Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/73/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713203832
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713203832.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľky Ing. B. U., bytom
W., P. XXX/XX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Rudolfom Adamčíkom, so sídlom W., D. X/A,
P.O.BOX XX, proti odporcovi Imperial VITAMINS, s.r.o., so sídlom Vrútky, Horná 13, IČO: 45 535 205,
právne zastúpený advokátkou JUDr. Gabrielou Reichovou, so sídlom P., Q. A.. X, o ochranu osobnosti a
zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 5C/37/2013-269 zo dňa 17. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdzamietol(vcelomrozsahu)návrhnavrhovateľky.Vychádzalztoho,

že na zmluvnom základe (zmluva o spolupráci na reklame, propagačnej činnosti a inzercii z 1.1.2012;
ďalej len zmluva o spolupráci) bola realizovaná propagácia produktu odporcu Super PRSIA + štíhla
línia (Ďalej len Super prsia) prostredníctvom fotografie navrhovateľky a sloganov „odporúča B. U.“ alebo
„Prirodzene krásna...odporúča B. U.“. Zároveň odporca uzavrel 1.5.2011 licenčnú zmluvu s P. L., ktorý
vlastnou duševnou činnosťou vytvoril dotknuté fotografické dielo zobrazujúce navrhovateľku. V zmysle
tejto zmluvy bolo dielo vytvorené so súhlasom navrhovateľky, vrátane jej súhlasu na jeho ďalšie použitie
bez akéhokoľvek územného či vecného obmedzia. Podľa názoru okresného súdu mala licenčná zmluva

zásadný význam, v ktorej súvislosti doplnil, že pokiaľ odporca používal k propagácii svojich produktov
podobizeň navrhovateľky aj po 30.9.2012, činil tak na základe licenčnej zmluvy a bez označenia vzťahu
navrhovateľky k prezentovanému produktu.
Okresný súd zdôraznil, že navrhovateľka používanie vlastnej podobizne v čase od 1.1.2012 do
30.9.2012 nenamietala; problém videla v tom, že po 30.9.2012 sa jej podobizeň používala i s
reklamou na ďalšie produkty (najmä afrodiziaká), s ktorými sa ona nestotožňovala. V zmluve účastníkov
nebola pritom osobitne riešená situácia po jej ukončení, t.j. predovšetkým otázka odstraňovania

propagačných materiálov (najmä veľkých billboardov). Okresný súd mal za to, že navrhovateľka musela
byť uzrozumená s tým, že tieto materiály po ukončení zmluvy nebudú okamžite odporcom odstraňované.
Zároveň navrhovateľka nepreukázala, že by počas trvania zmluvy o spolupráci namietala rozmiestnenie
produktov na webovej stránke odporcu. Z predložených listinných dôkazov navrhovateľkou pritom
nevyplynulo, že by jej podobizeň bola umiestnená v spojení s inými produktmi, naopak bola súčasťou
samostatného orámovania v rámci propagácie produktu Super prsia.
Okresný súd uzavrel, že navrhovateľka nepreukázala, že by odporca vyvinul činnosť, ktorou by sledoval

propagácia produktu „Aphrodisia“ navrhovateľkou; celkovo teda nedošlo konaním odporcu k zníženiu
vážnosti navrhovateľky ako fyzickej osoby. Nevylúčil, že jednotlivo pri prezeraní webových stránok
odporcu došlo k prípadnému spojeniu navrhovateľky s inými produktmi než sú Super prsia. Zo strany
navrhovateľky v danom smere nebola preukázaná ani značná intenzita zásahu do jej dôstojnosti, cti avážnosti. V tejto spojitosti okresný súd dodal, že svedkovia navrhnutí navrhovateľkou žiaden zásah do
jej práv neprezentovali v období trvania zmluvy o spolupráci (do 30.9.2012), ale následne prezentovali
takýto zásah v období prelomu rokov 2012 až 2013, aj keď v podstate nedošlo k žiadnej zmene na strane

odporcu pri propagácii jeho výrobkov. Hoci okresný súd „sa vedel stotožniť“ s tým, že navrhovateľka
nežiadala ospravedlnenie (aby sa dotknuté súvislosti opakovane nevyskytli v médiách), zohľadnil pri
posudzovaní dosahu, resp. vplyvu na jej okolie i túto skutočnosť.
Rozhodnutie o trovách konania si vymienil na „samostatné rozhodnutie po právoplatnosti vo veci samej“.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala
jeho zmeny tak, že návrhu bude v plnej miere vyhovené. Poukazovala na to, že dôvodom uplatňovania
nároku voči odporcovi je, že tento po uplynutí trvania zmluvy o spolupráci naďalej používal podobizeň
navrhovateľky na propagáciu svojich produktov na billboardoch a predovšetkým na jeho webovej
stránke. Zdôrazňovala rozdiel medzi súhlasom so zhotovením fotografie a súhlasom na jej ďalšie
použitie, pričom tvrdila, že P. L. súhlas na ďalšie používanie jej podobizne nedala. Navyše, je potrebné

vždy väčšiu mieru ochrany poskytnúť osobnostnému právu zobrazovanej osoby, než vlastníckemu právu
autora fotografie. Z toho vyplýva, že odporca nemal po 30.9.2012 žiaden súhlas navrhovateľky na
používanie jej podobizne, pričom bolo „vecou“ odporcu, aby sa dohodol s reklamnými agentúrami na
odstraňovaní podobizne navrhovateľky z billboardov.
Navrhovateľka ďalej tvrdila, že po 30.9.2012 varioval odporca obsah jeho webovej stránky a ešte aj

napríklad 12.2.2013 používal slogan „odporúča B. U.“. Pred 30.9.2012 pritom odporca podobizňou
navrhovateľky nikdy v spoločnom okne nepropagoval s výrobkom Super prsia aj afrodiziaká; po
uvedenom dátume tak činil „systémovo a trvale“. Nerešpektoval pritom nesúhlas prezentovaný
navrhovateľkou už 8.1.2013; naopak, ešte i v roku 2014 používal podobizeň navrhovateľky na vlastnej
webovej stránke. Navrhovateľka zopakovala, že zo svedeckých výpovedí bolo preukázané, že sa stala

terčom posmeškov a vnímala tiež riziko, že ju budú ľudia spájať s poskytovaním „služieb pre pánov“;
obdobne nebola - naproti pôvodnému zámeru - súčasťou kalendára na rok 2013 charitatívneho projektu
Slobody zvierat.

Odporca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôrazňoval, že navrhovateľka nebola nikdy počas

ich spolupráce, ani po jej skončení, v reklamnej kampani spájaná s iným produktom odporcu než
produktom Super prsia; navrhovateľka opak uvedeného nepreukázala. Zároveň z licenčnej zmluvy s
P. L. je výslovne zrejmé, že navrhovateľka dala súhlas s ďalším použitím jej podobizne. V súvislosti
billboardovou kampaňou odporca uviedol, že po 30.9.2012 nekontrahoval žiadne ďalšie reklamné
billboardy s vyobrazením navrhovateľky, pričom táto si nevymienila podmienku, že bezprostredne po

ukončení spolupráce majú byť billboardy prelepené; takáto prax je v reklamných kampaniach navyše
vysoko neštandardná.
Odporcapoukázaltiežnato,žeaknavrhovateľkatvrdí,žeprijejosobnejúčastinapropagačnýchakciách
odporcu bolo zrejmé, že propaguje iba produkt Super prsia, rovnaká situácia sa týka i jej vyobrazenia na
webovej stránke odporcu, štruktúru ktorej odporca v priebehu konania podrobne vysvetlil. Ani svedkovia

navrhnutí protistranou - podľa odporcu - nepreukázali, že by on spájal podobizeň navrhovateľky s
propagáciou napr. afrodiziák. Obdobne nebola preukázaná značná intenzita (tvrdeného) zásahu do práv
navrhovateľky, keďže súvisiace vyjadrenia svedkov boli príliš všeobecné.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1

O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

V súvislosti s billboardovou propagáciou produktu odporcu Super prsia využívajúcou podobizeň
navrhovateľky nedošlo zo strany odporcu k žiadnemu konaniu, ktoré by zakladalo zásah do

osobnostných práv navrhovateľky. Nebolo nielen preukázané, ale ani navrhovateľkou konkrétne
skutkovo tvrdené, že by odporca v období po 30.9.2012, t.j. po ukončení zmluvy o spolupráci dojednal s
reklamnými, či inými agentúrami „prevádzkujúcimi“ billboardové plochy propagáciu dotknutého produktu
alebo iných svojich produktov s využitím podobizne navrhovateľky. Rovnako navrhovateľka ani len
netvrdila, že by v rámci billboardovej kampane bola jej podobizeň vyobrazená tak, že by bola/mohla byť

jej osoba spájaná s iným produktom odporcu ako produktom Super prsia.
Náležitou je taktiež argumentácia odporcu, že navrhovateľka si neuplatnila v rámci dohody o spolupráci
požiadavku okamžitého skončenia propagácie produktu Super prsia s jej podobizňou po uplynutí doby,
na ktorú bola dohoda o spolupráci uzavretá, t.j. po 30.9.2012. Neobstojí tvrdenie navrhovateľky, žebolo „vecou“ odporcu uvedené dojednať s reklamnými partnermi. Takáto povinnosť odporcu zo zmluvy
o spolupráci nevyplýva a navrhovateľka ani len neuvádza, na akom zmluvnom, resp. inom právnom,
základe by mala dotknutá povinnosť zaťažovať navrhovateľa. Naproti tomu odporca preukázal, že

billboardovú kampaň kontrahoval len na obdobie do 30.9.2012.
Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že je všeobecne známou skutočnosťou, že
billboardové reklamy zostávajú na jednotlivých pútačoch/nosičoch aj v čase, keď už nie sú aktuálne
(napr. billboardy spojené s volebnými kampaňami kandidátov, resp. politických strán a hnutí v rámci
rôznych volieb, či reklamy na rozličné kultúrne a športové podujatia).

Navrhovateľka zásah do jej osobnostných práv (prioritne) spájala s tým, že odporca po uplynutí doby,
na ktorú bola uzavretá zmluva o spolupráci, používa na svojich webových stránkach jej podobizeň
na propagáciu aj ďalších produktov, predovšetkým afrodiziak. Na dosiahnutie úspechu v konaní pri
takejto konštrukcii podstaty svojho nároku na nemajetkovú ujmu (mimo vyššie rozoberanej súvislosti
billboardovej kampane) bolo povinnosťou navrhovateľky preukázať, že po 30.9.2012 došlo k zmene

webových stránok odporcu v tom smere, že jej podobizeň je používaná nielen v súvislosti s propagáciou
produktu Super prsia, ale aj v spojitosti s propagáciou afrodiziak.

Predmetné dôkazné bremeno zo strany navrhovateľky unesené nebolo. Navrhovateľka neprodukovala
(a to ani vo forme označenia dôkazu) žiaden dôkaz o tom, akým spôsobom bola jej podobizeň využívaná

na propagovanie produktu Super prsia na webových stránkach odporcu do 30.9.2012. Inými slovami,
nepreukázala, že by po uvedenom dátume odporca začal využívať jej fotografiu na propagáciu aj
afrodiziak, či aspoň to, že došlo k takej zmene vizuálnej podoby webových stránok odporcu, v zmysle
ktorej podobizeň navrhovateľky - na rozdiel od predchádzajúceho stavu - slúži k propagácií aj afrodiziak.
Obdobne navrhovateľka konkrétne skutkovo netvrdila, v čom vizualizácia webových stránok odporcu

mala odporovať dojednaniam pod bodom 2 Prílohy č. 1 ku zmluve o spolupráci.
Dokonca z hľadiska konkrétnych skutkových tvrdení navrhovateľka až v odvolacom konaní po prvý krát
výslovne uviedla, že po 30.9.2012 došlo k zmene webovej stránky odporcu a používanie podobizne
navrhovateľky v jednom okne s afrodiziakami bolo/je „systémové a trvalé“. Takto skutkovo svoj nárok
navrhovateľka však nevymedzila v návrhu na začatie konanie, ani v rámci výsluchu na pojednávaní

dňa 28.5.2013 a napokon ani v záverečnom vyjadrení (ktorého písomná podoba je založená na č.l.
250 až 253). Aj pokiaľ by odvolací súd pripustil, že z celkového kontextu vyjadrení procesnej strany
navrhovateľky nejde o novú - v odvolacom konaní neprípustnú skutočnosť (§ 205a O.s.p.), nič by
to nezmenilo na vyššie uvedenom konštatovaní o neunesení dôkazného bremena navrhovateľkou o
(tvrdenej) zmene webových stránok odporcu.

Z konštatovaných dôvodov je vecne správnym rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu
navrhovateľky. Bez ohľadu na zásadné stanovisko v merite veci krajský súd dopĺňa niekoľko poznámok
k širším súvislostiam prejednávaného prípadu.
Je síce náležitým vyjadrenie navrhovateľky, že uplatňovanie finančnej náhrady nemajetkovej ujmy nie

je podmienené súčasným uplatňovaním nároku na ospravedlnenie a upustenie od neoprávneného
zásahu, ale za situácie, kedy za úplne (kardinálne) neprípustné považovala ďalšie používanie svojej
podobizne na webových stránkach odporcu, nezodpovedá jej v konaní opakovane prezentovanému
postoju neuplatňovanie (aj) nároku na upustenie od neoprávnených zásahov. Vysvetlenie procesnej
strany navrhovateľky v tom smere, že v prípade úspechu v konaní odporca od uvedeného sám upustí,

(minimálne) vyznieva veľmi nepresvedčivo.
Primeraným je taktiež vyjadrenie navrhovateľky o rozdielnosti súhlasu s vyhotovením podobizne
(fotografie) a súhlasu s jej ďalším používaním. Rovnako v tejto spojitosti navrhovateľka až v odvolaní
jednoznačne tvrdí, že P. L. (autorovi fotografie používanej na propagáciu produktu Super prsia) nedala
súhlas na ďalšie použitie dotknutej fotografie. Uvedené však rozhodne nie je v súlade s výslovným

vyjadrením bezprostredne navrhovateľky, ktorá na pojednávaní dňa 28.5.2013 vypovedala: „Ja som
súhlasila, aby boli fotografie použité v médiách, ale na účely pre mňa“. Hoci možno okresnému súdu
vytknúť určitú nedôslednosť v tom zmysle, že nepožadoval spresnenie predmetnej odpovede (osobitne,
ak licenčnú zmluvu, ktorej sa takýto súhlas týkal, považoval za zásadnú), určite z daného vyjadrenia
nevyplýva absolútny nesúhlas s ďalším použitím fotografie, ako sa snaží v odvolacom štádiu tvrdiť strana

navrhovateľky.
Na druhej strane neobstojí ani tvrdenie odporcu, že po ukončení zmluvy o spolupráci, t.j. po 30.9.2012
už bola používaná v kampani len podobizeň navrhovateľky bez súvisiaceho (odporúčajúceho) sloganu.
Z vykonaného dokazovania, osobitne z notárskych zápisníc osvedčujúcich podobu webových stránokje zrejmé, že napríklad 25.1.2013, či 12.2.2013 je na facebooku pri produkte Super prsia uvedené
„odporúča B. U.“. Nadväzne je na mieste konštatovať, že (minimálne) v danom rozsahu došlo zo strany
odporcu k porušeniu zmluvného vzťahu s navrhovateľkou. Obdobne z hľadiska záväzkového vzťahu

účastníkov odporca uspokojivo nevysvetlil, prečo súčasne s nekontrahovaním v období po 30.9.2012
ďalších billboardov s podobizňou navrhovateľky, neprestal v danom období používať jej podobizeň na
propagáciu produktu Super prsia aj na internete.

Krajský súd dotknuté širšie súvislosti uviedol tiež z toho titulu, že môžu slúžiť na rozhodovanie o

trovách konania z pohľadu tzv. „spravodlivého usporiadania vzťahov“, ktorý pojem v otázke trov pomerne
štandardne používa Európsky súd pre ľudské práva. Samotné (procesné) rozhodnutie okresného súdu
o „ponechaní“ rozhodovania o náhrade trov konania na čas po právoplatnosti meritórneho rozsudku
v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. je pritom vecne správne a zodpovedá konkrétnostiam súdenej veci. V
dotknutom rozhodnutí okresný súd rozhodne i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.