Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 7, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/132/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816208585
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816208585.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA

AKCYJNA, akciová spoločnosť so sídlom ul. Senatorska 18, 00-950 Varšava, Poľská republika, ktorá
podniká na území SR prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpený advokátskou kanceláriou Bartošík
Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049 proti žalovanému: X.
V., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom P. ulica XXXX/XX, Q., o zaplatenie sumy 1.007,10 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.007,10 EUR s
príslušenstvomanáhradytrovkonania.Žalobuodôvodniltým,žežalobcauzatvorilsožalovanýmzmluvu
o používaní kreditnej karty č. A na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver, k čerpaniu ktorého
dochádzalo prostredníctvom používania kreditnej karty, úver je úročený dohodnutou úrokovou sadzbou
21,99 % ročne. Úverový limit bol poskytnutý maximálne do sumy 1.000,- EUR a žalovaný sa zaviazal
uhrádzať dlžnú sumu podľa mesačného výpisu z úverového účtu najmenej vo výške minimálnej splátky

podľa bodu 2.8.6. Obchodných podmienok, v zmysle bodu 2.17.5 a 2.8.14 Obchodných podmienok
je nesplácanie úveru dôvodom pre odstúpenie od zmluvy. Žalovaný splátky v dohodnutej výške a
termíne ich splatnosti neuhradil, čím sa dostal do omeškania so splácaním úveru podľa Zmluvy. Žalobca
žalovaného viackrát vyzýval na zaplatenie dlhu. Z dôvodu omeškania žalovaného žalobca podľa bodu
2.8.14 Obchodných podmienok a podľa § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka od
zmluvy odstúpil. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že začal čerpať úver dňa 3.11.2009, ku
dňu22.10.2012jevomeškanísozaplatenímdlžnejsumycelkom1.617,36EUR,ktorásuma predstavuje

istinu 1.007,10 EUR a nesplatené príslušenstvo ( úroky a poplatky ) v sume 610,26 EUR. Žalobca žiada
od žalovaného podľa bodu 5.1 zmluvy aj zmluvný úrok 21,99 % ročne. Tým, že žalobca od zmluvy
odstúpil všetky záväzky žalovaného vyplývajúce zo zmluvy sa stali splatné. Žalovaný je preto povinný
celý úver spolu s úrokom, poplatkami a iným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere zaplatiť.
Žalobca je toho názoru, že zmluva o úvere ako aj všetky práva a povinnosti z nej vyplývajúce sa riadia
predovšetkým Obchodným zákonníkom s výnimkou tých práv a povinností , ktoré sú upravené v §§
52-54 Občianskeho zákonníka. Je to dané tým, že v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obch. zákonníka je

zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodom a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán.

2.Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu súd výzvou z 12.9.2016 žalobcu vyzval
podľa § 138 Civilného sporového poriadku na späťvzatie podanej žaloby , ktorá sa javí ako zjavnenedôvodná z dôvodu premlčania podľa § 100 ods. 1 v spojení s § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a § 5b zák.č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.

3.Podaním z 26.10.2016 žalobca na uvedenú výzvu reagoval a súdu oznámil, že na podanej žalobe aj
naďalej trvá v celom rozsahu. Poukázal na to, že právny vzťahy založené zmluvou o úvere podľa § 497
Obch. zákonníka reprezentujú tzv. absolútny obchod. V čase uskutočnenia tohto právneho úkonu stále
platil stav, podľa ktorého bolo nutné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia Obchodného zákonníka ,

žalobca teda uskutočnil právny úkon v súlade s vtedy platným právnym stavom , zákonné normy nijako
neobchádzal a legitímne očakával , že nastali následky a účinky tohto právneho úkonu uvedené v
Obch. zákonníku, Občiansky zákonník pritom žiadne ustanovenia o zmluve o úvere neobsahoval
a stále neobsahuje a teda ani nebolo možné s odkazom na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
použiť pre spotrebiteľa priaznivejšiu úpravu, ktorou by v prípade iných zmluvných typov mohli byť
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Novela Obč. zákonníka , ktorou bola do § 52 ods. 2 OZ zavedená

jeho posledná veta neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia a nadobudla účinnosť dňa 01.04.2015.
Obchodný zákonníka v § 394 ods. 1 určuje, že pri právach ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy
plynie premlčacia doba odo dňa , keď oprávnený od zmluvy odstúpil, pričom všeobecná premlčacia
doba je Obchodným zákonníkom určená na 4 roky. Žalobca sa stotožňuje s právnym názorom , podľa
ktorého spotrebiteľské vzťahy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka a to aj v prípade , že ide o tzv. absolútne obchodné právne vzťahy, avšak
samotná skutočnosť , že tento vzťah je založený medzi dodávateľom ( § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) a spotrebiteľom ( § 52 ods. 4 OZ) nemôže automaticky založiť pôsobnosť OZ v celom
rozsahu , ale založí iba aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. ( čo má oporu aj v uznesení
NSSR sp. zn. 6 M Cdo 4/2012 z 27.3.2013, v rozsudku NSČR sp. zn. 32 Cdo 3337/2010 z 24.7.2012 ).

Žalobca je preto názoru, že zmluva ako aj všetky práva a povinnosti z nej vyplývajúce sa riadia
predovšetkým Obchodným zákonníkom s výnimkou tých práv a povinností , ktoré sú upravené v §§ 52
-54 Občianskeho zákonníka. Výlučná aplikácia OZ na záväzkovo - právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným nie je celkom správna. V čase uskutočnenia právneho úkonu , ktorým žalobca odstúpil od
zmluvy nebola do ustanovenia § 52 ods. 2 OZ začlenená jeho posledná veta a teda žalobca nemohol

mať vedomosť o tom, že by malo prísť k bezdôvodnému obohateniu. Právny úkon vykonaný v roku
2012 by nemal byť posudzovaný podľa novej právnej úpravy a to nielen s poukazom na zásadu zákazu
retroaktivity. K odstúpeniu od zmluvy došlo pred účinnosťou novely OZ, na základe ktorej sa všetky
spotrebiteľskú zmluvy posudzujú podľa ustanovení OZ, žalobca je názoru, že by predmetná zmluva
mala byť posúdená podľa pôvodného stavu a teda podľa právneho stavu platného v čase uskutočnenia

odstúpenia , hoci je si vedomý absencie prechodných ustanovení pre aplikáciu novely OZ. Žalobcovo
odstúpenie od zmluvy bolo urobené v súlade s ust. § 506 Obchodného zákonníka a na daný vzťah je
nutné aplikovať obchodnoprávnu úpravu premlčania podľa § 397 Obch. zákonníka a teda 4- ročnú
premlčaciu dobu.

4.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žalobu a ostatné písomnosti súd žalovanému po vyčerpaní všetkých
prostriedkov doručil podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

5. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, ktorí svoju neúčasť
ospravedlnili, súhlasili s prejednaním sporu v ich neprítomnosti, žalovaný mal predvolanie riadne

doručené, nedostavil sa, nežiadal pojednávanie odročiť. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s
listinnými dôkazmi , ktoré tvorili obsah súdneho spisu najmä oboznámením so žalobou, Zmluvou o
používaní kreditnej karty mBank č. A Žiadosťou o poskytnutie Kreditnej karty mBank, Obchodnými
podmienkami vydávania a používania kreditných kariet v mBank, výpisom z Obchodného registra,
Odstúpením od zmluvy z 19.9.2012 vrátane doručenky, Sadzobníkom poplatkov, Výpisom z kreditnej

karty z 08.07.2013, Vyjadrením žalobcu z 26.10.2016, Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.
1Co/760/2014-109 z 27.01.2016 a Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 14Co/41/2014-89 z
04.11.2014 a ostatným obsahom súdneho spisu.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Na základe žiadosti o poskytnutie Kreditnej karty mBank došlo medzi žalobcom a žalovaným dňa
27.10.2009 k uzavretiu Zmluvy o používaní kreditnej karty č. A ( ďalej v texte len Zmluva ) na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému úver, k čerpaniu ktorého dochádzalo používaním kreditnej karty.Úver bol úročený dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 21,99 % ročne, úverový limit bol 1.000,- EUR,
žalovaný sa zaviazal uhrádzať dlžnú sumu podľa mesačného výpisu z úverového účtu najmenej vo
výške minimálnej splátky. Žalovaný splátky riadne a včas neuhrádzal, žalobcom bol preto upozornený

na možnosť odstúpenia od zmluvy.

Listom zo dňa 19.9.2012, označeným ako Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky / odstúpenie od
zmluvy žalobca s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný nezaplatil minimálnu splátku podľa výpisu, čím
porušil ust. 2 bod 2.8.14 Obchodným podmienok, preto podľa § 506 Obchodného zákonníka žalobca

odstúpil od zmluvy a zároveň požiadal žalovaného o vrátenie dlžnej čiastky v celkovej výške 180,50
EUR. K zániku zmluvy podľa zaslaného odstúpenia malo dôjsť dňom nasledujúcim po márnom uplynutí
7-dňovej lehoty na uhradenie dlhu. Odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 2.10.2012 ( podľa č.l.
19).

Z výpisu z úverového účtu žalovaného na č.l. 31 a nasl. je zrejmé, že žalovaný začal poskytnutý úver

čerpať 3.11.2012.

Podľa bodu 2.8.6. Obchodných podmienok majiteľ úverového účtu je povinný uhradiť dlžnú sumu
evidovanú na úverovom účte najmenej vo výške minimálnej splátky uvedenej na výpise a v lehote
uvedenej na výpise.

Podľa bodu 2.8.14 Obchodných podmienok v prípade neuhradenia minimálnej splátky v lehote
stanovenej na výpise môže mBank vykonať úhradu minimálnej splátky z bankového účtu klienta,
vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy.

Podľa bodu 2.17.1 úver sa považuje za spotrebiteľský, ak cieľom úveru nie je nadobudnutie existujúcich
alebo projektovaných nehnuteľností , dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb,
alebo ich údržba a zároveň výška úveru je nižšia ako hodnota 20.000,- EUR a zároveň úver sa spláca
v lehote dlhšej ako tri mesiace alebo viac ako štyrmi splátkami v lehote presahujúcej 12 mesiacov.

Podľa bodu 2.17.5 Obchodných podmienok nesplácanie úveru majiteľom v súlade s podmienkami
zmluvy môže mať za následok odstúpenie od zmluvy zo strany mBank.

7. Súd spor posúdil podľa týchto ustanovení zákonov:

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka platného v čase do účinného odstúpenia od zmluvy
( 10.10.2012), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie

je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

8.Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol z týchto dôvodov:

Z obsahu uzatvorenej zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená podľa §479 a nasl. Obchodného zákonníka.
Predmetnú zmluvu, ktorú uzavreli žalobca so žalovaným treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú,
nakoľko bola uzatvorená so žalovaným ako fyzickou osobou a bankou, ktorej predmetom podnikania
bolo poskytovanie finančných prostriedkov, čo napokon tvrdil aj sám žalobca. Preto sa právny vzťah
založený úverovou zmluvou spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákonom č. 258/2001

Z. z.o spotrebiteľských úveroch, a aj ďalšími predpismi o ochrane spotrebiteľa (napr. Smernica Rady č.
č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súd sa nestotožňuje
s názorom žalobcu o prednostnom použití ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské
právne vzťahy, aj keď ide o úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku, nakoľko
by to znamenalo spochybnenie režimu ochrany spotrebiteľa upraveného v Občianskom zákonníku a v

osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, pričom práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku
lex specialis. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa podľa názoru súdu vzťahuje
aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou, teda aj na právny vzťah založený predmetnou

zmluvou. Zmluva o úvere je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku (tzv. absolútny obchod).
Ustanovenia Obchodného zákonníka však v čase vzniku predmetného právneho vzťahu neobsahovali
ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Súd však zastáva názor, že Zmluva o používaní kreditnej karty č.
A je spotrebiteľskou zmluvou, pričom nepopiera, že úver je absolútny obchod. V prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa však na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije

obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávnej úprave zhoršilo.

Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na ust. § 48 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a § 457
Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že ak žalobca dňom 10.10.2012 účinne odstúpil od

predmetnej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, došlo k jej zrušeniu od začiatku a účastníci
predmetnej zmluvy sú si povinní v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť všetko, čo podľa nej
dostali. V zmysle §§ 39, 54 ods. 1, 48 a 457 OZ je nutné konštatovať, že zmluva sa zrušuje s účinkami
od začiatku ex tunc (§ 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia
od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody),

účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 OZ. Ustanovenie §
54 ods. 1 OZ je v súlade s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu
spotrebiteľa aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča Smernica rady 93/13/PHS. Súdom prináleží
súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 OSP) s
cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života. Vzhľadom

na uvedené majú v prejednávanej veci prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení §§ 52 až 54 OZ.

Zmluvná podmienka o odstúpení od zmluvy, dohodnutá v čl. 2.8.14 Obchodných podmienok nie je
vyvážená a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka. Objektívne

zhoršuje jeho postavenie, keď jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa. Veriteľ pritom nielenže text zmluvy
vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia od zmluvy naplnil, aj keď mal na výber iné inštitúty súkromného
práva.Spotrebiteľpritomnemázachovanéžiadnesvojepráva,vznikámuvšakpovinnosťjednorazového
plnenia. Ide preto podľa názoru súdu o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ako to už bolo uvedené v texte
vyššie, momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné

obohatenie), účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457
Občianskeho zákonníka. Účinky odstúpenia od predmetnej zmluvy nastali dňa 10.10.2012 a v uvedený
deň bol dlžník povinný vrátiť veriteľovi poskytnuté plnenie. S poukazom na § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a na to, že odstúpením žalobcu od predmetnej zmluvy sa zmluva zrušilaod začiatku v zmysle § 48 OZ a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe
predmetnej zrušenej zmluvy dostal (§ 457 OZ) titulom bezdôvodného obohatenia, súd žalobu v celom
rozsahu pre premlčanie zamietol. Vydať bezdôvodné obohatenie je povinný každý účastník v dvojročnej

subjektívnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 OZ), ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V danom prípade je to deň, kedy
nastali účinky odstúpenia od zmluvy a to deň 10.10.2012. Ak žalobca uplatnil svoj nárok z predmetnej
zmluvy na súde dňa 28.06.2016 urobil tak po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú z dôvodu premlčania zamietol.

9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( zák.č. 160/2015
Z.z. ďalej len CSP), kedy súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
konaní bol úspešný žalovaný, vznik trov konania žalovanému zo súdneho spisu však nevyplýva, ani
nebol žalovaným tvrdený, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz

nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.