Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010201
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814010201.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.03.2017, v
trestnej veci obžalovaného ml. X. M., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2
písm. a/, ods. 3 pís. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného mladistvého proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/93/2014 zo dňa 21.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného mladistvého X. M..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým rozsudkom sp. zn. 2T/93/2014 zo dňa 21.12.2015 uznal
obžalovaného ml. X. M. za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 2 písm. c/, f/ Tr.
zák., prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zák. a zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s

poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák. a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktoré spáchal tak, že

1/ dňa 12.01.2014 v čase približne o 05:00 hod. na vstupnom schodisku rodinného domu č. 922/81
na Ondavskej ulici vo Vranove nad Topľou využil nepozornosť majiteľky rodinného domu E. X., nar.
XX.XX.XXXX, trv. byt. T. č. XXX/XX, O. nad G., pri otváraní vstupných dverí a z kabelky, ktorú mu
poškodená dala podržať na čas nevyhnutný na otvorenie dverí, jej odcudzil dámsku peňaženku, ktorá

obsahovala občiansky preukaz, kartičku poistenca, platobnú kartu, všetko na meno E. X. a finančnú
hotovosť vo výške 90,- Eur, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenej E. X. škodu vo výške 95,-
Eur, pričom bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a to rozhodnutím
o priestupku vydaným Obvodným úradom Bardejov, Odborom všeobecnej vnútornej správy, pod číslom
1/2013/05111, zo dňa 01.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.08.2013,

2/ dňa 07.05.2014 v čase okolo 15:00 hod. spolu so spoluobvineným J. Z., nar. XX.XX.XXXX a už
právoplatne dosúdeným ml. L. M., nar. XX.XX.XXXX, napadol B. L., nar. XX.XX.XXXX pred vstupom do
bytového bloku na Sídl. Lúčna č. 824/22 vo Vranove nad Topľou, okr. Vranov nad Topľou, tým spôsobom,
že obvinený J. Z. mu vulgárne nadával a rukou ho udrel do zadnej časti krku a už právoplatne odsúdený
ml. L. M. ho rukou strčil do chrbta, následne poškodený prešiel vstupnými dverami do chodby, pričom ho
všetci traja páchatelia predbehli, zablokovali mu prechod cez chodbu a na slovný podnet obžalovaného

ml. M. ho obvinení spoločne udierali päsťami rúk, viackrát kopali do neho nohami do hlavy, čím mu
svojím konaním spôsobili povrchové poranenie vlasatej kože hlavy v oblasti čela obojstranne, parietalne
vpravo a v oblasti pravého oka s dobou liečenia do 7 dní,

3/ dňa 21.05.2014 v čase okolo 20:00 hod. prišiel ku vchodovým dverám bytu na Sídl. Lúčna č. 829/34
vo Vranove nad Topľou, okr. Vranov nad Topľou, zaklopal na dvere, ktoré mu otvorila mal. O. P., nar.

XX.XX.XXXX, od ktorej si vypýtal cigaretu a popritom vsunul nohu do vchodových dverí, aby tak zabránil
ich zatvoreniu, následne dvere zatlačil, vošiel do predsiene bytu a tam mal. O. P. vykrútil tretí prst pravejruky a mal. W. V., nar. XX.XX.XXXX, udrel do hrudníka a kopol do nohy tak, že spadla a udrela si
hlavu, na čo obžalovaný dverami odišiel z bytu von, čím svojím konaním spôsobil mal. O. P. podvrtnutie
I. medzičlánkového kĺbu III. prsta pravej ruky s dobou liečenia do 6-7 dní a mal. W. V. pomliaždenie

hrudníka vpravo a pomliaždenie pravej čelovej oblasti ľahkého stupňa s dobou liečenia do 5-6 dní.

Za to mu súd uložil:

Podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona v nadväznosti na § 41

ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 117 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 4 Trestného
zákona pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h) Trestného zákona a neexistencii
poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Vranov
nad Topľou zo dňa 29.05.2015, č. k. 10T/63/2015-332, ktorý bol obžalovanému doručený 03.06.2015 a
ktorý nadobudol právoplatnosť 03.06.2015, ktorým bol obžalovanému za skutky uvedené v bode 1/ a 2/
tohto trestného rozkazu uložený podľa § 212 ods. 3, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 46, § 41

ods. 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, pre výkon ktorého
bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a v prípade skutku uvedeného
v bode 3/ tohto trestného rozkazu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, keďže trest uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 07.08.2014, sp. zn. 10T/31/2014, súd
považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia

na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť z titulu nároku na náhradu škody
zaplatiť poškodeným:

a/ E. X., nar. XX.XX.XXXX vo O. nad G., trvale bytom O. nad G., T. č. XXX/XX, sumu 90,-00 Eur,

b/ O. E. B., F., so sídlom v Z., W. J., N. B. B. N. X, B. IČO : 35 937 874, p o d i e l o v o sumu 5,59 Eur.

c/ X. E. B., F.., S. XX, XXX XX Z., IČO : 35 942 436, sumu 146,84 Eur.

Dňa31.12.2015obžalovanýmladistvýX.M.prostredníctvomsvojhoobhajcupodalodvolanie.Odvolanie
mladistvého bolo odôvodnené podaním obhajcu, ktoré bolo doručené súdu dňa 09.06.2016. Obhajca
konštatuje, že súd prvého stupňa zdôrazňuje, že zo skutku uvedeného v bode 2/ rozsudku je
usvedčovaný mladistvý výpoveďou poškodeného B. L., v zhode s ktorou vyznieva aj výpoveď svedka O.

Z., z ktorej vyplýva, že obžalovaný mladistvý X. M. vo vchode bytového domu na Sídl. Lúčna vo Vranove
nad Topľou po predchádzajúcej dohode už s odsúdeným mladistvým L. M. a pôvodne spoluobvineným
J. Z. fyzicky napadli poškodeného B. L.. Uvedený záver súdu, je podľa názoru obhajcu, v rozpore s
vykonaným dokazovaním, pretože ani poškodený L. ani svedkovia M. a Z. nepotvrdili, aby sa obžalovaný
podieľal na napadnutí poškodeného B. L.. Obhajca sa nestotožňuje s úvahou súdu týkajúcou sa formy

spolupáchateľstva, kde súd konštatoval, že nevyžaduje sa výslovná dohoda všetkých spolupáchateľov
na fyzickom napadnutí poškodeného, ale postačuje tzv. konkludentná dohoda. Zároveň sa nevyžaduje,
aby každý z uvedených páchateľov sa zúčastnil na fyzickom útoku na poškodeného. Z pohľadu súdu
pre naplnenie zákonných znakov žalovaného trestného činu je pritom nepodstatné, akou mierou ktorý
z páchateľov sa dopúšťal fyzického násilia voči poškodenému L. a miera ich účasti je rozhodujúca len

pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu tomu ktorému páchateľovi. Okresný súd vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania jednoznačne v neprospech obžalovaného, bez toho, aby bolo preukázané, že
obžalovaný sa podieľal na napadnutí poškodeného. Obžalovaný žiadnym spôsobom ani konkludentným
sa nedohodol so M. a Z. na napadnutí poškodeného L., nepodnecoval M. k napadnutiu poškodeného
ani mu neposkytoval žiadnu psychickú pomoc. Obžalovaný sa žiadnym zo spôsobov, ktoré uvádzal

okresný súd v odôvodnení, nepodieľal na napadnutí poškodeného a svojou nečinnosťou nenaplnil znaky
žalovaného trestného činu.Vo vzťahu ku skutku, ktorý je uvedený v bode 3/ rozsudku, obhajca konštatuje, že súd mal za
preukázané, že obžalovaný bez výslovného súhlasu maloletých svedkýň vošiel čiastočne do predsiene
bytu B., pričom napriek snahám maloletých svedkýň zatvoriť tieto dvere, sa mu to podarilo a vzápätí

po vstupe do bytu mal napadnúť maloleté svedkyne. K tomuto záveru súd dospel na základe
vyjadrenímaloletýchsvedkýň,ktorýchhodnovernosťmalzapreukázanénazákladezáverovznaleckého
dokazovania z odboru psychológie a to napriek tomu, že vo výpovediach maloletých svedkýň v
prípravnom konaní bolo ich údajné napadnutie a jeho vniknutie do bytu popisované rozdielne. Záver
okresného súdu o preukazovaní spáchania zločinu porušovania domovej slobody, podľa názoru

obhajoby, je nedôvodný, pretože obžalovaný, podľa jeho vyjadrenia, na dvere bytu ani neklopal,
nedomáhal sa vstupu do bytu a do bytu ani nevstúpil. Bol síce na chodbe, na ktorej sa byt rodiny B.
nachádza, ale len pri dverách bytu svedka Z., ktorého požiadal o cigaretu a následne vyšiel pred obytný
dom. Za konaním a výpoveďami svedkov z rodiny B. a O. obžalovaný vidí snahu o pomstu za to, že tieto
rodiny vinili žalovaného z toho, že v minulosti mal poskytovať drogy synovi V. O.. Podľa jeho názoru,
členoviarodinyB.podalinanehotrestnéoznámeniaakoodplatuzato,žechcelpodaťtrestnéoznámenie

za fyzické napadnutie jeho osoby a neoprávnené vniknutie do bytu zo strany otca maloletej O. B.. Na
základetýchtoskutočnostínavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokokresnéhosúduvovýrokochv
bode 2/ a 3/ zrušil, oslobodil ho spod obžaloby a zrušil výrok o treste a obžalovanému uložil trest odňatia
slobody za skutok pod bodom 1/ na dolnej hranici trestnej sadzby a jeho výkon odložil na primeranú
skúšobnú dobu.

Dňa 23.06.2016 bolo súdu doručené stanovisko prokurátora k odvolaniu obžalovaného. Prokurátor
konštatuje, že rozsudok považuje vo všetkých výrokoch za zákonný, preto navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktorý neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto
preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného mladistvého X. M. nie je dôvodné.

Súd v tejto trestnej veci spojil na spoločné konanie tri samostatné veci, ktoré boli vedené proti
obžalovanému mladistvému X. M. a spol. na okresnom súde.

W. X. M. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je uvedený

v bode 1/ rozsudku. Vo vzťahu ku skutkom, ktoré sú uvedené v bode 2/ a 3/ rozsudku urobil vyhlásenie,
že je nevinný.

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom tak obžalovaného
mladistvého M., výsluchom svedkov L. M., J. Z., svedka poškodeného B. L., svedkov V. Z., F. O., O.

Z., W. X., V. O., prečítaním svedeckých výpovedí svedkyne V. B., zástupcov poškodených zdravotných
poisťovní, prečítaním svedeckých výpovedí maloletých W. O., N. G., O. B., prečítaním znaleckých
posudkov z odboru psychológie B.. N., znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva a farmácie W..
W., znaleckého posudku z odboru zdravotníctva z odvetvia psychiatrie vo vzťahu k obžalovanému ml.
M. a listinnými dôkazmi, ktoré boli zabezpečené tak v štádiu prípravného konania ako aj na hlavnom

pojednávaní. Súd prvého stupňa vo svojom rozsiahlom odôvodnení rozsudku podrobne rozobral
jednotlivé dôkazné prostriedky a skutočnosti vyplývajúce z týchto dôkazných prostriedkov.

Vovzťahuknámietkamodvolateľatýkajúcichsaskutku,ktorýjeuvedenývbode2/rozsudku,jepotrebné
uviesť, že obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že on žiadnym spôsobom nenapádal poškodeného

B. L. tak, ako to zdôraznil súd prvého stupňa, bola vyvrátená predovšetkým výpoveďou poškodeného
B. L., ktorý zdôraznil, že k nemu najprv pristúpili J. Z., ml. X. M. a L. M. a žiadali od neho, aby vydal
balík. Keďže už mal predtým s nimi problémy, nemal záujem sa preto s nimi ani rozprávať. Keď vchádzal
do bytového domu, všetci traja páchatelia mu zatarasili cestu. Keď sa nachádzal vo vnútri bytového
domu, tak obžalovaný ml. M. povedal, aby ho zbili. Tu je potrebné uviesť, že úvaha súdu pri definovaní

spolupáchateľstva je správna, keď súd prvého stupňa zdôrazňoval, že nevyžaduje sa slovná dohoda,
stačí konkludentné konanie a v danom prípade tak, ako vyplynulo z výpovede samotného poškodeného
to, že došlo k určitej zhode smerujúcej k tomu, že sa chcel obžalovaný spolu s ďalšími dostať k zásielke,
ktorá bola doručená poškodenému L., nasvedčuje už skutočnosť, že zatarasili mu cestu a následne honapadli v priestore po vstupe do obytného domu. Tento svedok poškodený zdôraznil, že toto napadnutie
videl aj kuriér firmy, svedok Z..

Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že on sa nepodieľal na tomto útoku vo vzťahu k poškodenému
L.,takakosúdprvéhostupňazdôraznil,bolavcelomrozsahuvyvrátenáajsvedeckouvýpoveďousvedka
O. Z., kuriéra, ktorý doručoval v uvedený deň zásielku. Sám konštatoval, že videl, ako viacerí napádali
poškodeného. Keď vošli do priestoru obytného domu, a on zakričal na týchto útočníkov, tak títo ho
vyzvali, aby odišiel preč, lebo ho zbijú. Keďže mal so sebou hotovosť a útočníkov bolo viac, z miesta

činu radšej odišiel. Následne mu volal poškodený, či je ochotný vypovedať na polícii. Na súde prebiehal
výsluch tohto svedka. Opakovane mu boli kladené otázky, kde tento svedok zdôraznil, že všetci traja
útočníci po tom, čo vbehli za poškodeným L. do obytného domu, tohto opreli o stenu, bili ho a kopali.

Obžalovaný mladistvý vo vzťahu ku skutku v bode 3/ rozsudku poprel spáchanie tohto skutku. Tak, ako
odvolateľ zdôrazňuje, podľa jeho názoru, dôvodom, prečo došlo k takémuto trestnému oznámeniu, je

práve tá skutočnosť, že má ísť o určitý druh pomsty, pretože mladistvého vinili, že mal poskytovať drogy
synovi V. O. a rovnako má ísť o snahu odvrátiť trestné stíhanie za jeho napadnutie a neoprávnené
vniknutie do bytu zo strany otca maloletej svedkyne O. B..

Krajský súd nezistil takúto motiváciu vo vzťahu k jednotlivým svedeckým výpovediam svedkov. Je

potrebné uviesť, že maloleté primerane svojmu veku, konzistentne vypovedali v prípravnom konaní.
Ich výpovede boli prečítané a ich výpovede je potrebné dávať do vzájomnej súvislosti so znaleckým
posudkom z odboru psychológie, z ktorého vyplýva, že maloleté svedkyne vypovedajú tak, že ich
výpovedesúvierohodné,úprimné.Znalecnezistilžiadnusnahuskresľovaťskutočnostivosvojprospech.

Znalec zistil, že maloletá O. B. po predmetnom útoku utrpela postraumatickú stresovú poruchu, i keď nie
v klasickej podobe. Išlo o úľakovú reakciu v stresovej situácii u osobnosti senzitívnejšej a emocionálne
zraniteľnejšej.

U maloletej W. O. znalec zistil, že určité nezrovnalosti mohli byť spôsobené z dôvodu emocionálne

vysokovypätej situácie pri predmetnom útoku, no to neovplyvnilo jej reprodukciu predmetného skutku.
Pri predmetnom skutku mohlo ísť o atypickú stresovú poruchu s úzkosťou, strachom, obavami,
osobnostným diskomfortom, strachom z agresora.

Rovnako úľakovú reakciu spôsobenú stresujúcou situáciou zistil u maloletej N. G..

Znaleczdôraznil,ženenavrhujeopakovaťďalšieprocesnéúkonystýmitomaloletými.Súdprvéhostupňa
správne postupoval, keď prečítal tieto výpovede a hodnotil ich pri svojom rozhodovaní.

Na základe znaleckého posudku W.. W. z odboru zdravotníctva a farmácie bol zistený a ustálený rozsah

poranení u maloletej svedkyne W. O. a maloletej O. B.. Znalec sa zaoberal vo vzťahu k maloletej O. B.
aj skutočnosťou, že pred týmto útokom dňa 18.05.2014 bola ošetrená s identickým poranením. Znalec
zdôraznil, že matka to nezatajovala pri osobnom pohovore a vyšetrení dieťaťa a nevylúčil, že došlo k
opätovnému poraneniu III. prsta pravej ruky maloletej svedkyne pri tomto útoku.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral svoje úvahy, ktorými sa spravoval. Tieto
úvahy sú logické, sú odôvodnené a už súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodovaní vysporiadal
námietkami, ktoré boli vznášané nielen v rámci odvolacieho konania, ale boli vznášané už v rámci
konania na súde prvého stupňa.

Súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plne sa riadil základnými
zásadami pre ukladanie trestu, ktoré sú vyjadrené v § 34 Tr. zák. Zohľadnil osobu obžalovaného,
jeho doterajší život, ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a dospel k záveru, že u
obžalovaného je potrebné ukladať súhrnný trest odňatia slobody.

Po zohľadnení všetkých rozhodných skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, s ktorým sa
stotožnil aj krajský súd, že účel trestu, ktorý je u mladistvého vyjadrený v § 97 ods. 1 Tr. zák., sa dosiahne
súhrnným trestom odňatia slobody v trvaní 2 rokov. Keďže obžalovaný mladistvý doposiaľ nebol vo
výkone trestu odňatia slobody, v čase rozhodovania dovŕšil plnoletosť, nepochybil súd prvého stupňa,keď pre výkon uloženého trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Správne postupoval súd prvého stupňa, keď zrušil aj výrok o treste a všetky na neho nadväzujúce
rozhodnutia v trestnom rozkaze Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/63/2015 zo dňa

29.05.2015.

Krajský súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa ani pri rozhodovaní o uplatnených nárokoch na
náhradu spôsobených škôd.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.