Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/279/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815207770
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815207770.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so
sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, proti povinnému B. G., bytom R. XXX XX, XX.
augusta XX/XX o vymoženie istiny 3.323,70 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. decembra 2015 č.k. 16Er/1599/2015 - 39, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 41 ods.
2 písm. d), § 44 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka,
príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, Smernicu Rady 93/13/

EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že právny
predchodca oprávneného (Poštová banka a.s.) navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému pre
vymoženie sumy 3.323,70 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský
rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s., sp.zn. IA-C/0314/2397 zo dňa 31.10.2014, právoplatný dňa 05.12.2014 a vykonateľný
dňa 09.12.2014. Okresný súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so zmluvou o úvere č. 5900308888 zo dňa
18.08.2011, ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky, ďalej
len ako „OP“ a „VOP“ a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné
zamietnuť.Zmluvuoúvere,nazákladektorejposkytolprávnypredchodcaoprávnenéhopovinnémuúver,
posúdil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a
vopred pripravený obsah zmluvy „na predtlačenom formulári“), preto je potrebné na predmetný právny

vzťah aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V článku 10, II. časti Všeobecných obchodných
podmienok zmluvné strany uzatvorili rozhodcovskú doložku, ktorú posúdil okresný súd ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Podľa bodu
10.2.2 VOP sa zmluvné strany zmluvy o úvere dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia
všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb,
Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad

a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom
Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho
Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b)
pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3. ak

Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu alebo Zmluvy nedoručí Banke písomné oznámenie,
že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Podľa bodu 10.2.4. Banka aKlient sa dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným právnym predpisom Rozhodcovského súdu,
najmä Štatútu a Rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského
konania. Jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk. V danom prípade bola voľba riešenia

sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu
na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného
si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný
vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým
subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadne spory riešiť je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený,

pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve,
ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia

ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobomovplyvniťichobsah.Ajvpredmetnomprípadepovinnýnemalmožnosťpodstatnýmspôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky.
Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať,

že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky
nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na
základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES),
a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení
smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v

povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním
smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom
rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu.
Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj

vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak,
aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe
predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo
dňa04.06.2009PannonGSMZrt.protiErzsébetSustiknéGyőrfibod40,vktoromSúdnydvorkonštatuje,
že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle

smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory
vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa
všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa
stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti" už len dojednanie,
že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má

dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe
dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný
súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská
doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc
z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto

rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom
by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. S prihliadnutím na
vyššie uvedené skutočnosti, súd v tomto štádiu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom

na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že zamietnutím
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia sa mu ako účastníkovi konania odňala možnosť konať

pred súdom, nakoľko mu bolo odopreté právo na výkon vykonateľného rozhodnutia. Namietol, že súd
nesprávne právne vec posúdil, keď rozhodcovskú doložku označil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
a ako takú neplatnú. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná v zmysle ustanovení
Všeobecnýchobchodnýchpodmienok,nazákladesplneniasizákonnejpovinnostiprávnehopredchodcuoprávneného (banky) podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého je banka
povinná ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským

súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Ďalej uviedol, že v rámci posudzovania zákonných
predpokladov po stránke formálnej a materiálnej, exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú
správnosť(skutkovéaprávnezávery)rozsudkuvšeobecnéhosúdu,anirozsudkurozhodcovskéhosúdu.
Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani
v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, exekučný súd nemôže naprávať prípadné chyby

a nedostatky exekučného titulu. Preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku je možné iba
v prípade, ak rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c) zákona o
rozhodcovskom konaní). Rozpor je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje
neprijateľnú podmienku. Uvedeným postupom tak exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc
v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko vykonával aj iné dôkazy než tie, ktoré sú

výslovne uvedené v citovanom ustanovení (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o
vydanie poverenia). Vykonaním dôkazov v exekučnom konaní, prípadne aj tých, ktoré už boli predtým
vykonané a následnou zmenou skutkového stavu, z ktorého exekučný súd vychádzal, zaniká podľa
názoru ústavného súdu totožnosť veci v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (Nález Ústavného súdu II. ÚS
499/2012). Pokiaľ súd konajúci v nachádzacom konaní je obsadený sudcom, exekučný súd je zásadne

obsadený vyšším súdnym úradníkom, konajúcim na základe poverenia sudcu (zákon č. 549/2003
Z.z. o súdnych úradníkoch). Nie je preto možné, aby ústavnú funkciu - rozhodovať spory ako súdny
orgán - vykonávala osoba, ktorá sudcom nie je. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania,
predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, zriadenou a pôsobiacou v
Slovenskej republike podľa zákona o bankách, ktorá podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska; nejde

o žiadny nebankový subjekt. Ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/06 z 03.
novembra 2006, ktorým bolo vyslovené, že ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už
bola právoplatne vyriešená podstatne odchylným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so
skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy
SR; uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Mcdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011, uznesenie Krajského

súdu v Bratislave č.k. 18CoE 633/2011 - 25 zo dňa 26.06.2012 atď.. Rovnako namietol nemožnosť
aplikácie Smernice EHS č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej povahy a judikatúry
Európskeho súdneho dvora (ďalej len ESD), nakoľko judikatúra ESD nie je záväzná voči jednotlivcom, a
teda ani voči účastníkom predmetného konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil
a žiadosti súdneho exekútora vyhovel, prípadne napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie.

3.Povinnýsakodvolaniuoprávnenéhopísomnevyjadril.Poukázalnasvojemajetkovépomery,stým,že
prišiel o byt, toho času býva v podnájme, za ktorý platí 310,00 €. Ďalej uviedol, že bol a aj je vo finančnej
kríze, ale je schopný splácať aspoň 10,15 € mesačne, keďže má viaceré pôžičky, ktoré musí splácať.

4. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru,

že napadnuté uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1,
2 CSP z nasledovných dôvodov.

6. Uznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej doložky a v kolerácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch nebol zistený

žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní
rozhodcovskej doložky. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 220 CSP v
spojení s ust. § 234 CSP, preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje v podrobnostiach
na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a zároveň považuje za potrebné dodať.

7. Okresný súd správne uviedol, že zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvý - krát
poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa)
účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa.

8. Podľa § 243d ods. 1 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015 Exekučného
poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zák.č. 335/2014
Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len

do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

9. Podľa § 243d ods. 2 citovaného zákona na exekučné konania začaté v súlade s odsekom
1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,

ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zák.č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

10. Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona

použijú aj na konanie začaté pred 01.01.2015.

11. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke
formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.

12. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto
konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť

rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie
tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil princíp „vigilantibus
iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv spotrebiteľa.

13. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora,
ktorývrozhodnutíC-168/05uviedol,ženarozhodcovskýrozsudokvsporezospotrebiteľskejzmluvymá
súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity a nie je potrebné
jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.

14. Okresný súd opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská doložka sa javí ako absolútne
nevyvážená, a preto neprijateľná. Rozhodcovská doložka zakladá bez ďalšieho dohodu medzi
zmluvnými stranami o tom, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej
vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom. Právny predchodca

oprávneného ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické
rozhodcovské doložky a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu rozhodcovský súd, keď
podaním žaloby na tento príslušný súd vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom.
V danom prípade je to oprávnený, ktorý disponuje konaním na strane žalobcu ako veriteľ. V zmysle
zákona o bankách (účinný v čase uzatvorenia zmluvy), ktorý upravuje postup a podmienky uzatvorenia

rozhodcovskej zmluvy sa vyžaduje, aby mal klient (povinný) možnosť voľby, či prijme alebo neprijme
predložený návrh na uzavretie takejto zmluvy a taktiež poučovaciu povinnosť zo strany banky o
dôsledkoch jej uzatvorenia. Rovnako nie je klient povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy; ak
tento neprijme, prípadné spory sa riešia v konaní pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložkaneobsahuje žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a občianskym
súdnym konaním. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná

vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (viď. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí
sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013).

15. Na základe takto uzatvorenej rozhodcovskej doložky spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom

akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom oprávneného na riadnom súde v mieste svojho
bydliska. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť
rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Zmyslom, cieľom a účelom
právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň
ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné

ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou
smernicou.

16. Rovnako pokiaľ ide o námietku oprávneného, že rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku
res iudicata, ktorá bráni tomu, aby vec bola opätovne prejednaná, považuje odvolací súd za

neopodstatnenú. K tomu uvádza, že neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade ide o nulitný
právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní pred všeobecným
súdom.

17. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).