Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, April 19, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/728/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313209835
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2313209835.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: E. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXXX/XXX, J., proti žalovanému: Ing. S. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.X.XXXX, bytom Q.
XXX/X, J., o ochranu osobnosti, po odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k.
10C/98/2013-149 zo dňa 25.mája 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolacie konanie s a z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom odvolaním žalobkyne súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v celom rozsahu
zamietol a zároveň žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej súd

odôvodnil použitím § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Vecne argumentoval tým,
že návrh na upustenie od neoprávnených zásahov do osobnostného práva musí smerovať k zastaveniu
ďalšieho zásahu. Spravidla ide o návrh na zdržanie sa neoprávnených zásahov, ktorý prichádza do
úvahy v prípadoch, ak zásah stále trvá, resp. ide o taký zásah, z charakteru ktorého vyplýva, že môže
byť trvajúci. V danom prípade žalovaný sporný článok napísal 19.2.2013. Žalobkyňa na pojednávaní
24.6.2013 potvrdila, že žalovaný od tej doby nenapísal ďalší článok. Súd uzavrel, že v danom prípade sa

nejedná o pretrvajúci zásah a ani z charakteru zásahu nevyplýva, že bude trvajúci. Z dôvodu, že nebola
naplnená skutková podstata predmetného ustanovenia, súd návrh v tejto časti ako neopodstatnený
zamietol. Ďalšiu časť žaloby, v ktorej sa žalobkyňa domáhala zverejnenia ospravedlnenia za zásah do
svojich osobnostných práv spôsobených výrokmi žalovaného súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že
žalobkyňa neformulovala petit žaloby dostatočne určite a neuviedla lehotu, v ktorej sa má žalovaný
ospravedlniť, hoci obsah a spôsob ospravedlnenia bol dostatočne určitý a zrozumiteľný.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa,
v ktorom navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a
rozhodnutie vo veci, resp. zmeniť ho tak, že súd jej návrhu vyhovie. Žalobkyňa odvolanie odôvodnila §
205 ods. 2 písm. d) a f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a tým, že súd sa nevysporiadal
so skutočnosťou, že žalovaný bol správnym orgánom uznaný vinným zo spáchania priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu ublížením na cti podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorý
spáchal tým, že na sociálnej sieti zverejnil článok pod názvom „Ako zarobiť na mestskom v Galante“
obsahujúci o žalobkyni nepravdivé informácie a tým sa dopustil neoprávneného zásahu do jej mravnej
integrity, spôsobilom znížiť jej česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Podľa rozsudku NS ČR sp.
zn. 28 Cdo 795/2002 neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je také konanie, ktoré
zasahuje do práv chránených § 11 OZ a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu

ustanovenýmiprávnymporiadkom.Základnouhmotnoprávnoupodmienkouvznikuzodpovednostipodľa
§ 13 OZ je, aby zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení,alebo len v ohrození osobnostného práva fyzickej osoby, pokiaľ ide o jej fyzickú a morálnu integritu. Na
úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah je objektívne spôsobilý narušiť
alebo ohroziť práva chránené v § 11 OZ, vyvolanie následkov sa nevyžaduje. Citovaným textom článku

žalovaný úmyselným konaním porušil právo žalobkyne na ochranu osobnosti rovnakým spôsobom,
ako to konštatoval Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 390/2011. Žalobkyňa odmieta tvrdenia
žalovaného, že jeho konaním nijakým spôsobom neutrpela česť a vážnosť, nakoľko ide iba o jej pocity a
dojmy. Žalobkyňa opakovane poukazovala na fakt, že po zverejnení predmetného článku dennodenne
vysvetľovala svojim známym a okoliu, že informácie uvedené v článku sú nepravdivé a nikdy sa na

úkor mesta Galanta neobohatila. Čo sa týka zamietnutia návrhu v časti povinnosti žalovaného zdržať sa
ďalšieho rozširovania nepravdivých tvrdení o žalobkyni, súd nebral do úvahy možnosť existencie hrozby
opakovania neoprávneného zásahu v budúcnosti. Regionálna TV KREA dňa 21.03.2013 odvysielala
reportáž zaoberajúcu sa obsahom článku, ku ktorej poskytol vyjadrenie aj žalovaný, a tak nepravdivé
informácie o žalobkyni šíril ďalej do povedomia verejnosti. Dňa 27.06.2013 (3 dni po prvom pojednávaní)
žalovaný predstúpil pred Mestské zastupiteľstvo v Galante, kde opätovne poukázal na ním rozširované

a dôkazmi nepodložené tvrdenia o probléme poskytovania upratovacích prác pre kúpalisko Galandia
s.r.o., následne dňa 28.06.2013 uverejnil na sociálnej sieti a na webovej stránke Galanta nahlas článok
s názvom „Otázky, ktoré boli prednesené na zasadnutí MSZ v Galante dňa 27.06.2013“, a tak na
základe uvedených skutočností sa opäť do povedomia spoločnosti dostávali o žalobkyni informácie
s nepriaznivým dopadom na jej česť, dôstojnosť a postavenie v spoločnosti. Zo strany žalovaného

tak došlo k pokračovaniu v neoprávnenom zásahu, ktorého zdržania sa žalobkyňa preto dôvodne
domáha. Súd nedôvodne vo zvyšnej časti zamietol návrh pre jeho neurčitosť a nevykonateľnosť, návrh
žalobkyne obsahoval všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP.
Dňa 14.04.2014 bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené uznesenie s výzvou na doplnenie a
opravu žaloby, v uznesení sa uvádza, že „ je potrebné petit žalobného návrhu upraviť tak, aby z petitu

bolo zrejmé, v ktorých lokálnych printových médiách vychádzajúcich v okresoch Galanta a Šaľa má
byť ospravedlňujúce uverejnenie uverejnené, teda presne špecifikovať periodiká“. Zo strany žalobkyne
došlokúpravežalobnéhopetitu,súdvupravenomnávrhuinúvadunevytkolaninevyzvalnajehoopravu.
Odvolateľka podporne poukázala na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 4542/2007, z ktorého vyplýva,
že žalobca nie je povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Pokiaľ žalobca označí v

žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu,
súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia
rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Súd v rozpore s judikatúrou uviedol, že ak
návrhu vyhovie, do svojho rozhodnutia požadovaný výrok úplne prevezme.

3. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) pretože zistil, že počas odvolacieho konania
žalovaný zomrel a odvolacie konanie muselo byť zastavené.

5. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky).

6. Podľa § 63 ods. 1, 2, CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

7. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje

s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo
povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.8. Podľa § 66 CSP ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a § 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

9. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Procesnými
podmienkami konania sú predpoklady, za splnenia ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť.
Nedostatok niektorej z podmienok konania, má za následok, že súd nevydá rozhodnutie vo veci
samej. Procesné podmienky určené občianskym súdnym poriadkom vyjadrujú predpoklady prípustnosti
rozhodovania súdu vo veci samej a tak určujú zákonný rámec na reálne uplatnenie ústavného práva

na súdnu ochranu. Zákon ukladá súdu povinnosť, aby v každom štádiu konania z úradnej povinnosti
prihliadal na to, či nie je daný nedostatok podmienok v konaní, nečaká pritom na návrhy účastníkov,
čo však neznamená, že by účastníkom konania neprináležalo právo namietať v konaní nedostatok
niektorej z procesných podmienok konania. Ak ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,
súd nemôže ďalej vo veci konať a musí konanie zastaviť. Ak ide o odstrániteľnú vadu konania spôsobenú
nedostatkom procesnej podmienky, musí súd využiť všetky procesné možnosti na to, aby nedostatok

procesnej podmienky odstránil.

10. Nedostatok procesnej spôsobilosti strany sporu v danej veci je potrebné považovať za
neodstrániteľnú podmienku konania. Pri nedostatku procesnej subjektivity (za ktorú sa považuje smrť
žalovaného)stranysporuzhľadiskajejzánikuvužzačatomkonaníspoukazomnacitovanéustanovenie

§ 63 ods. 1 nastala situácia, že nárok žalobkyne, ktorého sa domáhala voči žalovanému, neprešiel
vzhľadom na jeho nemajetkovú povahu na právnych nástupcov žalovaného a preto bolo potrebné
odvolacie konanie zastaviť.

11. Odvolací súd pre neodstrániteľnú prekážku konania (§ 161 ods. 2 CSP), na ktorú je povinný ex offo,

v každom štádiu konania, prihliadnuť (§ 161 ods. 1 CSP), odvolacie konanie zastavil (§ 66).

12. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 CSP. Ustanovenie § 256 CSP stanovuje
jediný prípad rozhodovania o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania s prihliadnutím na
zavinenie zastavenia konania. V prejednávanej veci k zastaveniu konania nedošlo zavinením strán

sporu, preto podľa § 256 CSP odvolací súd rozhodnúť nemohol.

13. Toto uznesenie bolo prijaté odvolacím senátom počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).