Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815898041
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815898041.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom 27. apríla 2017 prejednal
sťažnosť podanú prokurátorom proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č.k. 0T/21/2015-62 z
21.2.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. uznesenie Okresného súdu Námestovo, č.k. 0T/21/2015

z 21.2.2017-62 zo dňa 21.2.2017 z r u š u j e .

Podľa § 437 ods. 4 Tr. por. s použitím § 415 Tr. por. z dôvodu § 69 ods. 4 písm. b) Tr. zákz a m i e t
a žiadosť odsúdeného X. S., nar. X.XX.XXXX v X., trvale bytom X., Z. M. č. XXXX/X o podmienečné
upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného
súdu Námestovo, č.k. 0T/21/2015- 36 z 20.2.2015, právoplatným dňa 20.2.2015.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo napadnutým uznesením podľa § 437 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 69 ods. 1
Tr. zák. podmienečne upustil od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ktorý mu bol uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Námestovo, č.k. 0T/21/2015-36 z 20.2.2015, právoplatným dňa 20.2.2015.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť prokurátor s odôvodnením, že X. S. bol dňa

28.11.2005 postihnutý príslušným orgánom za jazdu motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu, za čo
mu bola okrem iného uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Skutok, za ktorý bol X.
S. odsúdený v tejto trestnej veci, spáchal dňa 18.2.2015, odsúdený bol trestným rozkazom vydaným
a súčasne aj právoplatným dňa 20.2.2017. Z obsahu ustanovení § 69 ods. 4 Tr. zák. je zrejmé, že
zákonodarca explicitne nevyjadril moment, od ktorého je potrebné spätne skúmať prípady špeciálnej
recidívy u posudzovanej osoby, pričom vzniká otázka, či ide o deň:

- keď došlo k právoplatnému odsúdeniu za predmetný skutok,
- keď súd rozhoduje o žiadosti odsúdeného o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu
činnosti,
- keď odsúdený spáchal skutok, za ktorý mu bol uložený trest zákazu činnosti, ktorý je predmetom
vykonávacieho konania.
Prvostupňový súd celkom zjavne prijal záver, že zákonná prekážka uvedená v § 69 ods. 4 písm.

b) Tr. zák. sa vzťahuje na obdobie desiatich rokov, ktoré predchádzajú samotnému rozhodovaniu
o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu, preto usúdil, že na X. S. sa už táto prekážka
nevzťahujeavyhoveljehožiadosti.Správnymnázoromprvostupňovéhosúdusanestotožňujeazároveň
považuje za potrebné, aby bola táto otázka posúdená súdom vyššieho stupňa. Ide o skutkovú situáciu,
ktorá doposiaľ nebola, podľa ich dostupnej judikatúry a literatúry, riešená, pričom ide zároveň z hľadiska
zákonnosti vykonávacieho konania o dôležitú právnu otázku. Uložený trest zákazu činnosti je sankciou

za skutok, ktorý obžalovaný spáchal dňa 18.2.2015 a tak ako uložený trest nadväzuje na spáchaný
trestný čin, rovnako naň musí nadväzovať aj režim jeho výkonu. Podmienečné upustenie od výkonuzvyšku trestu je neoddeliteľne späté s trestom samotným, čiže aj ono len nadväzuje na skutočnosť,
že tu bol spáchaný trestný čin. Preto zastáva názor, že desaťročnú dobu ustanovenú v § 69 ods.
4 Tr. zák. je potrebné počítať spätne od momentu dokonania trestného činu. Len v takom prípade

môže mať predmetné ustanovenie preventívny účinok, o ktorý zákonodarcovi zjavne išlo, okrem toho
najlepšie napĺňa účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Poukazuje aj na skutočnosť, že počítanie
dotknutej doby spätne od momentu rozhodovania súdu by vnieslo do vykonávacieho konania prvok
náhodnosti a nestability, pretože by záviselo od spôsobu, akým si ten-ktorý sudca vytyčuje termíny
verejných zasadnutí, prípadne kapacitných možností príslušného súdu a nie od právnych noriem, ktoré

sa na vec vzťahujú. Ďalším podstatným argumentom je možnosť znevýhodnenia menej nebezpečných
páchateľov pred nebezpečnejšími za tej istej dôkaznej situácie. Ako príklad môže poslúžiť modelová
situácia dvoch osôb, ktorým bol v rovnakom čase uložený priestupkový zákaz viesť motorové vozidlá
za jazdu pod vplyvom alkoholu. Prvý z nich následne spácha po ôsmych rokoch prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky bez akýchkoľvek priťažujúcich okolností a bez spôsobenia nejakého následku,
uloží sa mu trest zákazu činnosti vo výmere dva roky. Druhý má množstvo priestupkov, spôsobí aj drobnú

dopravnú nehodu, uloží sa mu trest zákazu činnosti na štyri roky. Pri počítaní prekážky podľa § 69 ods. 4
Tr. zák. od momentu rozhodovania súdu bude musieť menej nebezpečný páchateľ vykonať celý trest, ale
nebezpečnejší bude môcť žiadať po dvoch rokoch o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu.
Na základe horeuvedených skutočností navrhol nadriadenému súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a
uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a
zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, prihliadnuc pritom i na
prípadné chyby, ktoré neboli sťažnosťou vytýkané a zistil, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.

Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu o
vyhovení žiadosti odsúdeného o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel nemožno považovať za správne a zákonné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 69 ods. 1 Tr. zák. po výkone polovice trestu zákazu činnosti môže súd podmienečne upustiť
od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší
výkon tohto trestu už nie je potrebný.

Podľa § 69 ods. 4 Tr. zák. súd nemôže podmienečne upustiť od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti
podľa odseku 1, ak ide o trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, ktorý bol uložený odsúdenému,
a) ktorému už bol takýto trest zákazu činnosti uložený v predchádzajúcich desiatich rokoch za trestný
čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky alebo za iný trestný čin spáchaný pod vplyvom návykovej
látky, alebo

b) ktorý už bol v predchádzajúcich desiatich rokoch za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej
látky, ako je uvedený v písmene a), postihnutý zákazom činnosti viesť motorové vozidlo.

V tomto smere treba poukázať na ustanovenie § 128 ods. 5 Tr. zák., podľa ktorého sa za postihnutého
za obdobný čin, na účely tohto zákona jednoznačne rozumie ten, komu bola za obdobný čin uložená

sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný delikt.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav
veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie
o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú

treba v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj vo vykonávacom
konaní. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či u odsúdeného boli splnené zákonné predpoklady pre
podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Z týchto
zistení treba vychádzať pri rozhodovaní.Okresný súd v danom prípade nepostupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí
vykonal, si nevytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že u odsúdeného X. S.

boli splnené podmienky pre podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel.

Možnosť podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti vychádza v podstate z
rovnakých princípov, ako podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd v

posudzovanom prípade nesprávne aplikoval citované ustanovenie § 69 ods. 4 písm. b) Tr. zák. V
tejto súvislosti nadriadený súd uvádza, že od 1. novembra 2011 novela Trestného
zákona upravila zákaz podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti v prípadoch
opakovaného vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky. Sleduje sa tým jednoznačná
povinnosťvykonaťcelýtrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidlá,keďžeopakovanietakéhotokonania
zo strany odsúdeného nasvedčuje tomu, že trest nebol na jeho nápravu postačujúci. Ustanovenie § 69

ods. 4 Tr. zák. teda rieši prípad recidívy požitia návykovej látky.

Treba stručne pripomenúť, že trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/21/2015 z
20.2.2015, právoplatným 20.2.2015, bol X. S. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. Za tento prečin mu bol uložený trest odňatia slobody

vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Zároveň
mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 40 mesiacov.

Zo spisového materiálu je ďalej zrejmé, že X. S. sa dňa 19.10.2005 dopustil priestupku na úseku
dopravy v zmysle zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na cestných komunikáciách, za ktorý bol v

správnom konaní rozhodnutím OR PZ Námestovo, pod sp. zn. ORP-P-423/DI-NO-2005 z 28.11.2005,
právoplatným 28.11.2005, postihnutý aj zákazom činnosti vedenia motorových vozidiel po dobu 2
mesiace a 21 dní. V tomto prípade bol odsúdený postihnutý za porušenie povinností vodiča podľa § 4
ods. 3 písm. b) zákona č. 315/1996 Z.z. (odsúdený jazdil pod vplyvom alkoholu).

Možno konštatovať, že odsúdený X. S. zákonnú podmienku uplynutia polovice výkonu trestu zákazu
činnosti splnil.

Avšak ako vyplýva z listinných dôkazov, v predchádzajúcich desiatich rokoch bol právoplatne postihnutý
zákazom činnosti viesť motorové vozidlo za priestupok spáchaný pod vplyvom alkoholu, teda návykovej

látky. Vzhľadom na gramatický výklad ustanovenia § 69 ods. 4 Tr. zák., lehotu desiatich rokov je
potrebné posudzovať jednoznačne k okamihu odsúdenia, nie k rozhodovaniu o prípadnom upustení
od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, resp. ku dňu, keď odsúdený
spáchal skutok, za ktorý mu bol uložený trest zákazu činnosti, ktorý je predmetom vykonávacieho
konania, t.j. v posudzovanom prípade lehotu desiatich rokov je potrebné posudzovať jednoznačne k

okamihu odsúdenia právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T/21/2015 z
20.2.2015, ktorým bol odsúdenému okrem iného uložený aj trestu zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel vo výmere 40 mesiacov.

Po zistení pochybenia okresného súdu, krajský súd postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por.

napadnuté uznesenie zrušil a sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.