Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 21, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 13P/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416201027
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Tomanicová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416201027.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou vo veci

starostlivosti o maloleté dieťa: Y. bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Z.,
zastúpená JUDr. Stanislavom Pavolom, advokátom, so sídlom Bratislava, Šancová 58, otec - D. o
zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na zníženie výživného pre maloletého Y.. sa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rodičia maloletého boli rozsudkom tunajšieho súdu v konaní 23C 54/2012 zo dňa 14.02.2003

rozvedení a na čas po rozvode ich manželstva súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletý
zveril do starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť na výživu maloletého sumu 33,19€ mesačne. V tom
čase mal maloletý 4 roky, matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok, otec
bol nezamestnaný.

2.Rozsudkomtunajšiehosúduč.k.15P294/2012-100zodňa08.10.2013,ktorýnadobudolprávoplatnosť
dňa 04.12.2013 bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletému zvýšená zo sumy 33,19€ na sumu

250€ mesačne od 29.11.2012. V predmetnom konaní, matka návrhom zo dňa 29.11.2012 žiadala, aby
súd zvýšil výživné od 01.12.2012 na sumu
280€ mesačne, aby uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za roky 2009 až 2011 v sume 741,48€
a zročné výživné za január 2012 až november 2012 v sume 3 080€ do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia súdu. V čase predmetného konania, sa súdu nepodarilo zistiť aktuálny pobyt otca, ktorý sa
zdržiaval v cudzine, a preto mu súd podľa §29 ods.2 O.s.p. ustanovil opatrovníčku na zastupovanie.
V tom čase, bola matka na rodičovskej dovolenke s maloletým G., ku ktorému má ďalšiu vyživovaciu

povinnosť, pričom s obidvomi deťmi, s priateľom a so svojou matkou, ťažko zdravotne postihnutou,
bývala v spoločnej domácnosti. Predmetný byt na ňu prepísala jej matka za podmienky, že vyplatí svojho
brata, za tým účelom predala svoj byt a plánovala predať pozemok v M. a doplatiť zvyšok dlhu svojmu
bratovi vo výške 22 500€. Matka vlastnila jedno motorové vozidlo, jej priateľ bol SZČO. Bolo preukázané,
že otec na výživu maloletého prispieva nepravidelne jeden krát ročne, pričom v priebehu konania zaplatil
04.09.2013 jednorazovú sumu 350,10€. Otec sa v tom čase s maloletým nestretával, naposledy ho
videl tesne po rozvode, neprejavoval o neho žiadny záujem. Daňové priznanie za rok 2011,2012 otec

nepodal. V tom čase, podľa informácie od starých rodičov, otec žil v G. do 12.08.2013, pričom jeho
priemerný mesačný príjem za dvanásť kalendárnych mesiacov, podľa zaslaného dokladu od posledného
zamestnávateľa otca dosahoval príjem 266,65 libier netto. Ďalšie vyživovacie povinnosti otca súdom
zistené neboli. Maloletý Y. v tom čase navštevoval 8. triedu ZŠ, chodil na nemčinu, španielčinu,francúzštinu, angličtinu. Kolízny opatrovník maloletého v predmetnom konaní doporučil súdu návrhu
matky vyhovieť a výživné zvýšiť na 320€ mesačne. V tom čase, súd konštatoval vo svojom rozhodnutí,
žedôvodynazmenuvýživnéhonastali,nakoľkonastranemaloletéhodošlokdvompodstatnýmzmenám

- 1.nastúpil do 1. ročníka ZŠ, 2. začal študovať na druhom stupni ZŠ. Možnosti a schopnosti otca boli
zhodnotené takým spôsobom, že keďže v čase posledného súdneho rozhodnutia bol nezamestnaný
a sám inicioval výšku výživného 33,19€, je v jeho schopnostiach prácou si zabezpečiť príjem. Bolo
konštatované, že si neplní vyživovaciu povinnosť ani finančným plnením, ani osobnou starostlivosťou, v
tomtosmereboljehopostojkzákladnýmpovinnostiamrodičahodnotenýakovyhýbavýanezodpovedný.

Bolo konštatované, že otec má stredné odborné vzdelanie so zameraním na elektrotechniku, že do
12.08.2013 bol zamestnaný a že na jeho strane neexistujú relevantné prekážky zamestnať sa. Na
základe zisteného súd skonštatoval, že otec je schopný platiť súdom zvýšené výživné. Vo zvyšku bol
návrh matky zamietnutý a zamietnuté bolo aj navrhované riešenie kolíznym opatrovníkom.

3.Dňa 08.02.2016 podal otec maloletého návrh na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, nakoľko je

bezdomovec a momentálne nemá žiadny príjem. Približne od roku 2008 žil v G., kde pracoval, avšak
od októbra 2011 má vážne zdravotné problémy s kolenom, absolvoval v G. niekoľko operácii, pričom
od 02.07.2015 do 02.12.2015 bol v G. vedený, ako uchádzač o zamestnanie, aktívne si tam hľadal
prácu, v tom čase poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 73,10 libier týždenne. V decembri 2015
bol z evidencie o uchádzačov o zamestnanie vyradený z dôvodu, že nespĺňal podmienky na zaradenie

do pracovného pomeru, na základe zdravotného stavu, na základe kvalifikácie, keďže lekár v posudku
uviedol, že nemôže vykonávať manuálnu prácu. Nevie, ako bude ďalej pokračovať so svojim zdravotným
stavom, keďže nemá anglickú kvalifikáciu na vykonávanie vyššej nemanuálnej činnosti, ostal bez práce
a bez príjmu. Bývala manželka s ním prerušila akýkoľvek kontakt, a keďže o nej nič nevedel, nemohol si v
G. požiadať ani o dávky na maloleté dieťa. V decembri 2015 sa mu podarilo nájsť prácu v F., kde pracoval

celý január 2016 a zarobil 419 libier, polovicu z toho, čo mal dostať. Na vyriešenie svojho zamestnania
potrebuje financie a keďže je vo finančnej tiesni a úspory sa mu už skoro minuli, zostalo mu len 2 999
libier a nevie, aká bude ďalej jeho situácia. Nemá kde bývať, nemá prácu a má zhoršený zdravotný stav.
Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani auto, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Určené zvýšené výživné
nebolo v jeho silách platiť, momentálne posiela výživné podľa svojich financií. Oznámil súdu, že v konaní

3T 123/2015 na tunajšom súde bolo voči nemu vedené trestné konanie pre neplatenie výživného, bol
uznaný vinným a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so skúšobnou
dobou v trvaní 2 roky a primerané obmedzenie. Maloletého videl naposledy keď mal asi 3 alebo 4 roky,
po rozvode mu ho manželka nikdy nechcela dať čakal, že mu zavolá alebo že bude kontaktovať aspoň
jeho matku, čo sa však nestalo a tak to nechal tak a išiel do sveta. V čase podania návrhu otec býval na

ubytovni na Kramároch a nemal vedomosť o tom, či a ako dlho zostane na Slovensku. Navrhol výživné
znížiť zo sumy 250€ mesačne na sumu 30% zo sumy životného minima od podania návrhu. K návrhu
pripojil potvrdenie o príjme od predchádzajúcich zamestnávateľov, doklady súvisiace s vedením jeho
účtu súvisiace s jeho finančnou situáciou.

4.Dňa 23.02.2016 sa matka maloletého k návrhu otca vyjadrila a návrh navrhla zamietnuť. Vo vyjadrení
uviedla, že otec vo svojom návrhu zavádza súd a klame, že dávky v nezamestnanosti poberá v sume
292,40 libier, čo je v prepočte na euro suma 379,04€ a že zárobok dosahuje 543,15€. Skutočnosť, že
tvrdí, že sám nevie či bude pracovať, ako bude pracovať, kde bude pracovať, ona považuje za tvrdenie
zmätočné a neodôvodnené. Vo T. podľa nej mu malo byť vydané potvrdenie k jeho zdravotnému stavu,

ktorý mu údajne nedovoľuje pracovať, no na druhej strane v F. pracuje manuálne, kde môže dosiahnuť
mzdu aj viac ako 1 000€ za mesiac. Tvrdenia otca považuje za účelové, aby sa vyhol zodpovednosti
otca platiť výživné na syna. Je iba na ňom, aby si našiel riadnu prácu, riadne sa zamestnal, riadne
si plnil svoje zákonné vyživovacie povinnosti zároveň, aby tak viedol riadny život. Nie je pravda, že
by sa mu ona odmlčala, pretože sa s ním snažila spojiť pred podaním návrhu na zvýšenie výživného

aj prostredníctvom jeho matky, ale jej kontakty ostali bez odozvy. Návrh otca považuje za absolútne
neprijateľný a výživné, ktoré navrhuje, aby platil za absolútne nepostačujúce, keď iba strava maloletého
sa pohybuje v sume 150€ mesačne a vzhľadom k veku maloletého, má mesačné výdavky približne 450€.
Poukázala na skutočnosť, že celý čas od útleho veku maloletého bola na jej pleciach a jej zodpovednosti
celá starostlivosť o ich spoločné dieťa Y., otec sa celé roky ani o ňu, ani o dieťa nezaujímal, nestaral,

nepomáhal jej, nezaujímal ho osud syna, nezanechal žiadny kontakt na seba, pričom odchod otca zo
Slovenska ona považuje za snahu otca zbaviť sa zodpovednosti a zbaviť sa možnosti podieľať sa na
výživnom pre maloletého.5.Uznesením č.k.13P 28/2016-40 súd ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny, ktorý po vykonanom dokazovaní v tomto konaní oznámil súdu, že návrh otca
nie je podaný v záujme zabezpečenia odôvodnených výdavkov maloletého, ale rozhodnutie o návrhu

otca ponechal na úvahu súdu.

6.O návrhu otca súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predchádzajúceho rozvodového
spisu rodičov, opatrovanského spisu maloletého, trestného spisu 3T 123/2015, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi s vecou súvisiacimi, ktoré otec k návrhu založil do spisu a ktoré založila do spisu

matka a zistil, že:
Otec maloletého je rozvedený, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, v priebehu vykonávaného
dokazovania pracoval v F. a neskôr súdu oznámil, že od 01.04.2017 by mal pracovať vo firme S. ako
T., pričom v G. svoje osobné záležitosti zatiaľ neukončil. Na Slovensku má momentálne problém so
založením živnosti, keďže v SR nemá trvalé bydlisko. Vo svojej výpovedi opakovane uvádzal, že má
zdravotné problémy, že ťažkú manuálnu prácu nemôže vykonávať, nakoľko nemá v poriadku kolená,

že nemá financie na to, aby si ukončil v G. všetky záležitosti spojené s nápravou zdravotného stavu, s
ukončením práce a ubytovania, že v F. vykonával manuálnu prácu, len ako brigádnik. Oznámil súdu, že
s maloletým nie je asi 15 rokov v žiadnom kontakte, nakoľko jeho matka s ním o tomto nekomunikuje
a prostredníctvom svojej matky, ani s maloletým, ani s jeho matkou komunikovať nemôže, pretože jeho
matka je na neho za tieto neusporiadané rodinné vzťahy, ktoré on má, nahnevaná. V súčasnosti býva na

ubytovni, keďže sa vrátil na Slovensko a vôbec nevie, aká bude jeho situácia, ani čo sa týka zdravotného
stavu, ani v zamestnaní do ktorého ma nastúpiť 01.04.2017, ako vodič. Matka maloletého je rozvedená,
má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému G. S deťmi a so svojou matkou, dôchodkyňou býva
v spoločnej domácnosti spolu so svojim priateľom, s otcom maloletého G.. Zdrojom príjmu matky je
približne suma 1 100€ mesačne netto.

7. Podľa § 26 zákona o rodine č. 36/05 Z.z. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.

8.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

rodičov.

10.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

11.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

12.Podľa§62ods.5Zákonaorodineč.36/05Z.z.výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14.Po vykonanom dokazovaní súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Porovnaním všetkých
zmien, ktoré na strane maloletého od jeho štyroch rokov veku nastali mal súd za preukázané, že také
podstatné zmeny, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného zo strany otca, nenastali. Maloletý v tomtoroku dovŕši plnoletosť, študuje na gymnáziu v 3.ročníku, je športovo a jazykovo nadaný, pričom otec o
neho najmenej 14 rokov nejaví žiaden záujem. Nezaujíma ho vývoj maloletého, nezaujíma ho trávenie
voľného času dieťaťa, nezaujíma ho starostlivosť o dieťa v ktorej matke žiadnym spôsobom nepomáha,

dokonca si neplní niekoľko rokov riadne ani svoju základnú vyživovaciu povinnosť. Nie je v záujme
dieťaťa, aby bolo výživné zo sumy 250€ mesačne znížené tak, ako navrhuje otec na 30% zo sumy
životného minima, ani na sumu 100€ mesačne od podania návrhu matkou na zvýšenie výživného,
ako navrhol otec vo svojej neskoršej výpovedi v priebehu vykonávaného dokazovania. Matka sa o
maloletého riadne stará, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, výdavky dieťaťa hradí riadne podľa potreby

aj napriek tomu, že otec jej dlhé roky riadne a včas ani predchádzajúce minimálne výživné riadne
neposielal.
Je možné, že otec má zdravotné problémy, je možné, že má problém zariadiť si osobné veci v G., je
možné, že má problém s bývaním na Slovensku. Všetky tieto záležitosti mal otec jednoznačne možnosť
riešiť riadne a včas, zvoliť taký spôsob života, aby si mohol od rozvodu ich manželstva plniť vyživovaciu
povinnosť, ktorú po prvé sám navrhol, že bude plniť aj keď v minimálnej sume a po druhé ktorú mu

určil v ďalšom rozhodnutí súd napriek tomu, že otec bol v tom čase pre súd na neznámom mieste v
cudzine.Žiadnymspôsobomotecdlhérokyaanivpredchádzajúcomkonanímatkunekontaktovalzatým
účelom, že by sa s ňou chcel dohodnúť o nejakom zvýšenom výživnom. Musel pritom vedieť, že maloletý
rastie, študuje, že na jeho strane nastávajú úmerné veku podstatné zmeny pomerov, ktoré odôvodňujú
zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. K svojim osobným zdravotným pracovným pomerom a s týmito

súvisiacimi ťažkosťami otec v tomto konaní nezaložil do spisu žiadny dôveryhodný doklad. Pracovné
záležitosti v G. nemá vysporiadané, vzhľadom k zdravotnému stavu nie je ani práce neschopný, ani
uznaný za čiastočne invalidného, ani uznaný za invalidného, a preto s týmito súvisiacimi tvrdeniami
otca, sa súd nemohol stotožniť a ani k nim v tomto konaní preto neprihliadol. Je jednoznačne v záujme
maloletého, ktorý je blízky veku dospelosti, s prihliadnutím na zmenu pomerov, aby otec platil súdom

stanovené v predchádzajúcom rozhodnutí výživné. Tejto povinnosti je otec povinný prispôsobiť ďalší
spôsob svojho života. Možnosti a predpoklady na to má, keďže nemá vo svojej starostlivosti žiadne
maloleté dieťa, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a pokiaľ ide o maloletého Y., o tohto žiadny
záujem neprejavuje. Bolo preukázané, že otec dlhodobo pracoval v zahraničí, mal možnosť zarobiť aj
v G. aj v F. dostatočnú mesačnú sumu na to, aby si mohol zvýšené výživné v sume 250€ mesačne na

výdavky maloletého plniť. Z predložených jednotlivých dokladov otcom o príjme takúto možnosť otec má,
keďže aj svojou výpoveďou potvrdil, že mal možnosť v zahraničí zarobiť ročne asi tak 7 000 - 8 000 libier.
Je nesporné, že je v možnostiach a schopnostiach otca zarobiť tak, aby si určenú výšku výživného voči
maloletému posledným súdnym rozhodnutím z roku 2013, od 29.11.2012, mohol plniť.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.