Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010278
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715010278.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.05.2017, v
trestnej veci obžalovaného Q. Z. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o odvolaní
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/21/2015 zo dňa 26.09.2016,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného Q. Z. oslobodil
spod obžaloby okresného prokurátora Okresnej prokuratúry v Poprade pod č. 2Pv 805/14 zo dňa
22.6.2015, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.,
ktorého sa mal dopustiť tak, že

- v období od mesiaca júl 2013 do mesiaca december 2013 na rôznych miestach v meste Poprad, pod
rôznymi zámienkami vylákal a postupne prevzal od Q. I. finančné prostriedky v rôznych sumách od 100
eur do 1.500 eur, celkovo vo výške 6.150 eur, pričom finančné prostriedky preberal s vedomím, že tieto
nebude schopný vrátiť, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu, čím Q. I. uviedol do omylu a spôsobil
mu tak škodu vo výške 6.150 eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného Q. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, okres V., t. č.
bytom D. W. W. P. pod I., P. XX, O., s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, podal okresný prokurátor odvolanie.
V dodatočne predložených písomných dôvodoch odvolania namietal, že aj keď okresný súd vo veci
vykonal všetky dostupné dôkazy, nesprávne vyhodnotil najmä výpoveď poškodeného, ktorý okrem iného
uvádzal, že obžalovaný mu sľuboval získanie práce v hudobnej skupine v Tatrách a iné, sľuboval,
že požičané peniaze vráti, vravel poškodenému, že brigádnicky pracuje a bude mu požičané peniaze
splácať a zavádzal ho, že nemá svoju bankomatovú kartu a preto žiadal, aby poškodený posielal

peniaze na mená iných osôb. Podľa odvolateľa o pravdivosti výpovede poškodeného svedčia aj zistenia
vyplývajúcezoznaleckýchposudkov,žepoškodenýjeosobou,ktoránemásnahuskresľovaťskutočnosti
vo svoj prospech, aj keď má snahu javiť sa pozitívne a prezentovať sa pred okolím. To však podľa
odvolateľa využil obžalovaný na svoje obohatenie, keď poškodený na jeho požiadanie zobral viacero
úverov, pričom s poškodeným manipuloval a v podstate ho svojím spôsobom donútil k tomu, aby
akýmkoľvek spôsobom získal od neho peniaze, pričom sociálna naivita poškodeného mu to uľahčovala.

Pravdivosti výpovede poškodeného, podľa odvolateľa, nasvedčujú aj výpovede svedkýň, ktoré potvrdili,
že poškodený im o situácii, do ktorej sa dostal, povedal. V podstate na základe uvedených dôvodovokresný prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Vo svojom písomnom vyjadrení obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu žiadal podané odvolanie
zamietnuť. Podľa názoru obžalovaného nebolo preukázané, že mu poškodený poskytoval peniaze v
rozsahu, ako je uvedený v popise skutku a nebolo preukázané, že by poškodený dával obžalovanému
nejaké peniaze pod podmienkou, že mu obžalovaný tieto peniaze vráti, pričom z listinných dôkazov
týkajúcichsačerpaniaúverovapôžičiekpoškodenýmniejemožnézistiťúčelichpoužitiaaanipreukázať

tvrdenia poškodeného o ich údajnom odovzdaní obžalovanému v akomkoľvek rozsahu a ani z výpovedí
svedkýňD.aE.nebolapreukázanáspojitosťmedziskutočnosťamiuvádzanýmipoškodenýmvovzťahuk
obžalovanému. Obžalovaný poukázal na motív konania poškodeného, ktorý mu pri konfrontácii povedal,
že pokiaľ by on, jeho manželka a ich dieťa vstúpili do viery poškodeného, tak by to bol dôvod na
stiahnutie žaloby, čím myslel trestné oznámenie, z čoho podľa obžalovaného vyplynula účelová povaha
pomoci poskytovanej zo strany poškodeného obžalovanému. Obžalovaný dodal, že s poškodeným

nemanipuloval ani ho k ničomu nenútil, účelovo nevylákal od poškodeného peniaze a nemal úmysel na
úkor poškodeného sa obohatiť.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa §

316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por. Po takto vykonanom prieskume dospel krajský súd k záveru, že odvolanie okresného prokurátora
nie je dôvodné.

Okresný súd vykonal dokazovanie procesne predpísaným spôsobom v rozsahu nevyhnutnom pre jeho
rozhodnutie a vysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pričom dôkazy
vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým aj právnym
záverom.Vzhľadomnaúplnosť,logickosťasprávnosťtýchtozáverovkrajskýsúdnanevpodrobnostiach

poukazuje a so zreteľom na odvolacie námietky k veci dodáva.

Okresný súd odkazujúc na skutkové zistenia plynúce z vykonaného dokazovania, odôvodnil
oslobodzujúci výrok v podstate tým, že bolo preukázané, že poškodený poskytoval peniaze
obžalovanému aj iným osobám v snahe prezentovať správny postoj k osobám rómskeho pôvodu ako

zástupca spoločnosti Jehovovi svedkovia a peniaze obžalovanému poskytoval dobrovoľne a v dobrej
viere pomôcť obžalovanému, ktorý bol v tom čase bezdomovec bez práce pohybujúci sa na železničnej
a autobusovej stanici v Poprade, a tak bolo poškodenému úplne jasné to, komu poskytuje peniaze a že
vedel, že mu obžalovaný nemá z čoho peniaze vrátiť, že s obžalovaným nemal nikdy dohodnuté lehoty
na vrátenie peňazí a tak okresný súd dospel k záveru, že medzi poškodeným a obžalovaným nebol

vzťah, ktorý by bolo možné hodnotiť ako poskytnutie pôžičiek, ktoré by mali byť v dohodnutej lehote
vrátené. Preto mal okresný súd za to, že miera opatrnosti na strane poškodeného bola zjavne porušená
a obžalovanému nebolo preukázané, aby ten od poškodeného vylákal peniaze uvedením poškodeného
do omylu. Okresný súd v tejto súvislosti zdôraznil, že poškodený pri svojich výpovediach o poskytovaní
peňazí obžalovanému sa vždy vyjadroval slovami „dal som“.

Ako vyplýva z odôvodnenia podaného odvolania, prokurátor ním namietal v podstate iba správnosť
hodnotenia vykonaných dôkazov.

V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov

dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda ich hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrnne a dospel tak k logicky
odôvodneným úplným skutkovým zisteniam, nemôže ani odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len
preto, že by snáď sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy
prichádzajúcim výsledkom (čo nie je tento prípad). V takom prípade totiž napadnutý rozsudok netrpí

žiadnou chybou.

Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že sa s poškodeným dohodli, že mu poškodený bude pomáhať,
keďže obžalovaný bol bezdomovec tak, že mu zaplatí nejakú stravu, najmä obed a núkal mu aj oblečeniea neskôr mu kúpil aj cigarety, pričom mu poškodený rozprával, že je jehovista, že si hľadá priateľku
na celý život a presviedčal ho, aby vstúpil do viery jehovistov, čo ale obžalovaný odmietol. Potom sa
ho poškodený pýtal, či by nevedel zabezpečiť nejakú ženu na posedenie pri káve, a tak poškodenému

obžalovaný také stretnutia sprostredkoval. Od poškodeného dostal euro, dve, tri, ako kedy a k zásnubám
mu poškodený poslal do obce Hybe na účet švagrinej K. J. sumu 100 eur. Ich priateľstvo sa skončilo
z jeho strany, lebo sa s poškodeným už nechcel stretávať. Obžalovaný dodal, že mu poškodený nikdy
nerozprával o svojej finančnej situácii ani o tom, žeby mal nejaké pôžičky, úvery a správal sa tak, akoby
mal veľa finančných prostriedkov, pričom peniaze dával aj iným, najviac dával ženám. Poškodený od

neho nikdy nežiadal vrátiť peniaze a obžalovaný uviedol, že mu poškodený vravel, že jemu by to viera
nedovolila, aby od takého chudáka ako je on, pýtal peniaze nazad. Obžalovaný dodal, že keď sa neskôr
s poškodeným stretli na polícii a odmietol sa s poškodeným konfrontovať, tak mu poškodený na polícii
povedal, že keď vstúpi do jeho viery, tak zoberie trestné oznámenie späť.

Z výpovede poškodeného Q. I. vyplynulo, že obžalovaného spoznal v lete v roku 2013 v Poprade na

železničnej stanici v rámci biblického svedectva. Obžalovaný sa mu sťažoval, že je v zlom psychickom
rozpoložení, nemá kde bývať, nerobí, a tak sa nad ním zľutoval a po čiastkach mu poskytoval finančné
prostriedky za účelom, aby získal prácu, aby mohol dôstojne žiť. Z jeho výpovede pritom vyplynulo, že
pokiaľ mu obžalovaný opisoval svoje ťažkosti s tým, že potrebuje peniaze, tak mu poškodený opakovane
peniaze dával. Poškodený uviedol, že vždy dával obžalovanému peniaze tak, že to bolo len medzi

ním a obžalovaným, lebo obžalovaný si získal jeho dôveru. Pritom mu obžalovaný sľuboval, že mu
môže sprostredkovať nejaký kšeft v Tatrách ako muzikant, ale z toho nič nebolo. Z úveru, ktorý si
zobral na ubezpečenie zo strany obžalovaného, že mu vyjde hypotéka, si časť peňazí ponechal a
časť dal obžalovanému. Celkovo poskytol obžalovanému zhruba 6.500 eur, pričom boli dohodnutí tak,
že obžalovaný vždy povedal nejaký termín, dokedy mu má vrátiť peniaze, ale nikdy ho nedodržal.

Poškodený pri svojej výpovedi uviedol, že napriek tomu obžalovanému znova dal peniaze, lebo mu
obžalovaný prisahal, že mu bude splácať 500 eur mesačne. Poškodený potvrdil, že obžalovaný ho
zoznámil s tromi rómskymi ženami a dodal, že sa s nimi stretával preto, že im chcel ukázať, že nie je
rasista a že si myslel, že ich môže podnietiť k štúdiu biblie, aby prehodnotili svoje bezbožné stanovisko
v tomto smere. Osobám, od ktorých si sám požičal peniaze povedal, že je vydieraný a že si potrebuje

požičať peniaze pre obžalovaného. O obžalovanom tušil, že je bezdomovec a stretávali sa, lebo ho
chcel v rámci svojho poslania u Svedkov Jehovových dostať z biedy a chcel ho presvedčiť, že Svedkovia
Jehovovi nie sú ako väčšina ľudí, ktorí majú predsudky voči Rómom a stretávali sa aj kvôli tomu, že mu
obžalovaný sľuboval, že mu vybaví hudobnícky kšeft na Štrbskom plese, a tiež kvôli hypotéke, o ktorej
mu obžalovaný tvrdil, že ju získa.

Z výpovede svedkyne Q. E. vyplynulo, že jej poškodený v roku 2013 povedal, že je vydieraný aj keď o
Rómovi, s ktorým počas pobytu u svedkyne telefonoval si myslel, že bude jeho kamarátom, všetko sa
zmenilo až tak, že má z tejto osoby strach. Aj svedkyni X. D., podľa jej výpovede, poškodený povedal, že
je nejakým Rómom finančne vydieraný, a to až do takej miery, že mu ide o život a zároveň jej povedal,

že sa stýka s určitým Rómom, ktorý priaznivo reaguje na časopisy Svedkov Jehovových.

Z výpovede svedkyne W. Z., manželky obžalovaného, vyplynulo, že ich poškodený pozýval na kávu do
reštaurácie, všetko platil vždy dobrovoľne, hoci ho nikto nepýtal, aby im niečo kupoval, rozprával, že
má viacej cigánov v Poprade, ktorých podporuje finančne, že im dáva peniaze, a že on tieto skutky robí

preto, že bude mať bližšie k Bohu. Dodala, že návrhy poškodeného na bližší vzťah odmietla a potvrdila,
že ak by s manželom vstúpila medzi Svedkov Jehovových, tak poškodený trestné oznámenie stiahne,
pričom potvrdila, že poškodený poslal 100 eur na ich zásnuby, no o ďalších finančných prostriedkoch
nevedela. Zaslanie tejto sumy potvrdila aj svedkyňa U. J., pričom poškodený obžalovanému telefonicky
vyvolával, no obžalovaný mu vravel, že nejde, že nechce. Svedkyňa K. J. potvrdila, že obžalovaný chodil

s jej sestrou a na pošte bola prevziať peniaze v sumách po 5 a 20 eur, ktoré odovzdala obžalovanému.

V rámci znaleckého dokazovania znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
Q.. U. Y. a Q.. J. J. bol poškodený vyšetrený, pričom znalci u poškodeného diagnostikovali duševnú
chorobu - reziduálnu schizofréniu s defektom osobnosti so sklonom k paranoidite, vzťahovačnosti a

táto duševná choroba narušila jeho predstavy o sebe a svojich možnostiach, pričom poškodeného
charakterizovali ako výrazne sociálne naivného a manipulovateľného. Znalkyňa v odbore psychológie,
odvetvie klinická psychológia detí a dospelých V.. S. B. zistila u poškodeného sklon k impulzivite a
direktivite so značným agresívnym nastavením, prekrývaným navonok sociálne žiaducim správaním. Zazávažné vo vzťahu k hodnovernosti výpovede poškodeného krajský súd považoval jej znalecké zistenia,
že poškodený je síce schopný si pamätať, že určitú sumu peňazí poslal alebo dal obžalovanému, ale čo
sa týka presných súm a času ich odovzdania obžalovanému, mohol vypovedať skreslene, pretože jeho

pamäťové funkcie sú znížené. Hoci znalkyňa považovala vedomé skresľovanie skutočnosti poškodeným
za vysoko nepravdepodobné, dodala, že poškodený má tendenciu pred okolím vystupovať žiaduco, t. z.
javiť sa v lepšom svetle, pričom pripustila, že si niektoré veci poškodený prispôsobuje v prospech seba.
To podľa názoru krajského súdu spochybňuje hodnovernosť jeho výpovede.

Ani vyjadrenia poškodeného svedkyniam Q. E. a X. D., že sa cíti vydieraný nepovažoval krajský súd
za preukázané ako zodpovedajúce skutočnosti, pretože podľa záverov znaleckého psychologického
skúmania poškodený nie je schopný prežívať ním prezentované emócie, že sa cíti znevážený, urazený
a oklamaný, pričom za dôležitý považuje poškodený hlavne poznatok, že prišiel o peniaze, čo v spojení
so snahou poškodeného javiť sa sociálne v lepšom svetle a brať udalosti vzťahovačne, nasvedčovalo
tomu, že nemusel svedkyniam rozprávať práve o obžalovanom, lebo týmto svedkyniam jednak neoznačil

obžalovaného ako osobu, ktorá ho má vydierať, hoci ho poznal a zároveň jeho výpoveď o údajnom
vydieraní nemusela vôbec zodpovedať skutočnosti.

Z výpovedí obžalovaného, poškodeného i svedkyne W. Z. priamo vyplynulo, že poškodený chcel
presvedčiť obžalovaného na vstup medzi Svedkov Jehovových, a podľa názoru krajského súdu s

takým zámerom podporoval obžalovaného, dával mu peniaze a neodmietal poškodenému plniť jeho
prosby v naivnom, ničím nezaručenom presvedčení, že sa splní čo si vnútorne poškodený od tejto
pomoci sľuboval. Poškodený pri napĺňaní svojho zámeru vedel, že poškodený je bezdomovec, že
jeho sociálna situácia je zložitá a nijako si nepreveril pravdivosť sľubov o jeho možnostiach budúceho
vrátenia darovaných peňazí. Poškodený dával obžalovanému peniaze, aj keď vedel, že mu tieto v

predchádzajúcich prípadoch nevrátil a dokonca aj vtedy, keď sa od obžalovaného dozvedel, že mu ich
ani nebude môcť vrátiť, a teda nekonal v žiadnom omyle spôsobenom obžalovaným. Napokon sám
poškodený pri konfrontácii s obžalovaným dňa 04.06.2015 uviedol, že jediným dôvodom na stiahnutie
jeho žaloby by bolo to, ak by obžalovaný prehodnotil svoje náboženské stanovisko a stal sa ich bratom.

Aj krajský súd dospel k záveru, že poškodený konal z vlastného rozhodnutia vyplývajúceho z jeho
sociálnej naivity sprevádzanej náboženským presvedčením, ktoré nebolo nijako spôsobené ani
ovplyvnené obžalovaným. Poškodený teda nekonal v omyle spôsobenom konaním obžalovaného, ale
v riziku spojenom s tým, že u obžalovaného nebude úspešný jeho príklad pomoci v núdzi, čo sa
aj prejavilo neochotou obžalovaného vstúpiť medzi Svedkov Jehovových a ani ďalej udržiavať ich

vzájomné vzťahy. Krajský súd nemal dôvod nesúhlasiť so závermi okresného súdu, že nebola vylúčená
obhajoba obžalovaného, že išlo o dary a nie o pôžičky. Nakoniec ani sám poškodený nevedel uviesť
žiadne jasne dojednané podmienky vrátenia poskytnutých peňažných súm, a tak nebolo možné jasne
identifikovať prípadnú splatnosť vrátenia poskytnutých peňazí.

Je nutné poukázať tiež na ľahkovážnosť postupu poškodeného, ktorý peniaze obžalovanému
odovzdával bez dojednania podmienok ich vrátenia, za okolností, že vedel, že obžalovaný je
bezdomovec a ako taký môže byť neschopný peniaze vracať, keď si poškodený nijako nepreveroval
osobnú situáciu a majetkové pomery obžalovaného a tomuto peniaze poskytoval aj vtedy, keď bolo
jasné, že mu peniaze nevráti.

Nebolo pritom bez pochybností preukázané ani to, že by poškodený dal obžalovanému sumu vyššiu
ako 200,- eur. Z výpovedí svedkov W. Z. a U. J. vyplynulo, že poškodený zaslal obžalovanému aj
sumu 100,- eur, no táto bola výslovne určená ako dar v súvislosti so zásnubami obžalovaného s jeho
neskoršoumanželkouW.Z.,anakoľkoichvýpoveďpoškodenýnenamietal,nebolopochýb,žetútosumu

zaslal s presvedčením o tomto účele, a preto uvedený dar nepatril medzi dary súvisiace so žiadosťami
obžalovaného o pomoc.

Z vykonaného dokazovania teda pravdepodobnejšie vyplynulo, že zo strany poškodeného nešlo o
požičiavanie peňazí ale o dary, od ktorých si poškodený sľuboval zmenu v názore obžalovaného na

členstvo v uvedenej náboženskej spoločnosti. Treba dodať, že len v rozsahu 200,- eur poškodený
preukázateľne zaslal obžalovanému, v ostatných prípadoch listinné dôkazy nasvedčovali tomu, že
peniaze zasielal aj iným osobám. Ani svedkyne Q. E. a X. D. nepotvrdili prevzatie takých súm pre
obžalovaného, ktoré by vo svojom súhrne dosiahli hodnotu škody nie malej. Tieto osoby pritom potvrdili,že poškodený aj u nich chcel dosiahnuť vstup medzi Svedkov Jehovových. Okrem poškodeného žiaden
iný dôkaz nepotvrdzuje zaslanie sumy vyššej ako je celkovo 200,- eur a zo záverov znaleckého posudku
z odboru psychológie plynie, že pokiaľ ide o výšku odovzdaných súm peňazí, nemožno výpoveď

poškodeného považovať za hodnovernú. Z vykonaného dokazovania teda nebolo bez pochybností
potvrdené, že by suma, ktorú poškodený obžalovanému poskytol, presahovala sumu prevyšujúcu 266,-
eur, teda že by poškodenému bola spôsobená škoda nie malá /§ 125 ods. 1 Tr. zák./.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie

niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky. Podľa
§ 221 ods. 2 Tr. zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Vina obžalovaného však môže byť založená len na takých dôkazoch, ktoré vo svojom úhrne tvoria

logickú, ničím neprerušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom sa doplňujúcich a na seba
nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť
jediný záver nepripúšťajúci inú alternatívu.

Pokiaľ teda súd hodnotiac vykonané dôkazy nedospeje k záveru, že takúto sústavu dôkazov vo vzťahu

k vine obžalovaného vytvárajú, nezostáva mu nič iné len obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Na základe vykonaného dokazovania možno teda uzavrieť, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že obžalovaný už v čase poskytnutia peňazí vedel, že ide o pôžičky a že predstieraním
rôznych osobných ťažkostí spojených s potrebou platenia bude sledovať ich nevrátenie v dohodnutom

termíne. Naopak vykonaným dokazovaním bolo potvrdené, že poškodený dával obžalovanému peniaze,
pričom vedel, že je bezdomovec, nijako si nepreveroval ním tvrdené životné ťažkosti, ale sa spoľahol na
to, že poskytnutím pomoci dosiahne zmenu v náboženskom zmýšľaní obžalovaného. Tento svoj zámer
obžalovanému aj oznámil, pričom nebolo preukázané, že by poškodený prestieral ochotu vstúpiť medzi
Svedkov Jehovových a naopak jasne prezentoval v tomto smere neochotu. Z vykonaného dokazovania

teda nemožno jednoznačne vyvodiť, že by obžalovaný zneužil dôveru poškodeného, že mu za nejakých
konkrétnychpodmienokvrátipeniaze,ktorémupoškodenýdalpotom,čopoškodenéhooichposkytnutie
požiadal. Za takejto dôkaznej situácie nemožno bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti dospieť k záveru,
že by obžalovaný predstieral poškodenému vrátenie peňazí hoci vnútorne by bol rozhodnutý peniaze
nevrátiť, a tak uviedol poškodeného do omylu alebo jeho omyl využil. Na preukázanie skutočnosti

svedčiacich o podvodnom konaní obžalovaného, podľa názoru krajského súdu, už nie sú k dispozícii
žiadne do úvahy prichádzajúce dôkazy. Okresný súd teda správne rozhodol, keď obžalovaného spod
obžalobyoslobodilzdôvodu,žeskutokniejetrestnýmčinomapoškodenéhosjehonárokomnanáhradu
škody odkázal na občianske súdne konanie / v súčasnosti civilný proces/.

Nezistiac teda dôvody pre zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia, krajskému súdu nezostávalo
nič iné len odvolanie okresného prokurátora postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.