím odmeny
za vypracovanie doplnku k znaleckému posudku sa znalkyňa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatila,
pretože preddavok na trovy dôkazu zložil otec žalobcu ako účastník konania sp. zn. 13P/431/2009

Okresného súdu Prievidza, nie žalobca. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca ako maloleté
dieťa pri vyšetrení znalkyňou dňa 21. 11. 2012 bolo nejakým spôsobom traumatizované, deprimované
a podobne.
1.2 Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd žalovanej proti žalobcovi náhradu trov konania i napriek
jej úspechu v konaní nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval súd prvej inštancie

„okolnosti danej veci, predmet sporu“ - bez bližšieho vysvetlenia ako aj skutočnosť, že žalobcom je
maloleté dieťa.

2. Za v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie maloletého žalobcu podal odvolanie jeho otec ako
zákonný zástupca maloletého dieťaťa dňa 15. 10. 2014. Súd prvej inštancie vyhodnotil odvolanie

maloletého žalobcu podané jeho zákonným zástupcom ako vadné podanie bez náležitostí riadneho
podania podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O. s. p.) a uznesením
č. k. 5C/77/2013-274 z 20. 10. 2014 vyzval zákonného zástupcu maloletého žalobcu o odstránenie
vád podania. Z reakcie žalobcu, v mene ktorého konal jeho zákonný zástupca, na túto výzvu súdu
prvej inštancie spolu s prvotným podaním bolo možné vecne posúdiť odvolanie žalobcu proti rozsudku

súdu prvej inštancie, proti ktorému žalobca namietal, že písomné vyhotovenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nezrozumiteľné, nejasné a neurčité z dôvodu, že v rozsudku nie sú „zapísané dôkazy a
dôkazné prostriedky, ktorých nezapísanie v odôvodnení rozsudku súdu mätie súd, účastníka konania,
maloletého žalobcu a jeho zákonného zástupcu a majú za následok pochybné, nezákonné rozhodnutie
súdu rozsudkom“. Žalobca chcel zabrániť opätovnému posúdeniu veci sudkyňou Okresného súdu Žiar

nad Hronom JUDr. Jarmilou Kasanovou, ktorej má podľa obsahu odvolania odvolací súd zabrániť v
pokračovaní a rozhodovaní súdneho konania pod sp. zn. 5C/77/2013 jej vylúčením z prejednávania a
rozhodovania veci. V ďalšom texte odvolania žalobca popísal chronologický priebeh konania na súde
prvej inštancie a znovu sa vrátil k dôvodom odôvodňujúcim uplatňované nároky žalobou. Zákonný
zástupca vtedy maloletého žalobcu v odvolaní tvrdil, že žalovaná ako znalkyňa už nebola oprávnená

dňa 21. 11. 2011 maloleté dieťa v Základnej škole K. vyšetrovať v miestnosti určenej na poskytovanie
prvej pomoci z dôvodu, že znalkyňa už jeden posudok podala a vyšetrenie maloletého sa priečilo
správe detskej lekárky maloletého žalobcu, ktorá neodporučila výsluch maloletého a popieral, že by
ako otec maloletého v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 13P/431/2009 zaplatil
preddavok na trovy dôkazu, z ktorých by mohol Okresný súd Prievidza uhradiť znalkyni odmenu za

doplnok znaleckého posudku vo výške 116,18 €. Ostatný text odvolania sa venuje konaniu Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 13P/431/2009 a obsahuje citácie z rozhodnutí Okresného súdu Prievidza a
Okresného súdu Žiar nad Hronom. Na viacerých miestach odvolania vyjadruje žalobca nespokojnosť
so spôsobom, akým viedla JUDr. Jarmila Kasanová prejednanie sporu a poukazuje na zákony a
medzinárodné dohovory, v ktorých sa vymedzuje záujem maloletého dieťaťa a povinnosti osôb konať

v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Žalobca navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie bez
odôvodnenia o čom a z akých dôvodov by mal znovu súd prvej inštancie konať.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.4. Žalobca dosiahol plnoletosť až 27. februára 2017. Do tohto dátumu v jeho mene v súlade s § 22
O. s. p. konal jeho zákonný zástupca (otec) z dôvodu, že žalobca nemohol pred súdom konať sám

ako účastník konania, pretože nemal plnú spôsobilosť na právne úkony. Všetky úkony uskutočnené
zákonným zástupcom vtedy maloletého žalobcu vyvolali účinky predpokladané zákonom a o odvolaní
podaného v mene maloletého žalobcu jeho zákonným zástupcom musel podľa § 470 ods. 1, 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), ktorý zrušil ku dňu 30. 06. 2016 Občiansky
súdny poriadok, rozhodnúť odvolací súd v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pretože

podľa§470ods.1,2C.s.p.nakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostiCivilnéhosporového
poriadku platí tento zákon, ak nie je ustanovené inak a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. Žalobca po
dosiahnutí plnoletosti žiadnym spôsobom nedal súdu na vedomie, že by sa jeho postoj ako dospelej
osoby k veci oproti stavu v čase jeho maloletosti zmenil. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že dôkazy vykonané súdom

prvej inštancie nebolo potrebné doplniť ani dokazovať, len z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§
380 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Súd prvej inštancie predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu vo veci
samej, nie aj na vylúčenie sudcu okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci. Tento postup

súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za správny. O vylúčenie sudkyne JUDr. Jarmily Kasanovej
z prejednávania a rozhodovania veci žiadal žalobca len potom, ako zákonná sudkyňa vec rozhodla
v neprospech žalobcu. V námietke zaujatosti a žiadosti o vylúčenie sudkyne z prejednávania a
rozhodovania veci vznášal námietky žalobca (jeho zákonný zástupca) len ako výtky proti postupu súdu
v konaní. Podľa § 15a ods. 5 O. s. p. v znení účinnom do 30. júna 2016, ak sa námietka zaujatosti

týkala len okolností uvedených v § 14 ods. 3 O. s. p. - okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní o
prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach, vec sa nadriadenému súdu na rozhodnutie
o vylúčení sudcu nepredkladala. Predseda Okresného súdu Žiar nad Hronom zákonnému zástupcovi
žalobcu listom z 22. 10. 2014 v zmysle § 16 ods. 2 O. s. p. oznámil, že vec nadriadenému súdu na
vylúčenie zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci nepredkladá z dôvodu nenaplnenia

zákonom stanovených predpokladov na predloženie veci. Napriek tomu odvolací súd sa zaoberal tým,
či vo veci nerozhodol vylúčený sudca, keďže jedným z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a)
O. s. p. v znení účinnom v čase podania odvolania žalobcom bolo aj tvrdenie vád uvedených v § 221
ods. 1, medzi ktoré bola radená aj vada uvedená v § 221 ods. 1 písm. g) O. s. p., že vo veci rozhodol
vylúčený sudca.

7. Ostatné odvolacie námietky žalobcu je možné podriadiť pod ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d)
a f) O. s. p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniamarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci).Žiaden
z odvolacích dôvodov nebol uplatnený dôvodne.

8. Vec napadla do senátu sudkyne JUDr. Jarmily Kasanovej dňa 17. mája 2013 a prvý úkon vo
veci uskutočnila zákonná sudkyňa už 27. mája 2013 a vo veci priebežne konala. Prvé pojednávanie
vo veci bolo nariadené na 13. novembra 2013, ktoré bolo odročené za účelom nariadenia ďalšieho
dokazovania. Zákonná sudkyňa vo veci rozhodla o všetkých procesných návrhoch žalobcu a jeho

zákonného zástupcu, obstarala dôkazy vo veci aj nad rámec návrhu sporových strán, v priebehu
konania reagovala na rôzne dopyty zákonného zástupcu žalobcu a vo veci rozhodla po prejednaní veci
na pojednávaní za účasti zákonného zástupcu žalobcu, žalovanej a jej právneho zástupcu. Zo spisu
odvolací súd nezistil, že by boli naplnené dôvody na vylúčenie sudkyne JUDr. Jarmily Kasanovej z
prejednávania a rozhodovania veci vymedzené v § 14 ods. 1 O. s. p. účinného v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie a že by teda vo veci rozhodol vylúčený sudca.

9. Pre posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody, náhradu nemajetkovej ujmy a zaplatenie peňažnej
pohľadávky vo výške 116,18 € s DPH, ako aj pre uloženie povinnosti znalkyni zrušiť doplnenieznaleckého posudku súd prvej inštancie zistil relevantný skutkový stav. Z príloh k návrhu doložených
žalobcom a kópie súdneho spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P/431/2009 vyhotovenej
Okresným súdom Žiar nad Hronom mal súd prvej inštancie preukázané, že sa vo veci sp. zn.

13P/431/2009 Okresného súdu Prievidza rozhodovalo o návrhu otca R.. W. W. o zmene výchovného
prostredia maloletého W. W., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky.
Rozsudkom č. k. 13P/431/2009-547 zo 7. februára 2013 Okresný súd Prievidza zmenil rozsudok
Okresného súdu Prievidza č. k. P/95/99-11 z 20. apríla 1999 tak, že maloletého W. W. zveril do osobnej
starostlivosti otca s oprávnením i povinnosťou maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok

a matke určil vyživovaciu povinnosť a styk s maloletým. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5CoP/1/2013 z 31. 07. 2013 dňa 04. 10. 2013.
Rozhodnutiu Okresného súdu Prievidza predchádzalo okrem iného aj znalecké dokazovanie nariadené
Okresným súdom Prievidza znalkyňou PhDr. W. F. (žalovanou v prejednávanej veci), ktorá na žiadosť
Okresného súdu Prievidza vypracovala znalecký posudok č. 3/2011 z 26. 09. 2011, ktorý na žiadosť
súdu doplnila po vyšetrení maloletého dieťaťa v prítomnosti kolízneho opatrovníka a sudkyne dňa 21. 11.

2012. Nie je pravdivé tvrdenie odvolateľa, že žalovaná ako znalkyňa uskutočnila vyšetrenie maloletého
dňa 21. 11. 2012 v základnej škole svojvoľne. Na č. l. 77 spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom v
prejednávanej veci je založená kópia prípisu Okresného súdu Prievidza z 20. 11. 2012 adresovaná
žalovanej B.. W. F., ktorým predvoláva znalkyňu k výsluchu maloletého nariadeného na 21. 11. 2002
v priestoroch Základnej školy W. cesta XX, K. s tým, že účasť znalkyne je nevyhnutná z dôvodu

potreby vypracovať doplnok k znaleckému posudku č. 3/2011 a zodpovedanie otázok, ktoré v znaleckom
posudku nemohli byť zodpovedané z dôvodu nemožnosti výsluchu maloletého dieťaťa. Okresný súd Žiar
nad Hronom si zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P/431/2009 vyhotovil aj kópiu uznesenia č.
k. 13P/431/2009-505 z 12. decembra 2012, ktorým Okresný súd Prievidza priznal znalkyni B.. W. F. za
vypracovanie doplnenia znaleckého posudku č. 3/2011 zo dňa 03. 12. 2012 odmenu vo výške 199,16 €

a náhradu hotových výdavkov vo výške 2,70 €, ktoré sa mali znalkyni vyplatiť zo zloženej zálohy otcom
maloletého R.. W. W. vo výške 116,18 € evidovanej pod položkou registra Okresného súdu Prievidza
14-60/12, číslo účtovného dokladu 55-9-12 vo výške 116,18 € a vo zvyšku z rozpočtových prostriedkov
súdu. Týmto listinným dôkazom je vyvrátené tvrdenie otca žalobcu, že preddavok na trovy dôkazu v
konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 13P/431/2009 nezložil a že odmena znalkyni

Okresným súdom Prievidza nebola hradená z ním zloženého preddavku.

10. Správne sú aj skutkové zistenia súdu prvej inštancie vzťahujúce sa na dôvod a spôsob
konania žalovanej pri vypracovaní znaleckého posudku pre účely konania vedeného vo veci sp.
zn. 13P/431/2009 na Okresnom súde Prievidza. Žalovaná všetky úkony a vyšetrenia vykonala len

v súvislosti s ustanovením do funkcie znalca pre súdne konanie, z rámca uložených úloh súdom
nevybočila a v znaleckom posudku neuviedla žiadne také závery, ktoré by mohol súd hodnotiť ako
neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. Žalovanej ako znalkyni z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia uložil Okresný súd Prievidza zodpovedať otázky, aký je telesný a duševný
vývoj maloletého dieťaťa v čase vyhotovenia znaleckého posudku, aké sú citové vzťahy maloletého

k jeho rodičom a priateľovi matky a naopak, aké je správanie sa maloletého v prítomnosti otca bez
účasti matky a naopak, ktorý z účastníkov otec, či matka spôsobom svojho života, názormi na výchovu,
osobnostnými a morálnymi vlastnosťami dáva lepšiu záruku, že sa dokáže riadne postarať o maloleté
dieťa a akým spôsobom upravený styk rodiča, ktorému nebude dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
bude v záujme maloletého. Zo znaleckého posudku č. 3/2011 vyhotoveného žalovanou 26. 09. 2011 je

zistiteľné, že otec spoločne s vtedy maloletým W. odmietli absolvovať vyšetrenie u znalkyne, práve z
tohto dôvodu nariadil Okresný súd Prievidza dodatočné vyšetrenie maloletého znalkyňou v priestoroch
základnej školy.

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Pri škode na zdraví podľa § 444 OZ a § 449 ods. 1 OZ sa jednorázovo odškodňujú
bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia, aj účelné náklady spojené s liečením.

12. Žalobca v konaní nielenže nepreukázal také konanie žalovanej, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti
so vznikom ním tvrdenej škody, ale ani existenciu škody na zdraví vo forme bolestného alebo

sťaženia spoločenského uplatnenia, či účelne vynaložených nákladov spojených s liečením. Základným
predpokladom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Žiadna z týchto zákonom vyžadovaných predpokladovv konaní preukázaná nebola, preto správne súd prvej inštancie žalobu o náhradu škody vo výške 18
000,- € spolu s DPH vo výške 3 420,- € zamietol.

13. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká fyzickej
osobe, do práva na ochranu osobnosti ktorej bolo zasiahnuté neoprávneným zásahom iba v prípade,
že by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Správny je
záver súdu prvej inštancie, že žalovaná žiadnym spôsobom nezasiahla do práva na ochranu osobnosti

žalobcu, nebol preukázaný žiadny neoprávnený zásah z jej strany, ani znížená dôstojnosť alebo vážnosť
žalobcu. V tomto smere žalobca v priebehu celého konania nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia,
za neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv považoval iba názor znalkyne vyjadrený v závere
znaleckého posudku č. 3/2011 z 26. 09. 2011, že „v záujme objektívneho posúdenia vzťahu dieťaťa k
obidvom rodičom by bolo vhodné izolovať dieťa na určitý čas od obidvoch rodičov v ústavnom zariadení
bez manipulatívnych vplyvov a prípadného nátlaku na dieťa“. Tento výrok znalkyne nehodnotí odvolací

súd zhodne so súdom prvej inštancie ako zasahujúci do právom chránených práv žalobcu. Nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanej žalobcovi nevznikol z dôvodu neexistencie neoprávneného
zásahu.

14. Z vyjadrení žalobcu v priebehu konania nie je celkom pochopiteľná jeho žiadosť o uloženie povinnosti

znalkyni zrušiť doplnok svojho znaleckého posudku č. 3/2011 vypracovaný 03. 12. 2012 z hľadiska toho,
čo by rozhodnutím súdu v takomto znení žalobca dosiahol. Súd prvej inštancie zo spisu Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 13P/431/2009 zistil, že doplnok znaleckého posudku bol vypracovaný na základe
uznesenia Okresného súdu Prievidza o ustanovení žalovanej do funkcie znalca a uložení znaleckej
úlohy. Znalecké dokazovanie podľa § 127 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.

júna 2016 využíval súd, ak na posúdenie určitých skutočností boli potrebné odborné znalosti. Súd podľa
§ 127 ods. 1 O. s. p. ukladal znalcovi znalecké úlohy a znalec mohol podľa § 12 zákona č. 382/2004
Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch odmietnuť vykonať znalecký úkon len v zákonom
vymedzených prípadoch. Žalovaná si vypracovaním doplnku znaleckého posudku plnila povinnosti
súdom ustanoveného znalca, doplnok k znaleckému posudku si vyžiadal Okresný súd Prievidza, preto

neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, na základe ktorého by mohol súd prejednávajúci inú vec uložiť
znalcovi povinnosť zrušiť svoj posudok vypracovaný na základe rozhodnutia súdu v inej veci.

15. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žaloba žalobcu nebola dôvodná ani čiastočne a súd prvej inštancie
ju správne zamietol z dôvodov uvedených v jeho rozhodnutí.

16. Žalovaná, ktorej súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov prvoinštančného konania voči
neúspešnému žalobcovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa odvolanie proti tomuto výroku ako
dotknutá strana nepodala. Odvolací súd preto viazaný rozsahom odvolania žalobcu môže iba
konštatovať, že takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie zákonné ustanovenia účinné v čase jeho

rozhodovania dovoľovali.

17. O trovách odvolacieho konania v súlade s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p., ktoré podľa § 396
ods. 1 C. s. p. platia aj pre odvolacie konanie a úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu z dôvodu, že žalovaná mala v konaní

pred odvolacím súdom plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s.
p. súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).