Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 16, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010036
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010036.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti obžalovaného N. N., nar. XX.X.XXXX v H., pre
zločin kupliarstva podľa § 367 ods.,1, ods.3 Tr.zák. v spojení s § 139 ods.1 písm.a) Tr.zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 5.8.2016, sp.zn. 3T/9/2016, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 16. mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného N. N. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 5.8.2016, sp.zn. 3T/9/2016 bol obžalovaný
N. N. uznaný vinným zo zločinu kupliarstva podľa § 367 ods.1, ods.3 Tr.zák. v spojení s § 139 ods.1
písm.a) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že od januára 2014 do konca mája 2014 v meste Handlová
zlákalpodsľubomzárobkumaloletúO.L.,nar.XX.X.XXXX,navykonávanieprostitúcieanáslednepreňu

zabezpečil najmenej štyri stretnutia, za účelom vykonania pohlavného styku a iných sexuálnych praktík
s nezistenými osobami, za vykonanie ktorých dostala maloletá finančnú odmenu, pričom mal celý čas
vedomosť o tom, že maloletá O. L. ešte nemá 15 rokov.

Za to bol odsúdený podľa § 367 odsek 3 Trestného zákona, § 51 odsek 1 Trestného zákona k trestu
odňatia slobody v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom nad správaním obvineného v skúšobnej dobe,

výkonktoréhomubolpodľa§49odsek1písmenoa)Trestnéhozákonaa§51odsek2Trestnéhozákona
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Podľa § 51 odsek 4 písmeno g), j) Trestného
zákona obžalovanému prikázal v skúšobnej dobe podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom sociálnemu výcviku, zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o
zamestnanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním
obžalovaný N. N. proti výroku o vine a treste. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom
obhajcu uviedol, že výrok o vine a treste rozsudku považuje za nesprávny, nakoľko prvostupňový súd
nesprávnevyhodnotildôkaznúsituáciuazaložilsvojerozhodnutieovineatrestelennazákladevýpovedí
V. Q. (poškodenej) ako v prípravnom konaní, tak aj v konaní pred súdom. V konaní pred súdom bolo
jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že táto rozhodujúca svedkyňa je nevierohodnou osobou,

že si vie vymýšľať a klamať, čo potvrdili viacerí svedkovia ako napr. C. Q., K. F., A. N., pričom i samotný
prvostupňový súd vo svojom odôvodnení konštatoval určité rozpory a rozdiely vo výpovediach svedkyne
oproti prípravnému konaniu, no tieto podľa súdu je možné odôvodniť jej vekom a mentálnou úrovňou.
S týmto tvrdením prvostupňového súdu obžalovaný nesúhlasil, pričom poukázal na to, že on so svojou
družkou (svedkyňa V. Q.) oznámili starej mame poškodenej (svedkyňa V. Q.), že jej vnučka chodí často
s chlapcami a vykonáva sex s nimi za peniaze a tá ju za toto karhala, pričom poškodená ju neposlúchala

a nerešpektovala, stále utekala za chlapcami a vymyslela si toto obvinenie na obžalovaného, keďže
sa dozvedela od koho to stará mama vie. Hnev na obžalovaného a jeho manželku, pomstiť sa mu,sú motívom výpovedí poškodenej. Stará mama poškodenej V. Q. nehovorila pravdu na hlavnom
pojednávaní,žesaopoškodenejčorobí,nerozprávalasobžalovaným.Vyjadrilasalen,žesi"nepamätá"
že by sa s dcérou, manželkou obžalovaného, o poškodenej rozprávali. Dokazovaním bolo preukázané,

že poškodenú na vykonávanie činností, ktorá spadá pod zákonom vymedzený a definovaný pojem
prostitúcia, predávala K. C., ktorá či už osobne alebo i cez sociálne internetové siete (facebook)
zabezpečovala pre poškodenú sexuálne služby. Toto potvrdili v konaní pred súdom svedkovia C. Q., I. L.,
K. F., V. Q., A. N.. Z dokazovania vyplynulo množstvo rozporov a rozdielov vo výpovediach, s ktorými sa
súd správne nevysporiadal a vznikli tak pochybnosti o správnosti skutkových zistení. Súd prvého stupňa

aplikoval len určité okolnosti, ktoré boli významné pre rozhodnutie a nezohľadnil aj konkrétne dôkazy
a okolnosti svedčiace v prospech obžalovaného. Preto napadnutý výrok o vine považuje za nesprávny,
nakoľko nevychádza z objektívneho posúdenia a vyhodnotenia všetkých dôkazov a je teda v rozpore so
zásadami trestného poriadku. Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. b),
písm. c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok, nakoľko pre objektívne posúdenie treba zopakovať dôkazy
(napr. konfrontácia poškodenej so svedkyňou K. C., výsluch svedkyne K. C., prípadne vykonať ďalšie

dôkazy), alternatíve aby odvolací súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr.
por., nakoľko nebolo jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, zástupkyňa krajskej prokurátorky v konečnom návrhu
uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný a navrhla odvolanie obžalovaného

podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.

Obhajca poukázal na skutočnosti uvádzané v písomnom odôvodnení odvolania a obhajoba je toho
názoru, že výpoveď poškodenej je nedôveryhodná, táto si všetko vymyslela, pričom súd prvého stupňa
nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu. Nebolo jednoznačne preukázané, že by obžalovaný spáchal

trestnú činnosť, ktorá sa mu kladie za vinu. Vzhľadom na podrobné písomné odôvodnenie navrhuje, aby
krajský súd vyhovel odvolaniu obžalovaného a rozhodol alternatívne v intenciách tohto odvolania.

Obžalovaný uviedol, že sa stotožňuje s tým čo povedal jeho obhajca a navrhol, aby krajský súd vyhovel
odvolaniu.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaných odvolaní napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por.,
pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim
podstatu súdených prečinov je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa

Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom
rozsudku, sú správne a úplné, pretože zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom
pojednávaní.Vzhľadomnatoodvolacísúdvotázkeskutkovýchzisteníodkazujenapodrobnerozvedené
dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové,
ale i právne závery, pričom sa súčasne riadne vysporiadal s obhajobnými skutkovými a právnymi
námietkami obžalovaného i podanou obžalobou. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd
postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k
logickyodôvodnenýmskutkovýmzisteniam.Skutočnosť,žesaobžalovanýnestotožňujesoskutkovýmia
právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd
k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Súd
prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania

žalovaného skutku, precíznym spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu
obžaloby a jeho správne právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný skutkový základ v
riadne vykonanom dokazovaní. Svoje závery napokon v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Vo vzťahu k odvolacím námietkamobžalovaného je potrebné uviesť, že svedkovia C. Q., I. L., K. F., V. Q., A. N., na ktorých výpovede
obžalovaný poukazuje, nevylúčili tvrdenie poškodenej, že ju obžalovaný zlákal na vykonávanie
prostitúcie a aj pre ňu zabezpečil viaceré stretnutia s nezistenými osobami za účelom vykonania

pohlavného styku a iných sexuálnych praktík. Ako správne v tej súvislosti uviedol už okresný súd, títo
svedkovia neboli vždy pri tom, keď poškodená išla na predmetné stretnutia s „klientmi“ a nevedeli z koho
podnetu sa dané konkrétne stretnutie uskutočnilo. Napokon k námietke, že i samotný prvostupňový súd
vo svojom odôvodnení konštatoval určité rozpory a rozdiely vo výpovediach svedkyne a poškodenej
oproti prípravnému konaniu, je potrebné uviesť, že takéto konštatovanie sa týkalo popisu v ktorý deň,

s ktorým mužom, čo presne robila a kde. Rozpory sa však netýkali jej tvrdenia, na koho podnet a
akým spôsobom sa uskutočnilo stretnutie s mužmi, čo s týmito mužmi vykonávala, ako i vedomosť
obžalovaného, že jej týchto mužov zabezpečuje, sprostredkúva a ponúka ju na vykonanie prostitúcie.
Odvolací súd uvádza, že okresný súd, ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa
zaoberalvšetkýmiskutočnosťamiadôkazmi,naktoréobžalovanýpoukazujeatietohodnotilsamostatne,
ako aj v súhrne s ostatnými dôkazmi. Ani odvolací súd nemôže súdu prvého stupňa nariaďovať, ako

má hodnotiť jednotlivé dôkazy, pokiaľ zásadným spôsobom neodporujú iným dôkazom a rovnako sa
nemožno odvolaním domáhať iného rozhodnutia len na podklade toho, že odvolateľ hodnotí niektorý
dôkaz inak ako súd, ktorý tak urobil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Pritom
odvolacie námietky obžalovaného sú v podstatnej časti len opakovaním obhajobnej argumentácie
uvádzanej už pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa okresný súd vysporiadal a s poukazom na

skutočnosť, že obhajoba nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania pred súdom prvého stupňa
predvynesenímrozsudku,javísaakonedôvodnápožiadavkauvedenávodvolanínaopakovanieužskôr
vykonaných dôkazov. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení okresného
súdu a v plnej miere sa plne stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov a skutkovými závermi tak, ako
to vyjadril okresný súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku, pričom v tomto smere plne odkazuje

na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovaného, v tomto smere súd prvého stupňa taktiež
postupoval v súlade so zákonom, keď konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin kupliarstva podľa §
367 ods.1, ods.3 Tr.zák. v spojení s § 139 ods.1 písm.a) Tr.zák., pretože konaním popísaným v skutkovej

vete naplnil všetky zákonné znaky citovaného zločinu.

Napokon pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa §
34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Z miesta bydliska k jeho chovaniu nie sú negatívne pripomienky, priestupkovo bol postihnutý v roku
2011 za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a v roku 2012 bolo konanie za rovnaký priestupok
zastavené. Naposledy bol postihnutý v roku 2014 za priestupok na úseku dopravy blokovou pokutou.
U obžalovaného teda súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani žiadnu priťažujúcu okolnosť

v zmysle § 37 Tr. zák. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a
výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel aj odvolací súd k
záveru, že trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa podľa § 367 odsek 3 Trestného zákona,
§ 51 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom nad správaním obvineného v
skúšobnej dobe, výkon ktorého mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 2

Trestného zákona bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30 mesiacov, za súčasného uloženia
povinností podľa § 51 odsek 4 písm.g), písm. j) Trestného zákona podrobiť sa v skúšobnej dobe v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom sociálnemu výcviku, zamestnať sa v skúšobnej dobe
alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, je správny, zákonný a nie je neprimerane prísny.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného N. N. ako nedôvodné podľa § 319
Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.