Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/267/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116202691
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6116202691.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa H.. C. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F.
X - A. P., D. X, C. H., proti odporcom 1/ Y. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W., G. XX, 2/ Bc. S. H., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom W., P. XXXX/XX a 3/ T. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W., P. XXXX/XX,
o určenie vlastníckeho práva, o vydanie nehnuteľností, a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/38/2016-62 zo dňa

14. 4. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým by okresný súd v zmysle § 76 ods. 1 písm. e/ zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) zakázal odporcom 1/ - 3/ akýmkoľvek spôsobom

nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k. ú. X. M., evidovanými Okresným úradom W. W. na
LV č. XXX, XXX, XXX a XXX (ďalej aj „Nehnuteľnosti“) a tieto nehnuteľnosti zastavať.
V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom na začatie konania
domáhal určenia vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam, vydania neoprávnene užívaných častí
Nehnuteľností od odporcov, zrušenia „administratívneho rozdelenia budovy a záhrad z r. 1939“ a
zrušenia kúpnej zmluvy č. V 3815/2015 zo dňa 3. 8. 2015-čz 210/2015. Spolu s návrhom na začatie

konania podal i návrh na nariadenie vyššie citovaného predbežného opatrenia (doplnený písomným
podaním zo dňa 11. 3. 2016) s odôvodnením, že je nadpolovičným podielovým spoluvlastníkom
Nehnuteľností. Odporca 2/ mal nadobudnúť spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným na
LV č. XXX, XXX a výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX na základe
darovacej zmluvy od odporkyne 3/, ktorá však svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným na
LV č. XXX odvodzovala od neexistujúcich dedičských konaní. Napriek uvedenému odporca 2/ uzatvoril

s odporcom 1/ kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol odporca 1/ zapísaný do katastra nehnuteľností ako
výlučný vlastník nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX. Pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosti evidované
na LV č. XXX, XXX spoluvlastnícky podiel odporcu 2/, tak ako je evidovaný v katastri nehnuteľností,
nezodpovedá veľkosti podielu, ktorý nadobudli právni predchodcovia odporcu 2/ a je, teda, zjavne
nesprávny. Napriek tomu odporca 2/ písomným podaním zo dňa 15. 1. 2016 predložil navrhovateľovi
ponuku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu odporcu 2/ na nehnuteľnostiach evidovaných na

LV č. XXX (ktorý podľa údajov z katastra nehnuteľností predstavuje 1 z celku, avšak nezodpovedá
skutočnosti), pričom odporca 2/ si odpoveď navrhovateľa na uvedenú ponuku na pošte nevyzdvihol a
táto sa vrátila navrhovateľovi späť. Preto sa navrhovateľ domnieval, že odporca 2/ bude aj naďalej
na základe neexistujúcich, resp. sfalšovaných, titulov protiprávne nakladať (aj) s majetkom patriacim
navrhovateľovi, ktorý však dosiaľ nebol prededený, čo navrhovateľovi značne komplikuje situáciu
s prejednaním dedičstva po svojich právnych predchodcoch, ako aj ukončenie konania o určenie

vlastníckeho práva z dôvodu neustálej zmeny okruhu účastníkov konania.Okresný súd však návrh navrhovateľa nepovažoval za dôvodný. Uviedol, že jedným zo zákonných
predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia je v návrhu osvedčené nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, čo v prejednávanom prípade znamená, že aspoň v minimálnej miere

musí byť zrejmé, že odporcovia skutočne konajú, resp. sa aspoň chystajú konať tak, že si to vyžaduje
okamžitý zásah súdu vo forme predbežného opatrenia. Vo vzťahu k odporcom 1/ a 3/ však navrhovateľ
ani len netvrdil, že títo majú v úmysle s Nehnuteľnosťami akýmkoľvek spôsobom nakladať, prípadne
tieto zastavať. Preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcom 1/ a 3/ obstáť nemôže.
Ako dôvod potreby dočasnej úpravy pomerov navrhovateľ uviedol len konanie odporcu 2/, ktorý podľa

tvrdenia navrhovateľa môže na základe vadných právnych titulov nakladať aj s majetkom navrhovateľa,
čím znemožní prejednanie veci tým, že sa bude neustále meniť okruh účastníkov konania. K uvedenému
okresný súd uviedol, že na okresnom súde sa pod sp. zn. 9C/201/2012 vedie konanie na základe
návrhu odporcu 2/, ktorého predmetom je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam evidovaným na LV č.XX.. Pokiaľ ide o ostatné nehnuteľnosti, odporca 2/ k nim
vlastnícke právo v katastri nehnuteľností zapísané nemá. Vzhľadom k uvedenému dospel okresný súd

k záveru, že nebolo osvedčené, že by správanie odporcu 2/ nasvedčovalo tomu, že by mu bolo nutné
(prípadne možné) predbežným opatrením uložiť zákaz nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. V prvom
rade poukázal na skutočnosť, že v písomnom podaní zo dňa 15. 2. 2016, v jeho upravenej verzii z 30.
5. 2016, ako aj v doplnení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dôsledne rozviedol okolnosti

sprevádzajúce vývoj držby Nehnuteľností, ktoré samy o sebe poukazujú na snahu odporcu 2/ urobiť
majetkovoprávne vzťahy k Nehnuteľnostiam čím menej prehľadnými. Opätovne zdôraznil, že pokiaľ aj
odporca 2/ uzatvoril s odporcom 1/ kúpnu zmluvu, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti evidované na LV
č. XXX, odporca 1/ sa nemohol stať ich vlastníkom, keď odporca 2/ odvodzoval svoje vlastnícke právo
od vlastníckeho práva odporkyne 3/, ktorá však tieto nehnuteľnosti nikdy platne v celku nenadobudla (z

dôvodu, že dedičské rozhodnutia pod sp. zn. D 1792/1972 zo dňa 30. 1. 1976 a pod sp. zn. D 1792/1973
zo dňa 6. 2. 1974 neexistujú). Odporca 2/ tak nemá záujem na narovnaní majetkovoprávnych vzťahov
z dôvodu, že by sa musel vzdať neoprávnene užívaného majetku ako aj akéhokoľvek prospechu, ktorý
z tohto majetku nadobudol. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného
súdu zmenil a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.

Písomným podaním zo dňa 5. 6. 2016 navrhovateľ svoje odvolanie doplnil s tým, že sa na zasadnutí
obecného zastupiteľstva obce X. M. dozvedel, že odporca 1/ má v úmysle na parcelách evidovaných
na LV č. XXX stavať, čo postavenie navrhovateľa ešte viac skomplikuje. Vzhľadom k uvedenému na
podanom odvolaní zotrval.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, napadnuté uznesenie preskúmal a odvolanie
prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade
s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.
s. p. ako vecne správne potvrdil.
Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia

funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým
následkom, ktoré mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Je možné ho
nariadiť pred začatím konania, ako aj v už začatom konaní v súlade s § 102 ods. 1 O. s. p.. Z
uvedeného vyplýva, že predbežné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom
je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez

okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením
predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím
vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby

boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej
ujmy. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na
navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce

jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania,
cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na
navrhovateľapredbežnéhoopatreniavyplývazoskutočnosti,žeúčastnícinemusiabyťpredrozhodnutímo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vypočutí, čo súvisí s tým, že výsluch by mohol zmariť
účel predbežného opatrenia.
Okresný súd vo vzťahu k odporcom 1/ a 3/ uvedené špecifiká predbežného opatrenia dôsledne

zohľadnil, keď správne skonštatoval, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a
ani v jeho doplnení zo dňa 11. 3. 2016, nie len, že neosvedčil existenciu bezprostredne hroziacej ujmy,
ktorá by mu mohla vzniknúť tým, že odporcovia 1/ a 3/ budú s Nehnuteľnosťami nakladať (prípadne,
že tieto zastavajú), ale ani len netvrdil, že by sa menovaní chystali tak učiniť. Preto navrhovateľ
zjavne vo vzťahu k odporcom 1/ a 3/ neosvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, ako

jednu z podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. U odporkyne 3/ sa k uvedenému žiada
doplniť, že odporkyňa 3/ v súčasnosti nie je evidovaná ako vlastník (prípadne spoluvlastník) akejkoľvek
z Nehnuteľností a jej (prípadné) oprávnenie s ktoroukoľvek z Nehnuteľností nakladať nevyplýva ani
z ďalšieho obsahu spisu. Obdobné závery pritom dopadajú aj na odporcu 1/, pokiaľ sa jedná o
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, XXX a XXX a na odporcu 2/, pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosti
evidované na LV č XXX a XXX. Odporca 1/ totiž nie je v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, XXX a XXX a odporca 2/ ako vlastník nehnuteľností na LV č.
XXX a XXX, preto títo ani nemajú s predmetnými nehnuteľnosťami právnu možnosť nakladať.
Pokiaľ sa jedná o skutočnosť prezentovanú navrhovateľom až v odvolacom konaní, t. j., že sa dozvedel,
že odporca 1/ chce nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX zastavať, tu je potrebné opätovne zdôrazniť,
že pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti

skutkových zistení, v dôsledku čoho sa v procese nariaďovania predbežného opatrenia nezisťujú
všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej) a
skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia
byť všetky preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o
predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie podľa § 120 a nasl. O. s. p., čo je zdôraznené

znením ust. § 75 ods. 6 O. s. p., ktoré súdu umožňuje rozhodnúť o predbežnom opatrení aj bez
výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania, ako aj ust. ods. 8 § 75 O. s. p. pojednávajúcom o
možnosti súdu rozhodnúť o predbežnom opatrení aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Pre nariadenie
predbežného opatrenia je tak postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Napriek tomu, že odvolací súd nemá pochybnosti

o opodstatnenosti tejto zákonnej úpravy, plne podriadenej požiadavke, aby predbežné opatrenie
uspokojovalo potrebu účinnej (teda rýchlej a efektívnej) ochrany práv, nemožno opomenúť, že uvedená
právna úprava prináša i potenciálne riziká zásahu do práv povinného z predbežného opatrenia, keď
nie je vylúčené, že skutkový stav osvedčený navrhovateľom predbežného opatrenia (vedúci následne
k tomu, že okresný súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovie), nezodpovedá realite

a je v priebehu odvolacieho konania presvedčivým spôsobom spochybnený odporcom, prípadne, že
v priebehu odvolacieho konania došlo k takej zmene skutkového stavu, že podmienky na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré v čase rozhodovania okresného súdu o jeho nariadení splnené boli,
v dôsledku zmeny pomerov už nariadenie predbežného opatrenia ďalej neodôvodňujú. Samozrejme,
nie sú vylúčené ani opačné situácie, kedy sa navrhovateľovi predbežného opatrenia až v odvolacom

konaní podarí osvedčiť existenciu predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia, prípadne až po
zamietajúcom rozhodnutí okresného súdu dôjde k takej zmene pomerov, že rozhodnutie, ktorým bol
návrh na nariadenie predbežného opatrenia opodstatnene zamietnutý, po zmene okolností prípadu viac
neobstojí. I na uvedené situácie pritom reagoval zákonodarca, keď novelou Občianskeho súdneho
poriadku uskutočnenou zákonom č. 384/2008 Z. z. s účinnosťou od 15. 10. 2008 vypustil dovtedajšie

ust. § 75 ods. 7 O. s. p. v znení „na rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase
vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa“. Z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu pritom možno
vyvodiť, že predkladateľ citovanej novely považoval znenie ods. 7 § 75 O. s. p. v znení účinnom do
14. 10. 2008 O. s. p. za neudržateľné a „ultraformalistické“ s odôvodnením, že účastníkom je potrebné
poskytnúť rýchlu dočasnú ochranu podľa toho, ako to okolnosti vyžadujú. S účinnosťou od 15. 10. 2008

tak otázku tzv. rozhodného okamihu pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení rieši len ustanovenie
§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. s tým, že s poukazom na § 211 ods. 2 O. s. p. nie je aplikácia
§ 154 ods. 1 O. s. p. vylúčená ani v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napr. na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS/152/2010 zo dňa 20. 4. 2010 v ktorom
tento uviedol, že aplikácia ust. § 154 ods. 1 O. s. p. vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu sa viaže

na zohľadnenie skutkových okolností, ktoré vyšli najavo počas odvolacieho konania a súčasne môžu
mať za následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Krajský súd preto musel pri skúmaní, či sú (alebo naopak nie sú) splnené predpoklady na
nariadenie predbežného opatrenia prihliadať i na skutkové okolnosti, ktoré navrhovateľ uviedolaž v odvolacom konaní a o ktorých skutočnostiach pravdepodobne v čase do rozhodnutia
okresného súdu vedomosť nemal. Napriek uvedenému je však potrebné zopakovať, že na
to, aby mohlo byť predbežné opatrenie nariadené, nie je síce potrebné existenciu bezprostredne

hroziacej ujmy preukázať, avšak táto musí byť zo strany navrhovateľa predbežného opatrenia
aspoň osvedčená. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno
spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia. Možno teda sumarizovať, že predbežné
opatrenie nemožno nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných

skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná
ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľ však ani v
priebehu odvolacieho konania žiadnym spôsobom neosvedčil bezprostredne hroziace nebezpečenstvo
zastavania nehnuteľností evidovaných na LV. č. XXX odporcom 1/, keď len tvrdil, že získal vedomosť
o tejto skutočnosti zo zasadnutia obecného zastupiteľstva Obce X. M., konaného dňa 3. 6. 2016. Čo
bolo predmetom tohto zasadnutia, kto sa ho zúčastnil a aké boli jeho závery, navrhovateľ neuviedol.

Rovnako neuviedol od koho predmetnú informáciu získal tak, aby bolo možné posúdiť jej vierohodnosť
a relevanciu. Dozaista je totiž potrebné odlišovať prípad, ak bolo predmetom uvedeného zasadnutia
stavebné konanie zahájené na základe návrhu odporcu 1/ ako stavebníka, čo už by samé o sebe zrejme
postačovalo na odôvodnený záver, že zastavanie nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX odporcom
1/ hrozí bezprostredne, od situácie, ak bola predmetom uvedeného zasadnutia akákoľvek iná otázka,

a navrhovateľ sa predmetnú informáciu dozvedel napr. len vypočutím rozhovoru niekoľkých osôb,
prítomných na tomto zasadnutí ako verejnosť. Už z uvedeného je zrejmé, že samotná informácia, ktorú
navrhovateľ odvolaciemu súdu poskytol, t. j. že sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva dozvedel o
pláne odporcu 1/ zastavať nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, na nariadenie predbežného opatrenia,
atedaaninazmenuuzneseniaokresnéhosúdunepostačuje.Existenciastavebnéhokonaniatýkajúceho

sa nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX napokon nevyplýva ani z písomného podania zo dňa 6. 6.
2016, ktoré navrhovateľ adresoval Obecnému úradu X. M., a v ktorom žiadal, aby sa obecný úrad vo
veci stavebného konania obrátil na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolací súd totiž dopytom na Obec
X. M. (ako stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.) zistil, že tento dosiaľ neeviduje
žiadosť odporcu 1/ o vydanie stavebného povolenia a ani návrh menovaného na vydanie územného

rozhodnutia o umiestnení stavby (úradný záznam zo dňa 9. 6. 2016 na č. l. 135 spisu).
Pokiaľ sa jedná o odporcu 2/ a o hrozbu, že bude nakladať s nehnuteľnosťami, vo vzťahu ku ktorým mu
svedčí zápis v katastri nehnuteľností ( nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, XXX), tu sa so záverom
okresného súdu o tom, že navrhovateľ neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, je
možnéstotožniť,lenpokiaľsajednáonehnuteľnostievidovanénaLVč.XXX.Navrhovateľtotižvovzťahu

k uvedeným nehnuteľnostiam neprodukoval žiaden dôkaz, ani len tvrdenie o tom, že má vedomosť o
tom, že by odporca 2/ mienil s týmito nehnuteľnosťami nejakým spôsobom nakladať. Iná je však situácia
v prípade nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX. Navrhovateľ totiž preukázal, že odporca 2/ mu zaslal
písomnúponukunaodkúpeniespoluvlastníckehopodieluodporcu2/ napredmetnýchnehnuteľnostiach,
ďalej že navrhovateľ mal podľa pokynov odporcu 2/ zaslať svoju odpoveď ohľadom (ne)uplatnenia

predkupného práva na adresu L. XX, XXX XX W., ako aj skutočnosť, že napriek tomu, že navrhovateľ
tak učinil, t. j. odpoveď odporcovi 2/ na uvedenú adresu včas zaslal, odporca 2/ zásielku neprevzal a
táto sa ako nedoručená vrátila navrhovateľovi späť. Uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho
súdu predbežne osvedčujú, že odporca 2/ (napriek existencii konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam) uskutočňuje kroky smerujúce k scudzeniu

predmetných nehnuteľností, keď je osobitne potrebné zdôrazniť, že existencia citovaného súdneho
konania nie je pre scudzenie spoluvlastníckeho podielu odporcu 2/ k predmetným nehnuteľnostiam
žiadnou prekážkou. Napriek tomu je potrebné zdôrazniť, že na nariadenie predbežného opatrenia
sa okrem osvedčenia bezprostredne hroziacej ujmy vyžaduje aj ďalší predpoklad, a to osvedčenie
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (v prejednávanom prípade teda

osvedčenie,ženavrhovateľjevýlučnýmvlastníkompredmetnýchnehnuteľností,prípadne,žejehopodiel
na predmetných nehnuteľnostiach je vyšší ako podiel zapísaný v katastri nehnuteľností). Navrhovateľ
však v návrhu na začatie konania (ktorého súčasťou bol i návrh na nariadenie predbežného opatrenia), v
doplnení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 11. 3. 2016, podanom odvolaní, doplnení
odvolania a ani v doplnení návrhu na začatie konania zo dňa 28. 4. 2016 dosiaľ jednoznačne neuviedol,

čoho sa svojím návrhom na začatie konania pokiaľ ide o určenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam,
domáha, t. j. jednoznačne neuviedol, ktorých nehnuteľností a v akom skutočnom pomere sa cíti byť
vlastníkom. Navrhovateľ totiž v prvom odseku návrhu na začatie konania uvádza, že je spolu so svojim
prastrýkom jediným dedičom 1 všetkých Nehnuteľností, navyše 1 dedičom „oboch“ záhrad na LV č.XXX a LV č. XXX a 1 maštale na LV č. XXX. Preskúmaním listov vlastníctva evidovaných Okresným
úradom v W. W. pre k. ú. X. M. pod č. XXX a XXX však možno zistiť, že na LV č. XXX a XXX sú ako
záhrady evidované až tri parcely, a to parcely s p. č. XXX, XXX/X a XXX/X. Ďalej v predmetnom návrhu

uvádza, že pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, neexistujú právne tituly, ktorými
predmetné nehnuteľnosti nadobudla odporkyňa 3/, ktorá argumentácia je navyše zdôraznená na str.
2 doplnenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom navrhovateľ uviedol, že majetok,
ktorý si odporkyňa 3/ a odporca 2/ na základe uvedených titulov nárokujú nikdy nikomu z ich rodiny
nepatril. S poukazom na ostatný obsah návrhu na začatie konania a aj doplnenie návrhu na nariadenie

predmetného opatrenia, z ktorého vyplýva, že predmetné Nehnuteľnosti patria buď navrhovateľovi a
jeho právnym predchodcom alebo odporcom (prípadne každému z nich v určitom pomere), tak potom
možno dôjsť k záveru, že pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že odporkyňa 3/ a odporca 2/ a ani ich rodina
nehnuteľnosti na LV č. XXX nikdy nenadobudli, je jeho tvrdenie v priamom rozpore s jeho ďalším
tvrdením prezentovaným už vyššie, že navrhovateľ je spolu so svojim prastrýkom jediným dedičom 1
všetkých Nehnuteľností, navyše 1 dedičom „oboch“ záhrad na LV č. XXX a LV č. XXX. Ak by totiž bol

správny poznatok navrhovateľa, že nehnuteľnosti na LV č. XXX odporkyňa 3/, odporca 2/ a ani nikto
iný z ich rodiny nenadobudol, muselo by to znamenať, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným
na LV č. XXX by mal byť ich výlučným vlastníkom navrhovateľ (resp. tieto by v celku mali patriť do
dedičstva po jeho právnych predchodcoch), čo je však v rozpore s prvým odsekom návrhu na začatie
konania, kde navrhovateľ tvrdil, že je ich vlastníkom v 1 a pokiaľ sa jedná o záhrady evidované na

tomto liste vlastníctva aj v 1 k celku (t. j. v súhrne v 3 k celku). Už len uvedený stručný popis obsahu
jednotlivých podaní navrhovateľa bez potreby poukazu na ďalšie nezrovnalosti, ktoré sa v predmetných
podaniach nachádzajú, svedčí o tom, že navrhovateľ dosiaľ jasne a zrozumiteľne neuviedol, čoho sa
svojím návrhom na začatie konania domáha, jeho písomné podania sú navyše vnútorne rozporné, čo
absolútne vylučuje možnosť, že by vo fáze rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia osvedčil

dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd uznesenie okresného súdu (aj keď čiastočne z iných dôvodov)
ako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.