Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 10, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 41C/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215202908
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Oreničová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7215202908.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci žalobcu: X. V., nar.

XX.X.XXXX, bytom L. XX, XXX XX V., právne zastúpený JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou, so
sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo II., Košice, so sídlom
Bardejovská 3, 040 11 Košice, v konaní o určenie právneho vzťahu, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.2.2015 žiadal, aby súd určil, že medzi žalobcom
a žalovaným bola konkludentne uzatvorená Nájomná zmluva k bytu č. l nachádzajúceho sa v V. na ulici

L. č. XX. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn.
20C/134/2011 zo dňa 5.3.2013, právoplatného 2.7.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 14.5.2014, je povinný vypratať byt č. l na L. č. XX v V.. Napriek vyššie uvedeným
rozsudkom žalovaný voči nemu nepodnikol žiadne ďalšie právne kroky a v predmetnom byte naďalej
býva, žalovaný mu naďalej zasiela mesačný zálohový predpis platieb a úhrad za služby a plnenia

súvisiace s nájmom a užívaním bytu. Zálohové platby, ktoré mu žalovaný mesačne zasiela, pravidelne
uhrádza a žalovaný tieto platby prijíma. Na základe uvedeného sa rozhodol podať žalobu o určenie
právneho vzťahu, nakoľko má za to, že medzi ním a žalovanou bola konkludentne uzatvorená nájomná
zmluva. Poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obo/23/2008 zo dňa 28.5.2009, podľa
ktorého spĺňa obidva predpoklady na podanie žaloby, t.j. vecnú legitimáciu a naliehavý právny záujem.
V zmysle názoru NS SR hoci nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť,
prejavy vôle smerujúce k uzatvoreniu nájomnej zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim

pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť (§ 35 ods. l Občianskeho zákonníka). Záver
o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom preto nevyhnutne predpokladá, že tu bol
daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na strane prenajímateľa,
tak aj na strane nájomcu. V danom prípade je prejavom vôle to, že žalovaný mu zasiela mesačné
zálohové predpisy, v ktorých od neho žiada zaplatenie konkrétnej sumy za nájom a užívanie bytu, ktorú
mu mesačne uhrádza a žalovaný ju od neho prijíma. Z toho vyplýva, že žalovaný má vedomosť o tom,
že predmetný byt užíva, pričom akceptuje mesačný zálohový predpis platieb a úhrad za služby a

plnenia súvisiace s nájmom a užívaním bytu.

K návrhu na začatie konania sa písomne vyjadril žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 20.3.2015.
Žalobu žiadal zamietnuť. Poukázal na to, že rozsudok OS KE II sp. zn. 20C/134/2011 zo dňa 5.3.2013 vspojení s rozsudkom KS KE sp.zn. 11Co/236/2013, právoplatným 2.7.2014, je záväzný pre účastníkov,
žalobcovi vzniklo právo predmetný byt užívať do pridelenia bytovej náhrady (tzv. právo bývania),
opierajúc sa o ust. § 712c) Občianskeho zákonníka. Žalovaný je osobou povinnou strpieť výkon tohto

práva a povinným preukázať zabezpečenie zodpovedajúcej bytovej náhrady žalobcovi. K právu bývania
žalovaný poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 37/01, rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 43/2010,
rozsudok NS ČR sp.zn. 26Cdo 492/2001, publikovanom pod č. C 1503/2003, v zväzku 21/2003
Souboru rozhodnutí Nejvyššího soudu /C.H.Beck. Má za to, že podľa ustálenej súdnej praxe len
platenie úhrad ako nájomného, či ďalších úhrad spojených s užívaním bytu samo o sebe neznamená,

že došlo k vzniku nájmu bytu (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/266/2007 alebo rozsudok KS KE
sp. zn. 11Co/236/2013. Nakoniec mal žalovaný za to, že v danom prípade žalobca nepreukázal ani
naliehavý právny záujem na podaní žaloby.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi
( Žalobou, Rozsudkom OS KE II sp. zn. 20C/134/2011-204 zo dňa 5.3.2013, Rozsudkom KS KE sp.

zn. 11Co/236/2013-224 zo dňa 14.5.2014, Mesačným zálohovým predpisom platieb a úhrad za služby
a plnenia súvisiace s nájmom a užívaním bytu od 1.10.2014, Vyjadrením žalovaného, Zápisnicou zo
schôdze vlastníkov bytov bytového domu ul. L. XX, XX, XX, XX v V. zo dňa XX.X.XXXX, Prezenčnou
listinou zo schôdze vlastníkov bytov, Prehľadom ročných platieb za rok 2014, ostatným spisovým
materiálom), výsluchom účastníkov a zistil tento skutkový stav:

Na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 20C/134/2011-204 zo dňa 5.3.2013 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/236/2013-224 zo dňa 14.5.2014, právoplatného
2.7.2014, boli 1) X. V., bytom L. XX, V. a 2) Y. V. zastúpená opatrovníčkou E. W.- zamestnankyňou OS
KE II, povinní vypratať byt č. X nachádzajúci sa v V. na L. č. XX, pozostávajúci z X izieb, kuchyne a

príslušenstva, spolu s členmi domácnosti, v lehote 15 dní od zabezpečenia náhradného ubytovania.

Z Mesačného zálohového predpisu platieb a úhrad za služby a plnenia súvisiace s nájmom a užívaním
bytu č. l na L. č. XX v V. zo dňa 1.10.2014, účinného od 1.10.2014, vyhotoveného žalovaným, je zrejmá
výška mesačných úhrad spojená s užívaním vyššie uvedeného bytu, a to v celkovej výške 136,92 eur

mesačne, v štruktúre podľa jednotlivých položiek uvedených v predpise platieb.

Žalobca na pojednávaní dňa 10.7.2015 zotrval na podanej žalobe. Mal za to, že mu SBD pridelí
náhradný byt namiesto náhradného ubytovania. Za byt platil, deti mu spočiatku finančne vypomáhali.
Keď sa deti dozvedeli o rozsudku o vyprataní, prestali za byt platiť. Do bytu investovali, dali urobiť

podlahy, kúpili nábytok. Deti sú však dospelé, odišli od neho, jeho príjem momentálne predstavuje len
invalidný dôchodok vo výške 139 eur. Jeho bývalá manželka sa údajne nachádza v N.. Je sklamaný
z toho, že družstvo nemá v evidencii žiaden náhradný byt, avšak podľa jeho zistení družstvo prázdne
byty predáva za trhové ceny. Píše prezidentovi republiky, čo všetko robí žalovaný so starými ľuďmi,
dôchodcami. Čo sa týka nevyplatenia niekoľkých mesiacov uviedol, že nemá problém vyplatiť, pokiaľ

dostane záruku, že v byte bude môcť ešte nejaký čas bývať. Potvrdil, že od októbra 2014 neplatí za
byt nič, a keďže súdy tak rozhodli, nepovažuje sa za člena družstva. Zatiaľ býva u brata, má v úmysle
zo Slovenska odísť. Žalobu podal z dôvodu, že skúša všetko, „Topiaci sa aj slamky chytá“. Na otázku
súdu, prečo potom byt neodovzdá, keď v ňom nebýva a nemá na zaplatenie, uviedol, že „ešte sú tam
veci mojich detí, ktoré sú v Anglicku, ja bývam väčšinou u svojho brata“.

Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 10.7.2015 uviedla, že žalobca má povinnosť
vypratať byt po tom, ako mu bude zo strany žalovaného zabezpečená bytová náhrada, čo vyplýva
z rozsudkov prvostupňového a krajského súdu, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 2.7.2014. Jednak
v návrhu na začatie konania ako aj na pojednávaní sa tvrdí, že by mohol vzniknúť právny vzťah

konkludentne, a to uhrádzaním platieb podľa mesačných zálohových predpisov. Už samotné tvrdenie
zo strany žalobcu nie je pravdou, dôkazom čoho je Prehľad ročných platieb jednotlivca za rok 2014 a
za rok 2015, z ktorých vyplýva, že práve od októbra 2014 nebola uhradená žiadna platba. Poukázala
na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/236/2013-224 zo dňa 14.5.2014, ktorým Krajský
súd v Košiciach potvrdil vypratanie predmetného bytu a konštatoval, že úhrady platené po zániku

nájomného vzťahu je potrebné považovať za platby spojené s užívaním cudzej veci, inak v prípade
neplatenia by na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie.Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania , a to buď na dobu určitú alebo bez
určenia doby užívania. Nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Podľa ust. § 685 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno

uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.

Podľa ust. § 686 ods. l Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie premetu a
rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Predmetom tohto konania je určovacia žaloba. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je
preukázanie naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby. Povinnosť preukázať, že v
čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje
žalobcu. Ak žalobca neposkytne súdu také tvrdenia a dôkazy, z ktorých by bol zrejmý jeho naliehavý
právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je to dôvod na zamietnutie

žaloby. Najvyšší súd SR v rozsudku z 30. novembra 1998, sp. zn. 5Cdo/60/98 judikoval, že naliehavý
právny záujem n určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným
právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov),

ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným
subjektom.

Onaliehavýprávnyzáujemmôže zásadneísťlenvtedy, akbybezsúdomvýslovnéhourčenia,žeprávny
vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo

neistým. To znamená, že u žalobcu musí ísť buď o právny vzťah (právo) už existujúce alebo o takú
procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu
mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme
(Nález ÚS ČR, sp. zn. III.ÚS 17/95).

Nájom bytu je osobitným druhom nájomnej zmluvy. Najvýraznejšími osobitosťami sa vyznačuje režim
nájmu bytov v bytových družstvách, ktorý sa okrem Občianskeho zákonníka spravuje aj stanovami
bytovéhodružstva.Účastníkomnájomnéhovzťahukbytujeprenajímateľanájomca.Nájombytuvznikne
nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to na dobu
určitú alebo bez určenia doby užívania. Ďalšou podstatnou náležitosťou je prenechanie bytu za odplatu

- nájomné. Aj keď zákon priamo pre platnosť nájomnej zmluvy nevyžaduje jej písomnú formu, v každom
prípade je potrebné v súdnom konaní preukázať, že nájomný pomer, nájomná zmluva vznikla. V danom
prípade vznik nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom tvrdil iba žalobca, žalovaný túto skutočnosť
popieral.

Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s obsahom vyjadrenia žalovaného vo veci samej doručeného súdu
dňa 20.3.2015.

Predmetnú určovaciu žalobu súd zamietol v celom rozsahu a to z viacerých dôvodov . V prvom
rade žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní žaloby, naliehavý právny záujem v

prejednávanej veci nie je daný, nakoľko právne postavenie žalobcu je určené právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Košice II o vyprataní sp. zn. 20C/134/2011-204 zo dňa 5.3.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/236/2013-224 zo dňa 14.5.2014, právoplatným 2.7.2014.
Na vykonanie tohto rozsudku má žalovaný Stavebné bytové družstvo Košice II (ako oprávnený z tohto
rozsudku) zákonom stanovenú desaťročnú premlčaciu lehotu (§ 110 ods. 1 OZ).

K ďalším dôvodom zamietnutia žaloby považuje súd prvého stupňa za potrebné uviesť nasledovné:Na základe výroku obsiahnutého vo vyššie uvedenom rozsudku 20C/134/2011, že „žalovaným bola
uložená povinnosť vypratať byt č. l na L. č. XX v V. v lehote 15 dní od zabezpečenia náhradného
ubytovania“, žalobcovi tak vzniklo právo užívať predmetný byt (tzv. právo bývania) opierajúc sa o

ust. § 712c Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nie je povinný sa z bytu vysťahovať a vypratať ho,
pokiaľ mu nebude zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Stavebné bytové družstvo Košice II.
je osobou povinnou strpieť výkon tohto práva (resp. osobou oprávnenou k prípadnému výkonu rozsudku
o vypratanie bytu) a povinnou preukázať zabezpečenie zodpovedajúcej bytovej náhrady žalobcovi.
Žalobca má teda právo v byte bývať až do zabezpečenia náhradného ubytovania. Podľa rozsudku NS

SR sp. zn. 5Cdo 43/2010 takzvané právo bývania je zvláštnym a nepomenovaným občianskoprávnym
vzťahom trvajúcim od zrušenia práva spoločného nájmu k bytu manželov právoplatným súdnym
rozhodnutím až do zániku práva užívať byt podľa ust. § 712c Občianskeho zákonníka. Obsah tohto
práva na bývanie je určený obsahom a účelom ust. § 712c Občianskeho zákonníka a to - zaistiť dočasnú
potrebubývaniadotejdoby,nežbudezabytposkytnutábytovánáhrada. Právovbytebývaťdozaistenia
bytovej náhrady má bezprostredne súvislosť s predchádzajúcim nájmom bytu a jeho účelom je v súlade

so zákonnou koncepciou právneho vzťahu nájmu bytu ako nájmu chráneného zaistiť potrebu bývania
pre nájomcov, ktorých nájomný pomer k bytu skončil. Výrazom obsahovej súvislosti s nájmom je i úprava
úhrady za užívanie bytu v dobe existencie práva v byte bývať.

Najvyšší súd ČR sa už skôr vyjadril k otázke výšky platieb za užívanie bytu v období medzi

skončením nájme a vyprataním bytu. Vo svojom rozsudku zo dňa 24.10.2002 sp. zn. 26Cdo 492/2001,
publikovaného pod č. C 1503/2003, v zväzku 21/2003 Souboru rozhodnutí Nejvyššího soudu /C.H.Becj
dovodil, že osoba, jíž svědčí po skončení nájmu bytu právo v byte bydlet do zajištení odpovídající
bytové náhrady, má (obdobně ako nájomce bytu) povinnosť platiť úhradu za užívaní bytu ve výši, která
odpovída výši nájomného sjednaného za trvaní nájemního vztahu. Jednostranné zvýšení této úhrady

pronajímatelem by přicházelo v úvahu jen za podmínek stanovených v § 696 ods. l Obč. Z). Predmetný
rozsudok ďalej uvádza, že užívají - li žalovaní byt za situace, kdy jim po skončení nájemního poměru
k bytu nebyla dosud zajištena odpovídajíci bytová náhrada určená jim rozhodnutím soudu, svědčí jim
k bytu právo na bydlení, tedy že právní dúvod k bydlení mají, jejich povinnosť platiť žalobkyni úhradu
za užívaní bytu se přitom řídi ustanoveními občanského zákoníku o nájemném.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, platenie nájomného samo o sebe ešte neznamená,
že došlo k vzniku nájomného vzťahu. Žalobca uvádza, že nájomný vzťah vznikol konkludentným
spôsobom, tým že platil nájomné. To by však mohlo platiť len za predpokladu, že by takýto prejav
vôle nevzbudil pochybnosť o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť. V prejednávanej veci sa jedná o

vznik nájomného vzťahu k družstevnému bytu, kde nájom bytu sa riadi i stanovami bytového družstva
a právo na uzavretie nájomnej zmluvy vznikne na základe rozhodnutia o pridelení bytu, vydaného
predstavenstvom. K takému úkonu nepochybne nedošlo. A čo sa týka úhrad zo strany žalobcu
po zániku nájomné vzťahu, úhrady platené po zániku nájomného vzťahu je potrebné považovať za
platby spojené s užívaním cudzej veci. V prípade neplatenia by na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné

obohatenia.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 142 ods. l O.s.p., v zmysle ktorého úspešnému účastníkovi
konania patrí právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenia práva voči účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal. V danom prípade bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, trovy konania si neuplatnil,

nakoľko mu žiadne nevznikli. Preto o náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalovanému trovy
konania nepriznal.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd v prejednávanej veci
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1
O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho
zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.