Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207014
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7614207014.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci navrhovateľa

M. A., N.. XX.X.XXXX, A. K. X, B. N. M., právne zast. JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom
Chrapčiakova 7, Spišská Nová Ves proti odporcovi W. E. B. B..T..Y.., B. B. M. A., W. XX, J.: XX XXX
XXX, právne zastúpený AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8300019499 zo dňa 9.3.2009 uzavretá medzi
navrhovateľom a odporcom je n e p l a t n á.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania 561,08
Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu na súdnom poplatku z návrhu sumu
99,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej
dňa 9.3.2009 so žalovaným účastníkom. V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že zmluvu považuje
za problematickú, nakoľko sú v nej okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia, ktoré sú v

rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že jedná sa o typovú, formulárovú zmluvu, ktorej
znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa a ktorej súčasťou bola dohoda o zrážkach zo mzdy.
Odporca napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy
aj napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo navrhovateľovi povinnosť plniť
a navrhovateľ nemá možnosť tieto zrážky zo mzdy zastaviť. Zamestnávateľ navrhovateľa je v zmysle
zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu, pričom veriteľ výšku dlhu
sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.

Žiadosť veriteľa o vykonávanie zrážok zo mzdy adresovaná zamestnávateľovi navrhovateľa - Ž., K. X,
A. navrhovateľ preukázal listom zo dňa 17.3.2014, čím osvedčil vecnú súvislosť medzi zrážkami zo
mzdy a spornou dohodou o zrážkach zo mzdy. Spolu so žalobným návrhom navrhovateľ podal návrh
na nariadenie predbežného opatrenia na uloženie povinnosti zamestnávateľovi zdržať sa zrážok zo
mzdy navrhovateľa v prospech žalovaného účastníka. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením sp.zn.
10C/54/2014-20 zo dňa 25.4.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.5.2014.
Ide o takzvané mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka a dlžník

nedokáže tieto zrážky priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho
rozhodnutia. Moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky
pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku navrhovateľa nepotrebuje
súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetkuspotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore
s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa dostáva do zásadnej kontroverzie s právom
európskej únie a čl. 7 Ústavy SR. Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora podľa ktorej

je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávania pozície. Poukázal ďalej na
rozhodnutia súdneho dvora a smernice Rady 93/13/EHS.
K samotnému inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľ okrem iného uviedol, že tento nie
je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške
pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza

Súdny dvor (k tomu citoval rozsudky Súdneho dvora EÚ napr. vo veci C 168/05, C 243/08, C 240/08, C
334/92 a iné), pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo
inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva,
že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s
verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok,
alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ani v prípade

upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy bez presného vyhlásenia veriteľa nemá istotu, že
v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa navrhovateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že
autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky, vrátane spornej časti pohľadávky.
Navrhovateľ v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie,
ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom

Európskej únie. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku umožňuje
postihnúť majetok navrhovateľa v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok,
alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom.
V závere navrhovateľ uviedol, že podľa § 80 písm. c/ O.s.p. má naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti predmetného právneho úkonu, ktorým žalovaný účastník stratí akúkoľvek legitimitu

na použitie kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v danej spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľnosť
predmetnej zmluvnej podmienky opiera o ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom
naliehavý právny záujem vyplýva aj z ustanovenia § 153 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Hrubá
nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky
dlhu a postihnutie majetku. Na základe takto popísaného skutkového stavu a právneho odôvodnenia

sa navrhovateľ domáhal určenia, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy v danej úverovej zmluve
je neplatná.

Odporca zaslal súdu písomné vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že návrh navrhovateľa považuje za
nedôvodný a žiadal, aby súd predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietol. Toto stanovisko odôvodnil

tým, že tvrdenie navrhovateľa o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy pre rozpor s právom EÚ je
právne neopodstatnený a založený na skutočnostiach, ktoré s dohodou o zrážkach zo mzdy nemajú
žiadnu vecnú a právnu súvislosť. Právo EÚ neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by túto otázku riešilo.
Vychádzajúc z formulácie žaloby podľa odporcu je zrejmé, že ide o zjavné nepochopenie podstaty
a hraníc prípustnosti eurokonformného výkladu. Za neprípustné odporca označuje aj tie časti tvrdení

navrhovateľa, v ktorých poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora ES, pričom sú po skutkovej a právnej
stránke tak diametrálne odlišné, že akákoľvek súvislosť s prejednávanou vecou nie je možné objektívne
zistiť.
Poukazuje na novelu zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa účinnú od 1.5.2014, pričom podľa §
5a) ods. 1 písm. a) neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo

spotrebiteľskej zmluvy dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmoch v prospech predávajúceho alebo
inej osoby, 12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o
dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Z dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že v
nej boli zohľadnené a prebrané viaceré právne záväzné akty Európskej únie a rovnako aj predmetná
smernicaRady93/13/EHSz5.4.1993.Spoukazomnatvrdeniaohľadomrozporuzabezpečeniazáväzku

zo spotrebiteľských zmlúv, dohodou o zrážkach zo mzdy s unijným právom je absolútne nelogické, a ak
by takýto zákonný rozpor bol, prečo by sa ním prioritne zákonodarca náležite pred vypracovaním novely
aj nezaoberal. S pripomienok Európskej komisie nevyplýva, že samotná dohoda o zrážkach zo mzdy by
mala byť neplatná, prípadná neprijateľnou podmienkou. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebráni súdu, aby
sa zaoberal nárokmi na zabezpečenie ktorých bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy.

Celá žaloba je koncipovaná na akýchkoľvek iných tvrdeniach než na tých, ktoré by vyplývali z relevantnej
právnej úpravy. Odporca navrhol, aby navrhovateľovi bola uložená povinnosť podrobne vysvetliť, ako sa
ňou označené rozhodnutia týkajú tohto súdneho konania.Odporca tiež uvádza, že z obsahu žaloby nie je zrejmé, prečo by sa nemohli uhrádzať splátky úveru,
keď každá splátka predstavuje platenie predmetu plnenia a ceny plnenia. Predmet plnenia a cena
plnenia nie sú v zmysle relevantnej právnej úpravy (ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka

v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) neprijateľnou podmienkou, a preto ani pri uhrádzaní splátok
prostredníctvom zrážok zo mzdy nie je možné tvrdiť, že by sa tak uhrádzalo plnenie z neprijateľných
podmienok. Odporca tvrdil, že žaloba je účelovo koncipovaná vo vzťahu k plneniam z neprijateľných
podmienok, ktoré v prípade splátok úveru neboli uplatnené a požadované. Odporca tiež uvádzal, že
tvrdenia navrhovateľa popierajúce platnosť dohody o zrážkach zo mzdy ako takej sú v rozpore so

zákonnou právnou úpravou, nakoľko vzájomné práva a povinnosti z takejto dohody určuje práve zákon.
Je zrejmé podľa tvrdenia odporcu, že navrhovateľ ani len nevyvodzuje neplatnosť dohody o zrážkach zo
mzdy zo súhrnu práv a povinností z dohody a teda nevychádza z obsahu dohody. V ďalšom poukazuje
na nesprávne tvrdenie navrhovateľa, keď dohoda o zrážkach zo mzdy má umožniť svojvoľné určenie
dlhu a postihnutie majetku s tým, že navrhovateľ opomenul fakt, podľa ktorého zrážka zo mzdy nemôže
prevyšovať zákonom určenú hranicu a tiež to, že dohoda zrážkach zo mzdy je výsledkom slobodného

rozhodnutia túto dohodu uzavrieť. Odporca tiež namietal nedostatok naliehavosti právneho záujmu na
takejto určovacej žalobe.

Súd rozsudkom sp. zn. 10C/54/2014-79 zo dňa 7.10.2014 určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve
zo dňa 9.3.2009 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná a odporcu zaviazal zaplatiť

navrhovateľovi trovy konania vo výške 342,03 Eur a na účet súdu na súdnom poplatku z návrhu sumu
99,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti rozsudku podal odporca odvolanie a odvolací súd uznesením 5Co/978/2014-104 zo dňa 9.10.2015
zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol,
že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O.s.p. a zásadám

súdnej praxe, preto je rozsudok nepreskúmateľný a v dôsledku toho i nepresvedčivý a to z dôvodov
uvedených v odvolaní, ktoré sú opodstatnené. Dohodu je potrebné preskúmať, vziať na zreteľ ustálenú
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, týkajúcu sa nekalých podmienok, s ohľadom na povinnosti
vnútroštátneho súdu takýto prieskum vykonať aj bez návrhu, v súlade so Smernicou 93/13 EHS z
5.4.1993. Treba mať pri tom na zreteli, že dohoda bola podpísaná samostatne a nevyplýva z nej priama

podmienenosť s uzavretím úverovej zmluvy. Je potrebné vykonať dokazovanie, či napadnutá dohoda
bola uzatvorená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, či konanie strán nevzbudzovalo pochybnosti
o tom, čo chceli prejaviť, či vedel navrhovateľ čo podpisuje, či mal možnosť odmietnuť podpísať dohodu
alebo mal možnosť ponúknuť iné zabezpečenie.

Účastníci konania boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne poučení v uznesení zo dňa 4.7.2014.
Odporca sa z pojednávania ospravedlnil, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho
neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a

to žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 9.3.2009, s dohodou o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.3.2009, s oznámením veriteľa
adresovaným navrhovateľovi o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere, s výziev
na vykonanie zrážok z mzdy zo dňa 17.3.2014 a 16.2.2015 adresovanou odporcom mzdovej učtárni
zamestnávateľa navrhovateľa a zistil tento skutkový stav a právny stav:

Dňa 4.3.2009 medzi účastníkmi konania bola spísaná žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Z uvedenej žiadosti bolo zistené, že navrhovateľ
požadoval úver vo výške 1 659,70 Eur, ktorý mal zaplatiť v 30-tich mesačných splátkach vo výške po
101,41 Eur, zmluvná odmena 1 382,53 Eur, predpokladaná RPMN za úver 68,81 %. Zmluvná odmena

za poskytnutie revolvingu 1 003,92 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 58,69
Eur, poskytnutá čiastka revolvingu 821,42 Eur.
Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 9.3.2009 súd zistil, že schválená výška úveru
bola: 1 659,70 Eur, splatnosť úveru 30 mesiacov, výška mesačnej splátky 101,41 Eur, dátum splatnosti
prvej splátky 19.4.2009, dátum splatnosti poslednej splátky 19.9.2011, RPMN úveru 66,33 %.

Schválená výška revolvingu : 911,63 Eur, výška mesačnej splátky 101,41 Eur, RPMN po vykonaní
revolvingu 55,35 %, úverový limit 1 659,70 Eur, zmluvná odmena za poskytnutie úveru 1 547,93 Eur,
zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu 1 003,92 Eur.
Oznámenie o schválení úveru nebolo podpísané navrhovateľom.Z predloženej karty klienta zo dňa 7.2.2014 súd zistil, že navrhovateľovi bola vyplatená čiastka vrátane
revolvingov 2 225,48 Eur a uhradil sumu 2 129,80 Eur. Neuhradená suma je 95,68 Eur. Odporca žiada

uhradiť ešte sumu 2 737,88 Eur.

Spolusúverovouzmluvouuzavretouúčastníkmikonaniadňa9.3.2009bolaúčastníkmikonaniauzavretá
aj dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8300019499. Táto dohoda nie je súčasťou úverovej zmluvy a
nenachádza sa na tej istej listine.

Na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy odporca listom zo dňa 17.3.2014 požiadal
zamestnávateľa navrhovateľa Ž. B., V..T.. Š. XXX/X, D. o vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške
minimálne 101,61 Eur z dôvodu, že navrhovateľ neplní riadne a včas svoj záväzok a uviedol, že výška
dlhu je 3 525,13 Eur + úrok z omeškania. Ďalším listom zo dňa 16.2.2015 prostredníctvom spoločnosti
P. s.r.o. žiadal opätovne vykonávať zrážky zo mzdy v uvedenej výške, čiže v priebehu konania.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že po zaslaní oznámenia o schválení úveru vo výške 1 659,70 Eur
mu veriteľ na účet zaslal sumu 1.494,29 Eur, bola schválená výška revolvingu 911,53 Eur a na účet
dostal 731,19 Eur. Uhradil 18 splátok, spolu vo výške 1.926,79 Eur, spolu dostal sumu 2.225,48 Eur,
zostalo mu uhradiť 298,69 Eur. Odporca, podľa výzvy, ktorá išla zamestnávateľovi žiada uhradiť sumu
3.525,13 Eur + úrok z omeškania. Bol zisťovať za inkasným pracovníkom, koľko je treba ešte splatiť

a ten mu povedal, že on nemôže nahliadnuť do ich papierov. Povedal mu len sumu, ktorú má splatiť.
Keby mu dal nahliadnuť do papierov, bol by už dávno dlh splatil. Išlo o to, že stále pýtali väčšie sumy
a tvrdili, že suma narastá pre úroky.
Na ďalšom pojednávaní uviedol, že podpísal dohodu o zrážkach zo mzdy, v tom čase ešte nič nedlhoval,
pracovníčka, s ktorou dohodu uzatváral mu povedala, že ju musí podpísať, lebo ináč mu nebude

poskytnutý úver, zmluvu na zrážky zo mzdy mu nedala.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomných vyjadreniach a na pojednávaní
uviedol, že je pravda, že Slovenská republika až s účinnosťou 1.5.2014 prevzala do svojho právneho
poriadku výslovný zákaz zabezpečovať uspokojenie pohľadávky voči spotrebiteľovi v ust. § 5a) ods. 1
písm.a) zákona o ochrane spotrebiteľa zrážkami zo mzdy ale to neznamená, že dohoda o zrážkach

zo mzdy neodporovala hmotnému právu už pred účinnosťou uvedeného zákona. Právnu úpravu treba
vnímať komplexne, a hlavne v nadväznosti na porušovanie záväzkov Slovenskej republiky v oblasti
ochrany spotrebiteľa, ktoré napokon vyvrcholili v predmetnej právnej úprave. Nosným bodom ochrany
spotrebiteľa je dodržiavanie úplného účinku smernice 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Podstatou nutnosti poskytovať spotrebiteľovi ochranu v smere neplatnosti

dohody o zrážkach zo mzdy je tá skutočnosť, že výška dlhu závisí len od subjektívnej predstavy
odporcu bez toho, aby výšku dlhu schválil súd. Takýmto spôsobom sa obchádza ex offo prieskum
spotrebiteľských zmluvných vzťahov, čo v žiadnom prípade nezodpovedá aplikácii smernice 93/13/EHS
k jej plnému účinku. Už zo samotného návrhu vyplýva diametrálne odlišná predstava navrhovateľa a
odporcu o výške dlhu. Odporca si uplatnil v zmysle listu zo dňa 17.3.2014 dlh vo výške 3.525,13 Eur a

úroky z omeškania. Táto výška dlhu je nepreskúmateľná a nijako nešpecifikovaná a svojvoľná.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov, uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;
zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy
nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení platnom do 28.2.2010, v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a. / zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b. / zák. č. 258/2001 Z.z, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa§3ods.2zák.č.258/2001Z.z,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutýspotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom

zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva
obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných
ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51).

Zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,

zakotvil s účinnosťou od 1. 4. 2004, t. j. pred uzatvorením spornej zmluvy do nášho právneho poriadku
inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na
právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou
európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom
súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ

nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou
je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej
ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.

Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnom

postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné

dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

Podľa § 153 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych

predpisov súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť,
že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa ustanovení čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny
a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ustanovení čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky

alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7.

Podľa ustanovení čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Odporca namietal naliehavosť právneho záujmu navrhovateľa s tvrdením, že navrhovateľ naliehavý

právny záujem ničím neodôvodnil. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že naliehavý právny záujem na
určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde
by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa
ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na
splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 80 písm. b) O. s. p. ( R 17/72). Určovacia žaloba podľa

§ 80 písm. c) O.s.p. je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno
eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno
dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky
vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu, takže jej prostredníctvom možno dosiahnuť
úpravy, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi jeho účastníkmi. V danom prípade je nepochybné, že

na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy by došlo k realizácii plnení v prospech odporcu. Súd
dospel k záveru, že práve touto určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty, v ktorom sa navrhovateľ
nachádza, pretože len súdom deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne
navrhovateľ argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby neprevádzal zrážky z jeho mzdy
a tým zároveň predišiel nutnosti vyvolania ďalšieho súdneho sporu na vrátenie plnení, ktoré by si

odporca cestou tohto inštitútu vymohol. Navyše určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od
posudzovanianeprijateľnostizmluvnejpodmienky,zaktorúnavrhovateľtútodohodupovažuje.Vprípade
týchtourčenínaliehavýprávnyzáujemvyplývapriamozozákona.Vychádzajúczustanovenia§80O.s.p.teda súd zhodnotil, že navrhovateľ preukázal naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe, ktorou
má súd určiť, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je.
Ako už bolo uvádzané v deň podpisu zmluvy o revolvingovom úvere navrhovateľ podpísal na zvláštnej

listine aj dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej
navrhovateľ súhlasil, aby mu boli vykonané zrážky zo mzdy, a to minimálne vo výške mesačnej splátky
uvedenej v zmluve o úvere. Predmetnou dohodou navrhovateľ súhlasil, že veriteľ je oprávnený túto
dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o úvere. Z dokazovania
mal súd preukázané, že zmluva o úvere je tzv. štandardná, alebo formulárová zmluva a ide o zmluvu

spotrebiteľskú v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzatvorením dohody o
zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok
zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej
veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v
rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany
spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z

myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom, nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii

primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z
uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 9.3.2009 obsahuje
aj neprijateľné zmluvné podmienky napr. v bode 8.1. Podľa dohody bolo dojednané, že za možnosť

odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je navrhovateľ povinný uhradiť poplatok
vo výške 165,41 Eur a odklad akýchkoľvek splátok revolvingu poplatok vo výške 90,22 Eur. Poplatok za
možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
čo bolo konštatované aj inými súdmi. Z rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 6C/55/2013-79
zo dňa 10.2.2014 bolo zistené, že poplatok za možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok

úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V tomto konaní bol na strane odporcu označený taktiež
žalovaný účastník. Dohodou o zrážkach zo mzdy bola dohodnutá splatnosť aj tohto poplatku určeného
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a zabezpečená vymoženosť tohto finančného plnenia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy

uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom, ktorá zabezpečovala peňažné plnenie zo zmluvy o
revolvingovom úvere je neplatná. Navrhovateľ ako spotrebiteľ bol nútený dohodu vo vzťahu k odporcovi
ako veriteľovi podpísať napriek tomu, že dohoda o zrážkach zo mzdy a zmluva o revolvingovom úvere
sa nenachádzajú na jednej listine a neobsahujú iba jeden podpis navrhovateľa. Podpisom zmluvy sa
navrhovateľ dobrovoľne podrobil vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za

predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej
časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi.
Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva
spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných
právnych úkonov, súd je toho názoru, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý

je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných
neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa.
Neplatnosť uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy bezprostredne súvisí s neprijateľnosťou zmluvných
podmienok v zmluve. Je potrebné vziať zreteľ aj na ustálenú judikatúru Súdneho dvora, týkajúcu sa
nekalých podmienok v spotrebiteľských veciach ohľadom povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmavať

aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, čo je významným
prvkom ochrany spotrebiteľa v práve EÚ. Ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto
preskúmavanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice
93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jej užitočného účinku (effet
utilé).

Z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neplatnú a žalobe v plnom rozsahu
vyhovel.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného, ktorý v konaní nemal
úspech nahradiť žalovanej trovy konania, ktoré pozostávajú trov právneho zastúpenia vyčíslených v
zmysle § 11 ods. 1 a §13a vyhl. 655/2004 Z.z. za tieto úkony:

1. prevzatie a príprava zastúpenia 61,85 Eur
2. písomné podanie na súd 61,85 Eur
3. návrh na nariadenie predbežného opatrenia 30,93 Eur
4. účasť na pojednávaní 29.7.2014
odročené bez prejednania veci 1 15,46 Eur

5. vyjadrenie 61,85 Eur
6. účasť na pojednávaní dňa 7.10.2014 61,85 Eur
7. vyjadrenie k odvolaniu 61,85 Eur
8. vyjadrenie vo veci 66,- Eur
9. účasť na pojednávaní dňa 7.4.2016 66,- Eur
Spolu 487,64 Eur

Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z.
7 x 8,04 Eur, 2 x 8,58 Eur spolu 73,44 Eur
Spolu trovy právneho zastúpenia 561,08 Eur

Navrhovateľ je v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení oslobodený od

platenia súdnych poplatkov, preto odporca je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu z titulu
súdneho poplatku 99,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.