Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 1, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115012245
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115012245.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Jána

Mihala a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti obžalovanému A. G., stíhaného pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písmeno b/, c/ Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno b/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava
pod sp. zn. 7T/156/2015 zo dňa 4.11.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1.6.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa§321odsek1písmenod/Trestnéhoporiadkusanapadnutýrozsudok zrušujevcelomrozsahu.

Podľa § 322 odsek 1 Tr. por. sa

obžalovaný A. G., nar. X.X.XXXX v P., trvale bytom A. D. X (u S. Z.), Trnava, zamestnaný,

podľa § 285 písm. f/ Trestného poriadku s použitím § 86 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona

o s l o b o d z u j e

spodobžalobyOkresnéhoprokurátoravTrnavepodsp.zn.1Pv282/15zodňa30.11.2015prespáchanie
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

hoci bol obžalovaný ako otec dcéry K. W. G., narodenej X.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, Q. G.,
prechodne bytom Z. XXX, I. Z. G., Česká republika, rozsudkom Okresného súdu v Uherskom Hradišti,

Česká republika, pod číslom P 202/2008 zo dňa 19.1.2011, právoplatným dňa 7.2.2011 zaviazaný
prispievať na výživu dcéry sumou 2.000 Korún českých mesačne, a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky maloletej D. G., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXX, Q. G., prechodne bytom Z.
XXX, I. Z. G., Česká republika, napriek tomu od 11.5.2013 až doposiaľ si riadne a včas neplní zákonnú
vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére, neprejavuje dostatočný záujem o prácu, čím mu vznikol dlh
na výživnom vo výške najmenej 2.033,10 Eur (54.926,80 Korún českých), pričom skutku sa dopustil
napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/81/2012 zo dňa 4.1.2013,

právoplatným dňa 21.5.2013, ktorý prevzal dňa 10.5.2015, odsúdený pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písmeno b/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní pätnásť
mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní tri
roky.

o d ô v o d n e n i e :Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 7T/156/2015 zo dňa 4.11.2016 bol
obžalovaný A. G., nar. X.X.XXXX, uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písmeno b/, písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/

Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
hoci bol obžalovaný ako otec dcéry K. W. G., narodenej X.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, Q. G.,
prechodne bytom Z. XXX, I. Z. G., Česká republika, rozsudkom Okresného súdu v Uherskom Hradišti,
Česká republika, pod číslom P 202/2008 zo dňa 19.1.2011, právoplatným dňa 7.2.2011 zaviazaný
prispievať na výživu dcéry sumou 2.000 Korún českých mesačne, a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred

k rukám matky maloletej D. G., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXX, Q. G., prechodne bytom Z.
XXX, I. Z. G., Česká republika, napriek tomu od 11.5.2013 až doposiaľ si riadne a včas neplní zákonnú
vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére, neprejavuje dostatočný záujem o prácu, čím mu vznikol dlh
na výživnom vo výške najmenej 2.033,10 Eur (54.926,80 Korún českých), pričom skutku sa dopustil
napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/81/2012 zo dňa 4.1.2013,
právoplatným dňa 21.5.2013, ktorý prevzal dňa 10.5.2015, odsúdený pre prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písmeno b/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní pätnásť
mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní tri
roky.

Za to mu okresný súd uložil

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona trest odňatia slobody
na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súd pri hodnotení dôkazov vychádzal predovšetkým z priznania
sa obžalovaného, ktorý pred súdom uviedol, že výživné nemal z čoho platiť. Vzhľadom k tomu, že
výpoveď poškodenej D. G. sa zhodovala s výpoveďou obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd

nemal dôvod pochybovať o spáchaní žalovaného skutku obžalovaným, teda nemal žiadne pochybnosti
o vine obžalovaného.

Trestná sadzba trestu odňatia slobody za žalovaný skutok je v rozmedzí jeden až päť rokov. U
obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a to že sa

priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, preto súd aplikoval ustanovenie § 38
ods. 3 Trestného zákona, t. j. zníženie hornej hranice ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd
pri ukladaní trestu vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že obžalovaný už bol za rovnaký trestný
čin zanedbania povinnej výživy odsúdený, napriek tomu sa opäť dopustil spáchania rovnakej trestnej
činnosti a navyše trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Zároveň však

zohľadnilpriznaniesaobžalovanéhoakoiskutočnosť,žeobžalovanýjevsúčasnostizamestnanýazačal
platiť aspoň čiastočne výživné na maloletú dcéru. Preto súd uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby, teda trest odňatia slobody na dvanásť mesiacov. Na výkon trestu súd obžalovaného
zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný síce bol posledných desiatich rokoch vo výkone

trestu odňatia slobody, avšak nie za úmyselný trestný čin. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému
súd nemohol podmienečne odložiť, nakoľko obžalovaný spáchal tento trestný čin v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia za iný jeho trestný čin.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, a to v

zákonnej lehote. Odvolaním napadol výrok o vine i výrok o treste. Výrok o vine i výrok o treste rozsudku
Okresného súdu Trnava podľa jeho mienky nie sú vecne správne, nakoľko vychádzajú z nesprávneho
vyhodnotenia dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia danej veci. Obžalovaný má za to, že vo
vzťahukjehoosobenebolpreukázanýúmyselspáchaťžalovanýprečin,nakoľkojehomajetkovépomery
a príjmové možnosti mu v rozhodnom období neumožňovali plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu

predpísanom rozhodnutím súdu. Bez ohľadu na vyššie uvedené okolnosti však uviedol, že zameškané
výživné v najbližších dňoch dobrovoľne uhradí, o čom súdu doručí potvrdenie. Obžalovaný uviedol, že
má za to, že z uvedeného dôvodu zanikne trestnosť daného činu.Vzhľadom na obsah podaného opravného prostriedku, tunajší odvolací súd vytýčil vo veci termín
verejného zasadnutia o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava. Odvolací súd
doplnil dokazovanie vyjadrením obhajcu JUDr. Michala Antala zo dňa 31.5.2017 spolu s doloženými

dokladmi, mailovou správou svedkyne D. G. zo dňa 30.5.2017. Odvolací súd vzhľadom na dôkazy, s
ktorými sa oboznámil, zistil že obžalovaný do času rozhodnutia odvolacieho súdu vyrovnal dlhované
výživné v plnom rozsahu.

Podľa § 285 písm. f/ Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu

zanikla.

Podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný
čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ
svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Krajský súd zohľadňujúc vyššie naznačené okolnosti a súčasne citované zákonné ustanovenia dospel
k záveru, že obžalovaný naplnil zákonnú dikciu v podobe využitia ustanovenia o účinnej ľútosti tým,
že pred vyhlásením meritórneho rozhodnutia dlhované výživné uhradil v plnom rozsahu, a preto bolo
potrebné vo veci rozhodnúť oslobodzujúcim rozsudkom, keďže trestnosť činu zanikla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.