Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/172/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715208707
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715208707.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. Z. Z., rod.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O. č. XXX/X, XXX XX S., právne zastúpená Mgr. Martinom Hurtišom,
advokátom so sídlom D. X, XXX XX S., proti žalovanej: G. T., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX S. XXX, právne zastúpená JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom D. XX, XXX XX Z.,
v konaní o zaplatenie 22.678,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 5C/265/2015-60 zo dňa 04.02.2015, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Martin č.k. 5C/265/2015-92 zo dňa 11.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu
19.928,42 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .

Výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie v časti istiny 2.750 eur, sa n e d o t ý k a .

Žalobkyni p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
19.928,42 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a konanie v časti istiny 2.750 eur zastavil, zo

sumy 10.000,- eur od 01.07.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo
zvyšnej časti súd návrh zamietol a o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Nárok žalobkyne posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovení § 107 ods. 1, 2, 3 Občianskeho
zákonníka.

3. Pri posudzovaní uvedeného prípadu súd prvej inštancie vychádzal z vyššie uvedených ustanovení.

Dôvodil, že v prejednávanej veci, určením vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam tak, že
vlastníkom nehnuteľností sa stala žalovaná, nastala situácia, kedy disponuje vlastníctvom predmetnej
nehnuteľností, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2012. Na základe tejto zmluvy bola
žalobkynivyplatenákúpnacenatak,akoužbolosúdomkonštatované,jejčasťnaúhradudlhuodporkyne
spoločnosti Tatra Credit a.s.. Úhrada časti kúpnej ceny bola nesporná. Žalobkyňa získala finančnú
čiastku na úhradu časti kúpnej ceny z úveru, ktorý jej poskytla SLSP a.s.. Ďalej súd prvej inštancie
dôvodil, že pokiaľ by nastala situácia, že by žalovaná nevrátila žalobkyni časť kúpnej ceny, ktorá bola

použitá práve na úhradu dlhu žalovanej, na strane žalovanej by išlo o bezdôvodné obohatenie, pretože
vo vzťahu k žalobkyni by neposkytla za uvedenú sumu žiadne plnenie. Právny zástupca žalovanej
nespochybnil úhradu dlhu žalovanej z finančných prostriedkov, získaných od žalobkyne, avšak poukázal
na to, že v súvislosti so zmluvami, uzatváranými účastníčkami konania došlo k trestnej činnosti, začo sú trestne stíhaní Z. S. a Z. U., vychádzajúc z uznesenia Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave,
odbor kriminálnej polície sp.zn. ČVS: KRP-65/2-VYS-BA-2015-MM zo dňa 21.08.2015, kde je popísaný
podvod, ktorého sa mali dopustiť menovaní páni U. a S.. Súd prvej inštancie konštatoval, že aj v

prípade, že by nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi účastníčkami konania, musel by existovať
právny úkon, na základe ktorého prijala žalovaná finančné prostriedky na úhradu vlastného dlhu
voči spoločnosti Tatra Credit a.s., pričom žalovaná uzavrela zmluvu o zriadení záložného práva dňa
24.10.2012 za tým účelom, aby žalobkyni bol SLSP a.s. poskytnutý úver vo výške 33.000,- eur. Podľa
súdu prvej inštancie je nesporné, že žalovaná zmluvu o zriadení záložného práva podpísala, bola s ňou

oboznámená. Na uvedené súd poukázal z toho dôvodu, že žalovaná tvrdila, že s kúpnou zmluvou ako
takou nebola oboznámená, až následne zistila, že sa jednalo o úkon predaja jej rodinného domu. Právny
zástupca žalovanej nespochybňoval výšku žalovanej sumy, ani právny titul jej uplatnenia, avšak vzniesol
námietku premlčania s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dôsledkom
plnenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je podľa súdu prvej inštancie povinnosť účastníkov zmluvy
vrátiť si navzájom všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli, teda vzájomná reštitučná povinnosť

zmluvných strán tak, ako výslovne ustanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou
úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluvy. Plnenie, ktoré účastník
neplatnej zmluvy v súlade s dojednaním, obsiahnutým v zmluve poskytol druhej zmluvnej strane, je
povinná mu zmluvná strana vrátiť. V prípade povinnosti vrátiť si obojstranné plnenie z bezdôvodného
obohatenia ide v režime ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka o tzv. synalagmatický (vzájomne

podmienený) záväzok. Súd prvej inštancie dôvodil, že pokiaľ kúpna zmluva je neplatná, môže sa
jej účastník úspešne domáhať vrátenia svojho plnenia len za predpokladu, že je ochotný vrátiť to,
čo sám prijal ako plnenie zo zmluvy. V danom prípade nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej
zmluvy, zostala vo vlastníctve žalovanej. Ohľadne vydania tejto nehnuteľnosti v priebehu konania
nevznikli žiadne spory. Právny zástupca žalovanej vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku

žalobkyňou, pričom poukázal na začiatok a uplynutie premlčacej lehoty. V prípade kúpnej zmluvy
podľa súdu prvej inštancie je vydanie veci pre nepremlčanosť vlastníckeho práva ohrozené uplynutím
premlčacej doby, zatiaľ čo právo na vydanie peňažného plnenia premlčaniu podlieha. Ustanovenie §
107 ods. 3 Občianskeho zákonníka o premlčaní povinnosti vrátiť si vzájomné plnenie možno aplikovať
iba v prípadoch, v ktorých na jednej strane stojí vlastnícke právo proti inému právu. Týka sa iba

synalagmatických záväzkov, keď na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčuje a na druhej strane
je nepremlčateľné právo. Ak voči sebe stoja dve premlčateľné práva, napríklad vzájomné práva na
peňažné plnenia, ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno aplikovať. V prípade kúpy
nehnuteľnosti sú vzájomnými a navzájom podmienenými plneniami zo strany predávajúceho prevod
vlastníctva a zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny. Zaplatením kúpnej ceny je protiváhou

vlastníctva k prevádzanej nehnuteľnosti. Ak je zmluva neplatná, a kupujúci nie je vlastníkom veci, hoci
zaplatil kúpnu cenu, predávajúci je povinný kúpnu cenu vrátiť. Vrátenie kúpnej ceny je na druhej strane
vyvážené tým, že vlastníctvo k predmetu prevodu zostáva predávajúcemu. V danej veci podľa názoru
súdu prvej inštancie ustanovenia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka možno v predmetnej veci
aplikovať, a preto súd na premlčanie neprihliadol. Kúpna cena, ktorej vrátenia sa žalobkyňa domáhala

predstavovala len reálne vyplatenú kúpnu cenu, a to aj po odpočítaní čiastok, ktoré boli splácané medzi
účastníkmi ustálenou sumou nájomného tak, ako to bolo účastníkmi deklarované a akceptované.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá uviedla, že súd
prvej inštancie zameral svoju pozornosť pri posudzovaní predmetu konania na uzavretie kúpnej zmluvy

zo dňa 13.11.2012 a na daný právny úkon, ktorý je absolútne neplatným, aplikoval vo vzťahu k vznesenej
námietke premlčania ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na pojednávaní však vykonal
dokazovanie, kde oboznámil kvitanciu spoločnosti Tatra Credit, a.s., v zmysle ktorej je zrejmé, že svoj
pohľadávku voči tejto spoločnosti vyplatila, a to z úverových prostriedkov, ktoré získala žalobkyňa ešte
pred dňom 26.10.2012, teda ešte pred uzavretím zmluvy. Žalobkyňa neposkytla žiadnu sumu titulom

kúpnej zmluvy, napriek jej obsahu. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový súd prvej inštancie došiel k
nesprávnemu skutkovému zisteniu a následnému záveru, keď aplikoval ustanovenie § 457 Občianskeho
zákonníka. Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka sa upína iba k ustanoveniu § 107 ods. 3
Občianskeho zákonníka, a pokiaľ nie je možné aplikovať ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka,
nie je možné ani aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa z prostriedkov

úveru plnila záväzok za žalovanú, nie však v súvislosti s kúpnou zmluvou, ktorá v rozhodný čas
neexistovala. Okamihom poskytnutia uvedeného plnenia vzniklo bezdôvodné obohatenie a v rovnakom
čase začala plynúť premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ
by tak súd rozhodol, rozhodol by v súlade s materiálnou spravodlivosťou. Žalobkyňa nie je vlastníkomnehnuteľnosti založenej v prospech banky poskytujúcej úver. V prípade, že žalobkyňa nebude plniť
povinnosti úverového dlžníka, banka sa bude uspokojovať na úkor jej majetku. Potencionálny spor môže
vyplynúť z toho, že žalobkyňa si nechá finančné prostriedky pre seba, pretože ju nič nenúti k vráteniu

týchto finančných prostriedkov banke.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa písomne tak, že žalovaná sa bráni v odvolaní, že
žalovanej žalobkyňa neposkytla žiadnu sumu titulom kúpnej zmluvy. S uvedeným tvrdením absolútne
nesúhlasí, keďže v konaní, ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo (5C/262/2013 - o určenie

vlastníckeho práva), je zrejmé, že žalovaná suma bola vyplatená na základe kúpnej zmluvy, ktorú
uzavreli účastníci konania. Žalovaná prišla s týmto tvrdením až na poslednom pojednávaní, kde
protistrana prišla s novou verziou uhradenia sumy 22.678,42 eur. Pritom vo svojom návrhu jasne uviedla,
že žalovaná jej poskytla kúpnu cenu len v tom rozsahu, v akom bol uhradený záväzok v Tatra Credit,
a.s.. Toto tvrdenie nikto nerozporoval. Právny stav pred uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy bol
taký, že žalovaná vlastnila nehnuteľnosť a zároveň mala dlh v Tatra Credit, a.s. v sume 22.678,42 eur.

Žalobkyňa v tom čase nemala ani nehnuteľnosť, ani dlh. Súčasný stav je však taký, že žalovaná vlastní
nehnuteľnosť, pričom žiadna dražba jej už nehrozí a nemá na svojom mene žiadny dlh. Žalobkyňa
naopak, opätovne nevlastní nehnuteľnosť, ale na jej mene je úver vo výške niekoľko desiatok tisíc
eur. Súčasný stav je podľa žalobkyne skutočne nespravodlivý, ale nie voči žalovanej, ale voči nej ako
žalobkyni, pretože táto bola taktiež uvedená do podvodného konania. Rozdiel medzi účastníkmi konania

je ten, že ak bude žalovaná zaviazaná žalovanú sumu, stále bude žalobkyňa poškodená, pretože má na
svojom mene úver nie vo výške 22.678,42 eur, ale 43.000,- eur, ktorý rozdiel spôsobili osoby, ktoré sú
obvinené v trestnom konaní. Z vyššie uvedených dôvodov navrhujú rozhodnutie potvrdiť, pretože súd
prvej inštancie správne použil ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.)
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 19.928,42 eur postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. Výroku, ktorým
v ostatnej časti súd návrh žalobkyni o 2.750 eur zastavil, sa nedotkol, keďže tento nebol napadnutý

odvolaním.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a

s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného
hodnotenia dôkazov.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré

na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľky boli

neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd
prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento
potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.10. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku odvolateľky, ktorá sa v odvolaní bránila tým,
že žalobkyňa jej neposkytla žiadnu sumu titulom kúpnej zmluvy, keďže z konania, ktoré tomuto
predchádzalo, ako aj v predmetnom konaní, bolo správne ustálené, že žalovaná suma bola vyplatená

na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli účastníci konania. Uvedenú konštrukciu žalovanej vyhodnotil
odvolací súd ako účelovú, keďže aj vo svojom návrhu, ktorý predchádzal tomuto konaniu, uviedla, že
žalovaná jej poskytla kúpnu cenu len v tom rozsahu, v akom bol uhradený záväzok v Tatra Credit, a.s.,
pričom toto tvrdenie v danom konaní ani nebolo rozporované. Z tohto dôvodu neprichádza do úvahy
aplikácia ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka.

11. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania súdu prvej inštancie, keďže tento vykazuje
vecnú správnosť.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznáva žalobkyni

v plnom rozsahu, keďže bola v odvolacom konaní proti žalovanej úspešná.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)