Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 7, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36Cbi/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814203123
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3814203123.8

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu Ing. Ondrej Lazoň, obch. meno:
Ing. Ondrej Lazoň TECHNOL, Kukučínova 731/48, 972 12 Nedožery Brezany, IČO 33 611 467 proti
žalovaným 1/ P.. P. O., O. 3, X., správca konkurznej podstaty úpadcu DAM a.s. v konkurze so sídlom
Nadjazdova 4, Prievidza, IČO 31 562 060, 2/ Blister technology, s.r.o. so sídlom Gen. Ľ. Svobodu 1069/4,
Partizánske, IČO 36 709 662 a 3/ J & M PROPERTY s.r.o. so sídlom Jégeho 6/10, Prievidza, IČO 45

705 011, o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaným 1/, 2/ sa voči žalobcovi p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.

III. Žalovanému 3/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Štátu sa p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovaným 1/, 2/, 3/ domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby,
konanej dňa 09.01.2014, ktorá sa konala na návrh žalovaného 1/ žalovaným 2/ v priestoroch suterénu
dražobníka na adrese Q. XXXX, K., ktorej predmetom bol majetok úpadcu DAM a.s. - nehnuteľnosť

zapísaná na LV č. 5315, k.ú. Prievidza, pozemky parc. č. 1335/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
14m2, parc. č. XXXX/17 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 350 m2 a parc. č. 1335/18 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 227 m2. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
1.2. Žalobca uviedol, ž označená dražba je neplatná v dôsledku nesprávneho úradného postupu,
ktorý nezodpovedal ustanoveniam zák. č. XXX/.XXXX o dobrovoľných dražbách v znení neskorších
predpisov, čím mu bola žalovanými 1/, 2/, 3/ spôsobená škoda. Dražba bola organizovaná podľa

záväzného pokynu samosudcu JUDr. Michala Fialu, uverejneného v Obchodnom vestníku, v ktorom
bolo uvedené, akým spôsobom má správca konkurznej podstaty postupovať pri speňažovaní majetku
úpadcu, pričom bolo vopred známe, o koľko a kedy bude znižované minimálne podanie v jednotlivých
kolách dražby. Týmto postupom bolo vopred známe nielen to, že v ďalšom kole bude minimálne podanie
znížené, ale aj o koľko bude znížené. Tento postup je v rozpore so zásadou neverejnosti, ktorou sa má
konkurzné konanie riadiť, pričom tým, že boli zverejnené informácie o budúcom postupe pri speňažovaní

majetku úpadcu došlo k ovplyvneniu relevantného trhu tak, že odrádzalo prípadných kupcov od účasti na
dražbe z dôvodu, že vedeli, že pokiaľ sa zúčastnia až ďalšieho kola môžu speňažovaný majetok získať
za podstatne lepších cenových podmienok ako pri účasti už v prvom alebo druhom kole. Podľa názoru
žalobcu,týmtopostupombolizostranykonkurznéhosúduzverejnenéinformácie,naktorýchzverejnenie
nie je súd oprávnený. Žalobca predpokladal, že návrh na záväzný postup vyhotovil žalovaný 1/, ktorého
výkon správy ako správcu konkurznej podstaty žalobca už v minulosti namietal ako postup v rozpore s

postupom s vynaložením odbornej starostlivosti. Z pokynu uverejneného v Obchodnom vestníku, bola
skutočnosť, že nehnuteľnosť bude možné získať v predmetnom kole dražby za 30% jej všeobecnejhodnoty, známa už pred konaním prvej dražby. Úradná postup, ktorým udelil JUDr. Michal Fiala záväzný
pokyn správcovi konkurznej podstaty P.. P. O., považoval žalobca za nesprávny úradný postup, ktorý
spôsobuje, že prípadný záujemcovia o kúpu dražených nehnuteľností sú odrádzaní od účasti na dražbe

tým, že vedia, že v ďalšom kole bude nehnuteľnosť predávaná za podstatne nižšiu cenu ako v prvom
kole dražby. Prípadný záujemca teda nie je motivovaný na účasti na dražbe, naopak zverejnením
tejto informácie vytvára podmienky na špekulatívne konanie, vyčkávanie na nižšiu cenu v ďalšom
kole dražby, s negatívnym dopadom na mieru uspokojenia veriteľov. Týmto postupom je do procesu
dražby vnesená neprimeraná pohnútka, ktorej neprítomnosť zákon o dobrovoľnej dražbe predpokladá.

Podmienky dražby preto nie sú v súlade s podmienkami, ktoré predpokladal zákon, a preto účel a
cieľ sledovaný zákonom o dobrovoľných dražbách nemohol byť organizovaním dražby za uvedených
podmienok dosiahnutý. Po materiálnej stránke dražba nebola v súlade so zákonom z dôvodu, že bola
neprimerane nízko hodnotená všeobecná hodnota nehnuteľnosti. Došlo k neobjektívnemu hodnoteniu,
čovyplývaznesprávnestanovenejtechnickejhodnotynehnuteľnostiavdôsledkutohoajostatnýchčastí
posudku, ktoré sú závislé od správneho stanovenia technickej hodnoty. Nešlo teda o pochybenie v etape

objektivizácie hodnoty nehnuteľnosti, ktorá závisí na subjektívnom hodnotení nehnuteľnosti znalcom.
Pochybenia pri stanovení všeobecnej hodnoty sa dopustil znalec aj tým, že za základ hodnoty 1 m3
nehnuteľnosti vzal tzv. rozpočtový ukazovateľ RU = 70,67 €/m3, ktorý následne indexoval na dnešnú
hodnotu rozpočtového ukazovateľa a na túto hodnotu, ktorá už nezohľadňuje opotrebenie priemernej
stavby uplatnil amortizáciu konkrétnej stavby. Rozpočtový ukazovateľ predstavuje tzv. priemernú

hodnotu 1 m3 priemernej stavby na Slovensku, čo je zároveň priemerne opotrebovaná stavba, nie je
to nová stavba. Znalec sa dopustil nesprávnosti, keď na určený a indexovaný rozpočtový ukazovateľ
aplikoval amortizáciu posudzovanej stavby, a nie rozdiel v miere opotrebenia medzi priemerným
opotrebením priemernej stavby a opotrebovaním posudzovanej stavby. Uplatnil amortizáciu dvakrát,
sčasti tú, ktorá už bola zohľadnená v hodnote rozpočtového ukazovateľa. Došlo tak k podhodnoteniu

všeobecnej hodnoty stavby o rozdiel medzi priemerne amortizovanou stavbou (určené rozpočtovým
ukazovateľom podľa vyhlášky) a konkrétnou amortizáciou stavby. Žalobca uviedol, že v rozpočtovom
ukazovateli 70,67 €/m3, určenom vo vyhláške, je už uvedená priemerná amortizácia priemernej stavby
na Slovensku. Postupom, ktorý bol uplatnený, bola tak amortizácia uplatnená dvakrát. Došlo tak k
zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti (pri 50% opotrebení) na polovicu jej všeobecnej hodnoty,

pokiaľ by bola správne stanovená. Pokiaľ teda bola stanovená všeobecná hodnota pre účely dražby
112 320,- €, tak správna hodnota by mala byť viac ako 224 640,- € a pri záväznom pokyne previesť
vlastníctvo na dobrovoľnej dražbe za najmenej 30% jej všeobecnej hodnoty by sa mohla speňažiť
za najmenej 74 880,- €. Veritelia boli teda konaním tejto dražby poškodení o minimálne 41 184,- €,
za súčasného porušenia záväzného pokynu konkurzného sudcu, ktorý sa mohol vzťahovať len na

správne stanovenú všeobecnú hodnotu nehnuteľností. V inom prípade by sa nesprávny postup pri
stanovovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľností stal konaním konkurzného súdu súčasťou právneho
poriadku SR. Vydražiteľ tak na úkor veriteľov získal bezdôvodné obohatenie vo výške minimálne 41
184,- €. Vlastníctvo k budove sa dražbou previedlo na vydražiteľa za menej ako majú hodnotu jej
základy, prípadne pozemok sám osebe. Pozemok v tejto lokalite sa bežne ponúka za cca 70,- €/

m2 a pre účely dražby mala byť použitá porovnávacia metóda, ktorá by pri výmere 591 m2 x 70,-
€ znamenala ocenenie len pozemkov na hodnotu 41 370,- €. Konanie žalovaných ako nerozlučnej
skupiny teda predstavuje po hmotnoprávnej stránke konanie, ktorého účinok sa zhoduje s trestným
činom podvodu a z toho dôvodu je pre kvalifikovaný rozpor so zákonom taký právny úkon, príklep
neplatný. Navrhol znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou Ústav súdneho inžinierstva Žilina,

ktorý vie poskytnúť autentický výklad k vyhláške č. 492/2004 Z.z., keďže pracovníci tejto organizácie
vyhotovovali návrh uvedenej vyhlášky ako jej autori. V zmysle ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách je dražobník povinný zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby v mieste a čase konania
dražby. Z uvedeného ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách je možné vyvodiť, že dražba sa
má organizovať v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Ide o implicitne zákonom určenú podmienku,

ktorú nie je možné naplniť v prípade, ak sa dražba organizuje v inom meste, než v akom sa nehnuteľnosť
nachádza. Dražená nehnuteľnosť sa nachádza v Prievidzi a dražba sa organizovala v Topoľčanoch. V
tejto veci nie je dôležitá a právne rozhodná tá vec, že je plošne rozšírená nezákonná prax, kedy sa
táto podmienka často porušuje. Slovenský právny poriadok sa neriadi zvykovým právom, ale zákonmi,
ktoré upravujú čo je zákonné a čo zákonné nie je, a nie zvykom. Podľa názoru žalobcu, nie je možné

naplniť zákonnú podmienku zistiť hodnotu obvyklú v mieste a čase konania dražby v situácii, kedy
sa nehnuteľnosť nachádza v Prievidzi a dražba sa konala v Topoľčanoch. Nie je prípustné tolerovať
také porušenie zákona ako nepodstatné v situácii, že, podľa niektorých právnych názorov, je možné
domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby len ak bolo porušené ustanovenie zákona o dobrovoľnýchdražbách. Zákon o dobrovoľných dražbách uvádza, pri ktorých porušeniach konania pri organizovaní
dražby sa nejedná o porušenie zákona (napr. neskorý začiatok dražby ...), pričom zákon neuvádza, že
porušenie ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách nemá vplyv na platnosť dražby.

Žalobca poukazoval na to, že hodnota predmetu dražby a všeobecná hodnota predmetu dražby nie
je tá istá hodnota. Prvá vychádza z dosiahnutých cien porovnateľných objektov (v tomto prípade v
Topoľčanoch) a druhou sa stanoví hodnota podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z.. Podľa názoru žalobcu, nie
je možné uplatňovať v konkurze dražbu na základe zákona o dobrovoľných dražbách, ale je tu povinnosť
postupovať podľa inej právnej úpravy. Záväzný pokyn súdu, ktorý určil, že na dobrovoľnej dražbe je

možné predať predmet dražby - nehnuteľnosť za menej ako 50% jej všeobecnej hodnoty, je nezákonný
akt, ktorým súd prekročil svoju právomoc. Súd nie je oprávnený meniť zákon o dobrovoľných dražbách.
Konkurzný súd nie je zdrojom práva, a nie je oprávnený meniť text zákona. Zákon o dobrovoľných
dražbách jednoznačne uvádza, že na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. je možné predať predmet
dražby - nehnuteľnosť minimálne za 50% jej všeobecnej hodnoty, a nie za 30% všeobecnej hodnoty tak
ako bolo určené záväzným pokynom a následne realizované. Dražba bola v tom dôsledku nezákonná

a súd prekročil svoju právomoc. V tom dôsledku boli veritelia úpadcu poškodení o 20% všeobecnej
hodnoty, teda o 22 464,- €. Žalobca poukazoval na to, že medzi veriteľov úpadcu, okrem žalobcu, patria
aj Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza, Sociálna poisťovňa a Zdravotná poisťovňa, ktorí môžu
byť v dôsledku postupu pri speňažovaní majetku úpadcu uspokojení menej, príp. vôbec. Až konečné
rozdelenie výťažku zo speňažovania ukáže o koľko boli prednostní veritelia poškodení realizovaným

postupom. Vzhľadom na právne vzdelanie správcu konkurznej podstaty je možné predpokladať, že
v konaní žalovaných 1/, 2/ je prítomná subjektívna stránka konania, a že bezdôvodné obohatenie
vydražiteľa - žalovaného 3/ vo výške minimálne 22 464,- € bolo úmyselným konaním. Podľa názoru
žalobcu, nie je možné kvalifikovaným spôsobom porušiť zákon bez prítomnosti subjektívnej stránky
konania. Dobrovoľná dražba je konanie, ktorého obsah je určený zákonom. Zákon uvádza, že účelom

dražby je prevod vlastníckeho práva k predmetu dražby. Zákon explicitne nevyjadruje, čo je účelom
zákona, a preto sa často ustanovenia zákona nevykladajú v smere účelu zákona, ale v smere účelu
dražby, čo nie je to isté a je to zásadné pochybenie pri výklade zákonných ustanovení. Podľa žalobcu,
účelom zákona o dobrovoľnej dražbe je ochrana právom chránených záujmov vlastníka nehnuteľností,
prípadne veriteľov v prípade konkurzu. Dobrovoľná dražba je „pojem“ so zákonom určeným obsahom,

a nie „idea“, ktorej obsah sa voľne tvorí v procese konania, teda v zmysle „čokoľvek vykonáme je
naplnením dobrovoľnej dražby, lebo máme právo organizovať a vykonať dobrovoľnú dražbu, ktorú
našim konaním realizujeme...“. Tento prístup sa často aplikuje a je zdrojom zneužívania práva ku škode
majiteľov nehnuteľností, resp. veriteľov. Na rozdiel od vyššie uvedenej idey dobrovoľnej dražby žalobca
zastával názor, že o dobrovoľnej dražbe sa dá hovoriť len v prípade, ak boli naplnené podmienky, ktoré

zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje pre tento druh konania, ktorého obsah je vopred určený
zákonom. Aj v posudzovanom prípade ide o taký prípad, kedy sa dobrovoľná dražba realizovala ako
„idea“ dražby bez určeného obsahu, podľa zásady „čokoľvek vykonáme bude dobrovoľná dražba“ a
nerealizovala sa ako naplnenie obsahu „pojmu“ dobrovoľnej dražby so zákonom určeným obsahom,
obsahzákonanebolnaplnený,apretosanemohlojednaťoplatnúdražbupodľazákonač.527/2002Z.z..

Konaním žalovaného došlo k zneužitiu práva na lacný výpredaj majetku ku škode majiteľa nehnuteľnosti
a veriteľov, pričom sa realizoval postup, ktorým sa obišiel relevantný trh a konanie, ktoré nenaplnilo
obsah pojmu „dražba“ tak nemohlo splniť svoj účel tak, ako by bola splnila za podmienky, že by sa
organizovala zákonným spôsobom. To, že žalovaní sú presvedčení, že organizovali platnú dražbu, nie
je pre posúdenie platnosti napádanej dražby rozhodná skutočnosť.

1.3. Žalobca k žalobe nepripojil žiadny dôkaz.

2.1. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť. Poukazoval na to, že v žalobe nie je uvedené žiadne zákonné
ustanovenie, aby sa k nemu mohol kvalifikovane vyjadriť. V ustanovení § 82 a nasl. ZKR je stanovené,
ako sa má postupovať pri speňažení majetku. Z dôvodu, že žalovaný 1/ mal vedomosti o tom, že žalobca

ho neustále obviňuje, že si neplní povinnosti pri výkone činnosti správcu konkurznej podstaty, tieto
činnosti pri speňažovaní majetku objednal u spoločnosti, ktorá tieto činnosti dlhodobo vykonáva a je to
jedna z foriem speňažovania majetku. Žalobca nemal najzákladnejšie vedomosti o nehnuteľnosti, ktorá
sa predávala, keď v žalobe uvádza rôzne metódy speňažovania nehnuteľností, ktoré sú nepoužiteľné
pre speňažovanie tejto nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť bola dlhodobo opustená, vytrhané všetky rozvody

elektriny, vody odpadu a trvale užívané bezdomovcami. Bol tam katastrofálny neporiadok, pre ktorý sa
nedalo chodiť po miestnostiach. Podľa vyjadrenia žalobcu, dražba sa mala uskutočniť v tomto priestore.
V žalobe je uvedený postup speňažovania ako nová právna úprava, ktorá nie je upravená v súčasnom
zákoneoorganizovanídobrovoľnýchdražieb,keď,okreminého,žalobcauvádza,ženiejemožnépredaťnehnuteľnosť za nižšiu čiastku ako je 50% znaleckej ceny. Žalovaný 1/ trval na tom, že v konaní neboli
preukázané nedostatky pri organizovaní dobrovoľnej dražby.
2.2. Žalovaný 1/ nepripojil k písomnému vyjadreniu zo dňa 19.12.2014 žiadne dôkazy.

3.1. Žalovaný 3/ žiadal žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 30.07.2014 uviedol, že žalovaný
1/ ako správca úpadcu postupoval pri speňažovaní nehnuteľného majetku úpadcu, ktorý bol predmetom
dobrovoľnej dražby dňa 09.01.2014 v súlade so zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v
znení neskorších predpisov. Základnými zásadami pri speňažovaní majetku, ktorý podlieha konkurzu sú:

zásada minimalizácie nákladov správy a speňažovania, zásada maximalizácie výšky výťažku a zásada
rýchlosti speňažovania. Správca pri výbere spôsobu speňažovania musí postupovať takým spôsobom
a s odbornou starostlivosťou, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržali sa pritom pravidlá
ustanovené ZKR. Záväzný pokyn na speňažovanie majetku podliehajúceho konkurzu ukladá správcovi
príslušný orgán, ktorým v prípade predmetnej dražby bol Okresný súd Trenčín. Spôsoby speňažovania
majetku podliehajúceho konkurzu sú výslovne dané v ZKR. V zmysle ust. § 92 ods. 1 ZKR správca

môže na účely speňaženia majetku poveriť predajom majetku dražobníka, pričom v tejto súvislosti ZKR
odkazuje na zákon o dobrovoľných dražbách. Správca musí v zásade vybrať akýkoľvek spôsob predaja
a jeho povinnosťou pri tejto voľbe je vychádzať v prvom rade zo základných zásad pre speňažovanie.
Žalovaný 3/ bol, na rozdiel od žalobcu, toho názoru, že z ust. § 92 ods. 1 ZKR jednoznačne vyplýva, že v
konkurze je možné uplatňovať dražbu ba základe zákona o dobrovoľných dražbách. Ustanovenia ZKR

majú v prípade speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu prednosť pred ustanoveniami zákona o
dobrovoľných dražbách a v prípade, keď je záväzným pokynom príslušného orgánu uložená správcovi
povinnosť poveriť zorganizovaním dražby dražobníka, musí sa samotná dražba riadiť predovšetkým
pravidlami danými záväzným pokynom príslušného orgánu, ktorý pri ich určení vychádza zo základných
zásad konkurzného konania, a tiež zo zásad speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu. V

kontexte uvedených zásad speňažovania požiadal žalovaný 1/ príslušný orgán o udelenie záväzného
pokynu na speňaženie nehnuteľného majetku úpadcu. Príslušný orgán udelil správcovi záväzný pokyn
na speňaženie nehnuteľného majetku úpadcu ako súboru nehnuteľností formou dražby, ktorý záväzný
pokyn bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 70/2013 dňa 11.04.2013 pod zn. K006250. Vzhľadom
k tomu, že predmet dražby sa nepredal ani v prvom, ani v druhom kole dražby, v súlade s už vydaným

záväzným pokynom požiadal žalovaný 1/ príslušný orgán o nový záväzný pokyn. Nový záväzný pokyn
na speňaženie nehnuteľného majetku úpadcu ako súboru nehnuteľností formou dražby bol zverejnený v
Obchodnom vestníku č. 234/2013 dňa 04.12.2013 pod zn. K021953. Postupujúc v súlade so záväzným
pokynom príslušného orgánu, v súlade s ustanoveniami ZKR a základnými zásadami speňažovania
majetkupodliehajúcehokonkurzu,poverilžalovaný1/žalovaného2/zorganizovanímpredmetnejdražby.

Pokiaľ ide o obsah záväzného pokynu, príslušný orgán určil správcovi podmienky predmetnej dražby,
ktorou má poveriť dražobníka, a to aj pokiaľ ide o cenu predmetu dražby a sumu najnižšieho podania
v jednotlivých kolách dražby. Záväzný pokyn príslušného orgánu jednoznačne uvádza, že predmetná
dražba sa má iba primerane spravovať ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko v
konkurze majú ustanovenia ZKR prednosť. Žalovaný 3/ nevidel nič neštandardné na postupe, keď sa

v jednotlivých kolách dražby znižuje minimálne podanie. Je to bežná prax aplikovaná pri dražbách
a rovnako skutočnosť všeobecne známa a logická. Pokiaľ v určitom kole dražby nie je záujem o
dražený majetok za stanovené minimálne podanie, je logickým dôsledkom, že pokiaľ má dôjsť k predaju
draženého majetku, musí v ďalšom kole dôjsť k zníženiu minimálneho podania. V žiadnom prípade
tým nedochádza k ovplyvneniu relevantného trhu, práve naopak, relevantný trh si svojim nezáujmom o

stanovené minimálne podanie pýta jeho zníženie v ďalšom kole dražby. Názor žalobcu, že zverejnením
informácie o znižovaní minimálneho podania v jednotlivých kolách dražby mal za následok odradenie
prípadných kupcov od účasti na dražbe, považoval žalobca za nesprávny. Kupec, ktorý mal záujem kúpiť
dražený majetok za ním hodnú sumu minimálneho podania, nemá žiadnu záruku, že v predchádzajúcom
kole sa nenájde na relevantnom trhu taký záujemca, ktorý draženú nehnuteľnosť bude považovať za

hodnú vyššieho minimálneho podania a túto nehnuteľnosť teda kúpi skôr. Podľa názoru žalovaného 3/,
neúspešnosťpredchádzajúcichkôlpredmetnejdražbylenpotvrdilafakt,žedraženénehnuteľnostineboli
prípadnými záujemcami na relevantnom trhu považované za hodné stanoveného minimálneho podania
v predchádzajúcich kolách dražby. S názorom žalobcu, týkajúcim sa porušenia zásady neverejnosti
konkurzného konania taktiež nemožno súhlasiť. Podstatou konkurzného konania je speňaženie majetku

úpadcu, ktorý patrí do konkurznej podstaty a pomerné uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu. Z tohto
aspektu je speňažovanie konkurznej podstaty rozhodujúcim štádiom konkurzného konania, v ktorom
ZKR pripúšťa najširšiu ingerenciu veriteľov do konkurzného konania. Pre výkon svojich právomocí
potrebujú veritelia dostatočný rozsah informácií, ktorý získavajú predovšetkým z Obchodného vestníka.Konkurzné konanie je známe predovšetkým zásadou verejnosti, a preto sa všetky dôležité rozhodnutia
konkurzného súdu, ale aj úkony správcu a veriteľských orgánov zverejňujú v Obchodnom vestníku.
Žalovaný 3/ nesúhlasil ani s názorom žalobcu, podľa ktorého sa dražba má konať v mieste, kde sa

nehnuteľnosť nachádza.Podľa § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách miesto, dátum a čas začatia
dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená
možnosť účasti na dražbe. Z tohto zákonného ustanovenia v žiadnom prípade nevyplýva, že týmto
miestom musí byť miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Predmetná dražba sa konala v Topoľčanoch,
ktoré sú vzdialené od miesta nehnuteľnosti Prievidze cca 50 km, čo rozhodne nie je vzdialenosť, ktorá

by odradila prípadných záujemcov od účasti na dražbe. Okrem toho, záujemca o kúpu dražených
nehnuteľností nemusí pochádzať len z miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza, takže preto námietku
žalobcu týkajúcu sa miesta konania predmetnej dražby nemožno považovať za relevantnú. Argument
žalobcu, podľa ktorého účelom zákona o dobrovoľných dražbách je ochrana právom chránených
záujmov vlastníka nehnuteľností a že tento účel nebol naplnený v prípade predmetnej dražby zo dňa
09.01.2014, je nezmyselný a žalobca sa snaží prekrútiť fakty a dokonca aj zákonné ustanovenia v osvoj

prospech. Účel zákona o dobrovoľných dražbách, podľa názoru žalobcu, vyplýva z vymedzenia jeho
základných pojmov. Vychádzajúc z § 2 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj z dôvodovej
správy k uvedenému zákonu, mal žalobca zato, že účelom zákona o dobrovoľných dražbách je
umožniť bezproblémový výkon záložného práva a súčasne aj poskytnúť primeranú ochranu vlastníckeho
práva záložcu k draženému predmetu záložného práva. Dobrovoľná dražba je právny nástroj, ktorého

cieľom je speňaženie predmetu dražby a jej účel je potrebné chápať v kontexte právnych vzťahov,
ktoré sú dobrovoľnou dražbou dotknuté. Pri dobrovoľnej dražbe sú dotknuté nielen práva a právom
chránené záujmy vlastníka nehnuteľností (záložcu), ale aj záložného veriteľa (navrhovateľa dražby),
ktorýpotrebujerealizovaťvýkonzáložnéhoprávanaochranusvojichprávprotivlastníkovinehnuteľností.
3.2 Žalovaný 3/ k písomnému vyjadreniu pripojil výpis z Obchodného vestníka č.70/2013 zo dňa

11.04.2013 - uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 29K/10/2011 zo dňa 04.04.2013.

4. V písomnom vyjadrení zo dňa 30.01.2015 žalovaný 3/ poukazoval na to, že žalobca v žalobe
spochybnil taktiež spôsob stanovenia ceny predmetu dražby, hovoril o neobjektívnom hodnotení, o
nesúlade dražby po materiálnej stránke so zákonom (neuviedol však akým zákonom) a namietal

neprimerane nízku všeobecne hodnotenú nehnuteľností. V zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov platí, že dražobník zaistí ohodnotenie predmetu
dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik,
jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný, samosprávny
celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom,

ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v
dôsledkuprechoduvlastníctvaaleboinéhoprávanezaniknú,aupravípríslušnýmspôsobomodhadceny.
Každý predmet dražby musí byť ohodnotený, aby bolo možné zistiť cenu predmetu dražby. Osobitný
režim ohodnotenia nasleduje v prípade, ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo ak je dražená
kultúrna pamiatka alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný, samosprávny celok alebo orgán

štátnej správy. V týchto prípadoch sa vyžaduje určenie ceny znaleckým posudkom. Hodnotu predmetu
dražby stanovuje znalec z príslušného odboru ako osoba, ktorá je z hľadiska svojich znalostí, erudície,
praktických skúseností a splnenie zákonných kritérií pre zápis do zoznamu znalcov, plne kvalifikovaná
na vypracovanie znaleckého posudku. V prípade, ak je pre určenie všeobecnej ceny predmetu dražby
vypracovaný znalecký posudok znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR,

a nie je úlohou, ani právom dražobníka preverovať údaje alebo závery znaleckého posudku. Dražobník
na rozdiel od znalca nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou na to, aby sám vykonal
odhad ceny nehnuteľností alebo Aby prehodnocoval správnosť odhadu znalca. Vzhľadom k tomu, že
ohodnotenie predmetu dražby, ktorej neplatnosti sa žalobca domáhal v žalobe, bolo vykonané Ing.
Františkom Hlaváčom, znalcom v odbore stavebníctvo vedenom MS SR pod č. 911097 pre odbor 37 00

00 Stavebníctvo, odvetvie 37 09 00 odhad hodnoty nehnuteľností, mal žalovaný 3/ zato, že boli splnené
všetky zákonné povinnosti (podľa zákona o dobrovoľných dražbách) týkajúce sa správneho ohodnotenia
predmetu dražby a závery tohto znaleckého posudku tak nie je možné spochybňovať. Podmienky
výkonu činnosti znalcov upravuje zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch,
vyhláška č. 490/2004 Z.z. a ďalšie súvisiace a vykonávacie právne predpisy. Znalecká činnosť je v § 16

ods. 1 zákona o znalcoch definovaná ako špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok
ustanovenýchvtomtozákoneznalcamiprezadávateľa.Znalecjevzmysle§16ods.2zákonaoznalcoch
povinný vykonávať znaleckú činnosť osobne, riadne v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne.
Vo vzťahu k uvedenému žalovaný 3/ zdôraznil ten kľúčový fakt, že najlepším indikátorom skutočnejtrhovej ceny je práve samotná dražba, pretože na výslednú cenu dosiahnutú dražbou má prirodzene
vplyv skutočnosť spočívajúca v nutnosti predaja draženej nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby. Na
podporuuvedenéhožalovaný3/odkázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduČRsp.zn.20Ddo1083/2005,

v zmysle ktorého „až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť
hodnotu, za ktorú môže byť predaná. Ak je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v
oznámení o dražbe, potom sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe.“ Podľa judikátu Najvyššieho
súduČRsp.zn.7Ca274/2005„priposudzovanícenypredmetudražbyobvyklejvmiesteačasekonania
dražby je potrebné vychádzať z ceny dosiahnutej dražbou“. Zo samotného výťažku, dosiahnutého

dražbou, je tak zrejmé, že predstavy žalobcu o cene predmetu dražby jednoducho nekorešpondujú
s realitou. Očakávania žalobcu nemožno zamieňať s reálnym dopytom. Cena dosiahnutá vydražením
predstavuje, ako je zrejmé, z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, trhovú cenu draženej
nehnuteľnosti a je výsledkom dopytu a ponuky, vzťahujúcich sa na draženú nehnuteľnosť v danom čase,
mieste a za daných okolností. Vzhľadom k uvedenému považoval žalovaný 3/ námietku žalobcu vo
vzťahu k ohodnoteniu predmetu dražby za nedôvodnú.

5. V písomnom vyjadrení zo dňa 12.07.2016 žalobca uviedol, že zo znaleckého posudku č. 75/2016
vyhotoveného znalkyňou Ing. Lenkou Ďurechovou, že stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti pre
účely dobrovoľnej dražby bola iná ako všeobecná hodnota pre účel vykonania dobrovoľnej dražby, čo
bolo 112 320,- €. Súdom ustanoveným znalcom bola stanovená spolu v sume 175 483,79 € (159 821,65

€ budovy, 15 662,14 € pozemku), čo je o 56% viac ako v posudku pre účely dobrovoľnej dražby. Inými
slovami, ak je posudok vyhotovený súdom povereným znalcom objektívny, potom bola posudkom pre
účely dobrovoľnej dražby podhodnotená všeobecná hodnota nehnuteľnosti o 56%, čo vo finančnom
vyjadrení predstavuje sumu 63 163,79 €. Spodná hmotnoprávna hranica pre rozhodnutie, či nastal
trestný čin, je 266,- €. Z uvedeného je zrejmé, že konanie znalca a navrhovateľa dobrovoľnej dražby

napĺňa účinky trestnej činnosti posudzované hmotnoprávne, bez toho, aby sa žalobca vyjadroval k
zavineniu a subjektívnej stránke konania. Ak nie je dôvodom zrušenia taký rozdiel v stanovení hodnoty,
potom nie je dôvod trestnosť viazať na hmotnú stránku veci. Z uvedeného sú zrejmé dôvody na zrušenie
napadnutej dražby. Nemôže byť objektívnym posudok aj posudok pre dražbu, aj posudok pre účely
súdneho konania. Jeden z vyhotovených posudkov je neobjektívny, teda v rozpore s vyhláškou. Dražba

konaná na základe neobjektívneho posudku, teda nezákonného posudku, nemôže byť platnou dražbou.
Vo veci určenia ceny pozemkov žalobca predložil súdu stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov z
posudku Ing. Daubnera (znalec miestnych pomerov), ktorý stanovil všeobecnú hodnotu na 1 267,50 €,
teda 42,07 €/m2, teda tri krát vyššie ako uviedla znalkyňa ustanovená súdom. Je irelevantné, že túto
hodnotu stanovil Ing. Daubner pred cca 9 rokmi. Keďže určite sa neznížila hodnota, z ktorej vychádzala

znalkyňa určená súdom za 9 rokov trojnásobne, preto tu existuje rozpor. Hoci ide o údaj z roku 2007, ide
o údaj z obdobia pred začiatkom finančnej krízy, a preto táto hodnota nie je ovplyvnená mimoriadnymi
vplyvmi na trhu a je preto objektívna. Pozemky sa v zásade neamortizujú a neodpisujú, preto neexistuje
žiadny dôvod, aby sa táto hodnota z roku 2007 prevzala ako referenčná hodnota. Za tejto situácie je
rozdiel medzi všeobecnou hodnotou pozemku stanovenou súdom povereným znalcom v sume 15,34

€/m2 značne nižšia ako žalobcom uvedená referenčná hodnota. Rozdiel predstavuje sumu 26,73 €/
m2 v absolútnom vyjadrení za 1138 m2 pozemkov = 30 418,74 €. Pokiaľ teda znalec v posudku
pre účel dražby podhodnotil všetko, znalec určený súdom podhodnotil najmä pozemky. Podľa názoru
žalobcu, všeobecná hodnota pozemkov určená súdom ustanoveným znalcom je neobhájiteľne nízka,
lebo znalec neuviedol ani jeden príklad, kedy sa porovnateľný pozemok v Prievidzi predal za cca 15,-

€. Po zohľadnení obvyklej hodnoty pozemku v Prievidzi by mala byť všeobecná hodnota nehnuteľností
určená súdom ustanoveným znalcom cca 205 902,53 €. Žalobca poukazoval na to, že v žalobe uviedol,
že objektívne stanovená všeobecná hodnota by mala byť stanovená okolo 224 640,- €. Hodnota 205
902,53 € je teda v povolenej 10% tolerancii stanovenia všeobecnej hodnoty. Podľa názoru žalobcu,
tržná hodnota obvyklá v mieste a čase posúdenia všeobecnej hodnoty je vyššia, a to až na úrovni

70,- €/m2, lebo to je hodnota, za ktorú sa obvykle pozemky v Prievidzi a v relevantnej lokalite na
voľnom trhu predávali a predávajú. Znalec uvádza, že hodnota 70,- €/m2 je hodnota vysoká, a že by
sa za takú cenu mali predávať pozemky pre rodinné domy. Žalobca uviedol, že pozemky pre rodinné
domy sa obvykle predávajú za nižšiu hodnotu ako pozemky pre priemyselné využitie, čo je obvyklé,
lebo ich hodnota je vyššia z dôvodu povinného hodnotenia výnosovou metódou. Znalec nepoužil na

stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov výnosovú metódu, čím sa dopustil metodickej chyby, z ktorej
vyplýva neprimerane nízke stanovenie hodnoty pozemkov (cca 15,- €). Žalobca poukazoval tiež na
to, že zákon o dobrovoľných dražbách nesystematicky zamieňa (žalobca je presvedčený, že účelovo)
pojem hodnota a cena, čo sú úplne samostatné kategórie. Z obsahu použitých pojmov je možné z § 12zákona o dobrovoľných dražbách vyvodiť, že je daná zákonná povinnosť navrhovateľovi dražby stanoviť
cenu predmetu dražby a, okrem toho, nechať vyhotoviť znaleckým posudkom cenu predmetu dražby.
Vzhľadom k tomu, že zákon určuje, že sa má cena nehnuteľnosti - predmetu dražby určiť podľa vyhlášky

č. 492/2004 Z.z., je pravdepodobné, že zákonodarca mienil pod pojmom stanoviť cenu znaleckým
posudkom povinnosť stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľností, lebo vyhláškou č. 492/2004 Z.z. sa
stanovuje všeobecná hodnota, a nie cena nehnuteľností. Táto hrubá nesystematickosť v tvorbe zákona
o dobrovoľných dražbách navodzuje dojem, že tu nie je daná povinnosť uvedené v § 12 ods. 1 prvá
veta citovaného zákona: ... ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej ...“.Použitím legálnych

výkladových pravidiel nie je možné legálne dôjsť k výkladu, ktorý je v rozpore s textom zákona. V
takom prípade by išlo o nahrádzanie zákonodarnej právomoci výkladom. Za tejto nejasnej situácie, kedy
sa zamieňajú pojmy hodnota a cena, nie je možné dôjsť k inému záveru, že ak má platiť, že sa má
„ohodnotiť“, teda stanoviť hodnota, naviac pomocou vyhlášky, ktorá upravuje stanovenie všeobecnej
hodnoty, potom je nevyhnutné v procese stanovenia hodnoty vychádzať z ceny obvyklej v mieste a
čase, kedy znalec hodnotu stanovuje, pričom má zohľadniť aj možnú zmenu hodnoty s ohľadom na

rozdielnosť termínu posudzovania a konania dražby. Podľa žalobcu, ak zákonodarca určil, že platným
je znalecký posudok, ktorý nie je starší ako 6 mesiacov, potom ide v prípade vyhlášky č. 492/2004 Z.z.
o povinnosť stanoviť hodnotu ku dňu posúdenia. Z uvedeného vyplýva, že v prípade posúdenia hodnoty
pozemkov nie je možné vychádzať z úradnej alebo inak ako trhovo stanovenej východiskovej hodnoty.
Znalec mal za povinnosť z vlastnej databázy alebo z informácií realitných kancelárií určiť obvyklú cenu,

teda cenu, nie hodnotu, čo znamená, že musí ísť o informáciu získanú na základe už zrealizovaného
obchodného prípadu, a nie predpokladanú. V inom prípade nejde o cenu, ale o hodnotu a zákon nie je
naplnený. Pokiaľ znalec nepostupuje tak, že pred stanovením hodnoty zistí stanovenú cenu, zbavuje
proces hodnotenia väzby na podmienky reálneho trhu a ide len o fikciu, ktorá nemá s plnením zákonnej
podmienky nič spoločné. Znalec, ktorý vyhotovil posudok stanovil, že hodnota je závislá len na jeho

názore, resp. administratívnom posúdení ceny, ktorá ale nie je cenou obvyklou v mieste a čase konania
dražby. V takom prípade ide o argumentáciu v kruhu, kedy posudkom sa stanoví hodnota pre účel dražby
(hoci má ísť o cenu podľa zákona), ktorá je cenou stanovenou na dražbe. Takýmto postupom je každá
cena dosiahnutá na dražbe cenou obvyklou v mieste a čase konania dražby, čo je postup absolútne
neprijateľný a nezákonný. Tento postup je nezákonný z dôvodu, že ide o argumentáciu (vo veci hodnoty

v kruhu, teda tautológiou, teda logicky nedovoleným postupom. Každý je viazaný zásadami logického
vyvodzovania a zásadami formálnej logiky, čo bolo porušené. Aj konania zvlášť zákonom upravené
musia mať vnútorné logické zdôvodnenie, inak by sa jednalo o arbitrárne stanovenú hodnotu a na tom
základe aj cenu. Taký postup je neprípustný. Uvedený postup nerešpektuje rozdiel v obsahoch pojmov
„hodnota“ a „cena“. Taktiež zbavuje zákon o dobrovoľných dražbách právnej sily, je eliminovaný účel a

cieľ zákonnej úpravy, ktorou je ochrana oprávnených záujmov majiteľov dražených nehnuteľností. V tejto
súvislostižalobcapoukazovalnato,žeúčeldražbyaúčelzákonaniejetoisté.Účelomdražbyjepreviesť
vlastníctvokpredmetudražbyaúčelomzákonajeochranaprávpredovšetkýmmajiteľapredmetudražby,
čo, ako je zrejme, nie je to isté. Pokiaľ sa zákon o dobrovoľných dražbách a jeho aplikácia riadia
výkladom, podľa ktorého na objektívnom posúdení hodnoty predmetu dražby nezáleží, nerešpektuje sa

všeobecná záväznosť vyhl. č. 492/2004 Z.z.. Každý podpis dokumentu, ktorý zakladá právo vykonať
takú dražbu, je neplatný právny úkon, lebo v takomto prípade sa strana, ktorá dáva súhlas, aby sa za
splnenia dohodnutých alebo zákonných podmienok realizovala dobrovoľná dražba, tak takáto osoba sa
vopred zbavuje práv, ktoré jej môžu vzniknúť v budúcnosti. V takom prípade, okrem uvedeného, nie je
možné vôbec hovoriť o dobrovoľnej dražbe, ale o podvodnej dražbe. Nikto nedáva dobrovoľne súhlas,

aby bol jeho majetok scudzený na podvodnej dražbe. Všetky uvedené aspekty výkonu dobrovoľnej
dražby sa týkajú posudzovaného prípadu. Dôkazom toho je absolútna absencia určenia dosiahnutých
referenčných cien predmetu dražby, známe z minulosti, resp. aspoň cien obdobných nehnuteľností, z
ktorých by mal znalec vychádzať, ak nie v inom, aspoň vo veci pozemkov. Nebol zaznamenaný predaj
pozemku v intraviláne Mesta Prievidza, naviac vedľa hlavného ťahu mestom, v cene 15,- €/m2, za

podmienok voľného trhu. Ide o nezákonné a neobjektívne posudzovanie, bez akejkoľvek väzby na
ceny obvyklé v mieste a čase konania dražby. Tento nezákonný postup nie je možné zhojiť následnou
dražbou za podmienok nezákonne stanovených. Ak teda uvedené absurdné postupy nemajú miesto v
posudzovaní súdu a nikto by sa ani neodvážil, aby niečo podobné skúšal realizovať, ako je možné, že
podobné procedurálne postupy sa široko aplikujú v činnosti súdu. Ide o podvodné postupy, následne

často dodatočne legalizované nie zákonom, ale súdnymi rozhodnutiami. Žalobca uviedol, že kúpi každý
pozemok o výmere 1 000 m2 v cene alebo hodnote 15,- € v intraviláne Mesta Prievidza. Ku kontrolnému
znaleckému posudku žalobca uviedol, že z odpovedi označenej a) vyplýva, že znalkyňa považuje
východiskovú hodnotu rozpočtového ukazovateľa 93,01 €/m3 stavby za rozpočtový ukazovateľ, hocitejto sa v ďalšom násobí koeficientmi podľa metodiky. Podľa vyjadrenia znalkyne v posudku, nie je
zdôvodnenie zníženia jednotlivých koeficientov štandardu , pri výpočte koeficientu vybavenosti a z toho
dôvodu nie je možné zistiť ako znalec pri výpočte východiskovej hodnoty postupoval. Vo veci posúdenia

východiskovej hodnoty rozpočtového ukazovateľa ide o základný hmotnoprávny parameter (hodnota
1 m3 stavby) a tento nie je ani zdôvodnený, ani preskúmateľný, a preto je možné konštatovať, že
posudok ako taký nie je preskúmateľný, čo je dostatočným dôvodom, aby bolo možné tvrdiť, že ide
o posudok, ktorý nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie dobrovoľnej dražby. Posudok musí byť
preskúmateľný, a to hlavne čo do hmotnoprávnej správnosti. Na veci nič nemení ani to, že znalkyňa

následneuviedla,žeideovecposúdeniaznalcom.Podobneakovovecirozhodovaniasúdom,rozhoduje
sudca, ale jeho rozhodnutie musí byť odôvodnené a preskúmateľné, aby bolo zákonné. Činnosť znalca
také požiadavky nespĺňa. K odpovedi označenej ako b) žalobca uviedol základné stanovisko ohľadne
ceny 70,- €/m2 nie je správne, rovnako aj stanovisko, podľa ktorého je cena pre rodinný dom vyššia
ako pre nehnuteľnosť určenú pre komerčné využitie. Práve naopak. Je vecou, ktorú nie je potrebné
dokazovať, lebo je všeobecne známa, že cena pozemkov v centre miest je vždy vyššia ako v okrajových

častiach, a to práve z dôvodu, že ide o komerčne využiteľné pozemky. Stanovisko znalca v tejto veci
považoval žalobca za natoľko nesprávne, že je možné ho považovať za exces z posudkovej činnosti.
Žalobca vychádzal pritom z metodiky, podľa ktorej je voľba metódy posudzovania na znalcovi, ale platí
vždy, že komerčne využiteľné objekty sa musia vždy posúdiť aj výnosovou metódou. Použitie výnosovej
metódy potom spôsobuje niekedy aj násobne vyššie hodnoty pozemkov vzhľadom na ocenenie bez

použitia výnosovej metódy (napr. polohovou diferenčnou metódou použiteľnou pre pozemky pod rodinné
domy). Okrem toho, znalkyňa uvádza z metodiky, že „porovnanie je treba vykonať ... so zohľadnením
odlišností porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemku ...“. Ani pôvodný znalecký posudok
pre účel dražby, ani kontrolný posudok pre účel súdneho konania neobsahuje to, čo, podľa znalkyne,
metodický pokyn predpisuje. Nie je zrejmé, s čím bol porovnávaný posudzovaný pozemok. V posudku

nie je nič uvedené, a preto je možné tvrdiť, že metodicky nebol ani posudzovaný, ani kontrolný posudok
správne vyhotovený. Posudky sú nepreskúmateľné a nezákonné. Ak by znalci postupovali správne,
zistili by, že pozemky porovnateľnej rozlohy, polohy a kvality sa predávali za viac ako 70,- €/m2.
S ohľadom na konštatovanie znalkyne, že pre porovnávaciu metódu je potrebný súbor aspoň troch
nehnuteľností, žalobca uviedol, že ohľadne pozemkov to nie je žiadny problém, lebo takmer všetky

pozemky v okolí boli predmetom predaja a informácie ohľadne dosiahnutých cien sú známe z katastra a
rovnako mohol znalec čerpať aj z informácií realitných kancelárií. Je pravdou, že použitie metódy je na
úvahe znalca, ale platí že komerčne využiteľné nehnuteľnosti je nutné ohodnocovať vždy aj výnosovou
metódou. Na veci nič nemení ani stav nehnuteľností, lebo tento je zohľadnený znížením ceny v iných
položkách posudku. Ku konštatovaniu znalkyne, že neboli získané nevyhnuté podklady, treba dodať, že

ani znalkyňa nezískala také podklady (ktoré boli rovnako nevyhnutné), ak tvrdila, že hodnota 70,- €/m2
je „veľmi vysoká“. Záverečné konštatovanie v III. Záver posudku, že zistené rozdiely boli zapríčinené
pravdepodobne subjektívnym názorom znalca, neobstojí z dôvodov vyššie uvedených a predstavujú
prejav lojality k znalcovi zo strany znalca. Nie je predsa možné poukazovať na zásadné pochybenia v
postupe znalca a nazývať tieto subjektívne iným názorom (subjektívne iným vo význame dovoleným

názorom). Z predloženého posudku je zrejmé, ž dražba bola nezákonná a dôvody, ktoré žalobca uviedol
v žalobe, boli dôvodné. Posudok, ktorý bol posudzovaný, je nezákonný pre nepreskúmateľnosť a pre
nezákonnosť,okremtoho,prijehovyhotoveníboliporušené,okremmetodiky,ajhmotnoprávnepredpisy.

6.1. Žalobca sa na pojednávanie dňa 27.11.2015 nedostavil, hoci doručenie predvolania mal riadne

a včas vykázané dňa 13.07.2015. Žiadosťou zo dňa 27.11.2015 požiadal o odročenie uvedeného
pojednávania z dôvodu pokračujúcej práceneschopnosti. Uviedol, že v predchádzajúcich dňoch
absolvoval odborné lekárske vyšetrenie na špecializovanom pracovisku v Banskej bystrici, ktorého
výsledky obdržal až 27.11.2015 (v deň konania pojednávania). Nebolo mu známe, či lekár ukončí jeho
práceneschopnosť, avšak je isté, že jeho práceneschopnosť neukončí 27.11.2015. K žiadosti žalobca

pripojil lekárske správy zo dňa 26.11.2015.
6.2. Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 pojednávanie sa môže odročiť len z
dôležitých dôvodov.
6.3. Podľa § 119 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 ak je dôvodom na odročenie pojednávania
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj

vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť
na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo
jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa
zúčastniť pojednávania.6.4. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v zmysle § 119 ods. 1, 2 O.s.p. v znení účinnom do
30.06.2016 súd vec prejednal na pojednávaní dňa 27.11.2015 v neprítomnosti žalobcu, keďže návrh
žalobcu na odročenie pojednávania neobsahoval vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav

žalobcuneumožňovalúčasťnapojednávaní.Taktiežneobsahovalanidokladotrvanípráceneschopnosti
v deň pojednávania 27.11.2015.

7.1. Žalobca sa nedostavil ani na pojednávanie dňa 07.04.2017, hoci doručenie predvolania mal riadne
a včas vykázané v zmysle § 111 ods. 3 CSP, a to dňa 16.03.2017 (deň vrátenia nedoručenej zásielky

súdu). O odročenie pojednávania nežiadal.
7.2. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť.
7.3. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v zmysle § 183 ods. 1 CSP súd nezistil dôležitý dôvod pre

odročenie pojednávania nariadeného na 07.04.2017, a preto vec na pojednávaní dňa 07.04.2017 vec
prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 1/, konateľa žalovaného 3/ P. F., oboznámením
obsahu listín - žaloba, výpisy žalovaných 2/, 3/ z obch. registra, písomné vyjadrenia žalovaného 3/ zo

dňa 30.07.2014, 30.01.2015, výpis z Obchodného vestníka č.XX/XXXX zo dňa 11.04.2013 - uznesenie
Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXK/XX/.XXXX zo dňa 04.04.2013, výpis žalobcu zo živn. registra,
písomné vyjadrenie žalovaného 1/ zo dňa 19.12.2014, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe č.
3/13 zo dňa 16.12.2013, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 29K/10/2011-465 zo dňa 27.11.2013,
Zmluva o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 09.09.2013, znalecký posudok č. 41/2013 vyhotovený

znalcom D.. G. O., notárska zápisnica Z. XX/XXXX, NZ 499/2014, NCRIs 499/2014 zo dňa 09.01.2014
vyhotovená notárom H. F. o priebehu opakovanej dobrovoľnej dražby nehnuteľností, písomné vyjadrenie
žalobcu zo dňa 29.01.2015, znalecký posudok č. 75/2016 vyhotovený znalkyňou D.. E.R., písomné
vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.07.2016, strany 1, 19 a 20 znaleckého posudku č. 41/2007 vyhotoveného
znalcom AUDING, s.r.o. (Ing. Adolf Daubner).

9. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29K/10/2011-76
zo dňa 13.05.2011 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu DAM a.s. v konkurze, Nadjazdová ulica 4,
Prievidza, IČO 31 562 060, pričom do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný 1/.

10.1. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXK/XX/XXXX zo dňa 04.04.2013, zverejneným
v Obchodnom vestníku H. XX/.XXXX dňa 04.04.2013, bol uložený žalovanému 1/ záväzný pokyn
na speňaženie nehnuteľného majetku úpadcu DAM, a.s., zapísaného v súpise oddelenej podstaty,
zverejnenom v H. V.. XXXB/XXXX dňa 24.06.2011 pod položkou K007288, K007293, ktorého oprava
bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 189B/2011 dňa 3.10.2011 pod položkou K010948, K 010933

ako súboru nehnuteľností formou dražby (bod I výroku uznesenia).
10.2. Podľa bodu 2 výroku uvedeného uznesenia zorganizovaním dražby správca poverí dražobníka (§
92 ods. 1 písm. b/ zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov), s ktorým správca uzatvorí zmluvu o vykonaní dražby. Dražobník
určí cenu predmetu dražby znaleckým posudkom, ku ktorému bude pripočítané DPH. Znalecký posudok

nesmie byť v deň konania 1. kola dražby starší ako 6 mesiacov a v deň konania opakovanej dražby
starší ako 1 rok. Náklady na dražbu vrátane znaleckého posudku bude preddavkovať dražobník, ktoré
po riadnom vyúčtovaní budú preplatené navrhovateľom dražby. Odmena dražobníka bude dohodnutá vo
výške 6,5% z výťažku dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Priebeh dražby
sa bude spravovať primerane zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Priebeh dražby musí

byť osvedčený notárskou zápisnicou.
10.3. Podľa bodu III výroku uvedeného uznesenia najnižšie podanie pre 1. kolo dražby nemôže byť
nižšie ako 100% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. V zmluve o vykonaní dražby
možno v 1. kole dražby zmluvne dohodnúť v prípade, že nebude urobené najnižšie podanie, zníženie
najnižšieho podania o zmluvne dohodnutú sumu, ktorá nesmie byť vyššia ako 5% hodnoty predmetu

dražby určenej znaleckým posudkom. Najnižšie podanie v 1. kole dražby možno znížiť maximálne na
60% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.
10.4. Podľa bodu IV výroku uvedeného uznesenia v prípade, že v 1. kole dražby nebude urobené
najnižšie podanie, je správca oprávnený zmluvou o vykonaní opakovanej dražby poveriť dražobníkavykonaním opakovanej dražby. Najnižšie podanie v 2. kole nemôže byť nižšie ako 60% z hodnoty
predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. V zmluve o vykonaní opakovanej dražby možno
zmluvne dohodnúť v prípade, že nebude urobené najnižšie podanie, zníženie najnižšieho podania o

zmluvne dohodnutú sumu, ktorá nesmie byť vyššia ako 5% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým
posudkom. Najnižšie podanie v 2. kole dražby možno znížiť maximálne na 20% hodnoty predmetu
dražby určenej znaleckým posudkom.
10.5. Podľa bodu V výroku uvedeného uznesenia, ak sa predmet dražby nepredá ani v opakovanej
dražbe, správca je povinný si od príslušného orgánu vyžiadať nový záväzný pokyn.

11.1. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29K/10/2011-465 zo dňa 27.11.2013, zverejneným
v Obchodnom vestníku OV 234/2013 dňa 04.12.2013, bol uložený žalovanému 1/ záväzný pokyn
na speňaženie nehnuteľného majetku úpadcu DAM, a.s., zapísaného v súpise oddelenej podstaty,
zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 122B/2011 dňa 03.10.2011 pod položkou K007288, K007293,
ktorého oprava bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 189B/2011 dňa 3.10.2011 pod položkou

K010948, K 010933 ako súboru nehnuteľností formou dražby (bod I výroku uznesenia).
11.2. Podľa bodu 2 výroku uvedeného uznesenia zorganizovaním dražby správca poverí dražobníka (§
92 ods. 1 písm. b/ zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR)), s ktorým správca uzatvorí zmluvu o vykonaní
dražby. Dražobník bude vychádzať z ceny predmetu dražby určenej znaleckým posudkom č. 41/2013 zo

dňa 27.05.2013, ku ktorej bude pripočítané DPH. Znalecký posudok nesmie byť v deň konania 3. kola
dražby starší ako 1 rok. Náklady na dražbu bude preddavkovať dražobník, ktoré po riadnom vyúčtovaní
budú preplatené navrhovateľom dražby. Odmena dražobníka bude dohodnutá vo výške 6,5% z výťažku
dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Priebeh dražby sa bude spravovať
primerane zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Priebeh dražby musí byť osvedčený

notárskou zápisnicou.
11.3. Podľa bodu III výroku uvedeného uznesenia najnižšie podanie v 3. kole nemôže byť nižšie ako
50% z hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. V zmluve o vykonaní opakovanej
dražby možno zmluvne dohodnúť v prípade, že nebude urobené najnižšie podanie, zníženie najnižšieho
podania o zmluvne dohodnutú sumu, ktorá nesmie byť vyššia ako 5% hodnoty predmetu dražby určenej

znaleckým posudkom. Najnižšie podanie v 3. kole dražby možno znížiť maximálne na 20% hodnoty
predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.

12. Dňa 16.12.2013 žalovaný 1/ a dražobník AZZIS CONSULTING, s.r.o. vydali Oznámenie č. 3/13 o
opakovanej dobrovoľnej dražbe, ktorá sa mala konať 09.01.2014.

13. Z notárskej zápisnice N 16/2014, NZ 499/2014, NCRIs 499/2014 zo dňa 09.01.2014 vyhotovenej
notárom Ondrejom Ďuriačom, je zrejmé, že dňa 09.01.2014 sa v sídle dražobníka AZZIS CONSULTING,
s.r.o., IČO 45 682 381, v Topoľčanoch, Stummerova ulica č. 1553, konalo 2. kolo opakovanej dražby,
ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v k. ú. Prievidza, zapísané na E.. XXXX (podiel úpadcu 1/1), reg.

„C“ parc. č. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 14 m2, parc. č. 1335/17 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 350 m2 a parc. č. 1335/18 - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2; nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX (spoluvlastnícky podiel úpadcu 1/18)- parc. č. 1335/1 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1138 m2 a nehnuteľnosti zapísané na E.. XXXX - parc. č.
XXXX/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 430 m2 a stavba - administratívna budova súp. č.

10665, postavená na parc. č. 1335/6. Predmet dražby bol v zmysle znaleckého posudku č. 41/2013
vyhotoveného znalcom Ing. Františkom Hlaváčom ocenený vo všeobecnej hodnote nehnuteľností na
sumu 112 320,- €, vrátane DPH. Vyvolávacia cena - najnižšie podanie bolo určené na sumu 112 320,-
€. Dražobná zábezpeka bola v sume 33 696,- €, pričom bola zložená účastníkmi dražby - žalovaným 3/
a BROKERS K&K, s.r.o., IČO 43 942 288. Vydražiteľom bol žalovaný 3/.

14. Podľa výpisu AZZIS CONSULTING, s.r.o. so sídlom Košovská cesta 24, Prievidza, IČO 45 682 381
je zrejmé, že obchodná spoločnosť AZZIS CONSULTING, s.r.o. so sídlom Košovská cesta 24, Prievidza,
IČO 45 682 381 ku dňu 12.02.2016 zanikla a jej právnym nástupcom je žalovaný 2/.

15.1 Podľa § 206a ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek
2 neustanovuje inak.15.2. Podľa § 196 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov ak
tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie
reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie

podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

15.3. Podľa § 194 ods. 1 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako
orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

15.4. Podľa § 194 ods. 2 CSP ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie
prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

15.5. Podľa § 7 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov konaním
s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou
funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú

alebo môžu mať vplyv na jej konanie.

15.6. Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje
majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom

uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s
týmto zákonom.

15.7. Podľa § 41 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone dohľadu

oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je
správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

15.8. Podľa § 82 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011
príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania správcovi v súvislosti

so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo jeho časti,
speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu, ktoré podľa tohto zákona
podliehajú pokynom príslušného orgánu.

15.9. Podľa § 91 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011

speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné
prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie
peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod
úpadcovho podniku alebo jeho časti.

15.10. Podľa § 91 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do
31.12.2011 účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší výťažok, v
čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku podliehajúceho
konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie
splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené týmto zákonom.

15.11. Podľa § 92 ods. 1 písm. b) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do
31.12.2011 správca môže na účely speňaženia majetku poveriť predajom majetku dražobníka.

15.12. Podľa § 92 ods. 1 písm. b) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom

do 31.12.2011 ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku, časti
podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku, môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu
konkurzulendražbou;týmniejedotknutéustanovenie§93ods.1.Nadražbuorganizovanúsprávcomsa
primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu; oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje
v Obchodnom vestníku.

15.13.Podľa§2písm.a)zák.č.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbáchvzneníneskoršíchpredpisovna
účely tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva
alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátorobracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie
ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo
inéprávokpredmetudražby,aleboverejnékonanie,ktorébololicitátoromukončenézdôvodu,ženebolo

urobené ani najnižšie podanie.

15.14. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov
miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby
tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

15.15. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom do
31.05.2014 dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania
dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom
predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu
dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov.

Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví
príslušným spôsobom odhad ceny.

15.16. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších právnych
predpisov ak dražobník vyžaduje zloženie dražobnej zábezpeky, je účastník dražby povinný zložiť

dražobníkovi alebo do notárskej úschovy v lehote uvedenej v oznámení o dražbe dražobnú zábezpeku
v peniazoch alebo vo forme bankovej záruky; dražobník je povinný umožniť obidva uvedené spôsoby.

15.17. Podľa § 14 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších právnych
predpisov dražobná zábezpeka nesmie presiahnuť 30% z najnižšieho podania; nesmie však presiahnuť

sumu 49 790,88 eura.

15.18. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom do 31.05.2014
dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ
dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo

ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok
alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

15.19. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom do
31.05.2014 zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka,

predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo
spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj
písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).

15.20. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom do

31.05.2014 v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým
bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia
neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak
dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa

osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

15.21. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov
opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi

navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu,
ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom
prípadenemusízaisťovaťnovýodhadpredmetudražby,akmákdispozíciiodhadniestaršíakojedenrok
pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich
dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby.

15.22. Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov
ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka najviac
v rozsahu 10% z výťažku dražby, nie však viac ako 20% z výšky pohľadávky. Ak sa upustilo oddražby z dôvodu plnenia dlhu, vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka v rozsahu najviac
3% z vymáhanej pohľadávky a po doručení oznámenia o dražbe vlastníkovi predmetu dražby 10%
z vymáhanej pohľadávky. Odmena dražobníka je najviac 33 193, 92 eura zvýšených o 1% z ceny

dosiahnutej vydražením, presahujúcej 331 939,19 eura.

15.23. Podľa § 2 písm. g) vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v
znení neskorších predpisov na účely tejto vyhlášky sa rozumie všeobecnou hodnotou majetku
výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny

hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu
v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou
informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou;
obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty.

15.24. Podľa bodu 1 časti A (Základné pojmy a názvoslovie) Prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004

Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov všeobecná hodnota
(VŠH je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich
najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach
voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou
i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

15.25. Podľa časti B (Základné pojmy a názvoslovie) Prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov všeobecná hodnota sa stanoví týmito
metódami:
a) porovnávacia metóda,

b) kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu),
c) výnosová metóda (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos),
d) metóda polohovej diferenciácie.
Výber vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Podľa účelu
znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne, pričom v závere bude po zdôvodnení

uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu
všeobecnej hodnoty.

15.26. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15.27. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

16. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v zmysle § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách v znení účinnom do 31.05.2014 súd žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, konanej
dňa09.01.2014,ktorásakonalananávrhžalovaného1/žalovaným2/vpriestorochsuterénudražobníka
naadreseStummerova1553,Topoľčany,ktorejpredmetombolmajetokúpadcuDAMa.s.-nehnuteľnosť
zapísaná na M... XXXX, k.ú. Prievidza, pozemky parc. č. 1335/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere

14m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 350 m2 a parc. č. 1335/18 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 227 m2, v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko v konaní nebolo
preukázané porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších
predpisov.

17. V danom prípade ide o dražbu organizovanú v konkurznom konaní. Žalobca v konaní nepreukázal,
že by v konkurznom konaní namietal dôvody neplatnosti predmetnej dražby. Vzhľadom k tomu žalobca
ako osoba, ktorá sa cíti byť dotknutá na svojich právach touto dražbou a má právo namietať dôvody
neplatnosti dražby v konkurznom konaní, nemôže formou určovacej žaloby žiadať vysloviť rozhodnutie,
že ide o dražbu neplatnú. Bolo by v rozpore so zásadou právnej istoty, aby o platnosti úkonu, ktorý bol

schválený v konkurznom konaní konkurzným súdom, mohlo byť rozhodované v inom civilnom konaní
na základe určovacej žaloby podanej osobou, ktorá sa cíti byť povolenou dražbou dotknutá. Právny
názor, že otázku dražby nemožno posudzovať v inom než v konaní než v konkurznom konaní, a to ani
ako otázku prejudiciálnu, vyplýva z ust. § 7, § 40 ods. 2, § 41, § 206a ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. okonkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a § 194 ods. 1, 2 CSP, a tiež aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 186/2010. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 84/2012 zo dňa 24.10.2013.

18. Žalobca v konaní odvodzoval neplatnosť dražby konanej dňa 09.01.2014 od, podľa jeho názoru,
nesprávneho, a teda nezákonného záväzného pokynu, vydaného v konkurznom konaní, ktorý však
bližšie neoznačil. Z vyjadrenia žalovaného 3/ a citovaného uznesenia mal súd za preukázané, že
uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 29K/10/2011 zo dňa 04.04.2013 bol žalovanému 1/ ako

správcovi konkurznej podstaty uložený záväzný pokyn na speňažovanie nehnuteľného majetku úpadcu
DAM, a.s., zapísaného v súpise oddelenej podstaty, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 122B/2011
dňa 24.06.2011 pod položkou K007288, K007293, ktorého oprava bola zverejnená v Obchodnom
vestníku č. 189B/2011 dňa 3.10.2011 pod položkou K010948, K 010933 ako súboru nehnuteľností
formou dražby. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 29K/10/2011 zo dňa 27.11.2013 bol
žalovanému 1/ udelený záväzný pokyn na speňaženie nehnuteľného majetku úpadcu DAM, a.s.,

zapísaného v súpise oddelenej podstaty, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 122B/2011 dňa
03.10.2011podpoložkouK007288,K007293,ktoréhoopravabolazverejnenávObchodnomvestníku č.
XXXB/XXXX dňa 3.10.2011 pod položkou K010948, K 010933 ako súboru nehnuteľností formou dražby.
Predmetom dražby konanej 09.01.2014 bol však aj majetok úpadcu, zapísaný vo všeobecnej konkurznej
podstate, a to nehnuteľnosti zapísané na E.. XXXX - parc. č. 1335/6 - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 430 m2 a stavba - administratívna budova súp. č. 10665, postavená na parc. č. 1335/6. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní neoznačil, ani nepreukázal záväzný pokyn súdu v predmetnom
konkurznom konaní, ktorý by sa týkal speňažovania majetku zapísaného vo všeobecnej konkurznej
podstate úpadcu DAM, a.s. v konkurze. Vzhľadom k tomu žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno
vo vzťahu k neplatnosti časti dražby, týkajúcej sa nehnuteľnosti zapísané na E.. XXXX - parc. č. XXXX/

X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 430 m2 a stavba - administratívna budova súp. č. 10665,
postavená na parc. č. 1335/6, keďže nepreukázal svoje tvrdenie o existencii a nezákonnosti záväzného
pokynu súdu pre speňažovanie majetku zapísaného vo všeobecnej konkurznej podstate úpadcu DAM,
a.s. v konkurze - nehnuteľnosti zapísané na LV č. 7682 - parc. č. 1335/6 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 430 m2 a stavba - administratívna budova súp. č. 10665, postavená na parc. č. 1335/6 v zmysle

§ 82 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011.

19. Pri speňažovaní majetku úpadcu, spísaného v predmetných oddelených konkurzných podstatách,
sa žalovaný 1/ ako správca a dražobník (právny predchodca žalovaného 2/) riadili záväznými
pokynmi uloženými v právoplatných uzneseniach Okresného súdu Trenčín sp. zn. 29K/10/2011 zo

dňa 04.04.2013 a 27.11.2013, z ktorých vychádzal v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do
30.06.2016 a následne v zmysle § 194 ods. 1, 2 CSP aj súd v tomto konaní.

20. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že by cieľ alebo účel predmetnej dražby bol v
zmysle§11ods.2zák.č.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbáchvzneníneskoršíchpredpisovzmarený

v dôsledku určenia najnižších podaní pre 1. a 2. (uznesenie zo dňa 04.04.2013), resp. 3. kolo (uznesenie
zo dňa 27.11.2013) dražby v záväzných pokynoch, schválených uzneseniami Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 29K/10/2011 zo dňa 04.04.2013 a 27.11.2013. Žalobca tvrdil, že stanovené najnižšie podania
odrádzajú prípadných záujemcov od účasti na dražbe, keďže vedia, že v ďalšom kole bude nehnuteľnosť
predávaná za podstatne nižšiu cenu, čím sa mal vytvoriť priestor pre špekulatívne konania a vyčkávanie

na nižšiu cenu nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu, ide v tomto prípade iba o ničím nepodložené
tvrdenie strany sporu, založené iba na jej domnienke. Iba na základe stanovených najnižších podaní
nemožno reálne predpokladať, v ktorom kole dražby budú nehnuteľnosti predané, pretože na ich
predaj má podstatný vplyv aj viacero iných faktorov, napr. podnikateľský zámer záujemcov, poloha a
stav nehnuteľností, ich využiteľnosť, finančné možnosti záujemcov, ponuka obdobných nehnuteľností

na trhu a pod. Je potrebné vziať na zreteľ aj to, že účelom speňažovania majetku podliehajúceho
konkurzu je podľa § 91 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do
31.12.2011 získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov.
Pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou
starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania

ustanovené týmto zákonom. Podľa názoru súdu, určenie najnižších podaní pre jednotlivé kolá dražby
v tomto prípade prispelo k zákonnosti, transparentnosti a efektívnosti postupu správcu pri speňažovaní
predmetných nehnuteľností.21.1. Žalobca v žalobe tiež uviedol ako dôvod neplatnosti predmetnej dražby z 09.01.2014 neprimerane
nízko stanovenú všeobecnú hodnotu dražených nehnuteľností. Takéto tvrdenie žalobcu však v konaní
preukázané nebolo. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení

účinnom do 31.05.2014 bolo v čase žalovanej dražby možné ohodnotiť predmet dražby odhadom podľa
ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Podľa bodu II predmetných záväzných pokynov zo
dňa 04.04.2013 a 27.11.2013, schválených súdom, bola hodnota predmetu žalovanej dražby určená
znaleckým posudkom č. 41/2013, vyhotoveným znalcom Ing. Františkom Hlaváčom, ku ktorej mala
byť pripočítaná DPH. Z označeného znaleckého posudku a predmetnej notárskej zápisnice zo dňa

09.01.2014jezrejmé,ževznaleckomposudkuč.41/2013bolastanovenácenadraženýchnehnuteľností
v sume 93 600,- € (112 320,- € s DPH). Žalobca v konaní nepreukázal nezákonnosť takto stanovenej
všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností úpadcu. Zo strán č. 19, 20 znaleckého posudku č.
42/2007 zo dňa 14.11.2007, vyhotoveného znaleckou organizáciou AUDING, s.r.o. (ktorého predmetom
boli aj iné nehnuteľnosti ako bol predmet žalovanej dražby), síce vyplýva, že znalec vychádzal zo
všeobecnej hodnoty pozemkov, medzi ktorými bola zaradená aj parcela č. 1335/1, k.ú. Prievidza, v sume

1 267,50 Sk/m2, avšak je nevyhnutné prihliadnuť na to, že znalecký posudok č. 42/2007 bol vyhotovený
v roku 2007 (približne 6 rokov pred konaním žalovanej dražby), a teda nezohľadňuje cenu obvyklú v
mieste a čase konania dražby, ani stav nehnuteľností v čase dražby. Vzhľadom k tomu súd nepovažoval
hodnotu stanovenú znaleckým posudkom č. 42/2007 za obvyklú cenu predmetu dražby v mieste a čase
konaniadražbyvzmysle§12§12ods.1zák.č.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbáchvzneníúčinnom

do 31.05.2014. Žalobca teda znaleckým posudkom č. 42/2007 nepreukázal neprimeranosť ocenenia
predmetu dražby.

21.2. Tvrdenie žalobcu o nesprávnosti všeobecnej ceny dražených nehnuteľností stanovenej znaleckým
posudkom č. 41/2013, vyhotoveným znalcom Ing. G. O., nebolo preukázané ani znaleckým posudkom

č. 75/2016, vyhotoveným v spore znalkyňou Ing. E.R.. Podľa písm. a) Záveru znaleckého posudku č.
75/2016, rozpočtový ukazovateľ, ktorý popisuje žalobca vo svojom vyjadrení vo veľkosti RU = 70,67
€/m3, nie je v posudku č. 41/2013 v takejto cene nikde uvedený. Rozpočtový ukazovateľ pre daný
typ stavby - administratívna budova bol vybraný znalcom z katalógu rozpočtových ukazovateľov USI v
Žiline v hodnote 93,01 €/m3 (strana č. 5 znaleckého posudku). Tento základný rozpočtový ukazovateľ

bol následne násobený koeficientom vybavenosti, ktorý bol stanovený znalcom podľa jednotlivých
konštrukčných prvkov (č.l. 1 - 25), koeficientom cenovej úrovne, koeficientom územného vplyvu,
koeficientom zastavanej plochy, koeficientom konštrukčnej výšky podlaží a koeficientom konštrukcie
(koeficient vybavenosti sa v znaleckej praxi spravidla stanoví v nadväznosti na cenový ekvivalent
daného prvku). V znaleckom posudku č. 41/2013 nie je uvedené zdôvodnenie zníženia jednotlivých

koeficientov štandardu pri výpočte koeficientu vybavenosti a z toho dôvodu nie je možné zistiť ako
znalec pri výpočte východiskovej hodnoty postupoval. Je na názore znalca ako pristupuje k stanoveniu
jednotlivýchkoeficientovštandarduprivýpočtekoeficientuvplyvuvybaveniaobjektu(budovy).Vždyideo
porovnanie objektu z daného katalógu s predmetnou oceňovanou stavbou. Porovnáva sa tak vybavenie
stavby jednotlivými prvkami, ako aj ich cena. Podľa písm. b) Záveru znaleckého posudku č. 75/2016,

cena 70,- €/m2 pozemku, ako popisuje žalobca vo svojom vyjadrení, je pre pozemky na priemyselné
využitie veľmi vysoká. Takáto cena by sa mohla dosiahnuť pri cenách pozemkov na výstavbu rodinných
domov. (citácia z metodiky výpočtu VŠH nehnuteľností a stavieb) „Porovnanie je treba vykonať na mernú
jednotku (výmeru pozemku podľa katastra nehnuteľností) so zohľadnením odlišností porovnávaných
pozemkov a ohodnocovaného majetku (druh pozemku, poloha pozemku, stavebná pripravenosť a pod.).

Podklady pre porovnanie (doklad o prevode a prechode nehnuteľností - kúpna zmluva, rozhodnutie
súdu, exekúcia, konkurz a vyrovnanie a pod. a znalecký posudok, na základe ktorého bol prevod,
prechod vložený do katastra nehnuteľností, ponuky realitných kancelárií so znaleckým posudkom)
musia byť preskúmateľné a musia tvoriť prílohu znaleckého posudku. Pri porovnaní musia byť vylúčené
všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu (napr. príbuzenský vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim,

stav tiesne predávajúceho alebo kupujúceho a pod.)“. Pri aplikácii metódy porovnávania je potrebný
súbor aspoň troch nehnuteľností. Použitie vhodnej metódy pre stanovenie VŠH je na úvahe znalca. Z
posudzovaného znaleckého posudku č. 41/2013 vyplýva, že pri stanovení hodnoty pozemkov neboli
získané nevyhnutné podklady k porovnaniu, ktoré by boli v opačnom prípade v prílohe znaleckého
posudku (informácie o porovnateľných pozemkoch). Oceňované pozemky sa nachádzajú v priemyselnej

zóne mesta Prievidza. Sú prístupné priamo zo štátnej cesty I/64, ktorá vedie do mesta Prievidza v
smere od mesta Nováky. Územie je podľa súčasného územného plánu mesta Prievidza vedené ako
priemyselná zóna mesta. Využitie pozemkov v tejto lokalite je možné teda len na priemyselnú výstavbu.
Zistené rozdiely v predloženom znaleckom posudku č. 41/2013 znalca Ing. Františka Hlaváča bolipravdepodobne zapríčinené subjektívnym názorom znalca. Zo záveru znaleckého posudku č. 75/2016
teda nevyplýva nesprávnosť všeobecnej ceny dražených nehnuteľností, stanovenej v znaleckom
posudku č. 41/2013. Je pravdou, že medzi výškou všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností

stanovených znaleckými posudkami č. 41/2013 a č. 75/2016 je rozdiel, avšak ako potvrdila znalkyňa Ing.
Lenka Ďurechová, zistené rozdiely v znaleckom posudku č. 41/2013 boli pravdepodobne zapríčinené
subjektívnym názorom znalca, pričom, podľa názoru súdu, je potrebné vziať na zreteľ aj tú skutočnosť,
že použitie vhodnej metódy pre stanovenie VŠH je na úvahe znalca, je na znalcovi ako pristupuje
k stanoveniu jednotlivých koeficientov pri výpočte VŠH a tiež je potrebné prihliadnuť aj na podklady,

z ktorých znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal. Súd podotýka, že žalobca v konaní
nenavrhol, ani nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, preukazujúce ním tvrdené skutočnosti, z ktorých
by bol mal znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností v znaleckom posudku vychádzať,
ani ktoré by vysvetlili rozdiely medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľností stanovenou v znaleckom
posudku č. 41/2013 a č. 75/2016. Ako jediný dôkaz na preukázanie nesprávnosti všeobecnej hodnoty
nehnuteľnostístanovenejznaleckýmposudkomč.41/2013navrholžalobcaznaleckédokazovanie,ktoré

súd vykonal znaleckým posudkom č. 75/2016, ktorý však tvrdenia žalobcu nepreukázal. Je potrebné tiež
prihliadnuť na to, že žalobca spochybnil v písomnom vyjadrení zo dňa 12.07.2016 aj znalecký posudok
č. 75/2016 ako nepreskúmateľný a nezákonný, čím spochybnil aj jeho závery, a preto aj z tohto dôvodu
ani týmto dôkazom nepreukázal svoje tvrdenia o všeobecnej hodnote nehnuteľností. Žalobca v žalobe
navrhol vykonať znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou Ústav súdneho inžinierstva Žilina, ktorý,

podľa jeho názoru, vie poskytnúť autentický výklad k vyhláške č. 492/2004 Z.z., keďže pracovníci tejto
organizácie vyhotovovali návrh vyhlášky ako autori jej návrhu. Súd znalecké dokazovanie označenou
znaleckou organizáciou nevykonal, nakoľko spornou nie je otázka výkladu predmetnej vyhlášky ale
posúdenie správnosti všeobecnej hodnoty dražených nehnuteľností, stanovenej znaleckým posudkom
č. 41/2013, a to s ohľadom na námietky žalobcu vznesené v tomto konaní, ktoré bol odborne spôsobilý

v tomto konaní posúdiť aj hociktorý iný znalec z príslušného odboru. Je tiež potrebné prihliadnuť aj na
potrebu rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania, pričom súdu je z úradnej činnosti známa nadmerná
pracovná vyťaženosť označenej znaleckej organizácie, v dôsledku ktorej vyhotovenie znaleckého
posudku u nej môže trvať aj niekoľko rokov, a preto súd posúdil ako vhodnejšie opatrenie ustanoviť vo
veci znalkyňu Ing. Lenku Ďurechovú.

21.3.Vkonanínebolopreukázanéanitvrdeniežalobcuotom,žeprispeňažovanímajetkuvkonkurzenie
jemožnépredaťnehnuteľnosťformoudražbyzamenejako50%jejhodnoty.Takétotvrdenienemáoporu
v zákone a je v rozpore s účelom speňažovania majetku ustanoveným v § 91 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 a s vymedzením dražby v § 2 písm. a) zák.

č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov. Je potrebné prihliadnuť na to,
že správca musí pri speňažovaní majetku maximalizovať výšku výťažku, avšak zároveň je nevyhnutné,
aby sa výťažok dosiahol v čím najkratšom čase, pričom na tento účel je potrebné prihliadnuť aj pri
organizovaní dražby. Nemožno opomenúť, že v tomto prípade bola výška najnižšieho podania na dražbe
upravená príslušnými záväznými pokynmi príslušného orgánu, pričom v konaní nebolo preukázané, že

by predmetné nehnuteľnosti boli vydražené za cenu, ktorá by bola v rozpore so záväznými pokynmi.

22. Súd v konaní nezistil nedostatky v postupe správcu pri organizovaní predmetnej dražby. Žalobca
v konaní nepreukázal, že by správca nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou zmysle § 7
zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Podľa názoru súdu,

správca postupoval v intenciách súdom uložených záväzných pokynov. Vzhľadom k tomu, že predmetné
pokyny boli schválené v konkurznom konaní, v ktorom si žalobca ako veriteľ prihlásil svoju pohľadávku,
je tento pokyn v predmetnom konkurze záväzný aj pre neho. V konaní o neplatnosť dražby nebola
preukázaná nezákonnosť tohto pokynu, a preto z neho súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom
do 30.06.2016 a následne § 194 ods. 1, 2 CSP vychádzal. Súd podotýka, že konanie o neplatnosť dražby

nie je opravným prostriedkom vo vzťahu k uzneseniu, ktorým bol záväzný pokyn schválený.

23. Žalobca tiež v žalobe namietal, že v konkurze nie je možné uplatňovať dražbu na základe zák. č.
527/2007 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ale je tu povinnosť postupovať podľa inej právnej úpravy. Aj
túto námietku žalobcu súd posúdil ako neopodstatnenú. Spôsob speňažovania majetku, ktorý patrí do

konkurznej podstaty, závisel v zmysle § 92 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení účinnom do 31.12.2011 od predmetu predaja a v značnom rozsahu môže ovplyvniť výšku
dosiahnutého výťažku. Vzhľadom k tomu musí správca s odbornou starostlivosťou zvážiť najvhodnejší
spôsob speňaženia určitej časti konkurznej podstaty a požiadať príslušný orgán o uloženie záväznéhopokynunaspeňaženie,akpríslušnýorgánnevydalzáväznýpokynsám.Ustanovenie§92ods.1písm.b)
zák . č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 výslovne umožňovalo
poveriť predajom majetku dražobníka v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v

zneníneskoršíchpredpisov.Nadražbusapritomprimeranepoužijúustanoveniazákonač.527/2002Z.z.
o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, čo bolo uložené aj v predmetných záväzných
pokynoch vydaných súdom.

24. Žalobca v konaní nepreukázal ani svoje tvrdenia o tom, že dražba sa musí konať v mieste, kde

sa nehnuteľnosť nachádza. V zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v
znení neskorších predpisov miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po
dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. V konaní nebolo
preukázané, že by miesto dražby bolo stanovené v rozpore s citovaným zákonným ustanovením alebo
s predmetnými záväznými pokynmi vydanými príslušným orgánom.

25. V konaní nebolo preukázané, že by právo žalobcu zaniklo v zmysle § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom do 31.05.2014 z dôvodu uplynutia 3 mesačnej lehoty
odo dňa príklepu, keďže v tomto prípade bol príklep udelený 09.01.2014 a žaloba o neplatnosť dražby
bola podaná na súde 20.02.2014.

26. Žalobca v konaní preukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej dražby v
zmysle § 80 písm. c) O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, v zmysle § 137 písm. d) CSP a v zmysle §
21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov. Žalobca si ako
veriteľ prihlásil v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu DAM, a.s. svoje pohľadávky, a teda výška
výťažku dražby pri speňažovaní majetku v konkurze má vplyv na rozsah uspokojenia jeho pohľadávok

v konkurze, a preto mohli byť jeho práva dotknuté a neisté v dôsledku predmetnej dražby, aj keď bola
neúspešná.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Žalovaní 1/, 2/, 3/ mali vo veci plný úspech, preto im v zmysle § 255 ods. 1 CSP vzniklo právo na
náhradu 100% trov konania, ktoré súd žalovaným 1/, 2/ aj priznal. Žalovaný 3/ si náhradu trov konania
neuplatnil, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania nepriznal. V zmysle § 256
ods. 2 CSP súd priznal náhradu 100% trov konania štátu voči žalobcovi, keďže znalecké dokazovanie
bolo vykonané na návrh žalobcu a na preukázanie jeho tvrdení, pričom žalobca v konaní nemal úspech.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.