Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 24, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712217250
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6712217250.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: W.. S. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom
L. XXXX/XX, XXX XX X., SZČO, zast. Advokátskou kanceláriou BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti
s. r. o., J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36 859 842, proti žalovanému: KARTAGO TOURS, a. s.,
so sídlom Špitálska 53, 811 01 Bratislava, IČO: 31 371 205, zast. advokátskou kanceláriou Bukovinský
& Chlipala, s. r. o., so sídlom Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 918 098, o zaplatenie 1 042,-
Eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 10. decembra 2015, č. k.
6 C/329/2012 - 157, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v prvom, druhom výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
III. Rozsudok okresného súdu v štvrtom výroku mení tak, že žalovaný má nárok na náhradu dôvodne
vynaložených trov prvoinštančného konania v rozsahu 14,30%.
IV. Odvolanie žalovaného voči tretiemu výroku odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 275,03 Eur do 7 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom primeraného finančného zadosťučinenia 300,- Eur do 7
dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta .
Súd nepriznáva žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.“
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal zaplatenia sumy
1.042, - Eur titulom škody, ktorá mu vznikla poskytnutím služby a sumy 300,- Eur titulom primeraného
finančného zadosťučinenia v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

o priestupkoch.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
4. Okresný súd vo veci meritórne rozhodol dňa 29. 04. 2013 tak, že uložil povinnosť žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 347,43 Eur v lehote 7 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol. Súd zároveň nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu
v zákonnej lehote podal žalovaný dňa 18. 06. 2013 odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd
odvolací, uznesením zo dňa 15. 10. 2014 č. 15Co/474/2013-102 rozsudok okresného súdu vo výroku,

ktorým súd žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 347,43 Eur a rozhodol o trovách konania
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň vyslovil v predmetnej veci svoj právny názor, ktorým
bol okresný súd v ďalšom konaní právne viazaný. Žalobca tvrdil, že žalovaný ako poskytovateľ zájazdu
žalobcovi a jeho manželke neposkytol službu v takom rozsahu, ako sa zaviazal v uzavretej zmluve opredaji zájazdu. Žalobca so svojou manželkou bol ukrátený o 1 deň, ktorý mohol stráviť buď na pláži,
alebo na mieste v blízkej pôsobnosti hotela, v ktorom boli obaja ubytovaní. Okrem iného, tak ako to
vyplývalo zo zmluvy o obstaraní zájazdu (služby boli poskytované formou „all inclusive“), boli ukrátení

o plnohodnotné raňajky, plnohodnotný obed a plnohodnotnú večeru, ktoré sa v takýchto prípadoch a v
danej destinácii poskytujú formou tzv. švédskych stolov včítane nápojov. Požadoval poskytnúť odlet z
dovolenkovej destinácie na Slovensko tak, ako to bolo zmluvne dohodnuté. Nepristúpil na žalovaným
ponúkanú možnosť zotrvať v mieste pobytu ďalšie dni, ktorú možnosť niektorí z účastníkov zájazdu
využili; pretože mal nevyhnutné pracovné povinnosti, ktoré musel na Slovensku riešiť. Na druhej strane

však pociťoval ako ujmu fakt, že dovolenkovú destináciu musel opustiť v čase skrátenom o jeden
pobytový deň. Hotelovú izbu opúšťal s manželkou krátko po polnoci dňa 21. 05. 2012, určite to bolo
najneskôr o cca 01.00 hod, kedy už na izbe nemohol byť a izba musela byť odovzdaná. Následne s
manželkousedelsbatožinouvhalenarecepciihotela,kdečakalinatransferovýautobus.Popreltvrdenia
žalovaného, že boli povinní vypratať hotel a odovzdať izbu 21. 05. 2012 o 12.00 hod. resp. o 10.00 hod.,
takže mali nárok maximálne na raňajky. Tvrdil, že od delegáta cestovnej kancelárie žalovaného mal

informáciu, že všetci sú povinní si veci z izby hotela povynášať dňa 21. 05. 2012 o 15.00 hod. s tým,
že majú nárok ešte na všetky služby ktoré mali v rámci bežného dňa k dispozícii včítane večere. Večera
sa podávala od 18.00 hod. (18.30 hod.). Zájazd si kupoval v Agentúre Katka vo Zvolene, Trhová ulica
1 s pobytovým zájazdom 7 nocí s tým, že si chcel s manželkou oddýchnuť a načerpať síl jednak pri
mori, ako aj zo slnka.

5. Žalovaný tvrdil, že podpisom zmluvy o obstaraní zájazdu č. 106 003 228 žalobca súhlasil so
znením aktualizovaných Všeobecných podmienok účasti na zájazdoch žalovaného, ktoré sú uvedené na
internetovej stránke www.kartago.sk , 24 hodín denne, 7 dní v týždni. V zmluve
žalobca dokonca potvrdil svojím podpisom, že prevzal katalóg žalovaného, súčasťou ktorého boli aj
vtedy aktuálne VOP. Následne poukázal na bod 5.6. VOP, bod 9.3.VOP , bod 9.5. VOP z čoho okrem

iného vyplýva z pohľadu žalovaného, že deň odletu je určený na zabezpečenie dopravy a nemožno ho
považovať za plnohodnotný deň rekreačného pobytu, teda je bez právneho významu, či odlet dňa 21.
05. 2012 bol o 6.25 hod. ráno alebo o 22.20 hod. v zmysle pôvodnej informácie, lebo vždy je to deň
určený na prepravu a nie ako deň zájazdu. U každého zájazdu je uvedený počet nocí, ktorým zodpovedá
aj nárok na stravovanie, pričom stravovanie začína a končí spoločne s ubytovacími službami. Ďalej je

zrejmé, že je potrebné izby opustiť v deň odletu do 12.00 hod.; teda v prípade ak by sa aj bol realizoval
plánovaný odlet o 22.20 hod. - podľa pôvodnej informácie, žalobca by musel vykonať „odubytovanie sa“
z hotela najneskôr do 12.00 hod., v tomto okamihu by sa skončilo aj jeho stravovanie v hoteli. Tvrdil,
že nemožno prisvedčiť žalobcovi, že keď je v zmluve uvádzaných 7 nocí, znamená to automaticky, že
v cieľovej destinácii v hoteli strávi aj 7 celých dní. Žalovaný v žiadnom prípade nesúhlasil s tvrdením

žalobcu, že došlo k skráteniu pobytu žalobcu o jeden deň. V zmluve pri špecifikácii zájazdu bol uvedený
termín pobytu od 14. 05. 2012 do 21. 05. 2012 a tiež počet nocí: 7 a toto všetko žalovaný dodržal, pretože
žaloba skutočne strávil na zájazde a bol ubytovaný v hoteli 7 nocí.
6. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný minimálne pred odletom (07. 05. 2012)
garantoval žalobcovi a jeho manželke odchod do Spojených arabských emirátov dňa 14. 05. 2012 o

13.30 hod. s plánovanou hodinou príletu 21.20 hod. a odlet zo Spojených arabských emirátov späť do
vlasti garantoval dňa 21. 05. 2012 o 22.20 hod. s plánovaným príletom o 02.10 hod. (+ 1). S prihliadnutím
nažalovanýmgarantovanýčaspríletuačasodletu,zasituáciekedyžalobcanemoholvyužiťnarekreáciu
deň 21. 05. 2012, súd dospel k záveru, že má nárok, aby mu žalovaný, ako poskytovateľ zájazdu, vrátil
1/7-inu hodnoty zájazdu za 2 osoby (1.878,- Eur : 7 = 268,28 Eur), ako aj 1/8-inu z poistenia (54,- Eur :

8 = 6,75 Eur), vychádzajúc z poistenia na celý pobyt, pričom prvým poistným dňom bol dátum 14. 05.
2012 o 00.00 hod a posledným poistným dňom bol deň 22. 05. 2012 o 23.59 hod. Pokiaľ žalobca s
manželkou prileteli domov dňa 21. 05. 2012, je logicky pri jednoduchom matematickom výpočte aby
uhrádzali ešte aj 8. deň (22. 05. 2012) poistné, keď už reálne zájazd ukončili dňa 21. 05. 2012. Súd
potom zaviazal žalovaného z titulu vzniknutej škody zaplatiť žalobcovi čiastku 275,03 Eur ako súčet

krátenej 1/7-iny hodnoty zájazdu vo výške 268,28 Eur a 1/8-iny poistného vo výške 6,75 Eur. Súd nekrátil
v prospech žalobcov úhrady z titulu servisného poplatku SAE, ani poplatku za víza SAE vzhľadom k
tomu, že servisný poplatok v zmysle medzinárodných dohôd o poskytovaní leteckej prepravy, technickej
podpory, pomoci, pohonných látok a potrebných mazív, určuje správa letiska a viaže sa na čas príletu,
dočerpania PHM, prípadne iných substancií a deň odletu s tým istým rozsahom služieb. Je teda jedno,

či by žalobca strávil v Spojených arabských emirátoch 2 dni alebo 20 dní, servisný poplatok SAE by
zaplatil tak v prvom, ako aj v druhom prípade 170,- Eur na osobu (x 2 = 340,- Eur). Tým istým výpočtom
mechanizmu sa spravujú aj poplatky za víza SAE 80,- Eur na osobu ( x 2 = 160,- Eur), kedy podľa
všeobecne prístupných informácií či už na zastupiteľskom úrade SAE vo Viedni, alebo na internetovýchstránkach by bol poplatok za víza ten istý pri 6 ako aj 7 dňoch pobytu v danej krajine. Súd z tohto dôvodu
potom uvedené poplatky nemal dôvod, v zmysle požiadavky žalobcu, krátiť.
7. Súd aplikoval § 3 ods. 5 tretej vety zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom uplatnenú

výšku priemerného finančného zadosťučinenia 300 EUR považoval za odôvodnenú a adekvátnu
charakteru poskytovanej služby, destináciu, ktorú si žalobca zvolil. Mal preukázané, že žalobca s
manželkou prišiel minimálne o 1 zážitkový pobytový deň, pričom tento typ dovolenky v Spojených
arabských emirátoch sa považuje za luxusnú dovolenku, kedy klient očakáva služby na primeranej -
tomu zodpovedajúcej úrovni a v primeranej kvalite. Súd zohľadnil skutočnosť, že žalobca musel odísť

od 10 hodín skôr z dovolenkového rezortu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
8. Proti rozsudku sa mu vôľou žalovaný. Žiadal, aj by odvolací súd zmenil rozsudok okresného
súdu tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
9. Vo vzťahu k priznaniu náhrady škody považoval právne posúdenie veci ako aj skutkové zistenia za

nesprávne, pričom v tejto súvislosti poukázal na uzavretú zmluvu o obstaraní zájazdu, keď žalobca
súhlasil so znením aktualizovaných Všeobecných podmienok účasti na zájazdoch žalovaného (ďalej len
VOP).
10. Poukázal na to, že žalobca prevzal katalóg žalovaného, pričom bolo preukázané, že súčasťou
katalógu boli aj VOP žalovaného. Poukázal na bod 5.2. a 5.6. VOP. Zdôraznil, že pri zájazdoch

usporiadaných žalovaným je prvý a posledný deň určený na zabezpečenie dopravy a nie je považovaný
za deň plnohodnotného rekreačného pobytu. V tomto zmysle nie je možné reklamovať eventuálne
„skrátenie pobytu“. Do celkového počtu nocí je započítaná 1 noc v prípade neskorých nočných letov
aj vtedy, ak je zákazník ubytovaný do 12,00 hodiny nasledujúceho dňa. Z toho je zrejmé, že žalobca
bol uzrozumený s tým, že žalovaný nevie ovplyvniť prípadné meškanie alebo zrušenie letu leteckým

prepravcom a upozornil žalobcu na možnosť ich vzniku. Žalovaný riadne žalobcu oboznámil, že deň letu
je určený na zabezpečenie dopravy a nemožno ho teda považovať za plnohodnotný deň rekreačného
pobytu. Je bez právneho významu, či odlet dňa 21. mája 2012 bol o 6,25 hodine ráno a nie o 22,20
hodine, lebo vždy je to deň určený na prepravu a tento termín bol žalovaným dodržaný.
11. Nesúhlasil so závermi súdu, že podľa predložených dokumentov mal dňa 21. 5. 2012 žalobca stráviť

plnohodnotný pobytový deň. Žalobca bol s VOP oboznámený vopred, a to pri uzatváraní zmluvy, mal
teda počítať s tým, že posledný deň nebude plnohodnotným dňom pobytu. Súd však priznal žalobcovi
náhradu škody, ako by išlo o posledný deň pobytu ako o plnohodnotný deň pobytu zájazdu. Žalobca
bol informovaný, že zmeny a odchýlky jednotlivých služieb od dohodnutého obsahu zmluvy o obstaraní
zájazdu sú v nutných prípadoch prípustné, pokiaľ sa to týka aj trasy a času letu.

12. Nedošlo ku skráteniu pobytu žalobcu ani o 1 deň, v zmluve je uvedený termín od 14. mája 2012
do 21. mája 2012, a tiež je tam uvedený počet nocí 7, čo žalovaný dodržal, žalobca skutočne strávil na
zájazde a bol ubytovaný 7 nocí.
13. Žalovaný taktiež rozporuje aj výpočet náhrady škody súdom rozsahu 1/7 hodnoty zájazdu za 2 osoby
(1.878 EUR: 7 = 268,28 EUR), ako aj v 1/8 - inu z poistenia (54 EUR: 8 = 6,75 EUR). Aj keby súd

uznal, že žalobcovi bol skrátený pobyt o 1 deň, nie je možné posledný deň zájazdu dňa 21. mája 2012
považovať ako plnohodnotný deň zájazdu aj z toho dôvodu, že vždy posledný deň zájazdu je potrebné
do 12,00 hodiny vypratať izby a odubytovať sa, čím končí aj poskytovanie služieb. Toto priamo vyplýva aj
z VOP. Priamo v zmluve je uvedený dátum pobytu žalobcu od 14. mája 2012 do 21. mája 2012, teda aj v
prípade, že by bol dodržaný čas odletu dňa 21. mája 2012 o 22,20 hodine, žalobcovi by boli poskytnuté

hotelové služby len do 12,00 hodiny, teda len pol dňa zo dňa 21. mája 2012. Súd mal preto priznať
maximálne 1/14-inu z ceny zájazdu za 2 osoby, ako si ju za základ určil súd, teda maximálne sumu vo
výške 134,14 EUR ako náhradu za pol dňa.
14. Poukázal na to, že aj základ vo výške 1.878 EUR, z ktorého súd vychádzal pri určení výšky náhrady
škody (2 × 939 EUR), nebol správny, nakoľko v tejto sume je zarátaná aj cena leteckej prepravy, ktorá

bola žalobcom vyčerpaná a musel by ju platiť aj vtedy, keby odletel 21. mája 2012 po 22,20 hodine,
pričom ani prípadné skrátenie pobytu o pol dňa nemá vplyv na cenu dopravy. Súd mal teda zo sumy
1.878 EUR (2 × 939 EUR) odrátať ešte cenu leteckej prepravy a nej rátať keď tak náhradu škody vo
výške 1/7, resp. 1/14. Čistá cena pobytu pre jednu osobu činila 669 EUR a na deň 95,57 EUR pre 2
osoby spolu.

15. Súd správne nezahrnul do základu pre výpočet servisné poplatky, palivové poplatky, letecké poplatky
a poplatky za víza.
16. Zároveň poukázal na nesprávne priznanie náhrady z poistenia vo výške 1/8 ceny poistenia vo výške
6,75 EUR (54 EUR : 8 = 6,75 EUR). Súd priznal akože skrátený deň zájazdu, na druhej strane všakuvádza, že poistenie za deň 22. mája 2012 bolo o deň predložené, nakoľko sa žalobca vrátil už 21.
5. 2012, teda poistenie na 22. 5. 2012 žalovanému nepatrilo. Cestovné poistenie sa dojednáva pred
začatím zájazdu a keďže žalobca mal plán odletu zo zájazdu dňa 21. mája 2012 v neskorých nočných

hodinách s dátumom príletu do Bratislavy dňa 22. mája 2012 v ranných hodinách o 2,10 hodine, je
celkom pochopiteľné, že si sám žalobca zajednal cestovné poistenie aj na deň 22. mája 2012, keďže
až vtedy mal plánovaný prílet na letisko v Bratislave, teda ešte aj 22. mája 2012 chcel byť poistený.
Namietal, že súd sa vôbec nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného, že si žalobca nesplnil zákonnú
povinnosť a základnú podmienku na uznanie nárokov a s delegátom žalovaného nespísal reklamačný

protokol.
17. K priznanému nároku finančného zadosťučinenia uviedol, že pre jeho priznanie nie sú stanovené
žiadne špeciálne podmienky. Základom je primeranosť a súd tak stanoví na základe vlastnej úvahy.
Aj v tomto prípade musí byť priznanie sumy náležite odôvodnené, čo podľa žalovaného v rozsudku
absentuje. Tvrdenie súdu, že priznané zadosťučinenie je adekvátne, je nepostačujúce. Priznanú sumu
300 EUR nepovažuje za primeranú vzhľadom na povahu údajného porušenia záväzku a súdom

priznanej škody. Rozsudkom priznal súd žalobcovi plnú náhradu škody za údajné skrátenie pobytu a
pre to isté porušenie súčasne priznal aj zadosťučinenie, čo je podľa žalovaného nespravodlivé a nie je
v súlade s vôľou zákonodarcu ohľadne inštitútu finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 tretej vety
zákona č. 250/2007 Z. z.. Pokiaľ by súd priznal žalobcovi nižšiu náhradu škody, úmerne by muselo byť
ponížené aj finančné zadosťučinenie žalobcovi.

18. Proti rozsudku sa odvolal žalobca, a to proti 4. výroku, ktorým súd rozhodol o trovách konania.
Rozhodnutie považoval za nesprávne z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. písm. a), f). Žiadal, aby
odvolací súd výrok zmenil tak, že žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania za konanie vedené
pred Krajským súdom Banská Bystrica sp. zn. 15 Co/474/2013 vo výške 162,91 EUR a náhradu trov
prvostupňového konania vo výške 175,01 EUR, prípadne aby napadnutý výrok zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.
19. Poukázal to, že voči prvému rozsudku okresného súdu zo dňa 29. 4. 2013, č. k. 6 C/329/2012 -
77 podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Žalobca voči
tomuto rozsudku odvolanie nepodal. Predmetom odvolacieho konania na krajskom súde pod sp. zn.
15 Co/474/2013 bolo len rozhodovanie o nároku na zaplatenie sumy 347,43 EUR a rozhodovanie o

trovách konania, pričom krajský súd uznesením tieto výroky zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Novým rozsudkom okresný sú zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 275, 03 EUR a 300 EUR
finančné zadosťučinenie, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
20. Žalobca tvrdil, že následne bol žalovaný prinajmenšom v podstatnej miere neúspešný, nakoľko
žiadal, aby bola v pôvodnom rozsudku priznaná istina 347,43 EUR v celom rozsahu zamietnutá, pričom

sa žalobca voči tomuto rozsudku neodvolával. Odvolacie konanie vedené na krajskom súde ako je
následné súdne konanie po zrušení bolo vedené len na základe odvolania žalovaného, v tomto konaní
bola pôvodne priznaná istina 347,43 EUR znížená na novo priznanú sumou 275,03 EUR. Podľa názoru
žalobcu bol v odvolacom konaní ako jej následnom konaní pred okresným súdom neúspešný v pomerne
nepatrnej časti. Preto s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. žiadal priznať plnú náhradu trov konania.

21. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 1. marca 2016.
Poukázal na to, že právnu otázku, či sa na predmetný zmluvný vzťah vzťahujú aj Všeobecné podmienky
účasti na zájazdoch (ďalej aj VOP), sa už vysporiadal v rámci súdneho konania odvolací súd vo svojom
uznesení zo dňa 15. októbra 2014, kde uviedol, že je nepochybné, že pri uzatváraní zmluvy žalobca
nebol oboznámený s VOP, keďže z textu vľavo dole v zmluve vyplýva, že sa predpokladá, že súhlasí

so zmluvnými podmienkami, ktoré nemá ani k dispozícii a sú na internetovej stránke … odkaz na obsah
VOP na internete možno považovať len sa službu zákazníkovi, avšak VOP by mali byť súčasťou riadne
uzatvorenej zmluvy medzi účastníkmi, čo sa v danom prípade nestalo. Tvrdenie žalovaného v odvolaní,
podľa ktorého žalobca mal prevziať katalóg žalovaného, sa nezakladá na pravde. Žalobca k tomuto na
pojednávaní dňa 10. decembra 2015 uviedol, že pri objednaní zájazdu u sprostredkovateľa - Agentúra

Katka vo Zvolene, teda pri uzatváraní zmluvy o obstaraní zájazdu nemal možnosť oboznámiť sa s
VOP, pričom agentúra mu vytlačila len cenovú ponuku, podmienky ubytovania a názov ubytovacieho
komplexu, teda názov hotela. V prípade, ak by katalóg skutočne pri uzatváraní zmluvy bol predložený,
na uvedené platia rovnaké dôvody neplatnosti VOP na uvedený zmluvný vzťah, ktoré už krajský súd
uviedol v označenom uznesení, teda najmä, že na platnosť VOP sa vyžaduje, aby boli súčasťou riadne

uzatvorenej zmluvy o obstaraní zájazdu, čo sa nestalo. Odvolací súd sa dôkladne oboznámil s celým
miniatúrnymtextomobsiahnutýmvľavodolenazmluveoobstaranízájazdu,naktorýžalovanývodvolaní
poukazuje. Zároveň žalobca uviedol, že počas celého súdneho konania žalovaný nepredložil katalógžalovaného, ktorý by obsahoval konkrétny zájazd do Dubaja a ktorý by súčasne obsahoval aj VOP so
žalovaným uvádzaným obsahom, teda nepreukázal, či vôbec takýto katalóg existuje.
22. Poukázal na to, že žalovaným v odvolaní uvádzané citovanie bodu 5.2. VOP nezodpovedá zneniu

VOP, ktoré predložil žalovaný ako prílohu svojho písomného vyjadrenia na súd dňa 21. 10. 2015.
23. K otázke plnohodnotného pobytu dňa 21. mája 2012 okresný súd vykonal dokazovanie a túto
skutočnosť dôsledne skúmal. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by spochybňoval tvrdenia
žalobcu o obsahu služieb, nepreukázal, že by žalobcom tvrdené nároky na služby mali byť iné.
24. Taktiež poukázal na znenie bodu 5.8. druhý a tretí odsek VOP nezodpovedá zneniu VOP, ktoré

predložil žalovaný. Žalobcovi nie je zjavné, z akého dôvodu žalovaný cituje bod 5.8. VOP.
25. Otázka, či sa odletí, respektíve priletí do dovolenkovej destinácie v skorých ranných, resp. v
neskorých večerných hodinách vôbec nie je bez právneho významu, ako to tvrdí žalovaný. Pokiaľ
žalovaný uvádza, že dodržal dohodnutý počet 7 nocí, poukázal na uznesenie odvolacieho súdu, ktorý
poukázal na rozhodnutie Spolkového súdneho dvora Nemecko.
26. Nie je pravdou, že žalobca pri uzatváraní zmluvy nevedel dohodnuté časy odletu do destinácie a

časy príletu z destinácie Dubaj do Slovenskej republiky. Už pri uzatváraní zmluvy o obstaraní zájazdu
bol zo strany Agentúry Katka žalobcovi uvedený presný deň a čas odletu do Dubaja, ako aj presný deň a
čas príletu z Dubaja a aj podľa tohto rozsahu stráveného času v Dubaji sa rozhodol pre tento konkrétny
pobyt. Samotná zmluva o obstaraní zájazdu neobsahuje, že čas odletu zo zájazdu je určený na deň 21.
mája 2012, ako to tvrdí žalovaný, ale naopak zmluva určuje, že dátum príletu je 22. 5. 2012.

27. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že súd mal priznať maximálne 1/14-inu z ceny zájazdu, uviedol, že medzi
účastníkmi bolo dohodnuté ubytovanie na 7 nocí v päťhviezdičkovom hoteli v Dubaji formou stravovania
all inclusive počas celého pobytu zájazdu. Tieto dohodnuté podmienky neboli zo strany žalovaného
poskytnuté za deň 21. mája 2012, a to ani len čiastočne, keďže žalobcovi nebola poskytnutá 7. noc
v hoteli, nebolo mu poskytnuté žiadne stravovanie a ani ďalšie služby, na ktoré mal v tento posledný

pobytový deň nárok.
28. Delegát žalovaného už na začiatku pobytu oznámil spoločne všetkým účastníkom zájazdu, že dňa
21. 5. 2012 si všetci účastníci zájazdu uložia batožinou na recepcii hotela o 15.00 hodine s tým, že v
tento deň majú nárok na všetky služby, ktoré v rámci bežného dňa mali k dispozícii, a to vrátane večere
v hoteli.

29. K námietke ohľadom výpočtu, že súd mal od sumy 1.878 EUR odrátať ešte cenu letenky, žalobca
uviedol, že v kalkulácii ceny, ako súčasti zmluvy o obstaraní zájazdu je uvedená cena zájazdu za jednu
dospelú osobu vo výške 939 EUR, čomu zodpovedá aj predbežná cenová kalkulácia zo dňa 23. 4.
2012 vystavená pre žalobcu pri objednávaní zájazdu. Zo žiadneho ustanovenia dohodnutých zmluvných
podmienok nevyplýva, že by žalobca bol povinný hradiť nejakú položku za letenku, resp. aká je výška

tejto položky. Žalovaný síce v odvolaní tvrdí cenu letenky, ale v konaní nijakým spôsobom nepreukázal,
neuviedol jediný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, aká je výška ceny leteckej prepravy zájazdu. Navyše
žalobca nedostal ani pri leteckej preprave službu, ktorú si objednal, nakoľko aj cesta spať do Slovenskej
republiky bola v zmluve o obstaraní zájazdu dohodnutá ako priama linka v Dubaj - Bratislava, ktorá
mala byť poskytnutá charterovým letom s jeho celkovou dĺžkou cca 5 hodín, pričom žalovaný poskytol

žalobcovi cestu späť prostredníctvom bežných leteckých spojení, komerčných liniek s prestupom po
trase Dubaj - prestup na iné lietadlo v Katare - letisko Viedeň - autobusová preprava na letisko Bratislava,
čo všetko trvalo cca 10 hodín.
30. Zo znenia zmluvy o obstaraní zájazdu vyplýva, že bol poistený v poisťovni Allianz od 14. mája 2012
ako deň odletu na zájazd do 22. mája 2011 ako deň príletu zo zájazdu, za čo žalobca uhradil žalovanému

celkovú sumu poistného 54 EUR. Nakoľko porušením zmluvných povinností zo strany žalovaného bol
zájazd skrátený, a teda žalobca pricestoval na letisko do Bratislavy už 21. mája 2012, poistenie na deň
22. mája 2012 nebolo žalobcom využité, bolo uhradené zbytočne, a to napriek tomu, že žalobca pri
uzatváranízmluvyrátalspoistenímajnatentodeň,nakoľkomalzato,žezájazdsaskončíažvtentodeň.
31. V žalobe uplatnil finančné zadosťučinenie. Poukázal na to, že za 7 dní plnohodnotného pobytu s

manželkou v päťhviezdičkovom hoteli Hilton v Dubaji formou pobytu all inclusive zaplatil 2432 EUR s
tým, že za túto sumu chcel mať prisľúbený sedemdňový oddych od pracovných povinností pri mori v
luxusnej dovolenkovej destinácii, po ktorom chceli s manželkou oddýchnutí nastúpiť do ďalšej práce.
Tým, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti, nielenže poskytol žalovanému a jeho manželke pobyt o
jeden deň kratší, ale s manželkou sa dostavili domov neoddýchnutý, a to po neprespatej noci z 20.

mája 2012 na 21. mája 2012 a po 10 hodinovom lete domov. Celý účel, a to oddych v orientálnom
luxusnom prostredí pri mori, kvôli ktorému žalobca absolvoval uvedený pobyt, bol konaním žalovaného
do podstatnej miery zmarený.32. Podľa jeho názoru už zo samotného správania sa žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, a to či už pred
začatím súdneho konania ako aj po jeho začatí je zjavné, že žalobca má nárok na primerané finančné
zadosťučinenie. Prečo žalovaný zmenil spôsob dopravy z Dubaja do Slovenskej republiky z formy

charterového letu na formu dopravy cez komerčné linky, žalovaný nevysvetlil. Žalobca má oprávnené
podozrenie, že jediným dôvodom tejto zmeny bolo šetrenie na doprave žalovaným.
33. Podľa jeho názoru zákonodarca priamo predpokladá, že finančné zadosťučinenie je uplatniteľné
popri nároku na náhradu škody, pričom ho nenahrádza. Je presvedčený, že výška primeraného
finančného zadosťučinenia nie je spojená s výškou nároku na náhradu škody, ale je úmerná rozsahu

a významu porušenia povinností zo strany dodávateľa.
34. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil v prvom, druhom a štvrtom výroku. V treťom výroku odvolanie žalovaného odmietol podľa
§ 386 písm. b) CSP.
35. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho

poriadku dňa 3. februára 2016, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok
(CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 CSP podľa odseku 1 platí, že ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu a

žalovaného, ktoré právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo
veci už CSP.
36. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
37. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
38. Žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia 1.042 EUR titulom náhrady škody a sumy 300 EUR
ako primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona č. 250/2007 Z. z. Ako vyplýva z výroku
rozhodnutia, súd prvej inštancie žalovaného zaviazal plniť v uvedenom rozsahu, pričom v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol, teda v tejto časti bol úspešný žalovaný. Podľa § 386 písm. b) CSP bez toho,
aby odvolací súd skúmal obsah napadnutého rozhodnutia, odvolanie odmietne, ak b) bolo podané
neoprávnenou osobou. Podať odvolanie je oprávnená strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. V prípade, ak je odvolanie podané osobou, ktorá nie je oprávnená na podanie odvolania,
odvolací súd takéto odvolanie uznesením odmietne. Proti tretiemu výroku žalovaný nemohol podať

odvolanie, pretože nebolo rozhodnuté v jeho neprospech. Odvolací súd preto jeho odvolanie v tejto časti
odmietol.
39. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne
a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Námietky uvedené v odvolaniach nepovažuje za
dôvodnéaspochybňujúcesprávnosťzáverovsúduprvejinštancie.Okresnýsúdvpostačujúcomrozsahu

vykonal dokazovanie a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam. Na takto zistený
skutkový stav správne aplikoval príslušné právne normy. Pri rozhodovaní sa riadil predchádzajúcim
názorom odvolacieho súdu, ktoré vyslovil v zrušujúcom uznesení. V tejto súvislosti o dvolací súd na
svoje závery odkazuje a na svojom stanovisku zotrváva.
40. Žalovaný v odvolaní uvádza v podstate tie isté argumenty, ktoré uvádzal počas celého konania a

ktorými sa zaoberal aj odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí. Argumenty žalovaného
vychádzajú zo Všeobecných obchodných podmienok a uzavretej zmluvy medzi stranami sporu, pričom
žalobca predovšetkým namieta kvalitu a rozsah poskytnutých služieb, pričom zdôraznil, že jeho
plánovaný odlet o 22,20 hodine bol presunutý na rannú hodinu o 6,25 hodine. Medzi stranami bolo
sporné posúdenie Všeobecných obchodných podmienok v bode 5.2 a bude 5.6. Podstatnú otázku tvorilo

to, či prvý a posledný deň zájazdu je určený na odlet, resp. prílet a v akom rozsahu je možné tento
termín zmeniť. V tejto súvislosti bolo potrebné skúmať, v akom rozsahu boli poskytnuté služby v rámci
týchto dní.
41.Vykonanýmdokazovanímbolonepochybnepreukázané,žemedzistranamidošlokuzavretiuzmluvy
o obstaraní zájazdu s dátumom odletu 14. mája 2012 a dátumom príletu dňa 22. mája 2012 na trase

Bratislava - Dubaj - Bratislava, pričom ubytovanie malo byť od 14. mája 2012 do 21. mája 2012. V zmluve
o obstaraní zájazdu uzavretej medzi účastníkmi dňa 23. apríla 2012, číslo 106003228 je jednoznačne
uvedené, že dátum odletu je 14. mája 2012 a dátum príletu 22. 5. 2012, špecifikácia zájazdu hovorí aj otom, že stravovanie je od 14. mája 2012 do 21. mája 2012 vo forme all inclusive. Počet nocí je 7. Taktiež
doba poistenia je od 14. mája 2012 do 22. mája 2012.
42. Na základe uzavretej zmluvy žalobca mal na dovolenku odletieť dňa 14. mája 2012, v tento deň

sa mal aj ubytovať, zo dňa 14. mája na 15. mája 2012 mal zabezpečené ubytovanie, teda prvú noc.
Od 14. mája 2012 mu mala byť poskytnutá služba - stravovanie prvýkrát. Pretože zo zmluvy vyplýva,
že žalovaný garantoval ubytovanie na 7 nocí, posledná 7. noc pripadla na dni z 20. mája 2012 na 21.
mája 2012. Zo zmluvy je nepochybné, že stravovanie garantoval žalovaný aj dňa 21. mája 2012. To
znamená, že žalobca sa na základe zmluvy mohol domnievať, že poslednú noc sa riadne vyspí, dňa

21. mája 2012 odletí podľa určenej trasy letu Bratislava - Dubaj - Bratislava, pričom na Slovensko priletí
dňa 22. mája 2012. Pokiaľ bolo dojednané stravovanie formou all inclusive, toto bolo dojednané aj na
deň 21. 5. 2012, ako to vyplýva zo zmluvy.
43. V tejto súvislosti je potrebné opätovne zdôrazniť, že je nepochybné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu.
Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že odkaz na Všeobecné obchodné
podmienky je dôležitou súčasťou zmluvy a nemožno ju považovať za nepodstatnú náležitosť. A to

z toho dôvodu, že žalovaný sa bráni práve s odkazom nie na uzavretú zmluvu, ale na Všeobecné
obchodné podmienky, pričom je zjavné, že odkaz na ne je skrytý v texte, je síce čitateľný, avšak
oproti inému písmu zmenšený, čo môže u zákazníka vyvolať dojem, že ide o nepodstatnú časť
textu, prípadne si ju nemusí všimnúť alebo jej nevenovať pozornosť. Zmenšený text môže navodiť
dojem, že tento nie je rovnocenný text nie je významný. V konaní bolo nepochybne preukázané,

že žalobca sa pri uzatváraní zmluvy neoboznámil, respektíve nebol oboznámený so Všeobecnými
obchodnými podmienkami. Dokonca nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného, že žalobcovi bol daný
príslušnýkatalógcestovnejkancelárie,zktoréhobytietopodmienkymalivyplývať.Všeobecnéobchodné
podmienky sú podstatnou zložkou takéhoto typu zmluvy, preto odvolací súd považuje túto zmluvnú
podmienku za nekalú podľa čl. 3 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Odvolací súd, ako už skôr uviedol, odkaz na obsah Všeobecných obchodných podmienok na
internete považuje za službu zákazníkovi, nie však súčasť riadne uzatvorenej zmluvy.
44. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
teda žalovaný poukazoval na dostupnosť Všeobecných obchodných podmienok na internetovej stránke,

neznamená to, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred podpisom zmluvy, pretože nie je
stanovená povinnosť klienta mať prístup k internetu alebo využívať jeho služby. Ustanovenie § 8 zákona
č. 281/2001 Z. z. ods. 1 pod písm. a) ukladá povinnosť cestovnej kancelári pred uzavretím zmluvy o
zájazde v katalógu alebo prípadne inou písomnou formou informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré
sú známe a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie záujemcu o kúpu zájazdu, najmä o termíne začatia

a skončenia zájazdu. Tomuto zodpovedá aj ustanovenie § 741b ods. 1 písm. d) OZ. Z právnej úpravy
nevyplýva, že zmluva musí obsahovať presný čas odletu a príletu. Avšak, podľa citovaného ustanovenia
cestovná kancelária je povinná najneskôr 7 dní pred začatím zájazdu poskytnúť objednávateľovi
písomne ďalšie podrobné informácie o všetkých skutočnostiach, ktoré sú pre objednávateľa dôležité
a ktorej sú známe. To znamená, že mu ukladá povinnosť uviesť termín začatia zájazdu s upresnením

ďalších údajov, teda miesta času odletu. Zmluva o obstaraní zájazdu neobsahuje ako podstatnú
náležitosť časť odletu a príletu, obsahuje však balík služieb, ktoré je povinná cestovná kancelária splniť.
Žalobca má tak nárok na všetky služby, ktoré tvoria balík ponúknutých služieb cestovnou kanceláriou.
45. Pred uzatvorením zmluvy o zájazde je cestovná kancelária povinná spotrebiteľa v katalógu, prípadne
inou písomnou formou presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne, úplne a riadne informovať o všetkých

skutočnostiach, ktoré sú jej známe a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie záujemcu o kúpu zájazdu.
Uvedené údaje sú pre cestovnú kanceláriu záväzné, pričom katalóg obsahujúci takéto informácie alebo
iná písomná forma ponuky alebo doplňujúce informácie sa považuje za súčasť zmluvy o zájazde. Za
súčasť zmluvy o zájazde sa nepovažuje iba v prípade, ak si zmluvné strany dohodli iné podmienky.
Cestovná kancelária môže pred uzavretím zmluvy o zájazde zmeniť predmetné záväzné údaje len v

odôvodnených preukázateľných prípadoch za predpokladu, že si právo zmeny v konkrétnych prípadoch
v katalógu vyhradila, alebo si so záujemcom o kúpu za je sú zmenu dohodla.
46. Bolo nepochybne preukázané, zmluva nebola dodržaná. Je síce pravdou, že súd prvej inštancie
poskytované služby odvodzoval od plnohodnotných pobytových dní, avšak odvolací súd považuje za
rozhodujúcu skutočnosť, či žalovaný podľa zmluvy poskytol žalobcovi ubytovanie na 7 nocí. Odvolací

súd konštatoval, že plnohodnotné ubytovanie považuje nielen na časť noci, ale celú noc. Otázkou je,
v akom rozsahu možno chápať pojem noc. Vo všeobecnosti noc je čas medzi západom a východom
slnka, keď je tma. Aj keď v prípade zájazdov môže dochádzať k určitým modifikáciám, keď nie je možné
poskytnúť ubytovanie počas noci v celom rozsahu podľa vymedzeného pojmu, je nepochybné, že vprípade garantovanej služby ubytovanie 7 nocí by účastník zájazdu mal možnosť riadne sa vyspať, čo
znamená 8 hodín.
47. Odvolací súd považuje za rozhodujúcu skutočnosť to, že v danom prípade nedošlo k zabezpečeniu

služby prespania 7 nocí, pretože žalobcovi bolo poskytnutých iba 6 nocí. Počas noci zo dňa 20. mája
2012 na 21. mája 2012 nespal, pretože hotelovú izbu opustil v čase dňa 21. mája 2012 najneskôr
okolo 01.00 hodiny. Takto strávenú noc určite nemožno považovať za noc plnohodnotnú, ktorá bola
kalkulovaná v cene zájazdu. Je nepochybné, že cena zájazdu je kalkulovaná na počet prespaných nocí.
48. Pokiaľ by súd vychádzal zo Všeobecných obchodných podmienok, je síce pravda, že z bodu

5.6 vyplýva, že prvý a posledný deň je určený na zabezpečenie dopravy a nie je považovaný za
deň plnohodnotného rekreačného pobytu, avšak toto vymedzenie neznamená, že tento deň nemožno
považovať za rekreačný pobyt, ktorý nie je plnohodnotný, teda je, ale s určitými obmedzeniami v
zmysle uzavretej zmluvy. Podľa bodu 9.3 Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že podľa
medzinárodných zvyklostí je nutné izby opustiť v deň odletu do 12.00 hodiny. Ak žalobca podľa zmluvy
mal odletieť dňa 21. mája 2012 o 22.20 hodine, potom podľa zmluvy mal mať garantovanú celú 7. noc,

pretože by izbu mal povinnosť opustiť až o 12.00 hodine.
49. S ubytovaním je úzko spojené zabezpečenie stravovania, pričom z bodu 9.5 Všeobecných
obchodných podmienok jednoznačne vyplýva, že stravovanie začína a končí spoločne s ubytovacími
službami, pričom poslednú stravu obdrží najneskôr o 12.00 hodine. To znamená, že v prípade all
inclusive služby žalobca mal nárok na raňajky ako jej stravu do 12.00 hodiny. Odvolací súd dodáva,

že cestovné kancelárie v prípade služieb all inclusive v prípade neskorého nočného letu počas celého
dňa poskytujú rovnaké služby, pretože zákazník si objednáva túto službu z dôvodu, aby nemusel riešiť
svoje stravovanie na iných miestach, prípadne dovolenková destinácia, ubytovanie je umiestnené tak,
že stravovanie by si nemal ani ako zabezpečiť. Nie je dostatočne logické, aby mal opustiť ubytovanie
v čase od 12.00 hodiny, pričom by nemal žiadnu možnosť zabezpečiť si stravu do času odletu. Aj bez

tejto úvahy je však nepochybné, že žalobcovi neboli minimálne poskytnuté raňajky, obed, nápoje.
50. Pokiaľ ide o preloženie termínu odletu, odvolací súd nič nemení na svojom závere, vyslovenom v
zrušujúcom uznesení, keď preloženie termínu odletu zapríčiňuje vadu cesty, zvlášť, keď ide o podstatnú
zmenu času vo vzťahu k službám, ktoré majú byť poskytnuté. V súvislosti s týmto odvolací súd opätovne
poukazuje na rozhodnutie spolkového súdneho dvora (Nemecko), kde v zmysle rozhodnutia zo dňa 17.

apríla 2012 X ZT 76/11 súd zaujal názor, že možno túto skutočnosť považovať za vadu cesty, kedy
došlo k preloženiu odletu o 10 hodín skôr, ako bolo pôvodne plánované. Posunutie letu na skorší termín
nemožno považovať za nezanedbateľné obmedzenie cesty. Pri zistení vady cesty záleží od toho, aký
podiel mala vada na celkových službách spojených s cestou a nakoľko závažný bol dopad vady na
záujmy cestujúceho. V rozhodovanom prípade došlo k tomuto posunu o 16 hodín. Z tohto dôvodu neboli

poskytnuté žalobcovi ďalšie služby, ako bolo vyššie uvedené, teda jedna plnohodnotná noc ako aj strava.
Toto malo závažný dopad na záujem žalobcu, ktorý chcel na dovolenke zregenerovať a oddýchnutý prísť
domov v čase predpokladanom, pričom na základe postupu žalovaného došlo k tzv. zmareniu dovolenky,
teda jej účelu, pre ktorý žalobca mienil dovolenku absolvovať, to znamená oddych a regeneráciu. Vo
výpovedižalobcapoukázalnaskutočnosť,ževzniknutéproblémyspôsobili,ženeboloddýchnutý,pričom

odvolací súd zdôrazňuje, že nie je zanedbateľnou skutočnosťou to, že pôvodne mal letieť priamo, v
dôsledku zmeny cesty bol vystavený zbytočným stresovým situáciám, keď musel prestupovať a letieť
bežnou linkou.
51. Vôbec nie je bez významu, ako žalovaný ponúka svoj zájazd a aké podmienky uvádza, pretože
práve na základe nich sa zákazník orientuje a zvažuje. Je pravdou, že deň odletu nie je plnohodnotným

dňom, ale v danom prípade nilenže nešlo o plnohodnotný deň, ale o žiadny deň. Žalobca mohol byť
uzrozumený o tom, že v deň odletu musí opustiť ubytovacie zariadenie, avšak bol si vedomý, že čas
do odletu ešte môže stráviť pri mori, čo v prípade neskorého odletu nie je nezanedbateľná položka, aj
keď mu nebude poskytnutý komfort, ktorý mal počas plnohodnotných dní. Táto skutočnosť však nie je
plne rozhodujúcou pre rozhodnutie, pretože, ako bolo vyššie uvedené, žalovaný porušil svoj záväzok

poskytnúť žalobcovi 7 prenocovaní. Teda nie pravdu, že túto podmienku zájazdu dodržal.
52. Vzhľadom na zistený skutkový stav sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s výpočtom náhrady
škody súdom, keď vychádzal z hodnoty 1/7 hodnoty zájazdu, pretože ak sa kalkulácia počíta podľa
počtu prenocovaní, žalovaný neposkytol 7. noc, potom je záver súdu prvej inštancie správny. Neobstojí
argumentácia žalovaného, že v prípade, že pokiaľ by aj bol dodržaný čas odletu, žalobcovi by boli

poskytnuté hotelové služby len do 12.00 hodiny, teda pol dňa. Ako sám uvádza, kalkulácia sa nepočíta
z počtu pobytových dní, ale nocí. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcovi neboli poskytnuté VOP a nebol
oboznámený s takto v nich stanovenými podmienkami. Žalobca vychádzal z oznámenia delegáta na
začiatku pobytu, že veci si uložia na recepcii hotela o 15.00 a v tento deň majú nárok na všetky služby,ktoré v rámci bežného dňa mali k dispozícii. Tomuto tvrdeniu uveril aj odvolací súd, pretože, ako vo
svojom odôvodnení uvádza, ide o bežný postup v prípade programu all inclusive. Postup pri výpočte
súdu bol správny, pretože zo zmluvných podmienok nevyplýva, aká časť položky kalkulované ceny tvorí

cena za letenku, pričom žalovaný takto tvrdenú skutočnosť ani nepreukázal.
53. Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k poisteniu, odvolací súd sa so záverom súdu v plnom rozsahu
stotožňuje, pretože pri uzatváraní zmluvy a ponuke žalovaného si bol vedomý dňa návratu, preto
uzatvoril poistenie tak, že by počas celého zájazdu bol krytý. Skrátenie pobytu možno pričítať za vinu
žalovanému.

54. Vo vzťahu k priznanej sume primeraného finančného zadosťučinenia bolo potrebné zohľadniť, že
došlo k podstatnému porušeniu vopred garantovaných podmienok, podstatný posun odletu, zmarenie
účelu dovolenky, stresový návrat domov, že v konečnom dôsledku pôvodný účel dovolenky negovalo.
Tento nárok môže spotrebiteľ uplatňovať popri nároku na náhradu škody, pričom vo vzťahu k
uplatňovanej škode nie je v žiadnom matematickom vzťahu, ale ide o samostatný nárok a je úmerná
rozsahu a významu porušenia povinnosti zo strany dodávateľa, žalovaného. Porušenie povinností

žalovaným malo za následok stratu radosti z daného zájazdu, ktorý mal priniesť pre spotrebiteľa
psychický a fyzický oddych. Odvolací súd považuje výšku priznaného primeraného finančného
zadosťučinenia za primeranú.
55. Odvolací súd preskúmal aj odvolanie žalobcu vo vzťahu k trovám konania. Jeho argumenty neuznal
za dôvodné, pretože vychádzajú z nesprávneho výkladu a neakceptácie judikačnej praxe v tomto smere.

Sú prvej inštancie rozhodoval počas platnosti O.s.p.. Ustanovenie § 142 O.s.p. o náhrade trov konania
vychádza zo zásady úspechu vo veci, to znamená, že nárok na ich náhradu má ten účastník, ktorý má
plný úspech vo veci, prípadne podstatný úspech vo veci, ktorá sa pomeruje vo vzťahu k uplatňovanému
nároku a výslednému priznanému nároku. To, čo sa udeje počas konania, teda čiastočné úspechy
toho-ktorého účastníka, nie sú pre rozhodovanie o trovách rozhodujúce. V danom prípade sa žalobca

domáhal plnenia vo výške 1.342 EUR, bol úspešný v rozsahu 575,03 EUR, žalovaný bol úspešný v
rozsahu 766,97 EUR, čo percentuálnom vyjadrení prestavuje 42,85 % : 57,15 %, pomer úspechu tak
prestavuje 14,30 % v prospech žalovaného. Súd prvej inštancie použil nesprávnu formuláciu výroku o
trovách konania, keď náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal, pričom správna formulácia
mala znieť, že Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Pretože sa

odvolal aj žalovaný, jeho odvolanie vo veci samej konzumuje aj odvolanie voči výroku o trovách konania.
Odvolací súd preskúmaním zistil, ako vyššie vyplýva z bodu 55, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o
trovách konania nebolo správne, pretože žalovaný dosiahol pomerný úspech, preto nemožno dospieť
k záveru, že by úspech žalobcu žalovaného bol vyrovnaný. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie o
trovách konania v súlade s ust. § 388 CSP. O jeho výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydal súdny úradník (§ 262 ods.
2 O.s.p.)
56. .O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,
§ 25 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto
mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd dodáva, že
úspech žalobcu v odvolacom konaní spočíval v rozhodnutí vo veci samej, pričom zmenu rozhodnutia
v časti o trovách konania nemožno považovať za úspech, ktorý by bolo možné aj s prihliadnutím na
výsledok konania samostatne zohľadniť.

57. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).