Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Humenné

Judgement was issued by JUDr. Vladimír Donič

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314204614
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314204614.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľa: G. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, Y., práv. zast. JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom, AK Námestie
slobody 12, Humenné, proti odporcovi: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi

žalobcom a žalovaným, j e n e p l a t n á .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 369,66 eur, a to v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX návrh na určenie, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom, je neplatná.
Zároveň podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal uložiť odporcovi povinnosť

zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej
medzi navrhovateľom a odporcom do právoplatného skončenia vo veci samej a súčasne uložiť
zamestnávateľovi navrhovateľa spoločnosti S.P. T. T. &. G., D..O..M.. D. D. K. XX, J., zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa
XX.XX.XXXX uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom.

Ďalej uviedol, že navrhovateľ s odporcom dňa XX.XX.XXXX uzatvoril Zmluvu o úvere č. XXXXXXX,
na základe ktorej odporca požičal navrhovateľovi 12 600,- Sk, pričom navrhovateľ sa zaviazal vrátiť
odporcovi sumu 21 000,- Sk v piatich mesačných splátkach po 4 200,- Sk. Poplatok predstavoval 7
000,- Sk. V zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov napriek tomu, že sa mala
spravovať ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Platí preto zákonná domnienka, že úver
bol poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov a navrhovateľ mal vrátiť odporcovi len požičanú sumu 12

600,- Sk. Dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ uzatvoril s odporcom aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov na zabezpečenie pohľadávok veriteľa vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Dlžnú sumu navrhovateľ
odporcovi uhradil po jeho výzve dňa 25.10.2005 a dňa 09.12.2005 aj ďalšiu sumu 3 962,- Sk. Z iniciatívy
odporcu začalo exekučné konanie, ktoré je vedené na OS Humenné pod č.k. XXEr/XXX/XXXX. V rámci
neho súdny exekútor vymáha sumu 186,32 eur. Uznesením OS Humenné zo dňa XX.XX.XXXX súd
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Toto uznesenie bolo potvrdené aj uznesením Krajského

súdu v Prešove XCoE/XX/XXXX z 28.04.2011. Listom z 27.11.2013 vyzval odporca zamestnávateľa
navrhovateľa - spoločnosť S. T. T. &. G., D..O..M.. D. D. K. XX, J., aby vykonával zrážky zo mzdy
navrhovateľa až do úplného uhradenia dlhu 186,33 eur. Zmluvu o úvere považuje navrhovateľ zaproblematickú, v ktorej sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia, ktoré sú v rozpore s ust. §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre chýbajúci údaj o RPMN v percentách, úžerné úroky i neprijateľný
administratívny poplatok. Poukázal na to, že aj Dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvnou podmienkou,

ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ktorý je už
v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzavrieť ju. Umožňuje siahnuť na jeho majetok bez toho, aby
mohol zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Výlučným prostriedkom na zabránenie zrážkam
je predbežné opatrenie. Inštitút zrážok zo mzdy podľa navrhovateľa umožňuje obísť dôležitý prvok
unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť

ochranu kvôli nebezpečenstvu uhradenia plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly. Na toto plnenie odporca nemá nárok. Navrhovateľ uhradil viac ako je istina úveru, pretože
spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Vykonávaním zrážok zo mzdy by na strane odporcu
vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa, ktorý bude mať sťažené právo domôcť sa od
odporcuvrátenianezákonnezrazenýchsúm.Vzáujmepredídeniuvznikuujmynavrhol,abysúddočasne
zakázal výkon zrážok zo mzdy, nakoľko Občiansky súdny poriadok v § 76 ods. 2 pripúšťa, aby sa

predbežné opatrenie uložilo inej osobe ako účastníkovi konania. V danej veci existuje odôvodnenosť
dočasného opatrenia voči zamestnávateľovi, nakoľko nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany
pred ústavne nekonformným zásahom do jeho majetku.

O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd rozhodol v tomto konaní uznesením zo dňa

XX.XX.XXXX tak, že ho nariadil v zmysle návrhu navrhovateľa. O podanom odvolaní odporcu proti
nemu rozhodol Krajský súd v Prešove v konaní XCo/XXX/XXXX uznesením dňa XX.XX.XXXX tak, že
ho potvrdil. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia nadobudlo právoplatnosť dňa 19.09.2014.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX. Uviedol, že inštitút zrážok zo

mzdy je legitímnym prostriedkom slúžiacim veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Jedná sa o dohodu
zmluvných strán uzatvorenú dobrovoľne. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou
každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou
platobnou disciplínou dlžníka. Slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a prispieva k stabilite zmluvných
vzťahov. Pochybovanie o opodstatnenosti tohto inštitútu je podľa neho neprípustné. Dohoda o zrážkach

zomzdybolauzatvorenápísomnemedziúčastníkmikonaniavpozíciiveriteľaadlžníkanazabezpečenie
peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Táto dohoda obsahuje aj súhlas dlžníka s tým,
aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a boli poukazované na účet veriteľa. Dohoda povinnú stranu
motivuje k dodržiavaniu platobnej disciplíny a oprávnenému v prípade, že nastanú určité skutočnosti,
umožňuje obrátiť sa priamo na zamestnávateľa, ktorý je povinný zrážky vykonať. Poukázal na bod 05

VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorého zmluvné strany „súčasne so
zmluvou o úvere uzatvárajú aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením
štyroch po sebe idúcich splátok, keď dochádza k splatnosti celého dlhu. Žalobca ako dlžník súhlasil s
tým, že zamestnávateľ bude vykonávať zrážky v dohodnutej výške až do výšky aktuálnej pohľadávky.
Poukázal aj na to, že výška dlhu nie je autoritatívne určená, ale vyplýva priamo zo zmluvy o úvere,

ktorá je platná a nikdy za neplatnú nebola vyhlásená. Uviedol, že právny poriadok Slovenskej republiky
nepozná žiadne obmedzenia vzťahujúce sa na aplikáciu inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov. Aj zák. č. 460/1992 ( Ústava SR ) v čl. 2 ods. 3 obsahuje ustanovenie, v zmysle ktorého každý
môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Nerealizovaním zrážok zo mzdy by aj dlžníkovi vznikla závažnejšia ujma, jeho záväzok by bol vyšší ako

keby sa pravidelne vykonávali zrážky z jeho mzdy. Platby sa prednostne pripočítavajú na istinu. Pokiaľ
ide o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, navrhovateľ nemá na tomto určení naliehavý právny
záujemvzmysle§80písm.c)O.s.p.aneuniesoldôkaznébremeno,pretožetútopovinnosťnepreukázal.
Odporca navrhol, aby súd návrh navrhovateľa ako neopodstatnený v plnom rozsahu zamietol.

Na nariadené súdne pojednávanie dňa XX.XX.XXXX sa odporca nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil
a súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ sa s právnym zástupcom
pojednávania zúčastnili.

Súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so

zmluvou o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
zo dňa XX.XX.XXXX, s dokladmi o zaplatení dlhu zo dňa XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX, s návrhom na
vykonanie exekúcie z XX.XX.XXXX, s uznesením OS Humenné XXEr/XXX/XXXX zo XX.XX.XXXX o
vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení spolu s potvrdzujúcim uznesením KS v PrešoveXCoE/XX/XXXX X. XX.XX.XXXX, so Žiadosťou odporcu o zrážky zo mzdy z XX.XX.XXXX, s Pracovnou
zmluvou navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX, s písomným vyjadrením odporcu, a zistil nasledovný
skutkový stav:

Dňa XX.XX.XXXX spoločnosť Pohotovosť s.r.o. a navrhovateľ uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXX,
na základe ktorej bolo navrhovateľovi poskytnutých 14 000,- Sk, a ten sa zaviazal vrátiť veriteľovi
uvedenú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 7 000,- Sk, teda celkovo mal veriteľovi zaplatiť
21 000,- Sk v 5-ich mesačných splátkach po 4 200,- Sk počnúc 21.03.2005. V zmluve je drobným, a

teda ťažko čitateľným písmom uvedené, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok zo zmluvy
o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu. Súčasne uvedeného
advokáta splnomocnil k tomu, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa uzatvoril v jeho mene
záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované v liste vlastníctva
vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy.

Veriteľ - spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. uzatvoril s navrhovateľom v rovnaký deň, teda XX.XX.XXXX,
Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Podľa čl.
II tejto dohody dlžník súhlasí s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním

pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ I.. S. T. zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku
11 360,- Sk a uhrádzal ju na uvedený účet veriteľa až do celkovej výšky pohľadávky.

Podľa ústrižkov poštovej poukážky navrhovateľ zaplatil odporcovi dňa XX.XX.XXXX sumu 12 600,- Sk
a dňa XX.XX.XXXX sumu 3 962,- Sk.

Dňa XX.XX.XXXX inicioval odporca vykonanie exekúcie proti navrhovateľovi ako povinnému, a to
na Exekútorskom úrade Mgr. Martina Petrušku v Humennom. Návrhom žiadal vymôcť od povinného
príslušenstvo pohľadávky v celkovej výške 5 613,- Sk.

Uznesením Okresného súdu Humenné XXEr/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a konanie zastavil. Krajský súd v Prešove po podanom odvolaní oprávneného uznesením
XCoE/XX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX toto uznesenie potvrdil.

Zo Žiadosti o zrážky zo mzdy z XX.XX.XXXX vyplynulo, že odporca požiadal zamestnávateľa

navrhovateľa o realizáciu zrážok zo mzdy, a to za účelom vymoženia sumy 186,33 eur.

Podľa Pracovnej zmluvy z XX.XX.XXXX je navrhovateľ zamestnancom S. T. T. &. G., D..O..M.. J..

Na súdnom pojednávaní dňa 05.02.2015 navrhovateľ na podanom návrhu i na jeho odôvodnení trval a

uplatnilsiajtrovykonania.Jehoprávnyzástupcauviedol,žezotrvávananávrhuinapísomnomvyjadrení
z XX.XX.XXXX. Trovy konania si vyčíslia v zákonnej 3-dňovej lehote.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podaný návrh je dôvodný a prejednávanú vec

takto právne uzatvára:

V zmysle čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ďalej len „smernica“, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná

kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane

vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa a ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej
poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa ( § 53 ods. 4 písm. s), t) OZ )

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 OZ).

Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí ( § 53 ods. 11 OZ ).

V súlade s § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak
je neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a
bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného
uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného

práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Navrhovateľ ako spotrebiteľ sa v tomto konaní domáha určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z

iných príjmov zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom, je neplatná. V rámci
dokazovania súd zistil, že predmetná dohoda obsahuje ustanovenie, ktoré má schopnosť privodiť
výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to jednoznačne v neprospech
navrhovateľa ako spotrebiteľa. Jedná sa o celé ustanovenie uvedené v čl. I písm. a) dohody, podľa
ktorého: „ veriteľ a dlžník uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol veriteľ

dlžníkovi úver vo výške 14 000,- Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný
poplatok vo výške 7 000,- Sk, tj. celkovú čiastku 21 000,- Sk. Pre prípad neuhradenia dvoch po sebe
idúcich splátok sa účastníci dohodli na strate výhody splátok, čím sa stal celý dlh splatný naraz. Takisto
v prípade omeškania s úhradou dlhu sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške
0,25 % z dlžnej sumy denne“.

Za absolútne neprijateľnú v súvisiacej zmluve o úvere súd považuje výšku poplatku za uzatvorenie
zmluvy, tj. odplatu za poskytnutie úveru, ktorá je vo výške 50 % z výšky poskytnutej istiny. Pri uzatvorení
úverovej zmluvy dlžník sa musel zaviazať k tomu, že okrem istiny 14 000,- Sk zaplatí veriteľovi ajpoplatok 7 000,- Sk. Uvedené skutočne evokuje k presvedčeniu, že v danom prípade sa veriteľ správal
úžernícky. Súd uznáva, že poskytovanie úverov v nebankovom sektore je rizikovejšie ako u bánk,
preto je pochopiteľné, že podmienky zmluvy sú pre dlžníka tvrdšie, avšak takéto enormné navýšenie

je neprípustné a v rozpore s dobrými mravmi i zásadami poctivého obchodného styku. Okrem toho
značná časť ustanovení tejto úverovej zmluvy je napísaná drobným, a teda ťažko čitateľným písmom,
čo je takisto v neprospech dlžníka v pozícii spotrebiteľa, pričom takýmto malým písmom je napísaná aj
klauzula o splnomocnení zástupcu veriteľa na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j.
aby učinil v jeho mene uznanie záväzku zo zmluvy o úvere a súčasne uvedeného advokáta splnomocnil

k tomu, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu k
nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Táto klauzula však nie je významná pre toto konanie, pretože sa
ho netýka. Od predmetnej úverovej zmluvy však nesporne závisí aj iná zmluva - dohoda o zrážkach zo
mzdy a iných príjmov, ktorá bola uzatvorená súčasne s úverovou zmluvou a ktorá slúži na zabezpečenie
záväzku z nej vyplývajúceho. Aplikujúc ustanovenie § 53 ods. 11 OZ súd uvedenú dohodu hodnotí so
zreteľom na inú zmluvu, od ktorej závisí, teda so zreteľom na uzatvorenú úverovú zmluvu. Obidve

uzatvorené zmluvy súd považuje za neplatné minimálne v časti upravujúcej poplatok za uzatvorenie
zmluvy o úvere, ktorý predstavuje neprimeranú, až úžernícku odplatu za poskytnutie peňažných
prostriedkov a navyše dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aj v časti obsahujúcej 0,25 % denný
úrok z omeškania v prípade ( akéhokoľvek ! ) omeškania dlžníka s úhradou dlhu. Jedná sa o neprijateľné
zmluvné podmienky príkladmo uvedené v § 53 ods. 4 OZ, ktoré svojou povahou možno subsumovať

pod ustanovenia uvedené ako písm. s) a t). Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je síce v spotrebiteľských vzťahoch možné a zo zákona
prípustné ( § 551 OZ ), ale toto zabezpečenie nemôže byť v neprospech spotrebiteľa, aj keď len
kopíruje fakty z úverovej zmluvy, ako je to v prejednávanom prípade pri poplatku za poskytnutie úveru.
Na veci nič nemení ani skutočnosť, že navrhovateľ podaným návrhom nenapadol platnosť samotnej

úverovejzmluvy,ibadohoduakozabezpečovacíprostriedok.Nespochybnilplatnosťúverovejzmluvy,iba
súvisiacudohodu,pretoženazákladenejpozastaveníexekúcienazákladevyhláseniajejneprípustnosti
odporcazačalrealizovaťuplatnenievýkonuzrážokzomzdyuzamestnávateľanavrhovateľa,atonapriek
tomu, že navrhovateľ istinu vo výške 14 000,- Sk ( v návrhu uvádza sumu 12 600,- Sk) spolu s
primeranou výškou odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 2 562,- Sk odporcovi už

zaplatil, a to dvomi platbami zo dňa XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX. Ak by súd neposudzoval obsah
dohody o zrážkach zo mzdy súbežne so súvisiacou zmluvou o úvere, možno len súhlasiť s tvrdením
navrhovateľa, že inštitút zrážok zo mzdy by umožňoval obchádzať dôležitý prvok unijného práva - súdnu
kontrolu zmluvných podmienok z úradnej moci. Spotrebiteľovi je nutné poskytnúť súdnu ochranu aj
pre možné nebezpečenstvo uhradenia plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok premietnutých

do zmlúv sledujúcich zabezpečenie splnenia záväzku dlžníkom. Navrhovateľ v danej veci uhradil viac
ako istinu úveru, pretože absenciou ustanovení o ročnej percentuálnej miere nákladov a o celkových
nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom je tento úver bezúročný a bez poplatkov.
Realizáciou zrážok zo mzdy by u odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie na základe nezákonne
zrazených súm. Pokiaľ teda úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a tieto sú

premietnuté aj do dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, je povinnosťou súdu určiť, že dohoda
ako zabezpečovací prostriedok pre splnenie záväzku je neplatná. Platí, že aj takáto dohoda, i keď je
uzatvorená samostatne a oddelene od úverovej zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako
taká sa hodnotí spolu so zmluvou, od ktorej závisí. Súd preto rozhodol a výrokom určil, že dohoda
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je

neplatná.

Súd zaviazal neúspešného odporcu na náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie
alebo bránenie práva na strane navrhovateľa, čo vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Jeho trovy konania
pozostávajú len z trov právneho zastúpenia vo výške 369,66 eur za sedem úkonov právnej služby, a to

prevzatie a príprava zastúpenia v sume 61,87 eur, podanie návrhu na súd dňa 16.04.2014 v sume 61,87
eur, vyjadrenie k odvolaniu proti predbežnému opatreniu z 20.06.2014 vo výške 30,94 eur ( 1 úkonu ),
porada s klientom dňa 25.11.2014 v sume 61,87 eur, účasť na odročenom pojednávaní dňa 25.11.2014
vo výške 15,47 eur ( 1 úkonu ), účasť na odročenom pojednávaní dňa 09.01.2015 vo výške 16,13 eur
( 1 úkonu ), účasť na pojednávaní dňa 05.02.2015 v sume 64,53 eur a sedem režijných paušálov, z toho

päť po 8,04 eur a dva po 8,39 eur, a to v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. Odporca je takto vyčíslené a
priznané trovy povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.