Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115219976
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115219976.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
XXXX/XX, C., právne zastúpenej spoločnosťou STEHURA & partners, v. o. s., so sídlom Fraňa Kráľa
2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 639,15 eur s

príslušenstvom, na odvolanie účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/322/2015-22
zo dňa 16. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke 423,40 eur spolu s úrokom
z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 423,40 eur od 18.08.2015 až do zaplatenia, nahradiť jej na trovách

konania58,33eurvpodobenáhradytrovprávnehozastúpeniaatietozaplatiťnaúčetprávnehozástupcu
navrhovateľky, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky
zamietol. Z výsledkov vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu
o revolvingovom úvere, z ktorej súd zistil, že na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru
bola poskytnutá čiastka úveru 1.500,- eur, ktorú sa zaviazala navrhovateľka odporcovi uhradiť v 42
splátkach so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci, pri výške mesačnej splátky, vrátane úrokov, 80,37 eur,

celkovo 3.375,54 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 % eur, pri priemernej RPMN za úver
44,57 %. Podľa karty klienta navrhovateľka na splatenie úveru uhradila sumu 1.908,40 eur, pričom
z výpisu z účtu navrhovateľky bolo ďalej preukázané, že na úhradu úveru poskytla navrhovateľka
26.11.2010 sumu 15,- eur. Sporový vzťah vyhodnotil okresný súd ako vzťah spotrebiteľský, riadiaci sa
režimom príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch... Preskúmaním
zmluvy zistil, že neobsahuje zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to

konkrétne termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom tento údaj nemožno odvodzovať
od termínov splatnosti jednotlivých splátok odpočtom počtu dní od uzavretia zmluvy a počtu splátok,
nakoľko takýto postup nie je konformný so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej poukazoval, že v zmluve sa nikde nenachádza
ani údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré mala navrhovateľka odporcovi zaplatiť.
Zmluva obsahuje len počet splátok, z ktorého údaja nie je zrejmá skladba splátky, t. j. aká suma je

započítavaná na istinu, aká na úroky, príp. iné poplatky. Na podklade tohto konštatoval, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje povinné náležitosti, absenciu ktorých zákon č. 129/2010 Z. z. v
ust. § 11 ods. 1 sankcionuje tým, že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tvrdenia
navrhovateľky o tom, že pri uzatváraní zmluvy jej odporca vyplatil len 1.284,25 eur, v konaní preukázané
neboli a na preukázanie týchto skutočností nenavrhla vykonať žiaden dôkaz. Na podklade uvedeného
ustálil, že pokiaľ zo zmluvy o revolvingovom úvere jednoznačne vyplýva, že poskytnutá čiastka úveru

predstavovala 1.500,- eur, navrhovateľka odporcovi uhradila celkovo 1.923,40 eur, pri konštatovaní, že
predmetný úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, zaplatila o 423,40 eur viac. Túto finančnúčiastku uhradila odporcovi bez právneho dôvodu, v nadväznosti na čo uložil odporcovi povinnosť sumu
423,40 eur titulom bezdôvodného obohatenia navrhovateľke vydať. Vo zvyšku uplatnenej istiny návrh
navrhovateľky zamietol. Zároveň priznal navrhovateľke i ňou požadovaný úrok z omeškania, pričom

počiatok omeškania ustálil dňom 18.08.2015 a výšku úroku v súlade s § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O. s. p. s prihliadnutím na
pomer úspechu a neúspechu účastníkov v spore.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie navrhovateľka. V podanom

odvolaní poukazovala na to, že nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu, pokiaľ jej návrh vo zvyšku
zamietol. Okresný súd uviedol, že nepreukázala, že jej bola zo strany odporcu vyplatená len suma
1.284,25 eur a nie suma 1.500,- eur. Tieto skutočnosti neboli zo strany odporcu rozporované, v
nadväznosti na čo ju považovala za nespornú. Napokon to, že jej odporca vyplatil len sumu 1.284,25 eur,
vyplýva zo samotnej zmluvy o poskytnutí úveru. Konkrétne v bode 8.4 zmluvy je uvedené, že „Odplata
za poskytnutie odkladu splatnosti splátok je splatná dňom uzatvorenia tejto Dohody o poskytnutí služby.

Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi
na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 Zmluvných dojednaní Žiadosti/zmluvy oproti
pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1 písm. a) dohody o poskytnutí
služby(resp.zníženejvýškyodplaty)atokudňuposkytnutiaúveruDlžníkovipodľačlánku2.3Zmluvných
dojednaní Žiadosti/Zmluvy... Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“ Z

uvedeného dojednania jednoznačne vyplýva, že odporca už pri podpise úverovej zmluvy započítava na
čiastku schváleného úveru 1.500,- eur čiastku zodpovedajúcu odplate podľa bodu 8.1 zmluvy 215,75
eur. V konečnom dôsledku vyplatil spotrebiteľovi sumu zníženú o uvedený zápočet - 1.284,25 eur. V
nadväznosti na to žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť vo výroku, ktorým jej návrh zamietol a
odporcovi uložiť doplatiť jej 215,75 eur s príslušným úrokom z omeškania a nahradiť jej trovy konania

a právneho zastúpenia v celom rozsahu.

Odporca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu nesúhlasil s konštatáciou okresného súdu o tom,
že úver je bezúročný a bez poplatkov. Zastal názor, že uzavretá zmluva o revolvingovom úvere
obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. V tejto súvislosti poukazoval na rozsudok Krajského

súdu v Prešove č. k. 13Co 111/2014-166 zo dňa 01.10.2015 v spojení s opravným uznesením č.
k. 13Co 111/2014-172. Ďalej čo sa týkalo chýbajúcej náležitosti zmluvy - konečnej splatnosti úveru,
poukazoval na skutočnosť, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktorý tvorí súčasť zmluvy
a zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, obsahuje i konečnú splatnosť vyjadrenú dátumom splatnosti
poslednej splátky. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje z právneho hľadiska

potvrdenieakceptáciepredloženéhonávrhunauzatvoreniezmluvyvzmysleust.čl.7ods.7.1zmluvných
dojednaní predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Taktiež nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že
zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. Uviedol, že takáto
požiadavka by mala reálne praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky
uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod. Zmluva uzatvorená medzi

účastníkmi obsahuje výšku splátky, termíny jej splatnosti, počet splátok, v nadväznosti na čo záver
súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, označil za vecne nesprávny. Závery súdu popiera aj
smernica 2008/48/EHS zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
87/102/EHS, ktorej implementácia bola vykonaná Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Z ust. čl. 10 ods.
2 písm. h) vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať výšku, počet, frekvenciu splátok

spotrebiteľa, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Spôsob výkladu § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z. z. tak odporuje citovanému ustanoveniu smernice. Zákon o spotrebiteľských úveroch
účinných v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby
boli sumy istiny úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto

požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky
uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod. V tejto súvislosti poukazoval i na
znenie vyhlášky MF SR č. 620/2007 Z. z., ktorou sa stanovil vzor formulára o zmluvných podmienkach
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V nadväznosti na to žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok
zmenil, v celom rozsahu návrh zamietol a uložil navrhovateľke zaplatiť odporcovi trovy konania, ktoré

vyčíslil.Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O. s. p.).

Preskúmaním obsahu spisu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd síce vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, avšak z výsledkov vykonaného dokazovania nedospel k správnym skutkovým zisteniam,
následne nevyvodil ani správny právny záver.

Z pripojeného spisu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/112/2016 odvolací súd zistil, že na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn. 40C/99/2015 prebiehalo konanie medzi účastníkmi tohto sporu, avšak v inom
právnom postavení, kde navrhovateľka bola v postavení odporcu a odporca v postavení navrhovateľa,
v ktorom sa z totožného právneho vzťahu, teda zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi
účastníkmi 26.11.2010, domáhal terajší odporca, čo by navrhovateľ, zaplatenia sumy 1.547,51 eur s
príslušenstvom vo vzťahu k terajšej navrhovateľke, čo by odporkyni. V predmetnom konaní okresný súd

ustálil (č. l. 8 rozsudku okresného súdu 40C/99/2015-48 zo dňa 16.09.2015), že odporcovi (v tomto
konaní navrhovateľke) bol nepochybne poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- eur (reálne
však 1.284,25 eur), na poklade čoho v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.
v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy je táto i napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam
platná, ale zároveň v zmysle uvedeného ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov (t. j. aj bez odplaty za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splatnosti splátok úveru). Z uvedeného dôvodu tak povinnosťou odporcu bolo navrhovateľovi vrátiť len
reálne poskytnutú peňažnú sumu 1.284,25 eur, a to v 42 mesačných splátkach vo výške 30,58 eur
(1.284,25 eur/42 mesiacov), nakoľko podľa karty klienta odporkyňa (v tomto konaní navrhovateľka)
uhradila celkovo 1.908,40 eur, t. j. sumu podstatne vyššiu, ako bola povinná, a to i skôr, ako malo dôjsť ku

konečnej splatnosti dotknutého spotrebiteľského úveru, na podklade čoho záväzok navrhovateľa zanikol
splnením podľa ust. § 559 ods. 1 OZ. Totožne, ako v predmetnom konaní okresný súd konštatoval, že
pokiaľ i v zmluve bola explicitne uvedená celková výška každej mesačnej splátky v sume 80,37 eur a
ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, ktorý bol súčasťou každej splátky, nikde nebola uvedená výška
splátok, istiny a úroku podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. časť každej mesačnej

splátky v celkovej výške 80,37 eur, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na
splatenie úroku. Odporca ako spotrebiteľ by tak v priebehu riadneho splácania úveru nemal vedomosť
o rozsahu splnenia istiny úveru aj pre prípad, ak by sa napr. rozhodol predčasne splatiť poskytnutý
spotrebiteľský úver. K aplikácii Smernice EP a Rady 2008/48/ES čl. 10 ods. 2 písm. h) konštatoval, že
je nevyhnutné vziať do úvahy aj čl. 10 ods. 1 citovanej smernice, podľa ktorého týmto článkom nie sú

dotknuté žiadne vnútroštátne pravidlá týkajúce sa uzatvorenia zmlúv o úvere, ktoré sú v súlade s právom
Spoločenstvá. Z uvedeného je zrejmé, že osobitná právna úprava o spotrebiteľských úveroch ust. §
9 ods. 2 písm. k) zákona poskytuje spotrebiteľovi širšiu ochranu, výkladom tohto ustanovenia v praxi
všeobecných súdov, keď ako povinnú náležitosť zmluvy vyžaduje výšku, počet a termíny splátok, úrokov
a istiny. Stanovenie vzorových formulárov k uzatváraniu zmlúv o spotrebiteľskom úvere podzákonnou

právnou úpravou je pre súd právne bezvýznamné. Dohodu o poskytnutí služby - bod 8. - zmluvy súd
vyhodnotil v kontexte celého obsahu a charakteru zmluvy, odmenu za poskytnutie služby ako náklad
súvisiaci s úverom, ktorý sa neodzrkadlil v oznámenej výške RPMN, keďže výška ročnej úrokovej
sadzby a výška RPMN sú uvedené v rovnakej výške 70 %. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
40C/99/2015-48 zo dňa 16.09.2015 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline 9Co/112/2016 zo

dňa 24. marca 2016.

V nadväznosti na uvedené bude povinnosťou okresného súdu v ďalšom konaní pripojiť spis Okresného
súdu Žilina 40C/99/2015 a prijaté závery konfrontovať s rozhodnutím okresného súdu v predmetnej
veci, nakoľko vzhľadom na totožnosť právneho úkonu, od ktorého navrhovateľka v tomto konaní

odvodzuje svoje práva vo vzťahu k odporcovi s právnym úkonom, od ktorého v konaní 40C/99/2015
odporca v postavení navrhovateľa uplatňoval svoje práva vo vzťahu k odporkyni, čo by v tomto konaní
navrhovateľke, je potrebné zabezpečiť, aby v tomto konaní prijatý záver súdu zodpovedal tiež skutkovým
zisteniam a právnemu posúdeniu veci v konaní 40C/99/2015. Napokon, tak ako vyplýva z napadnutého
rozsudku, okresný súd mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní 40C/99/2015, a teda vzhľadom

na totožnosť účastníkov a totožnosť právneho vzťahu, z ktorého svoje nároky uplatňujú, mal svoje
skutkové zistenia a prijaté právne závery, najmä čo do reálne poskytnutej peňažnej sumy úveru zosúladiť
so závermi prijatými okresným súdom v predmetnom konaní.Nie je možné súhlasiť s konštatáciou okresného súdu, že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné
bremeno a nepreukázala, že by jej odporca vyplatil reálne len 1.284,25 eur. Pokiaľ by bol súd
dôsledne postupoval v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p. a po prednese účastníkov, ich návrhov

uviedol, ktoré významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne
významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré
dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli, nebol pre navrhovateľku záver súdu ustálený
v napadnutom rozhodnutí o tom, že v skutočnosti i reálne podľa neho poskytnutá čiastka úveru
predstavovala 1.500,- eur, prekvapivý a bola by mala možnosť prvostupňovému súdu skutkovo i právne

argumentovať. Napokon i z navrhovateľkou predloženej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/
zmluvy o revolvingovom úvere z čl. 8 dohody o poskytnutí služby bod 8.4 jednoznačne vyplýva, že
odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzatvorenia tejto dohody
o poskytnutí služby. Dlžník a veriteľ sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok dlžníka voči
veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru 1.500,- eur a veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie
odplaty podľa ods. 8 bod 1 písm. a) vo výške 215,75 eur. V nadväznosti na to odvolací súd

požiadavku okresného súdu na predloženie relevantných dôkazov reálne vyplatenej sumy úveru zo
strany navrhovateľky nepovažoval za odôvodnenú.

V nadväznosti na uvedené, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O. s. p., a

to i napriek tomu, že dôvody uvádzané odporcom v napadnutom odvolaní z hľadiska skutkových zistení
a právneho posúdenia veci nepovažoval vzhľadom i na vyššie uvedené skutočnosti za dôvodné. Urobil
tak vzhľadom na súvislosť výrokov, ktorými okresný súd návrhu navrhovateľky vyhovel a vo zvyšnej
časti jej návrh zamietol. Zastal názor, že z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti konečného rozhodnutia
súdu o nároku navrhovateľky je potrebné zrušiť rozsudok okresného súdu v celom rozsahu z dôvodu

ustálenia nielen konečnej sumy, ktorú je povinný odporca navrhovateľke zaplatiť s príslušnými úrokmi z
omeškania,aleizhľadiskavýpočtuavyčísleniatrovkonaniaatrovprávnehozastúpeniaakosúvisiaceho
výroku s výrokom vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.