Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 9, 2015

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2C/278/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614206950
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2015:8614206950.4

Rozhodnutie

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária Tvrdíková, v právnej veci žalobcu P. N., nar. XX.X.XXXX,
bytom Y. XX/XX, XXX XX T., proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava
811 09, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR11473/14 zo dňa 3.11.2014.

II. O d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR11473/14 zo dňa
3.11.2014.

II. Trovy konania žalobcovi n e p r i z n á v aa žalovaný n e m á právo na ich náhradu.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Svidník súdny poplatok v sume 99,50
Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn.

SR11473/14 zo dňa 3.11.2014.

2C/278/2014-72
-2-

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.10.2012 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,

na základe ktorej mu žalovaný poskytol bezúčelový úver vo výške 1.700,- Eur a to za poplatok vo
výške 1.480,- Eur. Vzhľadom na to, že si povinnosti zo zmluvy riadne neplnil, podal žalovaný dňa
14.10.2014 návrh na začatie rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd vydal rozhodcovský
rozsudok sp. zn. SR11473/14, ktorým ho zaviazal zaplatiť sumu 595,- Eur s prísl. Rozhodcovský
rozsudok mu bol doručený dňa 16.12.2014. Podľa neho rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods.
4 písm. r/ OZ neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka a taktiež nemal možnosť skutočne sa

oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Konanie na stálom
rozhodcovskomsúdepovažujezakonanie,priktoromnebolizohľadnenénormynaochranuspotrebiteľa.
Rozhodcovská zmluva nebola ním osobitne individuálne vyjednaná, čo vyplýva z jej predtlačenej formy,
do ktorej sa vypisuje. Rozhodcovskú zmluvu považuje za absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 OZ.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.2.2015 uviedol, že je toho názoru, že súd by sa v konaní o

zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobcu, ktoré sa obmedzujú na jeho
snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Ďalej uviedol, že pri uzatváraní zmluvy sa zmluvnéstrany dohodli, že pre prípad, ak by došlo k sporu, vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu. So žalobcom dňa 21.10.2012 pristúpil k podpisu samotnej nevýhradnej
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je uzavretá platne v zmysle § 3 a násl. zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. So žalobcom uzatvoril samostatnú zmluvu obsiahnutú na
samostatnomdokumente.Rozhodcovskázmluvasícejeneoddeliteľnousúčasťouzmluvyoúvere,avšak
predstavuje samostatný dokument, ktorý je osobitne podpísaný ako žalobcom, tak aj nim. Žalobca v
čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemal k jej obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou zmluvou sa
riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdil vlastnoručným

podpisom. Žalobca zároveň vyhlásil, že bol pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy osobitne poučený o
dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil svoj vlastnoručný podpis. So žalobcom uzatvoril nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu, nakoľko sa dohodli riešiť spory vzniknuté z predmetnej zmluvy buď pred stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., alebo pred príslušným všeobecným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Z toho dôvodu
neprichádza do úvahy ani aplikácia § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Nakoľko žalobca nie je spotrebiteľom, je

presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne v zmysle platných právnych predpisov v
čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy a nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Zároveň
spochybnil dodržanie zákonnej 30 dňovej lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa zákona č. 244/2002 Z.z. Čo sa týka žalobcových tvrdení, že v rozhodcovskom konaní
došlokporušeniuprávspotrebiteľatým,ženeboliaplikovanéprávnepredpisynajehoochranu,poukázal

nato,žestályrozhodcovskýsúdnadanýprípadaplikovalzákonoochranespotrebiteľa.Posúdiluvedený
záväzkový vzťah medzi ním a žalobcom ako absolútny obchod, pričom aplikoval ustanovenia
zákona

2C/278/2014-73
-3-

o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis. Je toho názoru, že žalobca nepreukázal existenciu dôvodu,
pre ktorý zákon umožňuje všeobecnému súdu zrušiť rozsudok rozhodcovského súdu. Taktiež namietal

miestnu príslušnosť OS Svidník a žiadal, aby bola vec postúpená miestne príslušnému súdu OS
Bratislava 4.

Uznesením OS Svidník č.k. XC/XXX/XXXX - 22 zo dňa 12.5.2015 bola námietka miestnej nepríslušnosti
OS Svidník zamietnutá, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.6.2015.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalovaný nedostavil a svoju neúčasť
ospravedlnil, pričom súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Preto v súlade s ustanovením § 101
ods. 2 O.s.p. súd konal v neprítomnosti žalovaného, pričom prihliadol na obsah spisu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, ako aj listinnými dôkazmi a to žalobou o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, zmluvou o úvere č. 804001525 zo dňa 31.10.2012, rozhodcovskou zmluvou
zo dňa 31.10.2012, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, návrhom na začatie rozhodcovského
konania zo dňa 14.10.2014, opravou návrhu na začatie rozhodcovského konania zo dňa 31.10.2014,
prílohou k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, prehľadom práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo

zmluvy o úvere, výzvou na žalobnú odpoveď zo dňa 14.10.2014, doručenkou, žalobnou odpoveďou
žalovaného, rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR11473/14 zo dňa 3.11.2014 a zistil
tento skutkový stav:

Žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 31.10.2012 zmluvu o úvere, č. XXXXXXXXX, na základe ktorej

poskytol žalovaný (ako veriteľ) žalobcovi (ako dlžníkovi) úver vo výške 1.700,- Eur, pričom žalobca sa
zaviazal splatiť tento úver navýšený o príslušný poplatok vo výške 1.480,- Eur, t.j. celkovo 3.180 Eur v
12 mesačných splátkach po 265,- Eur počnúc dňom 9.12.2012. RPMN vyznačená v zmluve je 259,5 %.

V ten istý deň dňa 31.10.2012 bola zmluvnými stranami podpísaná aj rozhodcovská zmluva, predmetom

ktorej bolo, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, uzatvorenej dňa
31.10.2012, budú riešené pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na stálom
rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).Tak zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva boli zmluvami formulárovými - vytvorenými
žalovaným (veriteľom) na predtlačenom formulári, do ktorého boli len rukou dopísané údaje (v prípade

rozhodcovskej zmluvy len číslo a dátum uzavretia zmluvy o úvere, údaje o dlžníkovi, dátum a miesto
podpisu zmluvy).

2C/278/2014-74

-4-

Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, v konaní ustanoveným
rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, súd zistil, že predmetným rozhodcovským rozsudkom bol žalobca
(v pozícii žalovaného) zaviazaný zaplatiť žalovanému ( v pozícii žalobcu) istinu vo výške 595,- Eur,

známyúrokvovýške367,98Eur,známyúrokzomeškaniavovýške1,52Eur,poplatokvovýške1.006,40
Eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 595,- Eur od 12.12.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 1.601,40 Eur od 12.12.2013 do zaplatenia. Ďalej bol žalobca zaviazaný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 312,- Eur, trovy mediačného konania vo výške 313,10 Eur, poplatok
za upomienky vo výške 32,- Eur a taktiež trovy rozhodcovského konania vo výške 523,08 Eur.

Rozhodcovský súd svoju právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci vyvodil z rozhodcovskej zmluvy
uzatvorenej dňa 31.10.2012 medzi žalobcom a žalovaným. Z kópie predloženej doručenky súd zistil, že
rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 16.12.2014.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v deň, keď uzatváral zmluvu o úvere dňa 31.10.2012 zároveň
podpisoval aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá mu bola daná pracovníkom na podpísanie. Túto neštudoval,
nakoľko mu bolo povedané, že len v prípade, keď sa niečo stane, bude rozhodovať o tom rozhodcovský
súd. Nebola mu však vysvetlená podstata rozhodcovského súdu. Nevedel, o čo ide.

Žalobcovi bola dňa 21.10.2014 zo strany stáleho rozhodcovského súdu doručená žaloba spolu s
prílohami a zároveň bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy predložil písomnú
žalobnú odpoveď.

Dňa 28.10.2014 žalobca doručil stálemu rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, v ktorej uviedol, že

namieta právomoc stáleho rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, pričom
podľa neho je rozhodcovská zmluva neplatná.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu podania
žaloby 1.10.2014 (ďalej len „ZoRK“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na

príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak:
a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
( § 1 ods. 3),
b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa
o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

2C/278/2014-75
-5-

d/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f/ sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h/ sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i/ bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 ZoRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak

mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľnealeboakbolineprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané

zmluvné

2C/278/2014-76
-6-

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 až 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonnej 30
dňovej lehote podľa § 41 ods. 1 ZoRK. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 16.12.2014
a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na súd dňa 19.12.2014.

2C/278/2014-77
-7-

Žalobca namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku

podľa § 40 ods. 1 písm. c/ ZoRK.

Žalovaný vo svojom vyjadrení konštatoval, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na samostatnom
dokumente a išlo o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu.

Žalovanývosvojomvyjadrenítaktiežuviedol,žežalobcaniejespotrebiteľom,ajkeďzároveňsiprotirečil,
keď konštatoval, že rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní aplikoval právne predpisy na ochranu
žalobcu ako spotrebiteľa. Žalovaný okrem konštatovania, že žalobca nie je spotrebiteľom, toto svoje
tvrdenie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Z obsahu úverovej zmluvy nie je možné vyvodiť, že by žalobca
pri jej uzatváraní a plnení konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej

činnosti. Žalobca je a aj bol fyzickou osobou - nepodnikateľom, pričom súčasťou zmluvy je aj prehlásenie
žalobcu, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na iný účel, ako je zamestnanie, podnikanie alebo
povolanie.Takzmluvaoúvere,akoajrozhodcovskázmluvasúpretozmluvamispotrebiteľskými,nakoľko
pri uzatváraní a plnení týchto zmlúv konal žalovaný ako dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti a žalobca ako spotrebiteľ. (§ 52 OZ).

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 6MCdo/9/2012). Žalovaný si
v tomto smere dôkazne bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne

vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad. Súdna kontrola dopadá aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a
vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy
len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne
vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca ( v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak

by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na „sólo“ tlačivách, boli vylúčené zo súdnej kontroly.
Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv,
ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.
Súčasťou rozhodcovskej zmluvy je aj stanovenie možnosti odstúpiť od nej v lehote 10 dní od jej

uzatvorenia (čl. II, bod 3). Od spotrebiteľa však nemožno spravodlivo žiadať, aby využil svoje právo
na odstúpenie od zmluvy, ktorej uzavretie ani primárne nesledoval (bola mu predložená popri „hlavnej“
zmluve o úvere, ktoré možno označiť za predmet jeho záujmu), ak nerozumie obsahu tejto zmluvy pre
neposkytnutie dostatočného vysvetlenia zo

2C/278/2014-78
-8-strany dodávateľa a navyše, ak ju uzavrel v čase, keď medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nebol
spor, z ktorého by hrozilo využitie rozhodcovskej zmluvy pre stanovenie orgánu, ktorý by mal spor
riešiť. Žalovaný tak ako dodávateľ neuniesol dôkazné bremeno toho, že žalobcu ako spotrebiteľa

poučil o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (zakomponovanie takéhoto prehlásenia do
formulárovej zmluvy pomerne malým písmom). Zároveň súd dodáva, že rozhodcovská zmluva bola
žalobcom (spotrebiteľom) podpísaná v rovnaký deň, ako zmluva o úvere, t.j dňa 31.10.2012 a teda nie
v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej žalobca
nemusel prikladať vyšší význam, pretože nepochybne vôľa žalobcu primárne smerovala k uzavretiu

zmluvy o úvere a získaniu úveru. To len umocňuje tvrdenie žalobcu vo svojej výpovedi, že úverovú
zmluvu podpisoval na to, aby mohol čím skôr dostať finančné prostriedky, ktoré potreboval.
Zároveň súd dodáva, že rozhodcovská zmluva bola žalobcom (spotrebiteľom) podpísaná v rovnaký
deň ako zmluva o úvere, t.j. dňa 31.10.2012 a teda nie v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale
už na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej žalobca nemusel prikladať vyšší význam, pretože
nepochybne vôľa žalobcu primárne smerovala k uzavretiu zmluvy o úvere a získaniu úveru. To len

umocňuje tvrdenie žalobcu vo svojej výpovedi, že úverovú zmluvu podpisoval na to, aby mohol splatiť
predošlý úver od žalovaného po tom, čo mu bola takáto možnosť ponúknutá žalovaným aj s možnosťou
žiadať finančné prostriedky nad rámec splatenia predošlého úveru.
O zmluvnú podmienku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide
aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,

ale ak by podľa tejto podmienky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku v znení, ako je formulovaná aj v prejednávanej veci,
tak možnosť voľby spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské
žaloby veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy

(poskytnutím úveru zo strany dodávateľa spotrebiteľovi sú spravidla povinnosti dodávateľa plynúce zo
zmluvy splnené, a tak povinnosti, ktoré môžu byť predmetom prípadnej žaloby, sú povinnosti súvisiace
s plnením na strane spotrebiteľa).
Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle judikatúry.
Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce

účinky pre spotrebiteľa. Vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 450 km
(Giraltovce - Bratislava) na rozhodcovské konanie je odradzujúca (rozsudok súdneho dvora EÚ
C-240/98 - C-244/98 Oceano Grupo

2C/278/2014-79
-9-
Editorial).
Súd teda zistil dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona o

rozhodcovskom konaní.
Z poučenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že preskúmanie rozhodcovského rozsudku je
spoplatnené v zmysle sadzobníka poplatkov, ktorý tvorí prílohu č. 2 RP rozhodcovského súdu. Už len
samotná táto skutočnosť zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
pretože v prípade súdneho konania by spotrebiteľ v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov bol od súdneho poplatku za odpor proti platobnému
rozkazu ako aj za odvolanie oslobodený. V poučení rozhodcovského rozsudku pritom nie je ani zmienka
o tom, že by žalovaný mal možnosť požiadať o oslobodenie od poplatku. Formulácia použitá v poučení
rozhodcovského rozsudku nepochybne odrádza spotrebiteľa od uplatnenia svojho procesného práva
podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu a to najmä za stavu, keď poplatok ktorý ma zaplatiť za

žiadosť o preskúmanie rozsudku, v konečnom dôsledku ani nezaručuje jeho úspech v spore a ani to,
že mu tento poplatok bude nahradený vo forme náhrady trov. Navyše v poučení nie je zverejnená
výška poplatku (poučenie obsahuje len odkaz na rokovací poriadok rozhodcovského súdu), čo bráni
spotrebiteľovi v možnosti prehodnotiť to, či bude alebo nebude ochotný opravný prostriedok (žiadosť
o preskúmanie rozhodcovského rozsudku) podať. Takto stanovená poplatková povinnosť môže viesť k

rezignovaniu spotrebiteľa a jeho následného upustenia od bránenia sa proti uplatnenému nároku.
Súd tak zistil, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecné záväzné právne
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, čo zakladá aj ďalší dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 40 ods. 1 písm. j/ ZoRK.Vo vzťahu k argumentu žalovaného, že právna úprava vylučuje preskúmanie rozhodcovského rozsudku
z hmotnoprávnej stránky v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd poznamenáva, že je
povinnosťou súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmať, či pri rozhodovaní

v rozhodcovskom konaní neboli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa, čo je evidentné zo znenia citovaného ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j/ ZoRK.
Z uvedených dôvodov preto súd žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil. Zároveň odložil aj
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný bol neúspešný a úspešnému
žalobcovi žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto súd trovy konania žalobcovi nepriznal a
žalovaný nemá právo na ich náhradu.

2C/278/2014-80
-10-

Žalobca je v konaní osobne oslobodený od platenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych

poplatkoch“). Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona s súdnych poplatkoch súd uložil žalovanému zaplatiť
súdny poplatok z návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku vo výške 99,50 Eur na účet OS Svidník,
položka č. I/1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov, nakoľko žalobkyňa bola vo veci úspešná.

Poučenie:

P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní ................................

od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Krajský súd v Prešove ............................... cestou
tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napád

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje na nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže .......................odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 ......................O.s.p.).

2C/278/2014-81
-11-Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.

Vo Svidníku dňa 9. decembra 2015

JUDr. Mária Tvrdíková