Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 1, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8796898721
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8796898721.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.03.2017, v trestnej veci
proti obžalovanému B. B. pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.
(zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.8.1999) a iné, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/285/1996 zo dňa 29.02.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 258 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb. účinného do 31.12.2005) z r u š u j
e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 259 ods. 3 Tr. por.

obžalovanému B. B., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom
M., Q. č. XXXX/X, t. č. M.
u I., H. č. XX, R. U.

u k l a d á :

Podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 248/1994
Zb.) úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) výkon uloženého trestu p o d m i e n
e č n e odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 256 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) z a m i e t a odvolanie obžalovaného B. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad uznal obžalovaného B. B.

v bode I.
- z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona č. 140/1961
Z. z. účinného do 31.08.1999 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného

do 01.01.2006,
- z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č.
140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999,v bode II.
- z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č.
140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999,

v bode III.
- z trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1, ods.
3 Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999,

v bode IV.
- z trestného činu podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 Z. z.
účinného do 31.08.1999 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do
01.01.2006,

v bode V.

- z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Z. z.
účinného do 31.08.1999 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do
01.01.2006,

ktoré mal spáchať tak, že

v bode I.
- dňa 21.04.1996 v čase od 19.30 hod. do 20.05 hod. v Poprade - Veľkej pred reštauráciou CINCIN, po
predchádzajúcej vzájomnej dohode s ods. H. D. sa vlámali do osobného motorového vozidla zn. R. J.
A. S. XX-XX a to tým spôsobom, že nezisteným predmetom vypáčili a rozbili vetracie okienko na ľavých

zadných dverách vozidla, následne zvnútra odistili dvere vozidla a z vozidla ukradli 1 ks dlhá guľová
zbraň zn. Voere VEC 91, v.č. 1333, 1 ks nočný zameriavací ďalekohľad zn. Pantron, 1 ks dlhá guľová
zbraň typ TROJAK MERKEL - SUHL, model 95K LUX, 1 ks guľobrokovnica zn. BRETON - vývojová
modifikácia, 1 ks výmennej brokovej hlavne ráž 12 mm, 1 ks plastový kufrík, 1 ks diktafón zn. OLYMPUS,
1 ks POKNT, 1 ks puškohľad BUSCHMAISTER, 1 ks nočný pozorovací ďalekohľad zn. TASK 30, 7 ks

beznábojnicového streliva, súčiastky k predmetným zbraniam rôzneho druhu, čistiace prostriedky, 1 ks
koženej poľovníckej bundy, dovozné licencie, firemnú pečiatku a firemné doklady, čím takto spôsobili Y.
N., súkromnému podnikateľovi, škodu vo výške 24.455,--eur /736.732,-Sk/ a poškodením vozidla ďalšiu
škodu vo výške 35,06,--eur /1.056,40,-Sk/,

v bode II.
- v presne nezistenom čase, nezisteným spôsobom a bez povolenia si zadovážil strelné guľové
zbrane a to 1 ks samopal - ME 5684, s prázdnym zásobníkom, 1 ks krátka guľová zbraň zn. ČZ v.č.
6088, ráže 6,35 mm so zásobníkom a 6 ks streliva k uvedenej zbrani, 1 ks krátka guľová zbraň zn.
MELIOR bez v.č. ráže 6,35 mm s prázdnym zásobníkom, 1 ks plynová pištoľ zn. Rhoner GMBH v.č.

8312 s prázdnym zásobníkom, 2 ks rozbušiek, 2 ks bleskovíc, 1 ks kovový tlmič na guľovú zbraň,
ktoré si následne uschoval v byte nachádzajúcom sa v M. na ul. C. č. XX, v priestoroch kuchyne až
do 27.06.1996,

v bode III.

- dňa 17.06.1996 v čase od 20.45 hod. do 21.00 hod. v Starom Smokovci, na parkovisku pred
hotelom PANDA, okres Poprad, nezisteným spôsobom a bez použitia násilia vnikol do osobného
motorového vozidla zn. B. XXXD, A. E.-I. XXX, B. „.“, ktorého majiteľom je I. E. I., po jeho naštartovaní s
ním odišiel na parkovisko pred hotelom Tri studničky, okres Liptovský Mikuláš, kde po predchádzajúcom
prenasledovaní hliadkou polície vozidlo opustil a ušiel do lesa, pričom na vozidle o hodnote 24.331,02,-

eur /732. 996,40,-Sk/, nespôsobil žiadnu škodu,

v bode IV.
- v dobe od 09.09.1995 do 30.09.1995 po vzájomnej dohode s ods. Q. M. od
nezistených osôb nadobudli za sumu 10.000,-Sk osobné motorové vozidlo tov. zn. Škoda Favorit 136

GLA, výrobného čísla karosérie D. a B., rok výroby XXXX a pôvodnej A., ktoré bolo odcudzené dňa
09.09.1995 v čase od 20.00 hod. do 22.57 hod. v I., na ul. O. pred domom č. XX užívateľke K. O. a toto
následne v priebehu mesiacov september až október 1995 odpredali Q. B. v obci H., okres M. za sumu1.161,78,--eur /35.000,-Sk/, pričom menovanému uviedli, že vozidlo pochádza z krádeže, čím pre A.,
s.r.o. S. vznikla škoda v sume 7.880,23,--eur /237.400,-Sk/,

v bode V.
- v presne nezistenom čase od 21.00 hod. dňa 20.02.1996 do 02.00 hod. dňa 21.02.1996 po vzájomnej
dohode s ods. Q. M. v obci Ždiar, okres Poprad odcudzili osobné motorové vozidlo tov. zn. A. XXXL, A.
výrobného čísla karosérie XXXXXXX a motora XXXXXXX/XXX tak, že sa do tohto vlámali, na vozidlo
namontovali nemecké ŠPZ nezisteného čísla a dňa 21.02.1996 v obci Strážky pri Kežmarku odovzdali

vozidlo A. M. za účelom jeho prepravy do Prešova, čím odcudzením vozidla pre majiteľa Y.. W. D. vznikla
škoda v sume 1.268,--eur /38.200,-Sk/ a odcudzením 2 ks slnečných okuliarov 1 páru detských lyží a 2
párov lyžiarok nachádzajúcich sa vo vozidle ďalšia škoda v sume 46,40,--eur /1.398,-Sk/.

Podľa § 37 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, s použitím článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd u obž. B. B. upustil od

uloženiasúhrnnéhotrestupodľa§35ods.2Trestnéhozákonaúčinnéhodo01.01.2006, pretože trest
odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T 124/2003 zo dňa 12.03.2004
podľa § 247 ods. 4 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 v trvaní 15 mesiacov a skúšobnou dobou
do 14.04.2006 a peňažný trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T/233/2002
zo dňa 14.02.2005, právoplatného dňom 11.03.2005, vo výmere 6.000,--Sk, spolu s náhradným trestom

odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov mal za dostatočný.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie okresný prokurátor a obžalovaný
prostredníctvom svojej obhajkyne.

Okresný prokurátor v odôvodnení odvolania uviedol, že rozsudok súdu vo vzťahu k upusteniu od
uloženia súhrnného trestu nepovažuje za správny a zákonný.

Podľa § 35 ods. 4 Tr. zák. účinného do 01.01.2016 ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije,
ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Predmetné

ustanovenie vylučuje použitie súhrnného trestu, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby odsúdený nebol.

Je pravdou, že obžalovaný B. B. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/124/2003 z
12.3.2004zatrestnýčinpodľa§247ods.2písm.a/,ods.4Tr.zák.napodmienečnýtrestodňatiaslobody
v trvaní 15 mesiacov so skúšobnou dobou do 14.04.2006. V skúšobnej dobe sa osvedčil 14.4.2007.

Taktiež bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/233/2002 právoplatný 11.3.2005
za trestné činy podľa § 202 ods. 1 Tr. zák., § 9 ods. 2 Tr. zák., § 221 ods. 1 Tr. zák. Uložený úhrnný
peňažný trest v sume 6.000,- Sk zaplatil 12.05.2005. V oboch prípadoch sa na páchateľa hľadí, akoby
nebol odsúdený.

Za danej situácie má za to, že vzhľadom na zahladenie predchádzajúcich odsúdení u obž. B. B. existuje
zákonná prekážka o použití ustanovení o súhrnnom treste, preto ani súd nemal splnené zákonom
stanovené podmienky na upustenie o uloženia súhrnného trestu. Rozhodnutie súdu o vine považoval
za správne a zákonné. Navrhol preto, aby krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok Okresného
súdu Poprad vo výroku o treste a tomuto súdu prikázal vo veci konať a rozhodnúť, resp. vo veci rozhodol

sám a pri uznaní viny v zmysle rozsudku Okresného súdu Poprad obžalovanému uložil primeraný
podmienečný trest odňatia slobody.

Obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne odvolanie odôvodnil, kde uviedol, že napadnutý rozsudok
považuje za nezákonný a to z dôvodu nejasnosti a neúplnosti skutkových zistení, nevysporiadania

sa súdu so všetkými okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie a porušenia ustanovení Trestného
zákona súvisiacich s identifikáciou zákonných znakov skutkovej podstaty dotknutých trestných činov.
Nezákonnosť napadnutého rozsudku taktiež spôsobuje absencia jeho zákonných náležitostí uvedených
v ustanovení § 125 Tr. por. účinného do 01.01.2006. Okresný súd pri vydávaní napadnutého rozsudku
bezdôvodne neaplikoval zásadu „in dubio pro reo“, napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia sám uvádza skutočnosti, na základe ktorých mala byť táto zásada v prospech obžalovaného
B. B. aplikovaná. Odôvodnenie napadnutého rozsudku tak trpí viacerými vnútornými rozpormi, ktoré
spôsobujú jeho zmätočnosť, nepresvedčivosť a nejednoznačnosť.Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, nakoľko záver súdu o trestnej zodpovednosti
obžalovaného vychádza z dôkazov, ktoré neboli získané zákonným spôsobom, pričom súd taktiež
nezákonným spôsobom vyhodnotil zistený skutkový stav a opomenul v tomto smere aplikovať zásadu “in

dubio pro reo“. Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný aj z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Má
za to, že súd v rozpore s ustálenou judikatúrou ESĽP nevyhodnotil správnym spôsobom skutočnosť, že
od spáchania skutkov uplynulo už viac ako 20 rokov, pričom súčasne žiadnym spôsobom nevyhodnotil
podstatný podiel orgánov činných v trestnom konaní a súdu na dĺžke trvania prípravného konania a
súdneho konania.

Ku skutku v bode I. rozsudku uviedol, že súd nedisponoval priamym dôkazom, z ktorého by bolo
možné vyvodiť záver o tom, že tento skutok spáchal obžalovaný. Kľúčovým dôkazom, z ktorého súd
vyvodil záver o spáchaní tohto skutku obžalovaným, bol znalecký posudok vypracovaný KEÚ PZ Košice,
doplnený o výpovede znalcov. Zákonnosť tohto dôkazu spochybnili už v prvostupňovom konaní, pričom
na tejto argumentácii v plnom rozsahu trvajú. Rovnako tak zotrvávajú aj na spochybnení zákonnosti

domovej prehliadky vykonanej v byte obžalovaného dňa 27.06.1996, počas ktorej síce boli nájdené
veci opísané vo výroku napadnutého rozsudku, avšak súd žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
obžalovaný mal vedomosť o tom, že takéto veci sa v byte nachádzajú, a to tým skôr, že predmetný
byt užívali v čase bezprostredne predchádzajúcom vykonaniu domovej prehliadky preukázateľne aj
iné osoby. Súd adekvátnym spôsobom nevyhodnotil výpoveď svedka B. I., ktorý tvrdil, že obžalovaný

sa v čase spáchania skutku nachádzal s ním na inom mieste - túto kľúčovú výpoveď súd hodnotil
jednostranne a bezdôvodne v neprospech obžalovaného, čo odôvodnil nelogickým záverom, že išlo o
jeho príbuzného a priateľa, čo je však samozrejmé, keďže išlo v danom prípade o účasť na rodinnej
oslave.

Ku skutku v bode II. uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že záver o spáchaní
skutku obžalovaným vyvodil súd z výpovedí policajtov, ktorí mali byť prítomní pri vykonávaní úkonov
trestného konania súvisiacich s vyšetrovaním tohto skutku. Takýto záver súdu je nezákonný a nelogický,
a to z toho dôvodu, že nie je prípustné, aby zákonným spôsobom vyhotovené zápisnice o určitých
úkonoch trestného konania nahrádzali výpovede osôb realizujúcich tieto úkony. Pokiaľ ide o zákonnosť

vykonanej domovej prehliadky a vedomosť obžalovaného o veciach počas nej nájdených, plne
poukazujú na argumentáciu uvedenú v predošlom bode.

Ku skutku v bode III. uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd opätovne vyvodil
záver o trestnej zodpovednosti obžalovaného iba z nepriamych dôkazov, a to zo záverov znaleckého

posudku KEÚ PZ Košice, výpovede znalca a správ o výsledku porovnania pachových stôp. Zákonnosť
týchto dôkazov spochybnili už v prvostupňovom konaní, pričom na tejto argumentácii v plnom rozsahu
zotrvávajú.

Ku skutkom v bodoch III. a IV. udávajú, že súd opätovne vyvodil záver o trestnej zodpovednosti

obžalovaného iba z nepriamych dôkazov a zákonnosť týchto dôkazov spochybnili už v prvostupňovom
konaní, pričom na tejto argumentácii v plnom rozsahu zotrvávajú. Ďalej uviedol, že ku všetkým
jednotlivým skutkom sa súd nijako nevysporiadal s jednotlivými námietkami či už obžalovaného
alebo jeho obhajcov, vznesenými v priebehu celého trestného konania, týkajúcimi sa skutkových
zistení, zabezpečovania dôkazov v rámci prípravného konania a pod., preto zotrvávajú na všetkých

predchádzajúcich tvrdeniach ohľadom jednotlivých skutkov, ktorých spáchanie sa kladie za vinu
obžalovanému.
Ku skutku v bode V. z procesného hľadiska považujú za kľúčovú skutočnosť, že záver o spáchaní
všetkých skutkov uvedených vo výrokovej časti napadnutého rozsudku obžalovaným vyvodil súd
predovšetkým z výpovedí svedkov zabezpečených v prípravnom konaní. Túto skutočnosť potvrdil aj súd

v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 15, kde uviedol, že všetky podstatné výsluchy poškodených
osôb a svedkov v predmetnej trestnej veci boli zabezpečené a vykonané už v prípravnom konaní, pričom
neskôr svedkovia, vzhľadom na časový odstup, už vo svojich výpovediach poskytovali čoraz menej
presnejšie a úplnejšie skutočnosti.

V ďalšej časti odvolania namieta, že súd nepostupoval tak, aby zabezpečil zásadu kontradiktórnosti
procesu, pričom aj takýto postup mal byť v dokazovaní pred súdom vykonaný.Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutkov súd bez uvedenia akýchkoľvek právnych úvah v odôvodnení
napadnutého rozsudku iba stroho konštatuje, aké konkrétne trestné činy spáchal obžalovaný, rovnako
tak nepresvedčivé, neúplné a nedostatočné je aj zdôvodnenie v danom prípade tak dôležitej skutočnosti,

akou je záver o naplnení zákonných znakov subjektívnej stránky skutkových podstát dotknutých
trestných činov v konaní obžalovaného.

Zo zisteného skutkového stavu nemohol súd pri správnej aplikácii zásady „in dubio pro reo“ vyvodiť iné
rozhodnutie, ako oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. Na základe vyššie uvedených skutočností

majú za to, že rozhodnutie súdu je nezákonné a navrhuje, aby Krajský súd v Žiline napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na verejnom zasadnutí obhajkyňa obžalovaného doplnila dôvody odvolania, keď uviedla, že od
vznesenia obvinenia uplynula doba už 21 rokov. Európsky súd pre ľudské práva považuje za primárnu
dobunaprejednanievecidobu6rokov.Podľanázoruobhajkyne,vinaobžalovanémunebolapreukázaná

a prieťahy, ktoré boli vo veci, neboli z viny obžalovaného, ale zo strany súdu. Vo veci boli vyhlásené 4
rozsudky, teda 3 rozsudky a jedno uznesenie, z roku 2002, 2013 a 2015, kde boli poukázané skutočnosti,
kde pochybil okresný súd pri dokazovaní, avšak aj napriek týmto zrušujúcim rozsudkom, tieto nedostatky
okresným súdom neboli odstránené. Keďže tento proces trval tak dlhú dobu a v prípravnom konaní
obžalovaný nemal možnosť sa vyjadriť k výpovediam jednotlivých svedkov, na hlavnom pojednávaní

si títo svedkovia už na podrobnosti nepamätali, a preto nebolo možné reagovať na ich výpovede.
Obžalovaný bol za toto obdobie obmedzovaný v rodinnom, súkromnom a profesnom živote. V čase
spáchania skutku mal obžalovaný 17 rokov a bol vo väzbe. Opätovne poukazuje na to, že okresný súd
nevykonal dôkazy, tieto vyhodnotil nesprávne, nedostatočne. Taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že
aj napriek nariadeniu krajského súdu, kde mal okresný súd vyslúchnuť týchto svedkov, tento vyslúchol

iba dvoch, u tretieho čítal iba výpoveď z prípravného konania, s čím obhajoba nesúhlasila, no napriek
tomu okresný súd túto výpoveď čítal. Táto skutočnosť nebola ani do zápisnice o hlavnom pojednávaní
zaprotokolovaná. Tiež poukazuje na postup okresného súdu, keď v zápisnici o hlavnom pojednávaní
uviedol, že tam bol prítomný obžalovaný, napriek tomu, že tam prítomný nebol, čo potom až na pokyn
krajského súdu sudkyňa napravila.

Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov v zmysle ustanovenia § 254 ods. 1 Tr. poriadku účinného
do 01.01.2016, podľa ktorého, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 253, preskúma zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie i správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané.

Krajský súd pri preskúmaní odvolania obžalovaného dospel k záveru, že toto nie je dôvodné a pri
preskúmaní odvolania okresného prokurátora zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o upustení o
uloženého súhrnného trestu rozhodoval v rozpore so zákonom.

Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaného odôvodnil tým, že v bode I. rozsudku usviedča
obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku znalecký posudok KEÚ PZ Košice, výpovede znalca B.
I. a znalca Y.. T. S. i odborné vyjadrenia, podľa ktorých sa na osobnom motorovom vozidle zn. R. J.
A.: S. XX-XX, patriace poškodenému Y. N. a ktoré bolo v čase skutku zaparkované pred reštauráciou
CIN-CIN v Poprade - Veľkej, našli daktyloskopické stopy - odtlačky palcov patriace tak obžalovanému

ako aj už právoplatne odsúdenému H. D. v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, na základe
rozsudku sp. zn. 2T 76/2003 zo dňa 17.07.2003, právoplatného dňa 01.08.2003. Spáchanie tohto
skutku bolo obžalovanému objektívne preukázané aj ďalším dôkazom v podobe zápisnice o domovej
prehliadke zo dňa 27.06.1996 vykonanej v byte obžalovaného a v podobe fotodokumentácie. Z týchto
dôkazov vyplýva, že v byte, ktorý v tom čase obžalovaný užíval, bola nájdená časť vecí pochádzajúcich

z osobného motorového vozidla zn. R. J. a patriace poškodenému Y. N. a to 1 ks kožené sako, 1 ks
kovový vyterák pre lovecké zbrane, 3 ks valcových kartáčov na čistenie loveckých zbraní i ďalšie veci
preukázateľne vlastnícky patriace Y. N..

Spáchanie skutku je obžalovanému nepriamo preukázané aj výpoveďami svedkov Y. N., X. S., Q. N. a

M. T., ktorí vo svojich výpovediach opakovane a zhodne potvrdzovali okolnosti, za ktorých poškodený
Y. N. spolu s X. S. dňa 21.04.1996 prišli na osobnom motorovom vozidle zn. R. J., A.: S z S. do M. - A.
na parkovisko pred reštauráciu CIN-CIN i okolností, za ktorých neskôr zistili vlámanie do motorovéhovozidla - vypáčenie a rozbitie vetracieho okienka na ľavých zadných dverách vozidla i druh a množstvo
odcudzených vecí.

Okresný súd ďalej uviedol, že zo svedeckej výpovede H. U. vyplynulo, že obžalovaný sa poznal s
pôvodne spoluobžalovanou osobou H. D. i to, že sa pravidelne stretávali, svedkyňa dokonca uvádzala,
že H. D. v byte obžalovaného počas jeho pobytu v meste Poprad aj prespával.

Z listinných dôkazov v podobe odborných vyjadrení a správ o vyčíslení škody zistil okresný súd výšku

škody spôsobenú poškodenému Y. N. na odcudzených veciach vo výške 24.455,-- eur /pôvodne
vyjadrená vo výške 736.732,-Sk/, na poškodení vozidla zn. R. J. vo výške 35,06,--eur /pôvodne
vyjadrená vo výške 1.056,40,-Sk/ a ktorá korešpondovala s tvrdeniami a výpoveďami samotného
poškodeného Y. N. o hodnote odcudzených vecí.

Okresný súd nepovažoval za dôveryhodnú výpoveď svedka B. I., túto považoval za účelovú, keď tento

uviedol, že obžalovaný žalovaný skutok spáchať nemohol, pretože sa v žalovanom čase nenachádzal
na mieste činu a že bol spolu s ním na rodinnej oslave, z ktorej odišiel krátko pred 21:00 hod. Svedok mal
podľa súdu i motív vypovedať v prospech obžalovaného aj preto, že išlo o jeho príbuzného a priateľa.

Ďalej okresný súd uviedol, že svedok H. D., ktorého procesné postavenie spoluobžalovanej osoby, bolo

ukončené vylúčením veci zo spoločného konania a jeho právoplatným odsúdením na základe rozsudku
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T 76/2003 zo dňa 17.07.2003 a právoplatného dňom 01.08.2003
a na rovnakom skutkovom základe využil svoje právo a v konaní pred súdom proti obžalovanému
nevypovedal.

Čo sa týka výpovede obžalovaného, tento ku skutku v bode I. vypovedal v prípravnom konaní, nakoľko
na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Uviedol, že vlámanie do osobného motorového vozidla Y.
N. a odcudzenie zbraní z osobného motorového vozidla zn. R. J., A.: S. XX-XX nespáchal, nakoľko na
miesto činu sa dostavil spoločne so H. D. až vtedy, keď na miesto bola privolaná polícia. Obžalovaný
v prípravnom konaní poprel aj spáchanie skutku v bode II. i to, aby si zadovážil a bez povolenia

prechovával zbrane a strelivo a aby ich uschoval v kuchyni bytu na ul. C. č. XX v M.. Obžalovaný poprel
aj spáchanie skutku v bode III. a odcudzenie motorového vozidla zn. B. XXXD, A.: E. XXX, B. „D“ majiteľa
I. E. I. z parkoviska pred hotelom Panda i to, aby vnikol do auta a aby ním vykonal jazdu. Obžalovaný
poprel aj spáchanie skutku uvedeného v bode IV. a na svoju obranu uviedol, že nemal vedomosť o
tom, aby vozidlo zn. A. R. XXX V., A.: M. XX- XX, ktoré odkúpili spoločne s Q. M. v septembri 1995

od neznámych osôb a ktoré neskôr predali Q. B. v obci Ždiar za sumu 1.700,--DM, bolo odcudzené.
Obžalovaný ku skutku v bode V. využil svoje právo a ani v prípravnom konaní k tomuto bodu obžaloby
nevypovedal.

Okresný súd v ďalšej časti rozsudku uviedol, že skutok označený pod bodom II. bol preukázaný

výpoveďami svedkov M. A., Q. R., A. R., B. B. - príslušníkov OR PZ v M. a svedkov R. V., Y. H. -
príslušníkov B. polície v M. a v ktorých svedkovia viac či menej detailnejšie popisovali okolnosti ich
účastí na príslušných procesných úkonoch vykonávaných v prípravnom konaní vedenom proti osobe
obžalovaného a ďalším pôvodne spoluobžalovaným osobám a listinné dôkazy v podobe zápisnice o
ohliadke miesta činu a zápisnice o domovej prehliadke i fotodokumentácie. Z týchto dôkazov súčasne

vyplýva, že obžalovaný byt na ul. C. č. XX v M. užíval už po dobu najmenej dva mesiace pred spáchaním
skutku i to, že v tomto byte a konkrétne v priestoroch kuchyne - v spodnej časti kuchynského drezu a v
spodnej časti plynového sporáka MORA 1101 ukrýval od presne nezisteného času až do dňa 27.06.1996
zbrane, strelivo a výbušniny popísané v skutku pod bodom II. napadnutého rozsudku, ktoré boli nájdené
pri domovej prehliadke vykonanej dňa 27.06.1996.

Dobu užívania predmetného bytu v čase skutku, ale aj pred ním a výlučne osobou obžalovaného
potvrdzovala svedecká výpoveď Y.. W. N., ktorá obžalovanému prenajala predmetný byt na základe
nájomnej zmluvy uzatvorenej na dobu jedného roka.

Okresný súd z výpovedí svedkýň B.. Q. B., H. B. rod. U. a K. D., nezistil žiadne skutočnosti, nakoľko
tieto odmietli vypovedať.Ku skutku v bode III. uviedol okresný súd, že konanie obžalovanému bolo preukázané znaleckým
posudkom KEÚ PZ Košice, výpoveďou znalca, protokolu o použití služobného psa, vyjadrení a správ
o výsledku porovnania pachových stôp a podľa ktorých sa odtlačok pachovej stopy zaistenej na

sedačke vodiča a operadla vozidla zn. B. A.: E. XXX, B. „D“, odcudzeného z parkoviska pred hotelom
Panda v Starom Smokovci a neskôr nájdeného na parkovisku pred hotelom Tri studničky, okres
Liptovský Mikuláš, jednoznačne zhodoval s pachovou konzervou zodpovedajúcou osobe obžalovaného.
Samotný spôsob odcudzenia predmetného motorového vozidla, čas a miesto spáchania skutku mal súd
preukázané výpoveďou svedka I. E. I., majiteľa motorového vozidla zn. B. a taktiež výpoveďou svedka

D. S., ktorý ako príslušník diaľničnej polície OR PZ T. B. vypovedal o čase a spôsobe prenasledovania
odcudzeného vozidla zn. B. príslušnou hliadkou polície, ako jej člen i to, že práve osoba obžalovaného
ho pred zaistením opustila a ušla do lesa. Výšku spôsobenej škody a hodnotu odcudzeného vozidla mal
súd preukázanú znaleckým posudkom.

Spáchanie skutku v bode IV. bolo obžalovanému objektívne a spoľahlivo preukázané výpoveďami

svedkov Y.. K. B. rod. O., W. V., Q. B., M. B., B. B. st., B. B. ml., D. B., B. N., W. J. a R. R..

Z výpovede svedkyne Y.. K. B. rod. O. zistil okresný súd okolnosti, za ktorých došlo dňa 09.09.1995 v
čase od 20:00 hod. do 22:57 hod. k odcudzeniu motorového vozidla zn. A. R. XXX V., A.: M. XX-XX,
zaparkovanéhopredrodinnýmdomomč.XX,naul.O.vI..SvedokW.V.uviedolvýškuškodyspôsobenej

odcudzením motorového vozidla pre spoločnosť A., s.r.o. S. a svedok Q. B. uviedol, že v októbri 1995
obžalovaný spoločne s ďalšou pôvodne spoluobžalovanou osobou Q. M., ktorých svedok preukázateľne
opoznal aj pri rekognícii, mu na predaj ponúkli havarované osobné motorové vozidlo zn. Favorit, modrej
farby a za ktoré im zaplatil sumu pôvodne vo výške 1.700,--DM i to, že Q. M. mu pri odovzdávaní peňazí
a za prítomnosti obžalovaného povedal, že auto je kradnuté, že príslušné doklady od vozidla nemajú a

že ho má použiť iba na náhradné diely. Škoda v tomto skutku bola preukázaná odbornými vyjadreniami.

Tu okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že v tomto skutku došlo k právoplatnému odsúdeniu pôvodne
spoluobžalovanej osoby Q. M. na základe rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T/285/1996 zo
dňa 28.11.2012, právoplatného dňom 13.03.2013.

SpáchanieskutkupodbodomV.,podľanázoruokresnéhosúdu,spoľahlivoaobjektívnebolopreukázané
predovšetkým výpoveďami A. M. a Y.. W. D., znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou Y.. S. k
hodnote osobných vecí odcudzených poškodenému Y.. W. D. i cez listinné dôkazy v podobe zápisníc o
ohliadke miesta činu, fotodokumentácie, úradných záznamov polície a ďalších.

Svedok A. M. vo svojich výpovediach potvrdzoval, že obžalovaný ho spoločne s Q. M. dňa 21.02.1996
požiadali o prepravu osobného motorového vozidla zn. A. XXXL A.: I. XX - XX z obce Strážky, okres
Kežmarok do mesta Prešov i to, že keď mu vozidlo odovzdali, mal už namontované nemecké štátne
poznávacie značky a že káble v spínacej skrinke vozidla boli spojené tzv. nakrátko, čo nasvedčovalo

tomu, že vozidlo bolo pôvodnému majiteľovi Y.. W. D. odcudzené.

Svedok Y.. W. D. uviedol, že predmetné motorové vozidlo mu bolo odcudzené v obci Ždiar, okres Poprad
v čase od 21:00 hod. dňa 20.02.1996 do 02:00 hod. dňa 21.02.1996. Výšku spôsobenej zistil okresný
súd cez odborné vyjadrenie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a dôkazy vykonané okresným súdom, ktoré boli uvedené v
rozsudku okresného súdu, ako aj ďalšie dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel
okresný súd k záveru, že skutky boli spáchané a tieto spáchal obžalovaný B. B..

Z hľadiska právnej kvalifikácie konania obžalovaného B. B. potom okresný súd kvalifikoval konanie v
bode I. ako trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona č. 140/1961
Z.z. účinného do 31.08.1999 a v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do
01.01.2006, v jednočinnom rôznorodom súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania podľa §
185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961 Z.z. účinného do 31.08.1999, pretože obžalovaný

spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil činom
značnú škodu a bez povolenia si zadovážil zbrane a strelivo.V bode II. konanie obžalovaného súd kvalifikoval ako konanie, ktoré naplnilo znaky trestného činu
nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do
31.08.1999, pretože obžalovaný bez povolenia si zadovážil a prechovával zbrane, strelivo a výbušniny.

V bode III. konanie obžalovaného súd kvalifikoval ako konanie naplňujúce znaky trestného činu
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1, ods. 3 Trestného zákona
č. 140/1961 Z.z. účinného do 31.08.1999, pretože obžalovaný sa zmocnil cudzieho motorového vozidla
značnej hodnoty v úmysle toto prechodne používať.

V bode IV. bolo konanie obžalovaného súdom kvalifikované ako konanie naplňujúce
znaky trestného činu podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 Z.z.
účinného do 31.08.1999 a v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do
01.01.2006,pretožeobžalovanýspoločnýmkonanímnainéhopreviedolvec,ktorábolazískanátrestným
činom spáchaným inou osobou.

V bode V. súd konanie obžalovaného z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti kvalifikoval ako konanie
naplňujúce znaky trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona č.
140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999 a v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona
účinného do 01.01.2006, pretože obžalovaný si spoločným konaním prisvojil cudziu vec tým, že sa jej

zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil takýmto činom škodu nie malú.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu obžalovaného vzal súd do úvahy všetky všeobecné i
individuálne zásady platné pri ukladaní trestov v zmysle všeobecných zásad pre ukladanie trestov
uvedených v pôvodnej IV. hlave, druhého oddielu Trestného zákona účinného do 31.08.1999 a v §

31 a nasl. Trestného zákona, prihliadol aj na to, aby druh trestu a jeho výmera zohľadňovala stupeň
nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť i možnosť nápravy a pomery páchateľa. Súd prihliadol aj
nato, že obžalovaný sa tejto trestnej činnosti dopustil pred tým, než bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok
Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T/124/2003 zo dňa 12.03.2004, právoplatný dňom 21.10.2004, resp. aj
pred tým, než bol vyhlásený ďalší odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T/8233/2002

zo dňa 14.02.2005, právoplatný dňom 11.03.2005 a že do úvahy tak prichádzalo uloženie súhrnného
trestu podľa zásad uvedených v § 35 Trestného zákona účinného do 31.08.1999, keďže obžalovaný
predmetnútrestnúčinnosťspáchalvčaseodseptembra1995dojúna1996,atedaeštepredvyhlásením
iného odsudzujúceho rozsudku.

Teda prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu. Okresný súd však vzhľadom na odstup času,
ktorý uplynul od spáchania skutkov, i na to, že obžalovaný bol stíhaný ako osoba mladistvá, ako aj na
ďalšie skutočnosti potom dospel k záveru, s prihliadnutím na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z ustanovenia článku 38 ods.
2 Listiny základných práv a slobôd, že na nápravu obžalovaného je možné pôsobiť aj upustením od

uloženia súhrnného trestu s prihliadnutím na to, že tresty uložené mu v rozsudkoch Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 4T/124/2003 zo dňa 12.03.2004 a Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/233/2002 zo dňa
14.02.2005, považoval za dostatočné.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora

dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy. Tieto dôkazy,
podľa názoru krajského súdu, boli aj dostatočne vyhodnotené a viedli správne okresný súd k záveru,
že skutky, ktoré boli obžalovanému kladené za vinu, spáchal. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje
aj na námietky obhajoby, keď táto namietala daktyloskopické stopy v skutku v bode I. napadnutého
rozsudku, domovú prehliadku v skutkoch v bode I., II. napadnutého rozsudku, ako aj pachové stopy v

skutku v bode III. napadnutého rozsudku. Tu poukazuje krajský súd na ďalšie okolnosti, ktoré svedčia
o tom, že predmetné skutky spáchal obžalovaný. Je potrebné ku skutku v bode I. poukázať najmä na
rozsudokOkresnéhosúduPopradsp.zn.2T/76/2003zodňa17.07.2003,ktorýnadobudolprávoplatnosť
dňa 1.8.2003 a ktorým bol spolupáchateľ tohto skutku H. D. právoplatne za spáchanie predmetného
skutku odsúdený. Je zrejmé, že tento odsúdený na hlavnom pojednávaní v postavení svedka odmietol

vypovedať, avšak to, že došlo k právoplatnému odsúdeniu, svedčí o tom, že tento skutok spáchal H.
D. a s ním aj obžalovaný B. B..Je ďalej potrebné poukázať, že časť odcudzených vecí bola nájdená v byte obžalovaného B., pričom
námietka obhajoby o tom, že domová prehliadka bola nezákonná, nakoľko nedošlo k podrobnému
výsluchu tam zúčastnených osôb, nemá opodstatnenie, nakoľko domová prehliadka bola nariadená v

súlade so zákonom a aj vykonaná v súlade so zákonom.

Čo sa týka skutku v bode II. je potrebné poukázať, okrem už vyššie spomenutej domovej prehliadky,
na výpoveď svedkyne Y.. W. N., ktorá prenajala predmetný byt obžalovanému a ktorá uviedla, že nikto
iný prístup do bytu, okrem obžalovaného, nemal. Je teda zrejmé, že pokiaľ sa našli zbrane a strelivo v

tomto byte, ktorý mal v predmetnom čase obžalovaný v prenájme a podľa názoru Y.. W. N., nikto iný do
bytu nemal prístup, nie je podstatné, či predmetné zbrane a strelivo do bytu priniesol obžalovaný alebo
niekto iný z jeho okolia.

Ku skutku v bode III. obhajoba namietala závery znaleckého posudku KEÚ PZ Košice o výsledku z
porovnania pachových stôp. Je tu však potrebné poukázať na výpoveď svedka D. S., ktorý ako príslušník

diaľničnej polície OR PZ T. B. uviedol okolnosti o prenasledovaní vozidla zn. B. príslušnou hliadkou
polície i to, že práve obžalovaného videl, ako po opustení z vozidla, tento ušiel do lesa.

Ku skutku v bode IV. je potrebné poukázať najmä na výpoveď svedka Q. B., ktorý uviedol, že bol to
práve obžalovaný s Q. M., ktorí za ním prišli. Týchto svedkov opoznal pri rekognícii a ktorí mu ponúkli na

odpredaj predmetné vozidlo zn. R. modrej farby za sumu 1.700 ,- DM i to, že mu M. uviedol, že motorové
vozidlo je kradnuté, doklady o vozidle nemajú a že ho má použiť iba na náhradné diely. Čo sa týka
tohto skutku je potrebné poukázať aj na rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/285/1996 zo dňa
28.11.2012, právoplatným dňom 13.3.2013, kde za tento skutok bol spoluobžalovaný Q. M. právoplatne
odsúdený.

Vo vzťahu ku skutku pod bodom V. poukazuje krajský súd, okrem iných dôkazov, najmä na výpoveď
svedka A. M., ktorý vo svojich výpovediach v prípravnom konaní potvrdzoval, že obžalovaný ho spoločne
s Q. M. dňa 21.2.1996, požiadali o prepravu osobného motorového vozidla zn. A. XXXL A.: I. XX-XX
z obce Strážky, okres Kežmarok do mesta Prešov. Potvrdil to, že osobné motorové vozidlo malo už

namontované nemecké štátne poznávacie značky a že káble v spínacej skrinke vozidla boli spojené tzv.
nakrátko, čo nasvedčovalo tomu, že vozidlo bolo odcudzené. Tento svedok na hlavnom pojednávaní
popieralvýpoveďzprípravnéhokonania,avšaknavýzvuokresnéhosúdu,abyodstránilrozpory,nevedel
reagovať, prečo zmenil výpoveď na hlavnom pojednávaní, preto aj krajský súd je toho názoru, že
pravdivá výpoveď je z prípravného konania, kde bol vyslúchnutý bezprostredne krátko po tom, čo došlo

ku krádeži predmetného osobného motorového vozidla.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ako aj dôkazy, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní, dospel aj krajský súd k záveru, že skutky sa stali a tieto spáchal obžalovaný, a to sčasti
v spolupáchateľstve.

Podľa názoru krajského súdu, správne aj okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaného v bode I. ako
trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona č. 140/1961 Z. z.
účinného do 31.08.1999 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do
01.01.2006 a ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona

č. 140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999, nakoľko obžalovaný spoločným konaním prisvojil si cudziu
vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil týmto činom značnú škodu a bez povolenia
zadovážil si zbrane a strelivo.
Taktiež v bode II. je právna kvalifikácia skutku ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185
ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999, nakoľko obžalovaný bez

povolenia si zadovážil a prechovával zbrane, strelivo a výbušniny.

V bode III. v súlade so zákonom kvalifikoval okresný súd konanie obžalovaného ako trestný čin
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1, ods. 3 Trestného zákona
č. 140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999, nakoľko obžalovaný zmocnil sa cudzieho motorového vozidla

značnej hodnoty v úmysle toto prechodne používať.

V bode IV. je správna kvalifikácia skutku ako trestný čin podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, nakoľko obžalovaný spoločným konaním na iného
previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou.

V bode V. ako trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961
Z. z. účinného do 31.08.1999 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného
do 01.01.2006, nakoľko spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal
vlámaním a spôsobil takýmto činom škodu nie malú.

Krajský súd pri rozhodovaní o zákonnosti výroku, ktorým okresný súd podľa § 37 Tr. zák. účinného do
1.1.2006 s použitím čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd u obžalovaného B. B. upustil o uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného
do 01.01.2006 a to vzhľadom na to, že tresty uložené mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn.
4T/124/2003 zo dňa 12.03.2004 v trvaní 15 mesiacov so skúšobnou dobou do 14.04.2006 a rozsudkom
Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/233/2002 zo dňa 14.02.2005 vo výmere 6.000,- Sk, považoval za

dostatočné.

Podľa § 35 ods. 4 Tr. zák. účinného do 1.1.2016 ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie
odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Krajský súd na verejnom zasadnutí oboznámil predmetné spisy, z nich listinné dôkazy, kde dospel k
záveru, že v oboch prípadoch sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, nakoľko pri odsúdení
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/124/2003 došlo k zahladeniu odsúdenia a pri odsúdení Okresného
súdu Poprad sp. zn. 2T/233/2002 došlo k zaplateniu peňažného trestu. Je teda zrejmé, že okresný súd
nemohol upustiť od uloženia súhrnného trestu k rozsudkom, ktoré sú zahladené a pri ktorých sa na

páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Krajský súd zvažoval možnosti uloženia iných druhov trestu, avšak dospel k záveru, že u obžalovaného
nie je možné uložiť iný druh trestu ako trest odňatia slobody, aj keď nie v spojení s jeho výkonom, a
to s prihliadnutím najmä na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutkov. Krajský súd preto napadnutý

rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám uložil obžalovanému podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. s použitím
§ 35 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 1040/1961 Zb. v znení zák. č. 248/1994 Zb.) úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 2 rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) výkon uloženého trestu p o d m i e n

e č n e odložil.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Krajský súd preskúmaval aj námietky obhajoby uvedené v jednotlivých podaniach v predmetnej trestnej

veci, avšak dospel k záveru, že tieto námietky vo vzťahu k vine obžalovaného nie sú opodstatnené a
to s poukazom na vyššie uvedené dôvody rozhodnutia krajského súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť
potom odvolanie obžalovaného podľa § 256 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) zamietol ako nedôvodné.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.