Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/172/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615213789
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615213789.4

Rozhodnutie

Okresný súd v Spišskej Novej Vsi, samosudkyňa JUDr. Katarína Šťastná, v spore žalobcu: Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s. Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35937874 proti žalovanému: S. Č., E..
XX.X.XXXX, I. I. XX, S.Š. E. K., právne zastúpený : Mgr. Juraj Berčo, Zimná 59, Spišská Nová Ves, o
zaplatenie 1.338,87 € takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 28.07.2015 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadal,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1 338,87€. Svoj návrh odôvodnil tým, že osvedčením o
dedičstve bolo ukončené dedičské konanie po Z. Z. D. E.. XX.XX.XXXX, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho

dňa 18.10.2013a voči ktorému evidoval pohľadávku vo výške 3.222,20€, ktorú aj prihlásil do dedičského
konania. Listom zo dňa 20.10.2014 žalobca vyzval dedičov na úhradu predmetnej pohľadávky, pričom
dedička W. G. uhradila časť pohľadávky pomerne k výške zdedeného majetku v sume 1.031,10€
a dedič - žalovaný dňa 16.2.2015 vzniesol námietku premlčania. Žalobca čiastočne uznal námietku
premlčania vo výške 852,23€ a v nepremlčanej časti vo výške 1.338,87€ vyzval žalovaného na úhradu,
ktorú však nevykonal.

2. Tunajší súd vydal dňa 18.08.2015 platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.338,87€. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odôvodnený
odpor, kde uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že si svoju pohľadávku prihlásil do
dedičského konania po neb. Z. D., nakoľko do právoplatnosti osvedčenia o dedičstve žalobca žiadnym
spôsobom nedal dedičom ani konajúcemu súdnemu komisárovi na vedomie skutočnosť, že eviduje voči

poručiteľovi akúkoľvek pohľadávku. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania v zmysle § 21 ods.
1,2 zákona č. 580/2004 Z.z. a namietal, že zo žalobného návrhu nevyplýva, čo tvorí žalovanú istinu,
akého obdobia sa má dlh poručiteľa týkať, aká bola výška poistného v danom období ani skutočnosť, či
poručiteľovi bolo poistné predpísané a bolo od neho vymáhané. Tiež uviedol, že žalobca bol oprávnený
sám vydať platobný výmer, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom na vymáhanie pohľadávky, avšak
podľajehovedomostitakneurobilatiežnemážiadnuvedomosť,čižalobcapredpísalpoistnépoistencovi

alebo nie. Keďže odpor bol žalovaným podaný za účinnosti vtedajšieho Občianskeho súdneho poriadku
zákona č. 99/1963 Z.z., v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. sa platobný rozkaz podaním odporu zrušil zo
zákona a súd vo veci nariadil pojednávanie. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku zákona
č. 160/2015 Z.z. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že v rámci zasielania výziev
svojim poistencom na oznámenie platiteľa poistného zaslal dňa 15.07.2014 právnemu predchodcovižalovaného - Z. D. výzvu, ktorou ho žiadal, aby do 8 dní nahlásil platiteľa poistného na zdravotné
poistenie za obdobie od 01.07.2004 do 31.12.2004 a od 01.09.2005 až ku dňu zaslania výzvy. V čase
zasielania výzvy žalobca nemal vedomosť o úmrtí Z. D.. Keďže sa výzva vrátila späť ako nedoručená

z dôvodu, že adresát je neznámy, obrátil sa žalobca listom na Mestský úrad Spišská Nová Ves zo
žiadosťou o poskytnutie informácie, aká je aktuálna adresa trvalého pobytu Z. D.. Listom zo dňa
03.10.2014 bolo žalobcovi oznámené, že Z. D. mal trvalý pobyt nahlásený na Mesto Spišská Nová Ves,
no dňa 18.10.2013 zomrel. Žalobca následne zistil, že Z. D. bol vyhlásený za mŕtveho tunajším súdom, v
dôsledku čoho požiadal súd o zaslanie rozhodnutia, ktoré mu bolo doručené dňa 27.11.2014. Následne

dňa 16.01.2015 žalobca prihlásil pohľadávku evidovanú po poručiteľovi Z. D. do dedičského konania a
až po podaní prihlášky do dedičského konania mu bolo zo strany tunajšieho súdu dňa 30.01.2015 listom
oznámené, že dedičské konanie po poručiteľovi Z. D. bolo skončené vydaním osvedčenia o dedičstve
sp. zn. 7D/40/2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.2014, pričom im bola oznámená aj čistá
hodnota dedičstva, kto sú dedičia a v akom pomere nadobudli dedičstvo. Na základe týchto zistených
informácii zaslal žalobca obom dedičom, a to žalovanému ako aj W. G.Č. výzvu na úhradu zdedenej

pohľadávky po neb. Petrovi Kováčovi. Vo výzvach bola uvedená výška pohľadávok vyrátaná podľa
nadobudnutého podielu z dedičstva po poručiteľovi. Dedička W. G. pohľadávku uhradila a žalovaný po
tom, čo žalobca čiastočne akceptoval jeho námietku premlčania, bol vyzvaný na úhradu pohľadávky vo
výške 1.338,87€ za obdobie od 01.02.2010 do 18.10.2013, ktorú doposiaľ neuhradil.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie skutkovými tvrdeniami strán sporu,
listinnými dôkazmi a obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. 7D/40/2014, 10 P/53/2012 a 2T/591/1998.

5. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to Výzvu
na oznámenie platiteľa poistného zo dňa 15.07.2014, Žiadosť o overenie adresy trvalého pobytu zo

dňa 26.09.2014, Zistenie miesta pobytu - odpoveď zo dňa 03.10.2014, Rozsudok tunajšieho súdu
sp. zn. 10P/53/2012, Prihlásenie pohľadávky do dedičského konania zo dňa 14.01.2015,Výzvu na
úhradu pohľadávky zo dňa 20.10.2014, Námietka žalovaného voči výzve na úhradu pohľadávky zo
dňa 16.02.2015, Odpoveď na námietku žalovaného voči výzve zo dňa 18.02.2015, Saldo o prehľade
poistného za obdobie od 01.09.2005 do 23.08.2016, Oznámenie tunajšieho súdu o stave dedičského

konania zo dňa 30.01.2015.

6.Žalovanýpoužilakoprostriedkyprocesnejobranyskutkovétvrdeniaavznesenienámietkypremlčania.

7. Žalobca počas celého konania trval na podanej žalobe v celom rozsahu s poukazom na dôvody

uvedenévsamotnejžalobeakoajnaďalšieskutočnosti,ato,žepozisteníinformáciezdedičskéhospisu
tunajšieho súdu o tom, kto je dedičom po nebohom Z. D. a v akom pomere, vypočítali dlžné poistné
ku dňu jeho smrti a rozdelili ho pomerne medzi dvoch dedičov - W. G. v pomere 32% a žalovaného v
pomere 68%. Výška zdravotného poistenia bola vypočítaná podľa zákona č. 580/2004 Z. z., pričom
použitý bol najnižší vymeriavací základ. Poisťovňa má systém, ktorý automaticky vygeneruje predpis

poistenca. Ročné zúčtovanie poistného sa u nebohého Z. D. nerobilo, pretože to ani nebolo možné,
nakoľko nespĺňal podmienky v zmysle zákona, a ani výkaz nedoplatkov nebol vystavený. Poisťovňa
robila kontrolu poistencov postupne a Petrovi Kováčovi adresovali na základe uvedenej kontroly výzvu
v čase, keď ešte nemali informácie o tom, že bol vyhlásený za mŕtveho. To, či nebohému Z. D. bola
aj poskytovaná zdravotná starostlivosť nezisťovali, nakoľko táto skutočnosť nesúvisí s preddavkom na

zdravotné poistenie. V čase, keď sa dozvedeli, že Z. D. bol vyhlásený za mŕtveho, nebolo už možné
vystaviť výkaz nedoplatkov, ani vec postúpiť pred Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, preto
si nárok uplatnili v občiansko-právnom konaní, pričom vychádzal z ustanovenia § 470 Občianskeho
zákonníka, kedy žalovaný ako dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli dedičstvom.
Poručiteľ bol považovaný za samoplatcu, povinnosť platiť poistné mu vznikla od narodenia a zanikla

vyhlásením za mŕtveho. Bola zohľadnená aj námietka premlčania žalovaného, preto si uplatňuje len
to, čo na žalovaného prešlo ako na dediča.

8. Písomným podaním doručeným dňa 17.05.2016 žalobca špecifikoval dlžnú sumu vo výške 1.338,87€,
ktorá bola vypočítaná za obdobie od 01.02.2010 ku dňu smrti poručiteľa t.j. ku dňu 18.10.2013, kedy

bol poručiteľ považovaný na účely verejného zdravotného poistenia za samoplatcu a to v zákonom
určenej minimálnej výške, nakoľko podľa platnej právnej úpravy samoplatitelia sú povinní od 01.09.2005
platiť preddavok v zákonom určenej minimálnej výške bez ohľadu na výšku ich príjmov. V zmysle §
16 zákona č. 580/2004 Z.z. účinnom od 01.01.2010 do 31.12.2012 bola minimálna výška preddavkupre samoplatiteľa odvodená od minimálneho základu, ktorý predstavoval 44,2% z priemernej mesačnej
mzdy. S účinnosťou od 01.01.2013 je minimálna výška preddavku pre samoplatiteľa odvodená od
minimálneho základu, ktorý predstavuje 50% z priemernej mesačnej mzdy. Priemernou mesačnou

mzdou sa rozumie priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistená
Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádzal rozhodujúcemu obdobiu.
Preddavok na poistné u samoplatiteľov je splatný do 8. dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca. Na
základe uvedeného boli vymeriavacie základy sadzby poistného ako aj minimálne výšky preddavkov na
verejné zdravotné poistenie stanovené zákonom pre samoplatiteľov nasledovné, a to v roku 2010 bol

minimálny vymeriavací základ 206,60€, sadzba poistného 14% a minimálny preddavok 28,92€, v roku
2011 bol minimálny vymeriavací základ 329,06 €, sadzba poistného 14% a minimálny preddavok 46,06€,
v roku 2012 bol minimálny vymeriavací základ 339,89€, sadzba poistného 14% a minimálny preddavok
47,58€, v roku 2013 bol minimálny vymeriavací základ 393,-€, sadzba poistného 14% a minimálny
preddavok 55,02€. Podľa salda a detailného rozpisu pohľadávka vo výške 1.338,87€ tak pozostáva zo
súm 19,67€ mesačne za obdobie od 01.02.2010 do 31.12.2010 ( 11 x 19,67€ ), zo súm 31,32€ za

obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 ( 12 x 31,32€ ) , zo súm 32,35€ za obdobie od 01.01.2012 do
31.12.2012 ( 12 x 32,35€ ) a zo súm 37,41€ za obdobie od 01.01.2013 do 18.10.2013 ( 9 x 37,41€
+ 1 x 21,75€ ). Splatnosť mesačného poistného nastala vždy k 8. dňu nasledujúceho mesiaca, t.j. od
08.03.2010 do 08.11.2013.

9. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.06.2016 žalobca rozšíril svoje odôvodnenie
na preukázanie žalobného návrhu kde uviedol, že uhrádzanie preddavkov na poistnom na verejné
zdravotné poistenie je zákonom stanovená povinnosť platiteľov poistného, ktorá znamená, že každý
platiteľ poistného je povinný uhrádzať preddavky na poistnom v mesačných intervaloch. Žalobca
sa obrátil na súd z dôvodu, že si svoje právo uplatňuje voči dedičovi zomrelého platiteľa poistného.

Žalobca nemá k dispozícii právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý ak by existoval, mohol
by si pohľadávku vymáhať priamo v exekučnom konaní bez potreby osobitného občiansko-právneho
konania. Práve absencia exekučného titulu a potreba jeho získania je dôvod, pre ktorý sa žalobca obrátil
na súd, nakoľko po smrti poručiteľa si už žiadna zdravotná poisťovňa nemôže uplatniť pohľadávku
evidovanúnaneuhradenýchpreddavkochnapoistnomformouvydaniavýkazunedoplatkovresp.formou

platobného výmeru a preto sa musí v rámci občianskoprávneho konania domáhať vydania súdneho
rozhodnutia, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti bude spôsobilým exekučným titulom.
Ďalším dôvodom uplatnenia pohľadávky voči dedičovi zomrelého platiteľa je skutočnosť, že pohľadávky
na odvodoch zdravotného poistenia nepatria podľa súčasnosti platnej legislatívy medzi pohľadávky,
ktoré smrťou poručiteľa zanikajú. Zdravotná poisťovňa si tak môže za splnenia zákonných podmienok

uplatňovať nárok na uhradenie pohľadávok zo zdravotného poistenia aj voči dedičom zomrelých
platiteľov poistného, nakoľko ide o základný princíp prechodu práv a povinností z poručiteľa na dediča.
V zmysle zákona o zdravotnom poistení je každý platiteľ poistného povinný vypočítať, platiť a odvádzať
preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci, pričom
každý preddavok má v zmysle vyššie uvedeného zákona svoju splatnosť. Neuhradením preddavku

včas a v správnej výške sa platiteľ poistného vystavuje riziku, že príslušná zdravotná poisťovňa začne
podnikať kroky na to, aby vzniknuté pohľadávky vymohla. Keďže žalovaný je v postavení dediča, má
žalobca za to, že pohľadávku pozostávajúcu z nehradených preddavkov na poistnom si uplatňuje
oprávnene.

10. Žalovaný namietal celú žalovanú sumu s poukazom, že počas celého obdobia, kedy sa pátralo po
jeho otcovi za účelom zistenia, či ešte žije, boli oslovené aj štátne úrady, ktoré sa k tomu mali vyjadriť,
pričomvtomčasesazdravotnápoisťovňanevyjadrilaaanineuviedla,žeevidujeotcaakodlžníka, anisa
nevyjadrili, či mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť. Od vyhlásenia otca za mŕtveho od dedičského
konania prešlo 6 mesiacov, kedy si žalobca mohol uplatniť svoju pohľadávku. Keby v čase dedičského

konania vedel, že takýto dlh otec má, minimálne by rokoval a pravdepodobne by zvažoval aj možnosť
odmietnutia dedičstva. Poukázal na znenie zákona č. 580/2004 Z. z., ktorý presne stanovuje, kedy sa
právo na poistné premlčí a ktorý aj presne ustanovuje spôsob, ako sa má uplatniť právo na poistné,
ktoré nebolo odvedené riadne a včas a ktoré si poisťovňa mala uplatniť buď na Úrade pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou alebo výkazom nedoplatkov, pričom takýmto spôsobom by žalobca dospel

k exekučnému titulu, od splatnosti ktorého sa počíta 5 ročná premlčacia doba. Žalobca však neurobil ani
jeden z krokov, ktorý predkladá zákon o zdravotnom poistení, ale uplatnil si svoj nárok v občianskom
súdnomkonaní,pretonauplatnenietohtonárokuplyniepremlčaciadobapodľaObčianskehozákonníka,
ktorá je 3 ročná a ktorá už uplynula. Trval však na tom, že žalobca nedisponuje právnym titulom, nazáklade ktorého by bolo možné uplatniť si pohľadávku voči nemu, pretože za života poručiteľa nebol
vystavený a neexistuje výkaz nedoplatkov, na základe ktorého by si žalobca následne uplatňoval svoju
pohľadávku v dedičskom konaní, preto navrhoval žalobu zamietnuť. V prípade, ak by súd považoval

postup žalobcu za správny, vzniesol námietku premlčania s tým, že pohľadávky od 01.02.2010 do
27.07.2012súpremlčané,keďže uplynula 3ročnápremlčacia dobaodpodaniažaloby.Zanepremlčané
pohľadávky považuje pohľadávky od 28.07.2012 do 18.10.2013 t.j. do vyhlásenia poručiteľa za mŕtveho.

11. Z obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že potvrdzujú skutkové tvrdenia

žalobcu, a teda že listom zo dňa 15.07.2014 vyzval poistenca Z. D., aby nahlásil platiteľa poistného na
verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01.07.2004 do 31.12.2004 , od 01.09.2005 do 31.07.2011 a
od 01.08.2011 z dôvodu, že pri kontrole údajov v registri poistencov bolo zistené, že nemá evidovaného
platiteľa poistného. Listom zo dňa 26.09.2014 žalobca žiadal Mestský úrad Spišská Nová Ves overenie
adresy poistencov, vrátane Z. D. a Mestský úrad zaslal odpoveď dňa 03.10.2014, podľa ktorej Z. D.
zomrel dňa 18.10.2013 a jeho posledný pobyt bol na adrese Spišská Nová Ves. Na základe žiadosti

žalobcu mu tunajší súd zaslal kópiu rozsudku sp. zn. 10P/53/2012 , ktorým bol Peter Kováč vyhlásený
za mŕtveho. Listom zo dňa 14.01.2015 žalobca prihlásil pohľadávku vo výške 3.222,20€ po poručiteľovi
Z. D. do dedičského konania. Pohľadávka mala vzniknúť titulom neuhradeného poistného na zdravotné
poistenie. Listami zo dňa 20.10.2014 žalobca vyzval dedičov po poručiteľovi Z. D. - W. G. a žalovaného,
na úhradu pohľadávky z dôvodu, že po smrti poručiteľa sa stali nositeľmi práv a povinností. W. G.

vyzvali na úhradu pohľadávky vo výške 1.031,10€ a žalovaného vo výške 2.191,10€. Žalovaný listom
zo dňa 16.02.2015 namietal úhradu pohľadávky z dôvodu, že žalobca jeho otcovi nikdy nezaslal
predpis poistného a ak by aj tak chcel urobiť, predpis nenadobudne právoplatnosť, nakoľko je tak možné
urobiť len voči žijúcej osobe. V ďalšom namietal, že dlh na poistnom nebol prihlásený do dedičského
konania a keďže po právoplatnom ukončení dedičského konania sa objavil iba tento dlh, nové konanie

o dedičstve sa nevykoná. Žalovaný odmietol uhradiť tento právne nepodložený záväzok, namietal aj
premlčanie poistného ako aj to, že meškanie nároku bolo spôsobené dlhodobou nečinnosťou poisťovne,
ktorá sa musela o smrti jeho otca včas a kompetentne dozvedieť, ale nekonala. Na základe námietky
žalovaného mu žalobca zaslal dňa 18.02.2015 odpoveď, v zmysle ktorej akceptovali ním vznesenú
námietku premlčania za obdobie od 01.09.2005 do 31.01.2010 a naďalej trvali na úhrade pohľadávky

vo výške 1.338,87€ za obdobie od 01.02.2010 do 18.10.2013.

12. Z obsahu spisov tunajšieho súdu súd istil, že rozsudkom sp. zn. 2T/591/1998 , právoplatným dňa
12.10.1999 bol Z. D., E.. XX.XX.XXXX uznaný za vinného z pokusu trestného činu porušovania domovej
slobody a z pokusu trestného činu krádeže, za čo bol odsúdený na výkon nepodmienečného úhrnného

trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny. Keďže Z.
D. v priebehu trestného konania opustil svoje bydlisko, bol na neho vydaný dňa 10.06.1999 príkaz na
zatknutie a dňa 18.06.1999 vyhlásené pátranie. Následne bol príkaz na zatknutie zmenený príkazom
na dodanie do výkonu trestu. Okresné riaditeľstvo PZ pravidelnými správami informovalo tunajší súd
o tom, že pátranie po Z. D. je stále bezvýsledné. Dňa 15.04.2010 bol na Z. D. vydaný aj európsky

zatýkací rozkaz, ktorý taktiež nebol zrealizovaný. Po tom, čo bol Z. D. vyhlásený za mŕtveho, bol dňa
06.11.2013 odvolaný príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody ako aj európsky zatýkací
rozkaz.Trestnýspisneobsahovalžiadenúdajotom,žebysažalobcainformovalalebobolinformovanýo
Z.D..TrestnýspisobsahovallenoznámenieOdbornéholiečebnéhoústavupsychiatrickéhoPrednáHora
zo dňa 29.01.1999 o tom, že pacient Z. D. bol v ústave liečený od 13.08.1998 do 06.10.1998 a liečenie

svojvoľne ukončil ako aj záznam o psychiatrickej kontrole u MUDr. Františka Hamráka dňa 05.02.1999 a
dňa 01.03.1999. Na návrh S. Č. - žalovaného v tomto konaní, bolo vedené konanie sp. zn. 10P/53/2012
o vyhlásenie jeho otca Z. D., E.. XX.XX.XXXX za mŕtveho. V konaní boli oslovení príbuzný Z. D. ako
aj úrady, a to Mesto Spišská Nová Ves, Sociálna poisťovňa , Úrad práce sociálnych vecí a rodiny,
Polícia SR, Cudzinecká Polícia ČR, Obvodný súd pre Prahu 7 ČR a Slovenský červený kríž o tom,

či majú vedomosť o pobyte nezvestného a či ho úrady vedú v evidencii. Rozsudkom zo dňa 26.09.2013
právoplatným dňa 18.10.2013 bol Z. D., E.. XX.XX.XXXX vyhlásený za mŕtveho, pričom za deň smrti súd
určil deň právoplatnosti tohto rozsudku. Dedičské konanie po poručiteľovi Z. D. bolo vedené pod sp. zn.
7D/40/2014. Poručiteľ nezanechal závet a predmetom dedenia boli aktíva - preplatok z rozvrhu výťažku
z dražby nehnuteľnosti sp. zn. EX 91/2002 v sume 12.616,55€. Podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa

22.04.2014, právoplatného dňa 08.05.2014 majetok po poručiteľovi nadobudli dedičia S. Č. v čiastke
8.616,55€ a W. G. v čiastke 4.000,-€. Listom zo dňa 14.01.2015 žalobca prihlásil svoju pohľadávku vo
výške 3.222,20€ do dedičského konania, na základe čoho mu bolo oznámené, že dedičské konanie bolo
ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve.13. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

14. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.

15.Podľa§470ods.2Občianskehozákonníkaakjeviacdedičov,zodpovedajúzanákladyporučiteľovho

pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh ( §565 ) , začne plynúť premlčacia odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení poistenec na účely tohto zákona je
fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení verejné zdravotné poistenie vzniká
narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky ( § 3 ods. 2 ) alebo
o nezaopatreného rodinného príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h/.

21. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení verejné zdravotné poistenie zaniká

smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

22. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení poistné sa platí preddavkami na
poistné ( § 16 ) a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného ( § 19 ) .

23. Podľa § 17 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení ak platiteľ poistného neodvedie
preddavok na poistné riadne a včas, príslušná zdravotná poisťovňa si môže uplatniť nárok na tento
preddavok na úrade alebo výkazom nedoplatkov podľa § 17a.

24. Podľa § 17a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení zdravotná poisťovňa môže

dlžné poistné vyplývajúce z nedovedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania
uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov.

25. Podľa § 17a ods. 10 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení právoplatný a vykonateľný výkaz
nedoplatkov je exekučným titulom.

26. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení zdravotná poisťovňa je povinná
vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal
zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa.

27. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení zdravotná poisťovňa vykoná
ročné zúčtovanie poistného podľa odseku 1 do 30.septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Ak
má platiteľ poistného predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie poistného
zdravotná poisťovňa vykoná najneskôr do 31.októbra kalendárneho roka, v ktorom je povinnosť podať
daňové priznanie.

28. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení ak zdravotná poisťovňa neeviduje
do 31. mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného
vykonáva, všetky údaje potrebné na určenie kategórie zamestnanca ako platiteľa poistného, dotknutýpoistenec sa na účely vykonania ročného zúčtovania poistného zdravotnou poisťovňou považuje za
platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2.

29. Podľa § 19 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení ak zdravotná poisťovňa neeviduje
žiadne údaje potrebné na vykonanie ročného zúčtovania poistného, postupuje pri určení preddavkov na
poistné jednotlivých platiteľov poistného podľa § 20 ods. 5.

30. Podľa § 20 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení ak zamestnávateľ, samostatne

zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2 nepredloží príslušnej zdravotnej
poisťovni podklady potrebné na správny výpočet preddavku na poistné a poistného, môže príslušná
zdravotná poisťovňa vyčísliť preddavok na poistné a poistné z priemernej mesačnej mzdy.

31. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení právo zdravotnej poisťovne uplatniť
nárok na poistné ( § 17 ods. 8, § 18 a § 19 ods. 15 ) a nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť ( §

9 ods. 7 ) sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú
starostlivosť.

32. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení právo vymáhať poistné , úrok z
omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo

dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné , úrok z omeškania
alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.

33. Podľa § 25 ods. 1 písmeno d/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení zdravotná poisťovňa
je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného podľa § 19.

34. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

35.Vykonanýmdokazovaním,zistenýmskutkovýmstavomaprávnymposúdenímžalobnéhonávrhumal
súd za to, že mu nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca nepreukázal základnú skutočnosť, a to, že dlh
ku dňu smrti poručiteľa existoval. To, že poručiteľ ako poistenec mal zo zákona povinnosť platiť poistné
súd nepovažoval za preukázanie existencie dlhu v čase smrti poručiteľa. V zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení zákona o zdravotnom poistení je povinnosťou zdravotnej poisťovne vykonávať

pravidelné ročné zúčtovanie poistného, čo v prípade poručiteľa Z. D. nevykonávala, a len na základe
kontroly poistného v roku 2014 následne zistila, že neplatil poistné už od roku 2004, teda desať rokov.
Za celé obdobie desiatich rokov žalobca ani raz nevykonal ročné zúčtovanie poistného, pričom keby
ho vykonal, zistil by už v roku 2005, že u poručiteľa neeviduje žiadne údaje potrebné na vykonanie
ročného zúčtovania za predchádzajúci kalendárny rok, nakoľko už v tomto roku bol poručiteľ nezvestný

a bolo po ňom vyhlásené pátranie, čo bolo preukázané obsahom trestného spisu. Následne by mal
žalobca možnosť postupovať podľa § 17 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z. a svoj nárok si uplatniť na úrade
alebo výkazom nedoplatkov, čím by došlo k vzniku kvalifikovaného titulu na plnenie dlhu. Keďže žalobca
nepostupoval v zmysle zákona č. 580/2004 Z.z., nie je podľa názoru súdu možné, aby za jeho nečinnosť
niesol zodpovednosť žalovaný a aby sa táto nečinnosť konvalidovala tak, že žalobca sa bude domáhať

vzniku exekučného titulu u dedičov, navyše po právoplatne ukončenom dedičskom konaní, kde svoju
pohľadávku ani včas neuplatnil. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

36. S poukazom na námietku premlčania vznesenú žalovaným súd pre úplnosť uvádza, že ak by sa aj
stotožnil s právnym názorom žalobcu, že vznik titulu na plnenie si môže uplatniť žalobou na plnenie v

občianskom súdnom konaní, išlo by o nárok na plnenie, ktorý sa premlčuje v 3 ročnej premlčacej lehote
v zmysle Občianskeho zákonníka, pretože právo na poistné, ktoré sa premlčuje v 5 ročnej lehote v
zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. , si u žalovaného nemôže uplatniť, nakoľko poistencom
bol poručiteľ a nie žalovaný. Keďže plnenie vo výške 1.338,87€ sa týkalo splátok splatných postupnekaždý mesiac, premlčacia lehota plynie v zmysle § 103 OZ odo dňa splatnosti jednotlivých splátok, t. j. od
08.03.2010každýmesiacvždyk8.dňu.Vzhľadomktomu,že žalobanaplneniebolanasúdpodanádňa
28.07.2015, námietka premlčania vznesená žalovaným by bola odôvodnená. Súd však žalobný návrh

zamietol v celom rozsahu z dôvodov nepreukázania nároku žalobcu na plnenie, preto sa námietkou
premlčania v dôvodoch zamietnutia žaloby nezaoberal.

37. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením , ktoré vydá
súdny úradník.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

41. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového
poriadku. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, bol žalobca v konaní neúspešný. Plne úspešný
žalovaný si uplatnil náhradu trov konania, na základe čoho rozhodol súd tak, že žalovaný má nárok
na plnú náhradu trov konania. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnom ukončení veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosťo maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.