Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/576/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115232045
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115232045.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: F.. P. B., bytom

A. 3, XXX XX Z. proti odporkyni: M. G., bytom A. II č. XX, E. práv. zastúpená: JUDr. Zuzana Bartová,
advokátka, so sídlom Nitra, Farská 33, o zaplatenie sumy 5.000,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 5.000,- eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od
15.1.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 300,- eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu žalovanej sumy

5.000,- eur s príslušenstvom, ktorú sumu jej požičal za účelom odblokovania jej exekúcie v zmysle
exekučného príkazu exekútora Mgr. Dušana Čerešňu na časť nehnuteľnosti, ktorú vlastnia a ktorú chceli
predať, pričom na časť odporkyne bola vedená exekúcia, keďže odporkyňa dlhovala oprávnenému
subjektu Intrum Slovakia, a dlžobu uhradila z jeho požičaných peňazí, v dôsledku čoho mohol exekútor
zrušiť exekučný príkaz, avšak napriek prísľubu vrátenia tejto sumy do troch, štyroch mesiacov tak
neurobila, následne ju vyzýval v roku 2015 a až v máji 2015 sa SMS správou vyjadrila, že si je vedomá
dlhu, ktorý vyrovná do dvoch mesiacov, keď predá dom, ale následne už na výzvy nereagovala, až SMS

správou, že dlh vyrovná do konca októbra 2015, čo sa však nestalo.

Navrhovateľ uviedol, že s odporkyňou sú príbuzní, nakoľko je to jeho neter a sú spoluvlastníkmi
nehnuteľností v kat. úz. F., ide o tzv. mlyn a pozemky, pričom bol odporkyňou splnomocnený na predaj
týchto nehnuteľností a pri predaji zistil, že na jej podiel je vedená exekúcia, preto ju požiadala, aby to
vyrovnala, ona sa vyjadrila, že nemá peniaze a bol ochotný jej poskytnúť pomoc s tým, že jej poskytol
najskôr sumu 4.500,-- eur, ktorú zaslal exekútorovi zo svojho účtu dňa 10.1.2014 s poznámkou, že ide

o dlh odporkyne, ktorá mu následne oznámila, že je to málo a žiadala ďalšie peniaze, preto jej dňa
14.1.2014 zaslal zo svojho účtu sumu 500,-- eur, ku ktorej dal poznámku „F. J.B.“ s tým, že išlo o skratku
jeho mena, avšak v tej dobe už bola exekúcia zrušená, ich spoločná nehnuteľnosť nebola predaná
a s odporkyňou sa dohodli na vrátení súm do jedného roka, čo však nedodržala a to napriek ďalšej
komunikácii v roku 2015 a prísľubom. Neskôr mu prisľúbila, že dlh vyrovná do októbra 2015 a keď tak
neučinila podal návrh. Ďalej uviedol, že nakoľko išlo o spoločnú nehnuteľnosť V., na predaj ho odporkyňa
splnomocnila s tým, že bol aj záujemca, avšak prekážkou predaja bola poznámka exekúcie na pozemku,

na čo odporkyňa reagovala, že nemá peniaze na vyrovnanie dlhu a preto sa rozhodol a ústne jej navrhol,
že sumu za ňu zaplatí, hovorili o sume 4.500,-- eur, ktorá bola uvedená aj v exekučnom príkaze, pričom
číslo exekútora vedel od odporkyne, ktorá mu o pár dní oznámila, že táto suma nepostačuje, žiadala
ďalšiu sumu, ktorú priamo zaslal na jej účet. Poukázal na SMS správy, z ktorých vyplýva, že odporkyňasi bola vedomá záväzku, ktorý chcela vyrovnať po predaji domu, avšak k tomu nedošlo. Vyjadril sa, že
vzťah s Benčíkom nesúvisí s týmto, nakoľko odporkyni dal vlastné peniaze zo svojho účtu s tým, že
mu ich do roka vráti, B. bol záujemca o nehnuteľnosť, avšak pre osobné dôvody doteraz nehnuteľnosť

nekúpil. Dal mu zálohu 5.000,-- eur, čo však s týmto nesúvisí, nedomáhal sa vrátenia peňazí, i keď
má záujem o kúpu avšak nie je schopný nehnuteľnosť kúpiť a jeho peniaze má naďalej odložené od
začiatku roku 2014.

Právna zástupkyňa odporkyne nepopierala, že bola za ňu vyplatená suma, ktorá bola podľa vedomostí

odporkyne to bola suma 5.107,19 eur, ktorú sumu nevyplatil navrhovateľ, ale záujemca o kúpu mlynu
V., ktorú nehnuteľnosť vlastnia navrhovateľ s odporkyňou v podielovom spoluvlastníctve a preto bola
aj suma poukázaná na účet odporkyne vo výške 4.500,-- eur, avšak z účtu navrhovateľa exekútorovi
a ďalšia suma 500,-- eur z účtu navrhovateľa na účet odporkyne. Vyjadrila sa, že navrhovateľ
zabezpečoval predaj nehnuteľností V. a v tejto veci komunikoval s odporkyňou, ktorá mala zabezpečiť
plnomocenstvá a čísla svojich účtov na poukázanie kúpnej ceny i keď mlyn nebol predaný a ťarchou

bolo exekučné záložné právo na podiel odporkyne, preto záujemca o kúpu údajne vyplatil dlžnú
sumu vymáhanú v exekučnom konaní a zvyšnú časť na podiel odporkyne by jej vyplatil pri kúpe
nehnuteľnosti, preto poskytnutá suma mala byť započítaná na kúpnu cenu za nehnuteľnosť. Uviedla,
že predaj nehnuteľností sa nezrealizoval sumu 5.000,- eur považuje odporkyňa za zálohu na kúpnu
cenu zaplatenú záujemcom, ktorý nehnuteľnosť nekúpil a preto si nie je odporkyňa vedomá dlhu voči

navrhovateľovi. Žiadala návrh zamietnuť, nakoľko nie je navrhovateľ aktívne legitimovaný v konaní,
pretože skutočným veriteľom má byť B., ktorý dal zálohu na kúpnu cenu, ktorú skutočnosť navrhovateľ
potvrdil a nie je ani dôvod, aby u seba navrhovateľ zadržiaval zálohu na kúpnu cenu dva roky.

Odporkyňa uviedla, že podľa nej je dlžná B., jej exekúcia bola vyplatená, na stretnutí sa riešilo, že

nehnuteľnosť má kúpiť záujemca B. a všetci splnomocnili navrhovateľa ohľadne predaja nehnuteľnosti,
ktorá je v spoluvlastníctve, ju však záujemca B. nekontaktoval a ani sa od nej nedomáhal vrátenia peňazí
iba navrhovateľ s tým, že ona mala z titulu svojho podielu obdržať za nehnuteľnosť sumu 6.349,-- eur
ako im bolo oznámené a až po nejakej dobe jej navrhovateľ volal s požiadavkou vrátenia 5.000,--eur a
taktiež jej prišli SMS správy, z ktorých bola zmätená, preto mu napísala, že si je vedomá dlhu, ktorý má

však voči B. a ak bude mať lepšiu finančnú situáciu, tak sa dohodli, že exekúciu za ňu zaplatí kupujúci,
čo sa považovalo za formu zálohy. Vyjadrila sa, že číslo účtu oznámila navrhovateľovi z dôvodu, že s
tým súhlasil záujemca B., ktorý chcel za ňu dlh vyrovnať s tým, aby mohol kúpiť nehnuteľnosti a preto
trvala na tom, že peniaze poskytol a dlh vyplatil B., pretože ona nežiadala navrhovateľa, aby za ňu niečo
platil. V. sa, že SMS správa prišla od navrhovateľa v nočných hodinách a napriek jej odpovedi ďalšou

SMS správou si myslela, že sa vec týka záujemcu B. s tým, že navrhovateľ to iba zastrešuje a cez neho
sa dávajú peniaze, ktoré je ochotná aj B. vrátiť. Vyjadrila sa, že nemá vedomosť o tom, či záujemca B.
ešte niekomu poskytol finančnú čiastku. Ďalej uviedla, že záujemca B. ju nekontaktoval okrem jedného
stretnutia v lete 2013, nepopierala sumu 4.500,-- eur, ktorá bola poukázaná na účet exekútora a sumu
500,- eur, ktorá jej prišla na účet a taktiež potvrdila doručenie výzvy zo strany navrhovateľa v lete 2015,

na čo reagovala odpoveďou, že vec vie riešiť splátkami. Uviedla, že aj suma 500,-- eur, ktorú jej poslal
navrhovateľ bola následne zaslaná na účet exekútora.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania doplnil dokazovanie oboznámením sa zrušením exekučného
príkazu, poslednou výzvou, kópiami podacích lístkov, prepisom sms správ, žiadosťami o vystavenia

potvrdenia o platbách Tatrabanky, s oznámením súdneho exekútora, s vyúčtovaním exekučného
konania a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Navrhovateľ poukázal zo svojho účtu dňa 10.1.2014 na účet súdneho exekútora F.. L. G. sumu 4.500,-
eur, pričom v poznámke o platbe uviedol dlžná suma G. exekútorovi a sumu 500,- eur dňa 14.1.2014

poukázal na účet odporkyne dňa 14.1.2014 s poznámkou: „F. J.B.“. Zo správy súdneho exekútora F.. L.
G. so sídlom K. bolo zistené, že vo veci oprávneného Intrum Justitia Slovakia proti povinnej - odporkyňa
o zaplatenie sumy 4.310,04 eur bola suma 4.500,- eur prijatá z čísla účtu v Tatrabanke č.: 2618178600
s podpisom platby P. B. a s poznámkou dlžná suma G. exekútorovi. Odporkyňa nepopierala, že jej
na účet prišla suma 500,-- eur a suma 4.500,-- eur išla na účet exekútora. Navrhovateľ zdôvodňoval

poskytnutie týchto čiastok z dôvodu plánovaného predaja spoločnej nehnuteľnosti s odporkyňou, ktorá
je v podielovom spoluvlastníctve a ktorá bola zablokovaná v exekučnom konaní, pričom pre účely
predaja bolo potrebné zrušiť poznámku exekúcie, aby mohol záujemca nehnuteľnosť kúpiť. Doposiaľ k
predaju nehnuteľnosti nedošlo Z prepisu SMS správ súd zistil, že odporkyňa správou zo dňa 17.5.2015oznámila navrhovateľovi si je vedomá svojho záväzku voči nemu a vyrovná ho, keď predá dom. Z
výpovede odporkyne bolo zistené, že záujemca nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve
navrhovateľa aj odporkyne v F., sa nedomáha voči odporkyni vrátenia žiadnej sumy, napriek tomu, že

poskytol navrhovateľovi zálohu 5.000,- €, ktorú skutočnosť uviedol navrhovateľ.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka ( len OZ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Prejav vôle formou konania alebo opomenutia sa môže uskutočniť buď výslovne - ústne či písomne,
alebo konkludentným činom, t. j. iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel
účastník prejaviť (napr. súhlasné pokývanie hlavou, stisk ruky ako znak prejaveného súhlasu). Právne

úkony plnia v súkromnom práve funkciu právneho dôvodu pre vznik, zmenu alebo zánik právneho
vzťahu. Právny úkon (ako subjektívna právna skutočnosť) smeruje najmä ku vzniku, zmene alebo
zániku práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Slovo „najmä“ v
definícii právneho úkonu znamená, že prejav vôle konajúceho môže sledovať i iný cieľ, ako je vznik,
zmena alebo zánik práv a povinností. Tak je tomu napr. v prípade uzavretia záložnej zmluvy (§

151b OZ ), na základe ktorej sa
zabezpečuje už vzniknutý záväzok medzi dlžníkom a veriteľom. Pojem právneho úkonu má podľa
zákona tieto zložky: a) ak má ísť o právny úkon, musí tu byť prejav vôle, b) náležitosťou prejavu vôle
je to, aby naň boli viazané právne následky, ktorými sú vznik, zmena alebo zánik práv či povinností, c)

prejav vôle musí byť dovolený (uznaný) právnym poriadkom („právnymi predpismi“), d) právne predpisy
musia s prejavom vôle skutočne spájať zamýšľané právne následky.

Základným pojmovým prvkom právneho úkonu je prejav vôle, ktorý smeruje ku vzniku, zmene alebo
zániku práv či povinností. Vôľa a jej prejav navonok predstavujú konštitutívny základ každého právneho

úkonu. Vôľa je javom psychického vnútra človeka, a preto sama osebe nie je navonok zrejmá. Môže mať
význam len vtedy, ak je vyjadrená navonok (objektivizovaná) prostredníctvom jej prejavu tak, aby bola
spoznateľná iným subjektom, t. j. spravidla tými fyzickými a právnickými osobami, ktorým je adresovaná.
Podľa vyjadrovacích prostriedkov - ako z vyššie uvedeného vyplýva - je okrem výslovného prejavu
(včítane prejavu písomného) právom aprobovaný i prejav urobený mlčky (konkludentne), t. j. akýkoľvek

nevýslovný prejav, ktorý s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vylučuje pochybnosti o tom, ako
je vôľa týmto spôsobom prejavená. Ďalším pojmovým znakom právneho úkonu je to, aby prejavená
vôľa smerovala k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Právne následky sú zvyčajne chceným
následkom prejavu vôle, pričom tieto následky spočívajú vo vzniku alebo v zmene, alebo v zániku práv a
povinností. Obsahom právneho úkonu je obsah prejavu vôle. Obsahové zložky právnych úkonov možno

rozlišovať podľa toho, s akou pravidelnosťou sa v právnych úkonoch vyskytujú. Všetky právne úkony
k svojej platnosti vyžadujú podstatné zložky.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 odseku 2 OZ tohto zákonného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

O prípad bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ ide vtedy, ak sa niekomu
poskytlo plnenie bez právneho dôvodu (conditio indebiti). Ide o prípady, keď právny dôvod, ktorý by
zakladal právo na plnenie (niečo dať, niečo vykonať v prospech inej osoby), neexistoval od začiatku.

Plnenie môže spočívať v tom, že sa poskytla nejaká vec (peniaze), postúpila pohľadávka, zriadilo
právo, vykonala nejaká práca atď. bez toho, aby na to existoval právny titul (napr. zmluva). Bezdôvodné
obohatenie môže spočívať v tom, že ten kto plnil, predpokladal právny dôvod, avšak v skutočnosti odzačiatku žiadny právny dôvod nebol (napr. ak niekto zaplatil inému určitú peňažnú sumu bez existencie
právneho dôvodu).

Veriteľ, ktorý sa žalobou na súde domáha od dlžníka, aby mu vrátil požičané peniaze, musí v zmysle §
657 OZ splniť dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods. 1 OSP, teda musí uniesť dôkazné bremeno nielen o
tom, že s dlžníkom v určitom čase uzavrel zmluvu o pôžičke peňazí, ktoré mu mali byť v dohodnutej dobe
dlžníkom vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze dlžníkovi skutočne požičal (prenechal mu ich, odovzdal
mu ich) a to či už v hotovosti alebo formou bezhotovostného platobného styku.

K podobnej argumentácii, vychádzajúcej z rovnakej právnej úpravy, dospel aj Najvyšší súd Českej
republiky vo veci pod sp. zn. 33Cdo 3878/2008-138, keď judikoval, že ak k pôžičke dochádza na základe
zmluvy, podľa ktorej veriteľ poskytne (prenechá), peniaze dlžníkovi, ktorý sa ich zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby, potom v spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so
žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh

riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že
podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ
uniesol dôkazné bremeno. Pôžička je reálnym kontraktom a tak okrem samotného uzavretia zmluvy je
treba ešte ďalší úkon, ktorým je prenechanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

Súd nemal v konaní preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Bolo
však preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni spolu sumu 5.000,- €, ktorá skutočnosť nebola
sporná, i keď obrana odporkyne spočívala v tvrdení, že išlo o prostriedky zo strany záujemcu o kúpu
nehnuteľnosti. Navrhovateľ poukázal zo svojho účtu na účet súdneho exekútora sumu 4.500,- € za
účelom vyrovnania dlhu odporkyne vymáhaného v exekučnom konaní a tiež sumu 500,- €, ktorú

odporkyňa taktiež potvrdila. Tvrdenia odporkyne, že išlo o prostriedky Benčíka, záujemcu o kúpu
nehnuteľnosti súd nepovažoval za vierohodné, ale za účelové, čomu nasvedčujú aj SMS správy zaslané
zo strany odporkyne navrhovateľovi, ktorými potvrdzuje dlh voči navrhovateľovi. Nakoľko navrhovateľ
poskytol odporkyni sumu spolu 5.000,- € bez právneho dôvodu k došlo k bezdôvodnému obohateniu
zo strany odporkyne, ktorá je povinná ho vrátiť navrhovateľovi. Súd preto vyhovel ohľadne sumy

5.000,- €. Doplniť dokazovanie výsluchom navrhnutého svedka B. právnou zástupkyňou odporkyne
súd nepovažoval za potrebné, nakoľko platiteľom oboch súm bol navrhovateľ, preto zaplatenie zálohy
na kúpnu cenu je v tomto konaní nepodstatné, ide o vzťah navrhovateľa a Benčíka, keďže od neho
prijal sumu 5.000,- € navrhovateľ a nie odporkyňa.

Súd nezistil dôvody na splatenie dlžnej sumy v splátkach zo strany odporkyne, ktorá nepreukázala
dôvodnosť použitia ust. § 160 ods. 1 O.s.p., navyše súd prihliadol k dobe ktorá uplynula od vzniku
bezdôvodného obohatenia odporkyne teda od roku 2014, ako aj na správanie sa odporkyne k veci.

Podľa § 517 ods.1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v

dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Zároveň zaviazal odporkyňu aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške platnej úrokovej sadzby 5,25
% od 15.1.2014, ktorým dňom už mala odporkyňa obe čiastky , nakoľko druhá čiastka bola poukazovaná
na účet odporkyne dňa 14.1.2014. Navrhovateľ požadoval úroky z omeškania vo výške 6% ročne, ktoré
boli uplatnené v rozpore so zákonom, preto súd ohľadne úrokov z omeškania ako aj dátumu od ktorého

ich žiadal teda 14.1.2015, návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. vzhľadom na pomer úspechu a
neúspechu navrhovateľa v konaní, ktorý mal neúspech v nepatrnej časti, tak, že mu priznal náhradu v
plnej výške titulom zaplateného súdneho poplatku.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.