Rozhodnutie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 2T/285/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8796898721
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8796898721.5

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. februára 2016 zo senátu zloženom
z predsedu senátu JUDr. Márie PETRUŠKOVEJ a prísediacich Boženy Budziňákovej a Ľudmily
Vallušovej, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
B. B. X. U. K. Š. - nar. XX.XX.XXXX A. M., trvalo bytom M., P.. Q.

Č.. XXXX/X, D.. Č.. M. P. I., H. Č.. XX, Č.
U.,

j e v i n n ý

v bode I.

- z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona č. 140/1961
Zb.z. účinného do 31.08.1999 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného
do 01.01.2006,
- z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961
Zb.z. účinného do 31.08.1999,

v bode II.
- z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961
Zb.z. účinného do 31.08.1999,

v bode III.
- z trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1, ods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z. účinného do 31.08.1999,

v bode IV.
- z trestného činu podielníctva podľa § 251 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z. účinného
do 31.08.1999 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006,

v bode V.
- z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z.
účinného do 31.08.1999 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do
01.01.2006,

p r e t o ž e

v bode I.
- dňa 21.04.1996 v čase od 19.30 hod. do 20.05 hod. v Poprade - Veľkej pred reštauráciou CIN-CIN,
po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ods. H. D. sa vlámali do osobného motorového vozidla zn.
Felícia Combi ŠPZ S. XX-XX a to tým spôsobom, že nezisteným predmetom vypáčili a rozbili vetracie
okienko na ľavých zadných dverách vozidla, následne zvnútra odistili dvere vozidla a z vozidla ukradli 1

ks dlhá guľová zbraň zn. Voere VEC 91, v.č. 1333, 1 ks nočný zameriavací ďalekohľad zn. Pantron, 1 ksdlhá guľová zbraň typ TROJAK MERKEL - SUHL, model 95K LUX, 1 ks guľobrokovnica zn. BRETON
- vývojová modifikácia, 1 ks výmennej brokovej hlavne ráž 12 mm, 1 ks plastový kufrík, 1 ks diktafón
zn. OLYMPUS, 1 ks POKNT, 1 ks puškohľad BUSCHMAISTER, 1 ks nočný pozorovací ďalekohľad zn.

TASK 30, 7 ks beznábojnicového streliva, súčiastky k predmetným zbraniam rôzneho druhu, čistiace
prostriedky, 1 ks koženej poľovníckej bundy, dovozné licencie, firemnú pečiatku a firemné doklady, čím
takto spôsobili škodu Ivanovi Hrnčiarikovi, súkromnému podnikateľovi škodu vo výške 24 455,--eur /736
732,-Sk/ a poškodením vozidla ďalšiu škodu vo výške 35,06,--eur /1 056,40,-Sk/,

v bode II.
- v presne nezistenom čase, nezisteným spôsobom a bez povolenia si zadovážil strelné guľové zbrane
a to 1 ks samopal - ME 5684, s prázdnym zásobníkom, 1 ks krátka guľová zbraň zn. ČZ v.č. 6088, ráže
6,35 mm so zásobníkom a 6 ks streliva k uvedenej zbrani, 1 ks krátka guľová zbraň zn. MELIOR bez
v.č. ráže 6,35 mm s prázdnym zásobníkom, 1 ks plynová pištoľ zn. Rhoner GMBH v.č. 8312 s prázdnym
zásobníkom, 2 ks rozbušiek, 2 ks bleskovíc, 1 ks kovový tlmič na guľovú zbraň, ktoré si následne

uschoval v byte nachádzajúcom sa v Poprade na ul. Novomeského č. 15, v priestoroch kuchyne až do
27.06.1996,

v bode III.
- dňa 17.06.1996 v čase od 20.45 hod. do 21.00 hod. v Starom Smokovci, na parkovisku pred hotelom

PANDA, okres Poprad, nezisteným spôsobom a bez použitia násilia vnikol do osobného motorového
vozidla zn. Mercedes 250D, ŠPZ E.-I. XXX, MPZ „D“, ktorého majiteľom je I. E. I., po jeho naštartovaní s
ním odišiel na parkovisko pred hotelom Tri studničky, okres Liptovský Mikuláš, kde po predchádzajúcom
prenasledovaní hliadkou polície vozidlo opustil a ušiel do lesa, pričom na vozidle o hodnote 24 331,02,-
eur /732 996,40,-Sk/ nespôsobil žiadnu škodu,

v bode IV.
- v dobe od 09.09.1995 do 30.09.1995 po vzájomnej dohode s ods. Q. M. od nezistených osôb nadobudli
za sumu 10 000,-Sk osobné motorové vozidlo tov. zn. Škoda Favorit 136 GLA, výrobného čísla karosérie
D. a motora XXXXXXX/XXX.XXX, rok výroby 1994 a pôvodnej ŠPZ M. XX-XX, ktoré bolo odcudzené dňa

09.09.1995 v čase od 20.00 hod. do 22.57 hod. v Kežmarku, na ul. Sihoť pred domom č. 23 užívateľke
K. O. a toto následne v priebehu mesiacov september až október 1995 odpredali Q. B. v obci Ždiar,
okres Poprad za sumu 1 161,78,--eur /35 000,-Sk/, pričom menovanému uviedli, že vozidlo pochádza z
krádeže, čím pre ŠKOFIN, s.r.o. Bratislava vznikla škoda v sume 7 880,23,--eur /237 400,-Sk/,

v bode V.
- v presne nezistenom čase od 21.00 hod. dňa 20.02.1996 do 02.00 hod. dňa 21.02.1996 po vzájomnej
dohode s ods. Q. M. v obci Ždiar, okres Poprad odcudzili osobné motorové vozidlo tov. zn. Škoda 120L,
ŠPZ I. XX-XX výrobného čísla karosérie XXXXXXX a motora XXXXXXX/XXX tak, že sa do tohto vlámali,
na vozidlo namontovali nemecké ŠPZ nezisteného čísla a dňa 21.02.1996 v obci Strážky pri Kežmarku

odovzdali vozidlo A. M. za účelom jeho prepravy do Prešova, čím odcudzením vozidla pre majiteľa Y.. W.
D.vzniklaškodavsume1268,--eur /38200,-Sk/aodcudzením2ksslnečnýchokuliarov1párudetských
lyží a 2 párov lyžiarok nachádzajúcich sa vo vozidle ďalšia škoda v sume 46,40,--eur /1 398,-Sk/,

t e d a

v bode I.
- spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil
týmto činom značnú škodu,
- bez povolenia zadovážil si zbrane a strelivo,

v bode II.
- bez povolenia si zadovážil a prechovával zbrane, strelivo a výbušniny,

v bode III.
- zmocnil sa cudzieho motorového vozidla značnej hodnoty v úmysle toto prechodne používať,

v bode IV.- spoločným konaním na iného previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou
osobou,

v bode V.
- spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil
takýmto činom škodu nie malú.

Podľa § 37 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, s použitím článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd obž. B. B. u p ú š ť a od
uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006
p r e t o ž e

trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T 124/2003 zo dňa
12.03.2004 podľa § 247 ods. 4 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 v trvaní 15 /pätnásť/ mesiacov

a skúšobnou dobou do 14.04.2006 a peňažný trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Poprad,
sp. zn. 2T 233/2002 zo dňa 14.02.2005, právoplatného dňom 11.03.2005 vo výmere 6 000,--Sk, spolu
s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 3 /troch/ mesiacov má za d o s t a t o č n ý .

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný B. B. v konaní pred súdom využil svoje právo a ku skutkom v bodoch I. až V. nevypovedal.

V prípravnom konaní poprel spáchanie skutku v bode I. a vlámanie do auta poškodeného Y. N. i
odcudzenie zbraní z osobného motorového vozidla zn. Felícia Combi, ŠPZ: S. XX-XX a dodal, že na
miesto činu sa dostavil spoločne so H.C. D. až vtedy, keď na miesto bola privolaná polícia. Obžalovaný
v prípravnom konaní poprel aj spáchanie skutku v bode II. i to, aby si zadovážil a bez povolenia
prechovával zbrane a strelivo a aby ich uschoval v kuchyni bytu na ul. Novomeského č. 15 v Poprade.

ObžalovanýpoprelajspáchanieskutkuvbodeIII.aodcudzeniemotorovéhovozidlazn.Mercedes250D,
ŠPZ: E.-I. XXX, MPZ „D“ majiteľa I. E. I. z parkoviska pred hotelom Panda i to, aby vnikol do auta a aby
ním vykonal jazdu. Obžalovaný poprel aj spáchanie skutku uvedeného v bode IV. a na svoju obranu
uvádzal, že nemal vedomosť o tom, aby vozidlo zn. Škoda Favorit 136 GLA, ŠPZ: M. XX-XX, ktoré
odkúpili spoločne s Q. M. v septembri 1995 od neznámych osôb a ktoré neskôr predali Q. B. v obci

Ždiar za sumu 1 700,--DM bolo odcudzené. Obžalovaný ku skutku v bode V. využil svoje právo a ani v
prípravnom konaní k tomuto bodu obžaloby nevypovedal.
Obranu obžalovaného B. B. pri skutku v bode I. však objektívne vyvracali závery znaleckého posudku
KEÚ PZ Košice, výpovede znalca B. I. X. H. Y.. T. S. i odborné vyjadrenia, podľa ktorých sa na osobnom
motorovom vozidle zn. Felícia Combi ŠPZ: S. XX-XX patriace poškodenému Y. N. a ktoré bolo v čase

skutku zaparkovanépredreštauráciouCIN-CINvPoprade-Veľkejnašlidaktyloskopickéstopy-odtlačky
palcov patriace tak obžalovanému ako aj už právoplatne odsúdenému H. D. v konaní vedenom na
Okresnom súde Poprad, na základe rozsudku sp. zn. 2T 76/2003 zo dňa 17.07.2003, právoplatného
dňa 01.08.2003. Spáchanie tohto skutku je obžalovanému objektívne preukázané aj ďalším dôkazom v
podobe zápisnice o domovej prehliadke zo dňa 27.06.1996 vykonanej v byte obžalovaného a v podobe

fotodokumentácie. Z týchto dôkazov vyplýva, že v byte, ktorý v tom čase obžalovaný užíval bola nájdená
časť vecí pochádzajúcich z osobného motorového vozidla zn. Felícia Combi a patriace poškodenému
Y. N. a to 1 ks kožené sako, 1 ks kovový vyterák pre lovecké zbrane, 3 ks valcových kartáčov na čistenie
loveckých zbraní i ďalšie veci preukázateľne vlastnícky patriace Y. N..
Spáchanie skutku je obžalovanému nepriamo preukázané aj výpoveďami svedkov Y. N., X. S., Q. N. X.

M. T., ktorí vo svojich výpovediach opakovane
a zhodne potvrdzovali okolnosti, za ktorých poškodený Y. N. spolu s X. S. dňa 21.04.1996 prišli na
osobnom motorovom vozidle zn. Felícia Combi, ŠPZ: S.-XX z Bratislavy do Popradu - Veľkej na
parkovisko pred reštauráciu CIN-CIN i okolností, za ktorých neskôr zistili vlámanie do motorového
vozidla - vypáčenie a rozbitie vetracieho okienka na ľavých zadných dverách vozidla i druh a množstvo

odcudzených vecí, medzi ktorými boli aj 1 ks dlhá guľová zbraň zn. Voere VEC 91, výr. číslo 1333, 1
ks nočný zameriavací ďalekohľad zn. Pantron, 1 ks dlhá guľová zbraň typ TROJAK MERKEL - SUHL,
model 95K LUX, 1 ks guľobrokovnica zn. BRETON - vývojová modifikácia, 1 ks výmennej brokovej
hlavne ráže 12 mm, 1 ks plastový kufrík, 1 ks diktafón zn. OLYMPUS, 1 ks POKNT, 1 ks puškohľad
BUSCHMAISTER,1ksnočnýpozorovacíďalekohľadzn.TASK30,7ksbeznábojnicovéhostreliva,ďalejsúčiastky k predmetným zbraniam rôzneho druhu, čistiace prostriedky i 1 ks koženej poľovníckej bundy,
dovozné licencie, firemné pečiatky a firemné doklady poškodeného Y. N..
Zo svedeckej výpovede H. U. vyplynulo, že obžalovaný sa poznal s pôvodne spoluobžalovanou osobou

H. D. i to, že sa pravidelne stretávali, svedkyňa dokonca uvádzala, že H. D. v byte obžalovaného počas
jeho pobytu v meste Poprad aj prespával.
Výpovediam týchto svedkov a vyššie uvedeným listinným dôkazom korešpondovali aj ďalšie listinné
dôkazy v podobe zápisníc o vrátení časti odcudzených veci poškodenému Y. N. i zápisníc o ohliadke
miesta činov a fotodokumentácie.

Z listinných dôkazov v podobe odborných vyjadrení a správ o vyčíslení škody vyplývala výška škody
spôsobená poškodenému Y. N. na odcudzených veciach vo výške 24 455,--eur /pôvodne vyjadrená vo
výške 736 732,-Sk/ na poškodení vozidla zn. Felícia Combi vo výške 35,06,--eur /pôvodne vyjadrená
vo výške 1 056,40,-Sk/ a ktorá korešpondovala s tvrdeniami a výpoveďami samotného poškodeného Y.
N. o hodnote odcudzených vecí.
Vzhľadom na tieto dôkazy súd potom obrane obžalovaného, že sa nedopustil spáchania skutku v bode

I. neuveril a vyhodnotil ju len za účelovú a použitú v snahe vyviniť sa z následkov trestno-právnej
zodpovednosti. Pre obžalovaného bolo typické aj v predchádzajúcich trestných konaniach vedených
proti jeho osobe, že sa bránil rovnakým alebo obdobným spôsobom spočívajúcim výlučne v tvrdeniach,
žeskutkykladenémuzavinunespáchalaževčaseichspáchanianebolnamiestečinu/napr.vtrestných
veciach vedených na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 1T 190/1995 a sp. zn. 4T 95/2008, pôvodne

pod sp. zn. 3T 63/2005 a na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 4T 124/2003/.
Súd z rovnakých dôvodov považoval za účelovú a nedôveryhodnú aj výpoveď svedka B. I., ktorý vo
svojich výpovediach uvádzal, že obžalovaný žalovaný skutok spáchať nemohol, pretože sa v žalovanom
čase nenachádzal na mieste činu a že bol spolu s ním na rodinnej oslave, z ktorej odišiel až krátko pred
21:00 hod. Svedok mal podľa súdu i motív vypovedať v prospech obžalovaného aj preto, že išlo o jeho

príbuzného a priateľa.
Svedok H. D., ktorého procesné postavenie spoluobžalovanej osoby bolo ukončené vylúčením veci zo
spoločného konania a jeho právoplatným odsúdením na základe rozsudku Okresného súdu Poprad,
sp. zn. 2T 76/2003 zo dňa 17.07.2003 a právoplatného dňom 01.08.2003 a na rovnakom skutkovom
základe, využil svoje právo a v konaní pred súdom proti obžalovanému nevypovedal.

Na tomto závere súdu o vyhodnotení hodnovernosti vyššie uvedených dôkazov nič nemení ani námietka
obhajoby vznesená vo vzťahu k záverom znaleckého posudku KEÚ PZ a k výpovediam znalca B.
I., ktorou namietali nesprávnosť pracovného postupu, či nezrovnalosti pri vypracovaní predmetného
znaleckého posudku týkajúce sa číslovania stôp a ich vyhodnotenia.
Rovnako tak na tomto hodnotení dôkazov nič nemení ani tá skutočnosť a na ktorú obhajoba poukazovala

až v neskoršom konaní vedenom pred súdom a spočívajúcou v tom, že jedna zo zbraní - 1 ks
guľobrokovnice zn. BRETON odcudzená z motorového vozidla poškodeného Y. N. bola neskôr nájdená
a zaistená u osoby Y. H. a ktorý bol za jej prechovávanie aj právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4T 16/2000 zo dňa 08.03.2000. Ods. Y. H. sa kládlo za vinu iba to, že
od presne nezistenej doby do 08.12.1999 mal vo svojom byte v Banskej Bystrici bez povolenia túto

strelnú zbraň prechovávať, z obsahu predmetného i vyšetrovacieho trestného spisu, resp. z výpovede
odsúdeného Y. H. preukázateľne vyplynulo, že odsúdená osoba predmetnú zbraň našla až dňa
06.12.1999 pri chate Irisa na Suchom Vrchu, čo žiadnym spôsobom nevylučuje záver súdu o spáchaní
skutku obžalovaným spoločne s ďalšou osobou - H. D. t. č. už právoplatne odsúdenou.
Obranu obžalovaného použitá pri skutku v bode II. preukázateľne vyvracali výpovede svedkov M. A., Q.

Č., A. Č.Í., B. B. - príslušníkov OR PZ v Poprade a svedkov R. V., Y. H. - príslušníkov mestskej polície v
Poprade a v ktorých svedkovia viac či menej detailnejšie popisovali okolnosti ich účastí na príslušných
procesných úkonov vykonávaných v prípravnom konaní vedenom proti osobe obžalovaného a ďalším
pôvodne spoluobžalovaným osobám a listinné dôkazy v podobe zápisnice o ohliadke miesta činu a
zápisnice o domovej prehliadke i fotodokumentácie.

Z týchto dôkazov súčasne vyplýva, že obžalovaný byt na ul. Novomeského č. 15 v Poprade užíval už
po dobu najmenej dva mesiace pred spáchaním skutku i to, že v tomto byte a konkrétne v priestoroch
kuchyne - v spodnej časti kuchynského drezu a v spodnej časti plynového sporáka MORA 1101 ukrýval
od presne nezisteného času až do dňa 27.06.1996 zbrane, strelivo a výbušniny v podobe: 1 ks samopal
výr. číslo ME 5684 so sklopnou opierkou, ráže 7,65 mm, s prázdnym zásobníkom, 1 ks krátku guľovú

zbraň zn. ČZ výr. čísla 6088, ráže 6,35 mm so zásobníkom a 6 ks streliva, 1 ks krátku guľovú zbraň zn.
MELIOR bez výr. čísla ráže 6,35 mm s prázdnym zásobníkom, 1 ks plynovú pištoľ zn. Rh?ner GMBH výr.
čísla8312sprázdnymzásobníkom,2ksrozbušiek,2ksbleskovíc,1kskovovéhotlmičanaguľovúzbraňaj to, že uvedené zbrane, strelivo a výbušniny prechovával až do dňa 27.06.1996, kedy boli nájdené pri
domovej prehliadke vykonanej dňom 27.06.1996.
Dobu užívania predmetného bytu v čase skutku, ale aj pred ním a výlučne osobou obžalovaného

potvrdzovala svedecká výpoveď Y.. W. N.I. a ktorá obžalovanému prenajala predmetný byt na základe
nájomnej zmluvy uzatvorenej na dobu jedného roka.
Predmetné dôkazy a dôkazy v podobe úradných záznamov polície a odborných vyjadrení svedčia
preukázateľne aj preto, že obžalovaný na prechovávanie a držanie týchto zbraní a streliva nemal
žiadne povolenie a že ani nedisponoval žiadnym oficiálnym oprávnením na manipuláciu, držanie a

ich prechovávanie. Odborné vyjadrenia potvrdili i to, že sa jednalo o funkčné zbrane a strelivo, ktoré
podliehalo schvaľovaciemu a povoľovaciemu konaniu príslušných orgánov.
Je vylúčené, aby obžalovaný nevedel o úkryte zbraní a streliva v takých častiach zariadenia a vybavenia
bytu, ktorý užíval ako nájomca a akými sú kuchynská linka a kuchynský sporák nachádzajúce sa v
kuchynskej linke bytu a aj preto súd obrane obžalovaného, že nemal vedomosť o existencii zbrani,
streliva a výbušnín ukrytých v kuchyni jeho bytu, že byt pred ním užívali aj iné osoby neuveril a vyhodnotil

ju rovnako len za účelovú a pre trestnú zodpovednosť za trestný čin nedovoleného ozbrojovania právne
irelevantnú.
Aj keď sa počas prípravného konania i konania pred súdom nepodarilo obžalovanému preukázať kedy,
za akých okolností a akým spôsobom si nájdené zbrane a strelivo zabezpečil, pre jeho trestno-právnu
zodpovednosť za predmetný skutok a konanie postačuje, aby si ako osoba obvinená a obžalovaná z

tejto trestnej činnosti zadovážila alebo prechovávala zbrane a strelivo bez povolenia.
Na tomto závere súdu o účelovosti tvrdení obžalovaného nič nemenia ani výpovede svedkýň B.. Q. B.,
H. B., U.. U.Á. X. K. D., pretože svedkyne využili svoje právo a pre blízky alebo príbuzenský vzťah k
osobe obžalovanému nevypovedali.
Vzhľadom na vyššie uvedené je potom námietka obhajoby a obžalovaného vznesená vo vzťahu k

nezákonnosti vykonania domovej prehliadky zo dňa 27.06.1996 právne irelevantná, keďže súdom v
rámci rozsiahleho dokazovania neboli zistené žiadne procesné pochybnosti o vykonaní tohto úkonu
príslušnými orgánmi polície.
Spáchanie skutku v bode III. bolo obžalovanému objektívne a spoľahlivo preukázané cez dôkazy v
podobe záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Košice, výpovede znalca, protokolu o použití služobného

psa, vyjadrení a správ o výsledku zrovnania pachových stôp a podľa ktorých sa odtlačok pachovej stopy
zaistenej na sedačke vodiča a operadla vozidla zn. Mercedes ŠPZ: E. I. XXX, MPZ „D“, odcudzeného
z parkoviska pred hotelom Panda v Starom Smokovci a neskôr nájdeného na parkovisku pred hotelom
Tri studničky, okres Liptovský Mikuláš jednoznačne zhodoval s pachovou konzervou zodpovedajúcou
osobe obžalovaného.

Samotný spôsob odcudzenia predmetného motorového vozidla, čas a miesto spáchania skutku mal
súd preukázané cez ďalší dôkaz v podobe výpovede svedka I. E. I., majiteľa motorového vozidla zn.
Mercedes a v podobe výpovede svedka Ľ. S., ktorý ako príslušník diaľničnej polície OR PZ Liptovský
Mikuláš vypovedal o čase a spôsobe prenasledovania odcudzeného vozidla zn. Mercedes príslušnou
hliadkou polície ako jej člen i to, že práve osoba obžalovaného ho pred zaistením opustila a ušla do lesa.

Výšku spôsobenej škody a hodnotu odcudzeného vozidla mal súd objektívne preukázanú cez dôkazy
v podobe znaleckého posudku k cene vozidla v čase jeho odcudzenia, čo predstavovalo pôvodne jej
hodnotu vo výške 732 996,40,-Sk a v súčasnosti hodnotu vo výške 24 331,02,-eur.
SpáchanieskutkuvbodeIV.boloobžalovanémuobjektívneaspoľahlivopreukázanécezdôkazyzískané
z výpovedí svedkov Y.. K. B., U.. O., W. V., Q. B., M. B., B. B. O.., B. B. B.., Ľ. B., B. N., W. J. X.

R. Č. a cez dôkazy získané z dôkazných prostriedkov v podobe zápisníc o ohliadke miesta činov a
fotodokumentácie, zápisníc o vydaní veci a zápisníc o rekognícií vykonanej opoznávaním obžalovaného
a spoluobžalovanej osoby svedkom Q. B. i fotodokumentácie z rekognície.
Z výpovede svedkyne Y.. K. B., U.. O. vyplynuli okolnosti, za ktorých došlo dňa 09.09.1995 v čase od
20:00 hod. do 22:57 hod. k odcudzeniu motorového vozidla zn. Škoda Favorit 136 GL, ŠPZ: M. XX-

XX, zaparkovaného pred rodinným domom č. 23, na ul. Sihoť v Kežmarku, z výpovede svedka W. V.
vyplynuli okolnosti výšky škody spôsobenej odcudzením motorového vozidla pre spoločnosť Škofin,
s.r.o. Bratislava a z výpovede priameho svedka Q. B. vyplynulo, že v októbri 1995 obžalovaný spoločne
s ďalšou pôvodne spoluobžalovanou osobou Q. M.P. a ktorých svedok preukázateľne opoznal aj pri
rekognícií mu na predaj ponúkli havarované osobné motorové vozidlo zn. Favorit, modrej farby a za

ktoré im zaplatil sumu pôvodne vo výške 1 700,--DM i to, že Q. M. mu pri odovzdávaní peňazí a za
prítomnosti obžalovaného povedal, že auto je kradnuté, že príslušné doklady od vozidla nemajú a že
ho má použiť iba na náhradné diely.Tvrdeniam svedkov Y.. K. B., U.. O. X. Q. B., resp. ostatným svedeckým výpovediam korešpondovali
aj citované listinné dôkazy v podobe zápisnice o ohliadke miesta činu, fotodokumentácie, uznesenia
vyšetrovateľa PZ SR, ČVS: VP-922/95 zo dňa 08.11.1995 vydaného vo veci trestného činu

neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, ku ktorému malo dôjsť na tom skutkovom
základe, že neznámy páchateľ v čase od 20:00 hod. dňa 09.09.1995 do 22:57 hod. dňa 09.09.1995 pred
domomč.23,naul.SihoťvKežmarkunezistenýmspôsobomvnikoldovozidlazn.ŠkodaFavoritŠPZ:M.
XX - XX, s ktorým odišiel na nezistené miesto, čím poškodenej Y.. K. B., U.. O. spôsobil škodu v pôvodnej
výške 250 000,--Sk. Z týchto dôkazov objektívne vyplýva aj to, že v garáži rodinného domu svedka Q.

B. č. 86 v obci Ždiar bolo nájdené už len rozobraté motorové vozidlo i časť súčiastok pochádzajúcich
z predmetného motorového vozidla, čomu korešpondovali aj výpovede ďalších svedkov M. B., Ľ. B.,
B. B. O.. X. B. B. B.. a ktorí vo svojich výpovediach sčasti alebo úplne potvrdzovali tvrdenia uvádzané
svedkom Q. B..
Zo svedeckých výpovedí B. N., W. J., R. Č., W. N., Q. U., U. Š., W. C. ako bývalých
príslušníkov policajného zboru vyplynuli okolnosti, za ktorých boli účastní vykonávania procesných

úkonov v predmetnej trestnej veci vedenej proti obžalovanému, resp. proti ďalším osobám pôvodne
spoluobvinených alebo spoluobžalovaných, aj keď si svedkovia pre odstup času detailne na predmetné
úkony nepamätali a uvádzali len to, že sa osobne zúčastnili domových prehliadok a prehliadok
nebytových priestorov vykonaných či už v byte obžalovaného alebo v iných priestorov, napr. v rodinnom
dome a garáži patriacej Q. B. v obci Ždiar, okres Poprad.

Ani jeden z vykonaných dôkazov nepreukázal, aby svedok Q. B. alebo ostatní svedkovia mali záujem
vypovedať proti obžalovanému s úmyslom ho krivo alebo nepravdivo obviniť, k jeho osobe do spáchania
skutku, ale i do doby ich výsluchov či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní nemali
žiadny vzťah a do doby spáchania skutku osobu obžalovaného dokonca ani nepoznali.
Vzhľadom na tieto dôkazy súd potom obrane obžalovaného spočívajúcej v tom, že nemal vedomosť o

odcudzení predmetného motorového vozidla zn. Škoda Favorit ŠPZ: M. XX-XX zakúpené spoločne s Q.
M. od jemu dvoch neznámych mužov v meste Poprad za pôvodnú sumu 10 000,--Sk, ktoré predali jemu
neznámemu mužovi v obci Ždiar, okres Poprad za pôvodnú sumu 1 700,--DM neuveril a vyhodnotil ju
za účelovú, použitú opäť len v jeho snahe vyviniť sa z následkov trestno-právnej zodpovednosti.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj nato, že na predmetnom skutkovom základe uvedenom

vo výrokovej časti tohto rozsudku pod bodom IV. došlo k právoplatnému odsúdeniu pôvodne
spoluobžalovanej osoby Q. M. na základe rozsudku Okresného súdu Poprad pod sp. zn. 2T 285/1996
zo dňa 28.11.2012, právoplatného dňom 13.03.2013.
Spáchanie skutku pod bodom V. bolo obžalovanému spoľahlivo a objektívne preukázané predovšetkým
cez výpoveď svedka A. M. a výpoveď Y.. W. D., cez znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Y..

S. k hodnote osobných vecí odcudzených poškodenému Y.. W. D. i cez listinné dôkazy v podobe
zápisníc o ohliadke miesta činu, fotodokumentácie, úradných záznamov polície, uznesenia Policajného
orgánu, ČTS: PZ-31/96 zo dňa 16.04.1996 vo veci trestného činu neoprávneného používania cudzieho
motorového vozidla, ku ktorému malo dôjsť na tom skutkovom základe, že neznámy páchateľ v čase
od 21:00 hod. dňa 20.02.1996 do 05:00 hod. dňa 21.02.1996 na parkovisku pred chatou VSS Košice

v obci Ždiar nezisteným spôsobom sa zmocnil tam zaparkovaného osobného motorového vozidla zn.
Škoda 120L ŠPZ I. XX-XX, s ktorým odišiel na neznáme miesto, čím majiteľovi vozidla Y.. W. D. spôsobil
škodu v pôvodnej výške 50 000,--Sk a v podobe zápisníc o konfrontáciách obžalovaného so svedkom
A. M., v podobe zápisníc o konfrontácií spoluobžalovanej osoby so svedkom A. M. a v podobe zápisníc
o vydaní vecí.

Svedok A. M. vo svojich výpovediach potvrdzoval, že obžalovaný ho spoločne s Q. M. dňa 21.02.1996
požiadalioprepravuosobnéhomotorovéhovozidlazn.Škoda120LŠPZ:I.XX-XXzobceStrážky,okres
Kežmarok do mesta Prešov i to, že keď mu vozidlo odovzdali malo už namontované nemecké štátne
poznávacie značky a že káble v spínacej skrinke vozidla boli spojené tzv. na krátko, čo nasvedčovalo
tomu, že vozidlo bolo pôvodnému majiteľovi Y.. W. D. odcudzené.

Výpoveď svedka A. M. korešpondovala s výpoveďou svedka Y.. W. D. v tom, že motorové vozidlo zn.
Škoda 120L ŠPZ: I. XX -XX mu bolo odcudzené v obci Ždiar, okres Poprad v čase od 21:00 hod. dňa
20.02.1996 do 02:00 hod. dňa 21.02.1996.
VýpovediamsvedkovA.M.X.Y..W.D.korešpondovaliajlistinnédôkazyvpodobeodbornéhovyjadrenia
hodnoty odcudzeného osobného motorového vozidla v čase skutku v pôvodnej výške 38 200,--Sk, v

súčasnosti vo výške 1 268,--eur a odborného vyjadrenia k hodnote osobných vecí odcudzených z
predmetného motorového vozidla ku škode Y.. W. D. v pôvodnej výške 1 398,-Sk, v súčasnosti vo výške
46,40,--eur.Po predmetnom dokazovaní vykonanom vo vzťahu k osobe obžalovaného B. B. súd dospel k
spoľahlivému záveru, že bol ním zistený skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom a postačujúcom na
jeho opätovné rozhodnutie, pričom pri jeho vykonávaní bolo s rovnakou starostlivosťou prihliadané na

okolnosti svedčiace pre i proti obžalovanému, na okolnosti vyplývajúce tak z dôkazných prostriedkov
vykonaných a zabezpečených prípravným konaním ako aj z dôkazných prostriedkov vykonaných súdom
nad rámec prípravného konania v rámci hlavných pojednávaní a v rámci pokynov odvolacieho súdu
i k záveru, že jednotlivé dôkazy samostatne i v ich súhrne dali objektívne, spoľahlivo a jednoznačne
podklad pre rozhodnutie o tom, že žalované skutky sa stali na tom skutkovom základe, ktorý uviedol

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a že žalované skutky spáchal obžalovaný B. B. buď samostatným
konaním alebo spoločným konaním s inými osobami.
Súd už v predchádzajúcej časti rozhodnutia poukázal nato, z akých dôvodov a na základe akých
skutočností vyhodnotil obranu obžalovaného spočívajúcu výlučne v tom, že žalované skutky nespáchal
za účelovú. Rovnako tak v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia súd už poukázal nato, z akých
dôvodov a na základe, ktorých skutočností výpovede poškodených osôb, svedkov, listinné a ostatné

dôkazy vypovedajúce alebo svedčiace proti obrane obžalovaného považoval za hodnoverné a pravdivé
i nato, že toto dokazovanie predmetnú obranu objektívne a spoľahlivo vyvrátilo.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd proti osobe obžalovaného už v predchádzajúcom období
vyhlásil dva odsudzujúce rozsudky a to dňa 14.02.2002 a dňa 28.11.2012 a že rozsudky boli vyhlásené
vždy na rovnakom skutkovom základe aký uviedol vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom ani

po dokazovaní vykonanom po zrušení pôvodných rozsudkov odvolacím súdom a po vrátení vecí na
nové prejednanie a rozhodnutie nedošlo k vzniku takých relevantných skutočností, ktoré by svedčili proti
odsudzujúcemu rozsudku voči osobe obžalovaného. Je potrebné poukázať aj nato, že na rovnakom
skutkovom základe pri skutku v bode I. a v bode IV., V. boli právoplatne odsúdené aj pôvodne
spoluobžalované osoby a to osoba ods. H. D. na základe rozsudku Okresného súdu Poprad, sp.

zn. 2T 76/2003 zo dňa 17.07.2003, právoplatného dňom 01.08.2003 /bod I./ a osoba ods. Q. M. na
základerozsudkuOkresnéhosúduPoprad,sp.zn.2T285/1996zodňa28.11.2012,právoplatnéhodňom
13.03.2013 /bod IV. a V./, pričom ani jeden z právoplatných rozsudkov nebol do toho času napadnutý
a zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a ktorými by boli namietané konštatované
skutkové zistenia a na ne nadväzujúce závery o ich právnej kvalifikácií.

Súd považuje za potrebné poukázať aj nato, že všetky podstatné výsluchy poškodených osôb a svedkov
vpredmetnejtrestnejvecizabezpečiloavykonaloužprípravnékonanieaihneďalebokrátkopospáchaní
skutkov uvedených v bode I., III., IV. a V., v prvotných a pôvodných výpovediach svedkov boli nimi
uvádzané bezprostredné, priame, priestorové i časové súvislosti a okolnosti týkajúce sa jednotlivých
skutkov kladených za vinu obžalovanému a aj z toho dôvodu súd vychádzal predovšetkým z týchto

svedeckých výpovedí urobených v prípravnom konaní. S odstupom času a pri ich opakovaných
výsluchoch totiž svedkovia svojimi výpoveďami poskytovali súdu čoraz menej presnejšie a úplnejšie
skutočnosti. Nepresnosti a nezrovnalostí v ich tvrdeniach bolo možné objektívne pripísať však len
veľkému časovému odstupu od spáchania predmetných skutkov nie však úmyslu krivo či nepravdivo
obviniť obžalovaného z ich spáchania.

Obhajoba v poslednej záverečnej reči síce poukazovala aj nato, že vo veci boli porušené práva
obžalovaného na zásady kontradiktórnosti procesu, súd však poukazuje nato, že predmetná trestná
veci vedená proti obžalovanému B. B. bola vykonávaná a vedená podľa ustanovení Trestného poriadku
účinného do 01.01.2006, a nie podľa ustanovení v súčasnosti platného procesného predpisu v podobe
Trestného poriadku účinného od 01.01.2006.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného B. B. v bode I. potom kvalifikoval ako konanie,
ktoré naplnilo znaky trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného
zákona č. 140/1961 Zb.z. účinného do 31.08.1999 a v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného
zákona účinného do 01.01.2006, v jednočinnom rôznorodom súbehu z trestným činom nedovoleného

ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z. účinného do 31.08.1999,
pretože obžalovaný spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal
vlámaním a spôsobil činom značnú škodu a bez povolenia si zadovážil zbrane a strelivo. V bode II.
konanie obžalovaného súd kvalifikoval ako konanie, ktoré naplnilo znaky trestného činu nedovoleného
ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z. účinného do 31.08.1999,

pretože obžalovaný bez povolenia si zadovážil a prechovával zbrane, strelivo a výbušniny. V bode III.
konanie obžalovaného súd kvalifikoval ako konanie naplňujúce znaky trestného činu neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961
Zb.z. účinného do 31.08.1999, pretože obžalovaný sa zmocnil cudzieho motorového vozidla značnejhodnoty v úmysle toto prechodne používať. V bode IV. bolo konanie obžalovaného súdom kvalifikované
ako konanie naplňujúce znaky trestného činu podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona č. 140/1961 Zb.z. účinného do 31.08.1999 a v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného

zákona účinného do 01.01.2006, pretože obžalovaný spoločným konaním na iného previedol vec,
ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou. V bode V. súd konanie obžalovaného z
hľadiskatrestnoprávnejzodpovednostikvalifikovalakokonanienaplňujúceznakytrestnéhočinukrádeže
podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z. účinného do 31.08.1999 a v
spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, pretože obžalovaný si

spoločným konaním prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil takýmto
činom škodu nie malú.
Pri posudzovaní trestnosti činov súd použil ustanovenie § 16 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z.
účinného do 31.08.1999, resp. do 01.01.2006 a ich trestnosť posúdil podľa Trestného zákona účinného
v čase, keď boli činy spáchané, pretože použitie neskoršie platných ustanovení Trestných zákonov bolo
pre obžalovaného nepriaznivejšie.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že od doby spáchania skutkov po vyhlásenie tohto
odsudzujúceho rozsudku bol Trestný zákon opakovane menený a novelizovaný, ani jedna z noviel
Trestného zákona nespôsobila však zánik trestnosti činov v zmysle § 2 Trestného zákona č. 140/1961
Zb.z. účinného do 01.01.2006, ale ani v zmysle v súčasnosti platného Trestného zákona a účinného
od 01.01.2006.

Za priaznivejší z viacerých zákonov platných v čase od spáchania trestného činu do vynesenia rozsudku
treba považovať len zákon, ktorý pri použití súhrnu všetkých jeho ustanovení vzťahujúcich sa na
súdený trestný čin poskytuje miernejší výsledok pre obvineného, napr. rozsah spôsobenej škody, ktorá
je kvalifikačným znakom, horná a dolná hranica trestu odňatia slobody pri jednotlivých skutkových
podstatách trestných činov alebo miernejší druh trestu či beztrestnosť páchateľa, spravujúc sa teda

predmetným ustanovením Trestného zákona súd pri posudzovaní trestnosti činu vychádzal z účinnosti
Trestného zákona platného v čase spáchania činov.
Výšky spôsobených škôd na odcudzených motorových vozidlách i na ďalších veciach odcudzených z
motorových vozidiel bola z tohto dôvodu súdom posudzovaná podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z.
účinného v čase spáchania jednotlivých skutkov a pri tých trestných činov, pri ktorých bola škoda jedným

z kvalifikačných znakov, t. j. podľa Trestného zákona účinného do 31.08.1999.
V čase spáchania skutkov sa výška spôsobenej škody riadila tzv. minimálnou mesačnou mzdou,
ktorú stanovovala právna norma a to Nariadenie vlády SR č. 248/1993 Zb.z. a kedy jej výška
predstavovala pôvodne sumu vyjadrenú vo výške 2 450,--Sk, pričom škoda nie malá predstavovala
najmenej šesťnásobok minimálnej mzdy a značná škoda stonásobok tejto minimálnej mzdy.

Konanie obžalovaného bolo kvalifikované ako konanie plne trestne zodpovednej osoby, s použitím
ustanovenia VII. hlavy Trestného zákona účinného do 01.01.2006 a týkajúce sa osobitných ustanovení
Trestného zákona o stíhaní mladistvých, pretože obžalovaný bol v čase spáchania trestných činov
osobou mladistvou.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie v priamom úmysle
podľa § 4 písm. a/ Trestného zákona účinného do 01.01.2006, pretože obžalovaný chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone ohroziť alebo porušiť záujem spoločnosti chránený týmto zákonom a ako je
zrejme z následku jeho konania tento záujem aj porušil.
Konanie obžalovaného uvedené pri jednotlivých skutkoch pod bodom I. až V. tohto rozhodnutia bolo

a je pre spoločnosť nebezpečné, pretože obžalovaný ním porušil viacero záujmov spoločnosti na
ochrane majetku iných osôb pred jeho rozkrádaním, neoprávneným získavaním a používaním, záujmov
spoločnostinaochranepredneoprávnenýmzadovážením,držaním,prechovávanímazhromažďovaním
zbraní a streliva.
Motívom konania obžalovaného bola jeho snaha získať určitý majetkový prospech prostredníctvom

nedovolenej a protizákonnej činnosti.
Obžalovaný B. B. bol pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti z miesta trvalého bydliska hodnotený
všeobecne, sociálna kuratela ho v tom čase hodnotila negatívne, z pôvodného odpisu registra trestov
vyplývalo, že pred spáchaním žalovaných skutkov nebol súdne trestaný, z aktuálnej lustrácie v STA,
GP aj z aktuálneho odpisu registra trestov však vyplynulo, že obžalovaný B. B. bol dňa 12.03.2004 v

konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen, pod sp. zn. 4T 124/2003 odsúdený pre trestný čin krádeže
podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2To 257/2004 zo dňa 21.10.2004, začo mu bol uložený trest
odňatiaslobodyvtrvaní15/pätnásť/mesiacov,podmienečneodloženýnaskúšobnúdobudo14.04.2006a rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T 233/2002 zo dňa 14.02.2005, právoplatného dňom
11.03.2005 bol odsúdený pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona účinného
do 01.01.2006 a pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného do

01.01.2006, začo mu bol uložený peňažný trest vo výške 6 000,--Sk a náhradný trest odňatia slobody vo
výmere3/troch/mesiacov.Zlustrácievregistripriestupkovvyplynulo,žeobžalovanýmáodroku2011do
mája roku 2015 tri záznamy za porušenie pravidiel cestnej premávky a za ktoré mu boli ukladané blokové
pokuty od 5,--eur do 200,--eur. Z lustrácie trestnej kancelárii Okresného súdu Poprad vyplynulo aj to, že
na obžalovaného bola podaná dňa 16.11.2005 aj ďalšia obžaloba prokurátora OP Poprad pre trestný

čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa §
9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 vedená na OS Poprad pod sp. zn. 3T 63/2005 i
to, že osoba obžalovaného bola zo spoločnej veci vylúčená na samostatné konanie vedené neskôr pod
sp. zn. 4T 95/2008 i to, že predmetným rozsudkom zo dňa 19.01.2009 bol spod obžaloby pre skutok,
ktorého sa mal dopustiť v čase od 17.00 hod. dňa 14.01.2004 do 07.00 hod. dňa 15.01.2004 spoločne
s ďalšou osobou tým, že nezisteným spôsobom spoločne vnikli do uzamknutého osobného motorového

vozidla zn. Škoda Fabia, ŠPZ: H. XXXBG, ktoré bolo zaparkované na parkovisku pred bytovkou na ul.
Papiernická č. 3 v Ružomberku, kde vozidlo následne naštartovali a s týmto odišli doposiaľ na nezistené
miesto, pričom krádežou vozidla spôsobili spoločnosti CaC Leasing Slovakia, a.s. Bratislava škodu
vo výške 251 900,--Sk a odcudzením mobilného telefónu zn. Nokia 3310 škodu spoločnosti Váhostav
a.s. Žilina vo výške 5 300,--Sk, odcudzením zabezpečovacej páky na uzamknutie vozidla a ochrannej

pracovnej prilby D. W. škodu vo výške 640,--Sk oslobodený v zmysle § 226 písm. c/ Trestného poriadku
účinného do 01.01.2006, pretože nebolo súdom dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného vzal súd do úvahy všetky všeobecné i
individuálne zásady platné pri ukladaní trestov v zmysle všeobecných zásad pre ukladanie trestov

uvedených v pôvodnej IV. hlave, druhého oddielu Trestného zákona účinného do 31.08.1999 a v §
31 a nasl. Trestného zákona, prihliadol aj nato, aby druh trestu a jeho výmera zohľadňovala stupeň
nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť i možnosť nápravy a pomery páchateľa. Súd prihliadol aj
nato, že obžalovaný sa tejto trestnej činnosti dopustil pred tým, než bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok
Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T 124/2003 zo dňa 12.03.2004, právoplatný dňom 21.10.2004, resp. aj

pred tým, než bol vyhlásený ďalší odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T 233/2002
zo dňa 14.02.2005, právoplatný dňom 11.03.2005 a že do úvahy tak prichádzalo uloženie súhrnného
trestu podľa zásad uvedených v § 35 Trestného zákona účinného do 31.08.1999, keďže obžalovaný
predmetnú trestnú činnosť spáchal v čase od septembra 1995 do júna 1996 a teda ešte pred vyhlásením
iného odsudzujúceho rozsudku.

Podľa § 35 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.08.1999 ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo
viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na
trestný čin z nich najprísnejšie trestný; popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia
možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým
zo súdených trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb odňatia slobody rôzne, je dolnou

hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Ak ustanovuje tento zákon na niektorý z takých trestných
činov len trest odňatia slobody, nemôže byť úhrnným trestom iný z trestov uvedených v § 27 ako trest
samostatný.
Podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.08.1999 súd uloží súhrnný trest podľa zásad
uvedenýchvodseku1,keďodsudzujepáchateľazatrestnýčin,ktorýspáchalskôr,akobolsúdomprvého

stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako
trest uložený skorším rozsudkom.
Podľa § 36 Trestného zákona účinného do 31.08.1999 ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý
spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého
druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom

prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu.
Podľa § 37 Trestného zákona účinného do 31.08.1999 súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa §
35 ods. 2 Trestného zákona alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 36, ak má zato, že trest uložený
skorším rozsudkom je dostatočný.
Z vyššie uvedených ustanovení Trestného zákona č. 140/1961 Zb. z. účinného do 31.08.1999 ale aj z

ustanovení Trestného zákona v súčasnosti platného vyplýva, že základným účelom trestu je ochrana
spoločnosti pred páchateľom trestného činu tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
vytvorípodmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotažesúčasneinýchodradíodpáchania
trestných činov. Vzhľadom ku konkrétnemu stupňu spoločenskej nebezpečnosti činov pre spoločnosť avzhľadom k účelu trestu ukladaného obžalovanej osobe mal súd zato, že sa pre okolnosť spočívajúcu v
značnom časovom odstupe od spáchania trestných činov až doposiaľ, pre okolnosť spočívajúcou v tom,
že osoba obžalovaného predmetné skutky spáchala v čase, keď mala postavenie mladistvej osoby a pre

okolnosť spočívajúcou v práve obvinenej alebo obžalovanej osoby na súdne konanie v primeranej lehote
podstatnou mierou znížil konkrétny stupeň spoločenskej nebezpečnosti činu pre spoločnosť a že pre
nápravu a pomery páchateľa nie je už žiadny zákonný dôvod na uloženie akejkoľvek výmery súhrnného
trestu odňatia slobody, keďže len tento druh trestu prichádzal u obžalovanej osoby do úvahy vzhľadom
na citované ustanovenia § 35 Trestného zákona účinného do 31.08.1999 a preto podľa § 37 Trestného

zákona účinného do 31.08.1999 obžalovanému upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2
Trestného zákona účinného do 31.08.1999 majúc zato, že trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu
Zvolen, sp. zn. 4T 124/2003, právoplatného dňom 21.10.2004, spolu s trestom uloženým mu rozsudkom
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T 233/2002, právoplatného dňom 11.03.2005 je trestom dostatočným,
pretože obžalovaný bol Okresným súdom Zvolen odsúdený pre trestný čin /podľa § 247 ods. 2 písm. a/
ods. 4 Trestného zákona účinného do 01.01.2006/, ktorého trestná sadzba bola v rozpätí jeden až päť

rokov a Okresným súdom Poprad pre trestný čin /podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona účinného do
01.01.2006 a podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006/, ktorého trestná sadzba
bola v rozpätí až do dvoch rokov, v tejto trestnej veci bola osoba obžalovaného obžalovaná z trestných
činov podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona, § 251 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona č.

140/1961 a účinného do 31.08.1999, pričom najprísnejší z týchto trestných činov bol trestný čin krádeže
podľa § 247 ods. 3 Trestného zákona a za ktorý hrozil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere
dva roky až osem rokov.
Medzi účinnosťou a platnosťou citovaných ustanovení Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z. došlo
medzičasom aj k zmene posudzovania výšky škôd a určujúcej jej rozsah a to od škody nie nepatrnej

až po škodu veľkého rozsahu a čo malo vplyv na trestnosť činu i na právnu kvalifikáciu trestného činu
krádeže.
Predmetné trestné konanie sa voči obžalovanému viedlo ako konanie proti mladistvému páchateľovi
teda podľa osobitných ustanovení Trestného zákona o stíhaní mladistvých a u ktorých sa podľa § 79
ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.08.1999, ale aj podľa osobitných ustanovení súčasne platného

Trestného zákona /§ 117 ods. 1/, trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone znižovali a
znižujú na polovicu, pričom horná hranica trestnej sadzby nesmela prevyšovať päť rokov a dolná hranica
jeden rok /v súčasnosti sedem rokov a dva roky/.
Pri závere o upustení od uloženia súhrnného trestu obžalovanému súd okrem vyššie uvedeného
vychádzal aj z ustanovení Trestného poriadku účinného do 01.01.2006, ale aj z ustanovení Trestného

poriadkuúčinnéhoaplatnéhood01.01.2006aktorésatýkajúzákladnýchzásadtrestnéhokonania,ďalej
z ustanovenia článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ustanovenia článku 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a z ustanovenia článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,
pretože podľa§2ods.4Trestnéhoporiadkuúčinnéhodo01.01.2006aktentozákonneustanovujeniečo
iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať čo

najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené Ústavou, podľa článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov
a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno
vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom, podľa článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti

a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch
ustanovených zákonom a podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
má každý právo nato, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, pričom príslušné

ustanoveniaTrestnéhoporiadku,ustanoveniečlánku48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,ustanovenie
článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a ustanovenie článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd musia byť v rozhodovacej činnosti súdu každého stupňa a v každom štádiu
trestného stíhania obvinených osôb akceptované a dodržiavané.
O nároku poškodených strán súd v tomto rozhodnutí v rámci adhézneho konania už nerozhodoval,

pretože o nárokoch poškodených osôb bolo právoplatne rozhodnuté v predchádzajúcich rozsudkoch
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T 76/2003 zo dňa 17.07.2003 a sp. zn. 2T 285/1996 zo dňa
28.11.2012.
v bode I.- spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil
týmto činom značnú škodu,
- bez povolenia zadovážil si zbrane a strelivo,

v bode II.
- bez povolenia si zadovážil a prechovával zbrane, strelivo a výbušniny,

v bode III.
- zmocnil sa cudzieho motorového vozidla značnej hodnoty v úmysle toto prechodne používať,

v bode IV.
- spoločným konaním na iného previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou
osobou,

v bode V.
- spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil
takýmto činom škodu nie malú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 8 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.