Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/340/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711211400
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5711211400.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Anna
Machajdová, so sídlom Budovateľská 516/2, 038 53 Turany, správca konkurznej podstaty úpadcu A. U.,
nar. XX.XX.XXXX, proti žalovanej: L. U., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. M. XXXX/X, L., zastúpená
JUDr. Milanom Hablákom, advokátom so sídlom M. R. F. XX, XXX XX L., o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
7C/161/2011-684 zo dňa 14. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
účastníkov tak, že žalobca sa stal výlučným preberateľom zostatkov na úverových účtoch vedených v

peňažných ústavoch (bližšie označených a popísaných vo výroku rozsudku) v celkovej výške 8.656,11
eur. Do výlučného vlastníctva žalovanej pridelil byt špecifikovaný vo výroku rozsudku vrátane podielov
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako i podielu k pozemku, na ktorom
bytový dom stojí v hodnote 55.748,07 eur, ďalej motorové vozidlo zn. Peugeot 206 v hodnote 1.225,- eur
a ďalšie hnuteľné veci bližšie označené vo výroku rozsudku v hodnote 4.272,74 eur. Ďalším výrokom
určil, že žalovaná sa stáva výlučnou preberateľkou dlhu voči U. Y. vo výške 7.000,- eur a štyroch úverov

vedených vo VÚB banke v celkovej výške 34.134,10 eur. Žalovanej uložil povinnosť vyplatiť z titulu
vyporiadania BSM žalobcovi sumu 10.488,67 eur, a to tak, že žalovaná sumu 2.000,- eur vyplatí do 15
dní od právoplatnosti rozsudku a následne ďalej bude splácať uvedenú sumu po 500,- eur mesačne
vždy do každého 15. dňa v mesiaci s tým, že v prípade nezaplatenia jednej splátky sa stáva zročný celý
dlh. O trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil

dokazovanie opätovne vypočutím žalovanej, správkyne konkurznej podstaty žalobcu, vyžiadal si
zárobky účastníkov za celé obdobie manželstva i správy z VÚB banky o stave na účte XXXXXXXXXX/
XXXX. Pokiaľ sa týka ustálenia masy aktív a pasív patriacich do BSM, na rozdiel od predchádzajúceho
rozsudku zahrnul do BSM i dlhy z titulu úverov vo VÚB, keď za výlučnú preberateľku týchto úverov
určil žalovanú, ktorá úvery aj spláca. Aktíva patriace do BSM predstavujú výšku 61.245,81 eur, ktoré na
základe dohody strán sporu prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalobcu určil za preberateľa

dlhov na úverových účtoch bližšie označených v prvom výroku rozsudku. Po doplnení dokazovania
ohľadom príjmov strán sporu za trvania manželstva dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca sa
podieľal na nadobudnutí vecí patriacich do BSM vo výške 16 % a žalovaná vo výške 84 %, čo znamená,
že sa odchýlil od zásady uvedenej v ust. § 150 Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte „OZ“). Výpočet v
rámci BSM vykonal nasledovne: hodnota aktív spolu je vo výške 61.245,81 eur, pasíva sú spolu v sume
49.790,21 eur. Po odpočítaní pasív od aktív dospel k čistej hodnote vecí patriacich do BSM, a to sumou

11.455,60 eur. Súd vychádzajúc pri tom zo zárobkov a následne na to z podielov, ako sa ten - ktorý z
účastníkov pričinil o nadobudnutie vecí patriacich do BSM, dospel k záveru, že z tejto čistej hodnoty BSMby mala nadobudnúť žalovaná 84 %, čo sa rovná sume 9.623,04 eur. Táto suma by sa ešte mala zvýšiť
o dlhy, ktorých je preberateľkou, ktoré sú v sume 41.134,10 eur. Celkove by teda mala mať žalovaná
majetok v hodnote 50.757,14 eur. V skutočnosti jej však bol pridelený majetok v hodnote 61.245,81eur,

čo je o 10.488,67 eur viac, ako by mala mať podľa vyššie uvedeného výpočtu. Na základe takéto výpočtu
je potom povinná žalovaná vyplatiť správcovi konkurznej podstaty žalobcu sumu 10.484,67 eur. Túto
sumu v zmysle ust. § 160 ods. 1 O. s. p. súd povolil žalovanej splatiť v splátkach tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku, keď vychádzal z toho, že žalovaná mesačne zarobí brutto okolo 2.000,-
eur. S poukazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p. si vymienil rozhodnúť o náhrade trov konania do 30 dní

od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti rozsudku podala odvolanie správkyňa konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Anna Machajdová,
v ktorom namietala, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o vyporiadanie BSM neriadil zásadou
uvedenou v ust. § 150 OZ, a to, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Stanovil podiel žalobcu
pri nadobudnutí spoločných vecí vo výške 16 % a žalovanej vo výške 84 %, pričom výška príjmov,

z ktorých súd prvej inštancie takto stanovil percento, v rozhodnutí nie je uvedená. Úpadca sa nikdy
počas trvania manželstva práci nevyhýbal, stále pracoval, tiež sa staral o domácnosť a mal. dcéru.
Neholdoval alkoholu ani iným závislostiam. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
nebral do úvahy a nezohľadňoval i napriek tomu, že boli počas prebiehajúceho dokazovania viackrát
uvádzané. Súd prvej inštancie teda v predmetnom spore dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam i k

nesprávnemu posúdeniu veci. Svojím rozhodnutím ukrátil úpadcu a vzhľadom na prebiehajúci konkurz
aj prihlásených veriteľov. Odvolateľka považovala zároveň za neprijateľné, aby vyplatenie akéhokoľvek
podielu počas konkurzného konania bolo stanovené na splátky a ešte k tomu na neprimerane dlhú dobu
a bez akejkoľvek garancie zaplatenia. Na základe týchto skutočností navrhla napadnutý rozsudok zrušiť
a vydať nové rozhodnutie, ktorým by došlo k rozdeleniu spoločného majetku v rovnakom podiele po 50

% s tým, že žalovaná je povinná splatiť hodnotu nadobudnutého podielu naraz do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet konkurznej správy.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny.
Výsluch účastníkov, ale i svedkov potvrdili, že úpadca dlhé obdobie nepracoval. Nielenže sa nechal

vydržiavať manželkou počas manželstva, ale dokonca bral aj veci (potraviny), ktoré boli určené pre
jeho dcéru. Súd vychádzal z reálne doložených dokladov a výpočtov, ktoré súdu predložila. Čo sa
týka splátkového kalendára, spôsob splácania určený súdom považuje za reálny a zodpovedajúci jej
možnostiam. V tomto smere uviedla, že okrem seba vyživuje i dcéru, bude splácať ďalšie pôžičky z BSM
a po zaplatení prvej splátky 2.000,- eur je celková dĺžka splátok 18 mesiacov, čo znamená, že v tejto

lehote bude splatená celá jej povinnosť voči úpadcovi. Táto doba nemôže žiadnym spôsobom ohroziť
konkurzné konanie, ktoré bežne trvá 5 - 6 rokov. Na základe týchto skutočností žiadala napadnutý
rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania.

4. Žalobca na vyjadrenie žalovanej už písomne neragoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)
a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods.

1 vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že jeho výroková časť i
nadväzujúce odôvodnenie sú nepreskúmateľné vo viacerých bodoch, odôvodnenie rozsudku naviac
nezodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP a je zjavne nepresvedčivé.
Čo sa týka výroku rozsudku o určení, že žalobca sa stáva preberateľom zostatkov na úverových účtoch

vedenýchvpeňažnýchústavoch(VÚBbanka,Slovenskásporiteľňa),resp.preberateľomdlhovvočiiným
finančným spoločnostiam (Consumer Finance Holding, GE Money), zo spisového materiálu je zrejmé,
že:
- úverový účet vo VÚB č. XXXXXXXXXXX (ako je označený vo výroku rozsudku) je už inak
identifikovaný, a to číslom XXXXXXXXXXXXXXX (č. l. 91 spisu),

- bežný účet vo VÚB nie je vedený pod č. XXXXXXXXX. (ako je to uvedené vo výroku rozsudku), ale
pod č. XXXXXXXXXX (č. l. 91 spisu),
- zostatok úveru z titulu zmluvy uzavretej medzi úpadcom a GE Money ku dňu právoplatnosti rozsudku
o rozvode (19.07.2011) nepredstavoval výšku 3.097,13 eur (aká je uvedená vo výroku rozsudku), ale3.097,81 eur (č. l. 67 spisu), na ktorú skutočnosť bol súd prvej inštancie upozornený už odvolacím súdom
v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zo dňa 30.09.2014, č. k. 8Co/406/2014-597.
Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku, ktorým boli do výlučného vlastníctva žalovanej prikázané

hnuteľné veci (okrem motorového vozidla) v hodnote 4.272,74 eur, z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nie je zrejmé, prečo sa súd prvej inštancie odchýlil od hodnoty 3.828,15 eur uvedenej v
predchádzajúcom rozsudku zo dňa 04.11.2013, č. k. 7C/161/2011-462. Odvolací súd po preskúmaní
tejto časti výroku rozsudku konštatuje, že súd prvej inštancie mal správne vychádzať z hodnoty 3.828,15
eur, nakoľko položky č. 29 a č. 31 (zariadenie detskej izby) uvedené v znaleckom posudku č. 169/2013

predstavovali podľa nesporných prednesov účastníkov i svedka F. dar pre dcéru úpadcu a žalovanej.
Súd prvej inštancie sa vo vzťahu k dlhom, ktoré boli zistené na bežnom účte vo VÚB č. XXXXXXXXXX
(368,25 eur), ďalej z titulu úverovej zmluvy č. 6001032538 uzavretej s veriteľom Home Credit (351,61
eur), z titulu zmluvy č. 0030662531 uzavretej s veriteľom Consumer Finance Holding (1.339,56 eur), z
titulu úverových zmlúv č. 0352447703/0900 (263,47 eur) a č. 0353645576/0900 (1.495,13 eur) uzavretej
s veriteľom Slovenská sporiteľňa, z titulu zmlúv č. 1048718243 (3.097,81 eur) a č. 1794871418 (47,25

eur) uzavretých s GE Money vôbec nezaoberal otázkou (podstatnou z hľadiska celkového vyporiadania
BSM) či uvedené dlhy sú spoločnými dlhmi úpadcu a žalovanej alebo ide len o dlhy úpadcu. Z obsahu
vyššie označených zmlúv (ktoré tvoria obsah spisového materiálu) totiž vyplýva, že s jednotlivými
veriteľmi zmluvy uzavrel iba úpadca. To znamená, že ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol
zaviazaný len jeden z manželov (ktorý napr. uzavrel zmluvu o pôžičke, úvere a pod.), potom súd prvej

inštancie mal skúmať či takto získané peniaze sa použili na kúpu určitej veci. K záväzku manžela, ktorý
takto (na kúpu spoločnej veci) zaobstaral peniaze a je povinný ich vrátiť a ktorý ich v skutočnosti vynaložil
na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní BSM (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 20Cdo/4291/2010, 22Cdo/2345/2003 a iné).
Tie isté závery odvolacieho súdu (ako v predchádzajúcom odseku) platia i vo vzťahu k pôžičke, ktorú si

zobrala žalovaná od veriteľa U. Y., pri ktorej súd prvej inštancie taktiež bližšie neskúmal či šlo o spoločnú
pôžičku úpadcu a žalovanej alebo výlučne o pôžičku žalovanej, na aký účel, resp. na zaobstaranie akej
konkrétnej veci bola použitá a či táto vec (veci) je (sú) predmetom vyporiadania BSM.
Čo sa týka účtu vo VÚB č. XXXXXXXXXX/XXXX (č. l. 54 spisu), nejde o úver, ako to uvádza súd prvej
inštancie vo výroku a odôvodnení napadnutého rozsudku, ale o flexiúčet na meno žalovanej, ohľadne

ktorého súd prvej inštancie taktiež bližšie neskúmal či mínusový zostatok (dlh) na tomto účte je výlučným
záväzkom žalovanej alebo spoločným záväzkom úpadcu a žalovanej.
Ani vo vzťahu k úverom vedeným vo VÚB č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX
súd prvej inštancie bližšie neskúmal či išlo o spoločné dlhy úpadcu a žalovanej ani to, na aký účel boli
úvery použité. Čo sa týka úveru č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 1.628,16 eur (na str. 3 posledný

odsek písomného vyhotovenia rozsudku súd prvej inštancie zrejme len omylom uviedol výšku zostatku
tohto úveru v sume 41.134,10 eur - poznámka odvolacieho súdu), súd prvej inštancie neskúmal a ani
nevysvetlil či v zostatku tohto úveru (t. j. v sume 1.628,16 eur) sú započítané aj úroky z úveru alebo nie.
Záver súdu prvej inštancie, že úpadca sa podieľal na nadobudnutí vecí patriacich do BSM v rozsahu 16
% a žalovaná v rozsahu 84 %, v dôsledku ktorého zistenia sa odchýlil od zásady uvedenej v § 150 OZ,

že podiely oboch manželov sú rovnaké (str. 4 ods. prvý písomného vyhotovenia rozsudku), odvolací súd
vyhodnotil ako nepreskúmateľný a zjavne nepresvedčivý, nakoľko ide v podstate o záver všeobecný a
v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. Pokiaľ súd prvej inštancie na inom mieste písomného vyhotovenia
rozsudku (str. 3 ods. 4) uvádza, že doplnil dokazovanie vyžiadaním si zárobkov strán sporu za celé
obdobie trvania manželstva, potom mal v odôvodnení rozsudku jasne a výstižne uviesť skutkové závery

vo vzťahu k príjmom strán sporu za obdobie trvania manželstva úpadcu a žalovanej (to znamená tieto
príjmy porovnať) a následne z toho vyvodiť právne závery. V neposlednom rade sa súd prvej inštancie
mal v tomto smere v odôvodnení rozsudku vysporiadať i s argumentom úpadcu, že počas trvania
manželstva stále pracoval, staral sa o domácnosť a dcéru, neholdoval alkoholu ani iným závislostiam.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia potom vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu,

ktorými boli namietané nesprávne skutkové zistenia a následne i nesprávne právne posúdenie veci ako
dôvodné.
Odvolací súd sa odvolacou námietkou žalobcu, ktorou namietal vyplatenie podielu patriaceho úpadcovi
v splátkach bližšie nezaoberal, nakoľko s poukazom na nesprávne skutkové zistenia súdu prvej
inštancie i nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku nedá sa v čase rozhodovania odvolacieho súdu

predpokladať, aký bude výsledok vyporiadania BSM strán sporu v novom rozhodnutí súdu prvej
inštancie.
Odvolací súd v samom závere odôvodnenia tohto rozhodnutia uvádza, že i samotný záver o výške
peňažného nároku úpadcu z vyporiadania BSM (10.488,67 eur) je nepresvedčivý (str. 4 ods. 2písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku) a to i za predpokladu správnosti záveru o rozsahu,
v akom sa podľa súdu prvej inštancie úpadca a žalovaná podieľali na nadobudnutí vecí patriacich do
BSM (16 % ku 84 %). Z uvedenej časti písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku odvolací súd

nerozumie hlavne myšlienkovému záveru súdu prvého stupňa, že ak žalovaná z čistej hodnoty BSM by
mala nadobudnúť 84 %, t. j. hodnotu 9.623,04 eur, táto by sa mala zvýšiť o dlhy vo výške 41.134,10
eur, čím by žalovaná mala mať majetok v hodnote 50.757,14 eur. Prečo sa podobne nezohľadnilo, že
aj úpadca sa stal preberateľom dlhov (podľa prvého výroku napadnutého rozsudku v celkovej výške
8.656,11 eur), z odôvodnenia napadnutého rozsudku to už nevyplýva.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Pokiaľ ide o postup súdu prvej inštancie v novom konaní, tento je odvolacím súdom uvedený a
naznačený v predchádzajúcich častiach tohto odôvodnenia.

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)