Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/81/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899886
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2508899886.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: HM Securities s.r.o.,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 34 112 472, zastúpený: JUDr. Alojzom Markechom,
advokátom, Teplická 121, Piešťany, proti žalovaným: 1. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, S., 2.
A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, S., o zaplatenie 14.810,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 26. marca 2015 č.k. 5Cb/35/2008-754 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd r u š í odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.03.2015 č.k. 5Cb/35/2008 uložil žalovaným povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 12.319,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 17,5 % ročne zo sumy 3.187,54

eur od 26.10.1999 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,5 % ročne zo sumy 9.132,43 eur
od 01.02.2000 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 536 ods. 1, 2, 3
Obchodného zákonníka, § 546 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka,
§ 1 ods. 1, § 2 ods. 2, § 21 ods. 1, 2, 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov (ďalej len zákon č. 182/1993 Z.z.).

Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca s investormi zastúpenými
JUDr. A. V., ABEX ( medzi nimi A. E. s manželkou) uzavreli dve zmluvy o dielo podľa § 536 a
nasl. OBZ, v oboch zmluvách bol dostatočne určený predmet záväzkov ( § 269 ods. 2 OBZ) aj
dohodnutá cena ( § 536 ods. 3 OBZ). Predmetom Zmluvy o dielo zo dňa 27.08.1996 bola realizácia
inžinierských sietí, predmetom Zmluvy o dielo zo dňa 30.01.1997 bola realizácia výstavby obytných
domov, v ktorom sa nachádzali byty aj nebytové priestory. Odkúpením spoluvlastníckeho podielu na

pozemkoch a Dohodou o finančnom vyrovnaní s p. E. a manželkou Z. E. vstúpili odporcovia do vzťahu
so žalobcom namiesto týchto pôvodných investorov, keďže spolu s prevodom nehnuteľností prevzali
na seba záväzky vyplývajúce z týchto vzťahov založených zmluvami o dielo v súvislosti so zámerom
výstavby bytu označeného ako A6 na LV č. XXXX v časti 1/24. Investori, vrátane žalovaných, platili
počas výstavby zálohy JUDr. V.. Súd prvej inštancie mal preukázané, že po začatí výstavby nastali
problémy so zakladaním stavby, ktoré sa odrazili na posunutí termínu dokončenia diela aj jeho cene.

Podľa vyjadrenia autora projektu po vypracovaní hydrologického a inžiniersko-geologického prieskumu
v januári 1996 a statického posúdenia stavby bol navrhnutý systém zakladania stavby na monolitických
vystužených pásoch, avšak pri výkopových prácach bol zistený rozdiel v tuhosti základovej zeminy
spôsobený zvýšenou hladinou podzemnej vody, a preto musel byť prepracovaný projekt spodnej stavby,
kde ako najoptimálnejšie riešenie z konštrukčného a finančného hľadiska bolo založenie na šachtových
betónových pilieroch. Toto viedlo k uzavretiu Dodatku č. 1 A6 zo dňa 30.09.1998

k Zmluve o dielo zo dňa 30.01.1997, ktorým došlo k navýšeniu ceny a posunutiu termínu dokončenia,
platnosť tohto dodatku žalovaní namietali. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca dielo zrealizovala investorom odovzdal. Žalovaní odmietli uhradiť žalobcovi faktúru č. 3530006 v sume 96.027,- Sk
(3.187,51 eur) za práce vykonané na inžinierskych sieťach a faktúru č. 36009 v sume 350.163,20
Sk ( 11.623,29 eur) za dokončovacie práce vykonané na byte žalovaných č.A6, ktorá suma spolu

predstavuje 446.190,90 Sk ( 14.810,82 eur).
Žalovaní namietali pasívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že kúpnou zmluvou uzavretou medzi Ing. E. a
žalovanými neprešli na žalovaných aj práva a povinnosti z mandátnej zmluvy uzavretej Ing. E. s JUDr.
V., pričom žalovaní sami žiadnu mandátnu zmluvu s ním neuzavreli. Pokiaľ by aj práva a povinnosti
z mandátnej zmluvy medzi Ing. E. a JUDr. V. boli prešli na žalovaných, mal mandatár postupovať v

právnych vzťahoch so žalobcom v zmysle § 567 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka, t.j. podľa pokynov
mandanta a v súlade s jeho záujmami. Ak teda JUDr. V. uzatvoril dodatok k zmluve o dielo so žalobcom
bez súhlasu žalovaných a bez ich vedomia, potom plne zodpovedá aj za záväzky prijaté v tejto zmluve,
pretože nekonal v záujme žalovaných, a bez ich súhlasu uzatvoril dodatok k zmluve o dielo pre nich
nevýhodný, ktorý žalovaných jednoznačne poškodil.
K námietke absencie vecnej pasívnej legitimácie súd prvej inštancie uviedol, že zmluvnými stranami v

prípadeobochzmlúvodieloboližalobcaakozhotoviteľainvestorivýstavbyakoobjednávateľ,čovyplýva
z čl. I. zmluvy označeného ako „Zmluvné strany“. To, že investori boli zastúpení spoločne JUDr. V. nič na
okruhuúčastníkovzmluvynemení,rovnakonatonemôžemaťvplyvnesprávnynázoržalobcu,vyslovený
v liste adresovanom žalovaným dňa 08.02.2000. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaných, súd prvej
inštancie o nej nemal pochybnosti z dôvodu, že kúpnopredajnou zmluvou uzatvorenou medzi A. E. a Z.

E. ako predávajúcimi na jednej strane a žalovanými ako kupujúcimi na druhej strane, nadobudli žalovaní
spolusostatnýmiinvestormidoichspoluvlastníctvapozemky,naktorýchsastavbyrealizovaliaDohodou
o finančnom vyrovnaní medzi nimi za náklady vynaložené týmito pôvodnými investormi na získanie
predmetných nehnuteľností ( teda tých, ktoré previedli na žalovaných na základe kúpnopredajnej
zmluvy) a na náklady spojené s doterajšou činnosťou smerujúcou k získaniu stavebného povolania pre

výstavbu 3- izbového bytu v obytnom bloku A6 ako aj náklady súvisiace s vyhotovením predprojektovej
dokumentácie a nákladov spojených s ich zaobstaraním. Strany tejto dohody sa v čl. III súčasne dohodli,
že „všetky tie práva a povinnosti doposiaľ vzniknuté A. E. a Z. E. v súvislosti so zámerom výstavby vyššie
uvedeného bytu prechádzajú dňom podpisu tejto dohody a vyplatením sumy vyrovnania na žalovaných
a to bez obmedzenia. Na nadobúdateľov prechádzajú vlastnícke práva k projektovej dokumentácii,

vykurovaciemu telesu Junkers, prípojke NN, výsledkom geologického prieskumu a podobne. Aj A. E.
súdu uviedol, že vo vzťahu k realizácii výstavby sa zmluvné strany dohodli, že na žalovaných 1. a 2.
prechádzajú všetky práva a povinnosti spojené s prípravou a realizáciu výstavby. Z uvedeného je zrejmé,
že žalovaní týmto právnym úkonom vstúpili do práv a povinností A. E. s manželkou, vyplývajúcich im
z oboch zmlúv o dielo ( sám žalovaný 1. na pojednávaní dňa 26.05.2004 uviedol, že „odkúpili ich časť

investície“), pričom proces zmeny investorov bol formálne zavŕšený následným podpísaním Protokolu o
zmenách investorov zo dňa 15.09.2007 zmluvnými stranami - žalobcom a zástupcom investorov JUDr.
V. ( ktorý treba považovať za písomnú zmenu Zmluvy o dielo v časti účastníkov). Ako spoluvlastníci
pozemkov, rozostavanej stavby a súčasne investori podľa predmetných zmlúv o dielo, ktorí si u žalobcu
ako zhotoviteľa objednali výstavbu diela, sú v tomto konaní pasívne vecne legitimovaní, pretože sú

nositeľmi hmotnoprávnych povinností vyplývajúcich im z predmetných zmlúv vo vzťahu k ich bytu č. A6
a prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
ako aj nebytových priestoroch. JUDr. V. nebol účastníkom zmluvných vzťahov, ale vystupoval iba ako
zástupca investorov.
Žalovaní ďalej namietali, že nemali vedomosť o tom, že inžinierske siete tvoria osobitnú zmluvu o dielo,

a treba ich financovať samostatne, t.j. neprevzali práva a povinnosti tejto zmluvy, nakoľko nepoznali
ich obsah, k dispozícii mali iba jednu zmluvu a to Zmluvu o dielo zo dňa 30.01.1997. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že vedomosť o tejto zmluve mali. V
kúpnopredajnej zmluve zo dňa 31.07.1997, ktorou odkúpili od A. E. pozemok, na ktorom sa stavalo, sa
uvádza, že „predávajúci oboznámili kupujúcich so všetkými skutočnosťami týkajúcimi sa predávaných

spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach“, z čoho vyplýva, že predávajúci museli žalovaných
podrobne oboznámiť s prebiehajúcou výstavbou na ich pozemkoch, ktorej súčasťou bola aj výstavba
inžinierskych sietí. Obsahom nasledujúcej Dohody o finančnom vyrovnaní zo dňa 25.08.1997 bolo práve
vyrovnanie za práva a povinnosti doposiaľ vzniknuté A. E. a Z. E. v súvislosti so zámerom výstavby
vyššie uvedeného bytu, pričom výpočet sumy vyrovnania zohľadňoval už vykonané konkrétne investície

manželov E. aj na inžinierske siete. Je teda zrejmé, že žalovaní zaplatili odstupujúcim investorom aj za
projektovú dokumentáciu inžinierskych sietí, ktorá im
tiež bola ako súčasť dokladov odovzdaná, rovnako od neho prevzali účtovný doklad za vyplatenie
predprojektových prác, prípojky na inžinierske siete a prípojku NN, platbu za inžiniersku a investorskúčinnosť, čo potvrdzuje skutočnosť, že platba za projekt, prípojky inžinierskych sietí a prípojku NN
bola vykonaná samostatne. Preto žalovaní museli vedieť v čase robenia týchto právnych úkonov
o oboch zmluvách o dielo a spôsobe financovania diela. Treba tiež pripomenúť, že pri uzatváraní

právnych úkonov sa vychádza z predpokladu, že zmluvné strany sú podrobne oboznámené so všetkými
skutočnosťami, ktoré by mohli mať vplyv na ich rozhodnutie či vstúpia do zmluvného vzťahu alebo nie a
v opačnom prípade im nedostatok obozretnosti treba pripísať na vrub. Pokiaľ vo svojej korešpondencii
žalovaní žalobcu opakovane žiadali o dodanie zmluvy o dielo na inžinierske siete, tvrdiac, že doteraz
o nej nevedeli, tieto ich tvrdenia obsiahnuté v korešpondencii nie sú samé osebe spôsobilé preukázať

pravdivosť tohto ich tvrdenia. Svedok E. k otázke odovzdávania dokumentov v písomnej výpovedi súdu
uviedol, že pri spisovaní Dohody o finančnom vyrovnaní so žalovanými v kancelárii JUDr. V., osobne
odovzdal Ing. S. i doklady, ktoré dovtedy obdržal od JUDr. V., ktorý ho aj s manželkou zastupoval pri
výstavbe. Svedok Ing. Arch. A. V. súdu uviedol na otázku, či mal žalovaný vedomosť o samostatnom
financovaní inžinierskych sietí, že predpokladá, že mal, nakoľko sám žalovaný 1. dával ponuku na
spevnené plochy a komunikácie ako samostatnú konkurenčnú ponuku v rámci výberového konania, hoci

táto ponuka neprešla.
Žalovaní ďalej namietali, že nikdy neuzavreli Dodatok č. 1 A6 zo dňa 30.09.1998 k Zmluve o dielo zo dňa
30.01.1997,nakoľkobolvyhotovenýzajednostrannevýhodnýchpodmienokprežalobcu(navyšovalasa
ním cena diela a posúval sa termín odovzdania diela), oni sami Dodatok nepodpísali, pričom pri podpise
neboli zastúpení JUDr. V.. Mandátnu zmluvu s ním neuzavreli a Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci

a zabezpečovaní právnych služieb zo dňa 01.07.1997 mu žalovaní vypovedali dňa 25.10.1998. To, že
s predmetným Dodatkom nikdy nesúhlasili, aj žalobcovi oznámili. Žalovaní teda neodsúhlasili ani cenu
bytu v čiastke 1.042 328,52 Sk, nakoľko táto cena vychádzala z Dodatku č. 1 A6 k Zmluve o diela zo
dňa 30.01.1997, ktorý oni neuzavreli.
Z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že pôvodní investori mali s JUDr. V. uzavreté písomné mandátne

zmluvyatoajA.E.,ktorýmhosplnomocnilinazastupovanieprestavbu„VýstavbybytovnaKomenského
ul. v Piešťanoch“, pred orgánmi štátnej správy, obecnými orgánmi, všetkými dotknutými účastníkmi a
okrem iného aj na uzavretie zmluvy o dielo na dodávku stavby a tiež výkonu kontroly nad činnosťou
všetkých zúčastnených právnických a fyzických osôb pričom v zmysle plnomocenstva mal vykonávať
úkony v záujme a v prospech splnomocniteľov.

Súd prvej inštancie mal preukázané, že uzavretím zmlúv s A. E. a následným podpísaním Protokolu
o zmenách investorov zmluvnými stranami - žalobcom a zástupcom investorov JUDr. V. ( ktorý treba
považovať za písomnú zmenu Zmluvy o dielo v časti účastníkov), prešli všetky práva a povinnosti
zo zmlúv o dielo, ktoré do dňa 25.08.1997 vznikli p. E. a jeho manželke na žalovaných. Týmto však
neprešli na žalovaných práva a povinnosti z mandátnej zmluvy uzavretej medzi JUDr. V. a A. E., nič

také totiž nebolo medzi nimi výslovne ustanovené, navyše účastníkom takéhoto dojednania by musel
byť aj mandatár.
Mandátna zmluva, upravená v § 566 ods. Obchodného zákonníka nemá ustanovenú písomnú formu
ako podmienku jej platnosti, ale prejavy vôle smerujúce k jej uzavretiu musia byť urobené spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Záver o uzavretí mandátnej zmluvy na zastupovanie žalovaných v zmluvných vzťahoch so
žalobcom týkajúcich sa predmetnej výstavby iným než písomným spôsobom predpokladá, že tu bol
daný ústny alebo konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy a to na strane tak mandanta
(žalovaných) ako mandatára JUDr. V.. V uvedenom prípade žalovaní prejavili záujem vstúpiť do práv
a povinností pôvodného investora bez akýchkoľvek výhrad a stať sa tak účastníkom zmlúv o dielo

ako jeden z investorov. Investori však podľa týchto zmlúv o dielo boli všetci zastúpení spoločným
zástupcom, preto vstup nového investora na miesto pôvodného predpokladal rovnako aj u nového
investora jeho zastúpenie tým istým spoločným zástupcom. V prípade, že by žalovaní ako záujemcovia
o právne nástupníctvo manželov E. boli bývali vyjadrili akýmkoľvek spôsobom nesúhlas s tým, aby
ich v predmetných zmluvných vzťahoch bol zastupoval JUDr. V. ako ostatných investorov, nebola by

ich zámena pripustená, pretože by to bolo v rozpore so záujmami ostatných investorov. Vychádzajúc
z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že hoci k uzavretiu písomnej mandátnej zmluvy
medzi nimi nedošlo, toto ani nebolo potrebné, pretože k jej uzavretiu došlo ústne vyjadrením záujmu
žalovaných prevziať na seba všetky práva a povinnosti doposiaľ vzniknuté z týchto zmluvných vzťahov
predchádzajúcim investorom. JUDr. V. aj pripravil Dohodu o finančnom vyrovnaní v tomto zmysle, t.j. tak,

aby sa vo výstavbe mohlo pokračovať za nezmenených podmienok s výnimkou osoby odstupujúceho
investora. Súčasťou nezmenených podmienok bola aj otázka spoločného zastúpenia, čo vyplýva z
logiky veci a mandát na zastupovanie udelili žalovaní JUDr. V. tým, že prejavili vôľu prevziať na seba
rovnaké postavenie v zmluve o dielo, ako mal pôvodný investor Ján E.. Žalovaní sa teda stali právnyminástupcami manželov E. v oboch zmluvách o dielo, kde ako objednávateľ je označený: „Investori
výstavby zastúpení JUDr. A. V. ABEX“. Nepochybne tiež už z toho, ako prebehla zámena investorov
a z ďalšieho postupu JUDr. V. pri výstavbe vyplýva, že tento žalovaných vo vzťahu k zhotoviteľovi

zastupoval.Ajsámuviedol,žetobralakosamozrejmosť,pretoaninepovažovalzapotrebnévyhotovovať
písomnú mandátnu zmluvu. Na základe ich žiadosti začal v ich záujme vykonávať úkony smerujúce k
zámene účastníkov zmlúv o dielo, nasledovalo spisovanie kúpnopredajnej zmluvy a dohody o vyrovnaní
medzi pôvodným a nastupujúcim investorom, ktoré takisto vykonával JUDr. V., za jeho účasti a vedenia
prebehlo uzavretie týchto úkonov ako aj následná zmena zmluvy o dielo v časti investorov, kedy JUDr. V.

podpísal v mene žalovaných Protokol o zmenách investorov zo dňa 15.09.2007, ktorý treba považovať
za zmenu zmluvy o dielo v časti investorov, čím bol proces zámeny investora zavŕšený. Platnosť
Protokolu o zmene investorov, ktorý podpísal v ich mene JUDr. V., žalovaní pritom nikdy nespochybnili,
z čoho je zrejmé, že ho považovali za ich zástupcu vo vzťahu k zhotoviteľovi diela. JUDr. V. teda, aj keď
žiadnu písomnú mandátnu zmluvu s odporcami neuzavrel, zastupoval ich naďalej majúc za to, že inak to
byť ani nemôže, pretože odporcovia vstúpili vo vzťahu k zmluvám o dielo do všetkých práv a povinností

A. E. s manželkou a on bol zástupcom všetkých investorov.
Súd prvej inštancie vychádzal tiež z toho, že v uvedenom prípade investori boli spoluvlastníkmi
pozemkov, na ktorých sa obytný dom staval, preto aj v zmysle uvedeného posúdil ich vzťahy k
rozostavanému dielu - stavbe v čase uzavierania sporného Dodatku č. 1
k Zmluve o dielo ako spoluvlastnícke, keď z dokazovania vyplynula jednoznačne vôľa všetkých

zúčastnených investorov stať sa podielovými spoluvlastníkmi, túto vôľu prejavili právne relevantným
spôsobom a to uzavretím zmlúv o dielo a investovaním finančných prostriedkov do spoločnej stavby.
Je teda zrejmé, že vzťahy medzi investormi treba posúdiť ako vzťahy podielového spoluvlastníctva k
stavbe vykonávanej za spoločných investícií zúčastnených stavebníkov, čo vyústilo následne k vzniku
vlastníckych práv k bytom a nebytových priestorom u jednotlivých investorov na základe Zmluvy o

výstavbe bytov zo dňa 21.04.2001, uzavretej v zmysle § 21 bytového zákona, ktorej účastníkmi boli
stavebníci ako budúci vlastníci bytov, nebytových priestorov a zariadení objektu, medzi nimi aj žalovaní
( Okresný úrad v Piešťanoch, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva dňa 04.09.2001
pod č.V 1125/01). Podľa § 136 a nasl. Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve
viacerýchvlastníkov.Podielvyjadrujemieru,akousaspoluvlastnícipodieľajúnaprávachapovinnostiach

vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci
sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou
vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo
ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak
ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že JUDr. V. mal mandát na zastupovanie
žalovaných vo vzťahu k zhotoviteľovi a teda aj pri uzavieraní sporného Dodatku č. 1 k Zmluve o
dielo, a ich nesúhlas s jeho uzavretím nemal vplyv na platnosť tohto Dodatku. Ak aj žalovaní prejavili
vôľu vypovedať mu mandátnu zmluvu a vyjadrili úmysel zastupovať sa vo vzťahu k uzavieraniu tohto
sporného Dodatku sami, tvrdiac, že je uzatváraný v ich neprospech, súd vzal do úvahy, že ostatní

spoluvlastníci, ktorých bola väčšina, s ním súhlasili, preto nezostávalo žalovaným iné, než sa podriadiť
rozhodnutiu väčšiny, keďže v uvedenom prípade išlo o rozhodovanie spoluvlastníkov pri hospodárení
so spoločnou vecou.
Podľa názoru súdu prvej inštancie Dodatok č. 1 bol platne uzavretý, lebo bol podpísaný spoločným
zástupcom investorov, pričom v časti pojednávajúcej o novej cene bytu bolo potrebné odsúhlasenie

konkrétneho investora, preto súd skúmal, či právny úkon nie je z tohto dôvodu vadný. Zmluvné strany
si dohodli v čl. X písm. b), že zmeny a doplnky tejto zmluvy je možné vykonať písomne po odsúhlasení
oboma zmluvnými stranami. Po začatí výkopových prác došlo z objektívnych dôvodov k zmene projektu
zakladania stavby, ktorá skutočnosť spolu s tým, že viacerí investori vrátane žalovaných, si zrealizovali
časť prác na byte svojpomocne, mala vplyv nielen na termín dokončenia, ale aj na cenu diela. Účastníci

zmluvného vzťahu prijali dňa 30.09.1998 vyššie spomínaný Dodatok č. 1, ktorým bol zmenený čl. III
zmluvy v bode 2.1 a 2.2 tak, že cena v časti zakladanie stavby sa zvyšuje oproti pôvodnej cene 750.000,-
Sk vrátane DPH na 950.000,- Sk vrátane DPH, ďalej, že strešná konštrukcia bude zabezpečená
investormi samostatne a kalkulácia ceny pre jednotlivé
byty tvorí prílohu tohto dodatku označenú podľa jednotlivých bytov vrátane zohľadnenia podielu na

spoločných častiach a investormi odsúhlasených položiek navyšujúcich alebo znižujúcich cenu diela,
cenu jednotlivých bytov. Podľa Prílohy č. 1 A6, ktorá sa vzťahuje k bytu žalovaných, bola cena takto
stanovená na sumu 1.042.350 Sk, z toho byt 314,555,50 Sk, okná 105.239,72 Sk, garážová brána
10.500,- Sk, vstupné dvere 4.900,- Sk, spoločné priestory 372,900,- Sk, balkóny, terasy a zábradlia75.900,- Sk, zakladanie na šachtových pilieroch 158.333,33 Sk, zatiaľ čo podľa pôvodnej kalkulácie
obsiahnutej v Zmluve o dielo zo dňa 30.01.1997 bola dohodnutá cena 1.425.000 Sk (z toho cena bytu
A6 : 796.000,- Sk, spoločných priestorov 360.000,- Sk, balkónov a terás 69.000,- Sk, zakladania stavby

125.000,- Sk a strechy 75.000,- Sk). Dodatok č. 1 bol v mene investorov podpísaný ich spoločným
zástupcom, čo je v poriadku, pokiaľ však ide o Prílohu č. 1 A6 pojednávajúcu o novej cene ich bytu, táto
podľa tvrdenia žalovaných nebola odsúhlasená a preto je neplatná. Je pravda, že Príloha č. 1 A6 nie je
žalovanými podpísaná ( resp. žiadnou zmluvnou stranou), je na nej iba neurčitá poznámka „odsúhlasil“,
ktorániejepostačujúcanapreukázaniereálneudelenéhosúhlasu.Žalovanítvrdilisúdu,ženeodsúhlasili

navýšenie ceny v položke č. 7 - spoločných priestorov na 372.900,- Sk, čím zdôvodňovali neplatnosť
dodatku, avšak z ich listu, adresovanom žalobcovi dňa 12.12.1998 vyplýva, že cenu spoločných
priestorov v sume 372.900,- Sk tak, ako je uvedené v Prílohe č. 1 A6 k Dodatku č. 1 výslovne odsúhlasili.
Vychádzajúc z uvedeného, mal súd prvej inštancie za to, že Dodatok č. 1 bol platný v celosti a došlo ním
nielen k posunutiu termínu dokončenia, k dohode investorov, že strešná konštrukcia bude zabezpečená
investormi samostatne ale aj k novej kalkulácii ceny pre jednotlivých investorov, vrátane žalovaných.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že byty sa odovzdávali jednotlivým investorom na
dokončovacie práce, každému investorovi v inom termíne. Žalovaným bol dňa
10.08.1999 zápisnične pred dokončením stavby odovzdaný ich byt A 6 bez spoločných častí a garáže,
keďžesarozhodlidokončiťsihosvojpomocne(atoajzdôvodu,žetermíndokončeniabolposunutýaoni
si potrebovali urýchlene riešiť bytovú situáciu), čo im zmluva o dielo v čl. IV/2 umožňovala. V Zázname

z uvedeného dňa spísanom za prítomnosti žalovanej 2/, si odsúhlasili všetky výhrady a pripomienky,
závady a nedorobky, a po ich spísaní to všetci prítomní ( za investora žalovaná 2.) odsúhlasili svojím
podpisom. Dňa 08.11.1999 sa stretli žalovaní so žalobcom a JUDr. V. na spoločnom rokovaní, kde
prebrali položkovite všetky zložky ceny bytu A6 podľa Prílohy 1 A6 s prípočtami a odpočtami a ako
vyplýva z písomného záznamu z tohto stretnutia, boli žalovanými aj odsúhlasené všetky okrem položky

7- spoločné priestory, kde je namiesto ceny uvedená poznámka „dodá A. V.“. Zápis je podpísaný
zástupcom dodávateľa stavby ( p. Z.), zástupcom investorov ( JUDr. V.) a investorom, ( žalovaným 1.).
Výsledky tohto záznamu boli premietnuté do poslednej kalkulácie bytu A6, podľa ktorej konečná cena
bytu A6 podľa zmluvy o dielo, upravená o práce naviac a nerealizované práce predstavovala vrátane
DPH 980.908,55 Sk. Táto záverečná kalkulácia v sebe zahŕňala všetky žalovaným odsúhlasené položky

podľa zápisu zo dňa 08.11.1999, ako aj položku 7 - spoločné priestory v cene 372.900,- Sk, ktorá síce
nebola osobitne riešená v uvedený deň ( 08.11.1999), ako však bolo uvedené vyššie, položka spoločné
priestory bola v tejto cene 372.900,- Sk odsúhlasená žalovanými už predtým listom zo dňa 12.12.1998.
Z uvedeného vyplýva, že záverečná kalkulácia bola žalovanými prerokovaná a odsúhlasená a cena bytu
A6 vrátane dohodnutá na sumu 980.908,55 Sk.

Žalovaní uviedli, že uhradili v súvislosti s predmetnou výstavbou: 250.940,- Sk ( toto však bola kúpna
cena za získanie vlastníctva k pozemkom od manželov E., ďalej 120.000,- Sk, čo bola suma vyrovnania
s manželmi E. za náklady na získanie nehnuteľností ( pozemkov) a náklady spojené so získaním
stavebného povolenia, vyhotovením projektovej a predprojektovej dokumentácie, ďalej podľa Protokolu
č. 11 zo dňa 01.12.1998 spisu uhradili k uvedenému dňu zálohy 654.000,- Sk, a podľa tvrdenia

žalobcu okrem toho zálohu na strechu 118.500,- Sk. Žalovaný 1/ tvrdil, že žalobcovi už nemá čo platiť,
pretože na zálohách uhradil spolu 772.500,- Sk ( 654.000 + 118.500) a rozdiel medzi sumou 772.500
a 1425.000,- Sk ( pôvodne dohodnutou cenou A6) bola suma vynaložená na svojpomocné práce,
zrealizované žalovanými na vlastné náklady, takže žalobcovi nepatrí už nič, preto odmietali zaplatiť
faktúru č. 36009. Žalovaní však toto tvrdenie o vynaložení vlastných prostriedkov na dokončenie bytu v

uvedenej sume nepreukázali a žalobca túto sumu neuznával. Popieral, že by žalovaní museli vynaložiť
takéto náklady na dokončenie bytu a žalovaní skutočné vynaloženie prostriedkov na dokončenie
bytu v takejto výške 652.500,- Sk nepreukázali, s ktorým tvrdením sa súd stotožnil a túto sumu mal
za žalovanými nepodloženú. Žalovaní predložili síce súdu množstvo výdavkových dokladov, ktorými
preukazovali vlastné investície do ich bytu, ktoré však samé osebe nemajú vysokú výpovednú hodnotu,

pretože niektoré sú z neskoršieho obdobia, niektoré vynaložené náklady nezodpovedajú štandardu a
iné nesúvisia s dohodnutým predmetom zmluvy o dielo. Tvrdenie žalovaných o výške nákladov, v akej
vynaložili prostriedky na dokončenie diela nebolo preukázané a ani nariadené znalecké dokazovanie
neprinieslo v tomto smere žiadne jednoznačné závery. Znalec Ing. Ratulovský v posudku č. 52/2013
mal posúdiť jednak hodnotu stavebných prác a materiálov, ktoré vynaložil žalobca na výstavbu bytu

žalovaných, pričom z posudku vyplýva ich hodnota 431.545,22 Sk ( vrátane okien a vstupných dverí,
hodnota vzájomne odsúhlasených prác a dodávok, realizovaných žalovanými vo vlastnej réžii vo vzťahu
k ich bytu bola vo výške 47.600,- Sk, takže konečná hodnota celkových nákladov žalobcu po pripočítaní
prác naviac a odpočte prác a dodávok predstavuje konečnú cenu bytu 383.945,22 Sk. Súd uložil znalcovitiež posúdiť hodnotu stavebných prác a materiálov, ktoré vynaložili žalovaní sami na svojpomocné
dokončenie výstavby bytu, ale v tejto časti posudok nebol podaný z dôvodu, že žalovaní mu neumožnili
obhliadku, pričom ale znalec uviedol, že aj v prípade, že by mu priestory bytu sprístupnili, k ohodnoteniu

nimi vynaložených nákladov by zrejme nebolo možné dospieť, a to z dôvodu, že žalovaní predložené
podklady sú nepreukazné, pretože niektoré sú nečitateľné, ďalšie sú anonymné, mnohé z predložených
dokladov týkajúcich sa materiálov nepatria do zápočtu nákladov voči žalobcovi ( napr. kuchyňa Koryna,
mydelničky, svietidlá, sprchová zástena a pod.), ktoré v základnej dohode o cene bytu neboli. Pokiaľ by
určitá časť dodávok materiálov a prác mala byť podkladom k zápočtu medzi investormi a žalobcom, tak

v obvyklých cenách. Z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh žalobcu na nové znalecké dokazovanie,
lebo nemohlo priniesť žiadne také
výsledky, o ktoré by sa súd mohol oprieť.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ ide o faktúru č. 36009, ktorou žalovaným žalobca
vyfakturoval stavebné práce na stavbe bytu A6 v sume 350.163,20 Sk, táto bola vystavená dôvodne,
pretože žalobca správne vychádzal z dohodnutej ceny v dodatku, ktorá bola zmluvnými stranami

definitívne upravená v poslednej kalkulácii ceny vyhotovenej po odsúhlasení žalovanými. V tejto boli
zohľadnené prípočty a odpočty a žalobca vo faktúre zohľadnil tiež jemu zaplatené zálohy. Argumentácia
žalovaných, ktorou sa bránili splneniu tohto zmluvného záväzku, nebola podložená, tvrdenia o nimi
vynaložených podstatne vyšších vlastných nákladoch na dokončenie diela neboli preukázané.
Súd prvej inštancie sa zaoberal aj uplatnenou zľavou za omeškania s termínom dokončenia a zistil,

že podľa Zmluvy o dielo zo dňa 30.01.1997 bol pôvodne dohodnutý termín kompletného dokončenia
diela na 30.06.1998, ale Dodatkom č. 1 k zmluve, ktorý súd vyhodnotil ako platne uzavretý, došlo k
posunutiu termínu na 30.04.1999. Podľa predložených Zápisov o odovzdaní a prevzatí č. 1/99 a č. 2/99
došlo k odovzdávaniu oboch obytných domov v dňoch od 15.08.1999 do 30.09.1999. V čl. VIII písm.
g) predmetnej zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že v prípade omeškania zhotoviteľa so zhotovením diela

( etapy diela), poskytne zhotoviteľ objednávateľovi zľavu z ceny diela vo výške 0,05% z ceny diela ( etapy
diela) za každý deň omeškania. Byt bol sprístupnený žalovaným dňa 10.08.1999,
o čom bol spísaný záznam, avšak tento dátum nemožno považovať za dátum kompletného dokončenia
diela, pretože im bol odovzdaný iba byt, nie však spoločné priestory a garáž. Za kompletné dokončenie,
ktoré nebolo v zmluve zadefinované, treba teda považovať posledný deň odovzdávania domov, t.j.

30.09.1999, kedy navrhovateľ vypratal stavenisko. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa dostal do
omeškania aj s posunutým termínom dokončenia podľa Dodatku č. 1 a to o 5 mesiacov, za ktoré obdobie
sa investori mohli domáhať zľavy 0,05% z ceny diela za každý deň omeškania. Žalovaní sa podaním,
doručeným súdu dňa 03.07.2009, podľa jeho obsahu posúdeným ako obrana proti návrhu ( § 98 O.s.p.),
domáhalizapočítaniasumy12.381,76eur(373.012,90Sk)titulomuplatnenejzľavyzcenyzaomeškanie

podľa bodu VIII písm. g) Zmluvy o dielo zo dňa 30.01.1997. Toto ustanovenie súd posúdil ako platne
uzavretú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá je ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva v súčasnosti
upravená v § 540 až 545 OZ a v § 300 až 302 OBZ. Neskôr v záverečnom návrhu si žalovaní uplatnili túto
zľavuvovýške11.186,77eurzaobdobieodtermínupôvodnedohodnutéhodokončeniadiela30.06.1998
do termínu kolaudácie ( 15.10.1999) , teda za 473 dní a to z pôvodne dohodnutej ceny 1.425.000,- Sk.

Súd prvej inštancie nemohol žalovaným ale priznať zmluvnú pokutu z pôvodne dohodnutej ceny, ale len
z ceny zmluvnými stranami dohodnutej vo výške 980.908,05 Sk. Rovnako nemohol súd priznať zmluvnú
pokutu za obdobie, kedy žalobca nebol ešte v omeškaní s dokončením, teda pred termínom 30.04.1999.
Súd preto priznal žalovaným zľavu 0,05% denne za obdobie od 01.05.1999, kedy sa žalobca dostal do
omeškania do 30.09.1999, teda do dňa odovzdania. Takto im priznal súd titulom uplatnenej zmluvnej

pokuty sumu 75.039,50 Sk ( 2.490,86 eur), ktorú sumu odpočítal od žalobcom priznanej sumy, takže
žalobcovi patrí 275.123,70 Sk ( 9.132,43 eur).
Pokiaľ ide o druhú neuhradenú faktúru, č. 3530006 zo dňa 09.09.1999, ktorou žalobca vyfakturoval
žalovaným práce na inžinierskych sieťach vo výške 96.027,70 Sk ( 3.187,54 eur) túto obdržali žalovaní
dňa 25.10.1999. Ako vyplýva z obsahu predsporovej písomnej korešpondencie medzi účastníkmi

konania, žalovaní ju vrátili neuhradenú z dôvodu, že nemali vedomosť, že inžinierske práce boli
financované samostatne, že cena IS nie je súčasťou bytu a že ju treba zaplatiť navyše. Tento argument
žalovaných neobstojí, pretože ako je už vysvetlené vyššie, o existencii Zmluvy o dielo na inžinierske
práce mali vedomosť a keďže okrem tohto argumentu žiadny iný voči predmetnej faktúre nevzniesli,
navyše táto vychádzala zo zmluvnej dohodnutej ceny diela , ktorá nebola nijako menená, len vzhľadom

na zmenu DPH bolo potrebné vystaviť faktúru v časti 13.655,60 Sk s 10% DPH, súd posúdil nárok
žalobcu v tejto časti za plne dôvodný a fakturovanú sumu 96.027,- Sk žalobcovi ako dôvodnú priznal.
Celkovo súd priznal žalobcovi sumu 371.151,40 Sk ( 350.163,20 Sk + 96.027,70 Sk - 75.039,50 Sk), čo
po prepočte na platnú menu predstavuje 12.319,97 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.Vzhľadom k omeškaniu žalovaných so zaplatením dlhu, vzniklo žalobcovi tiež právo na úroky z
omeškania z dlžnej sumy podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré si uplatnil vo výške 17,5 %
ročne zo sumy 96.027,70,- Sk od 25.10.1999 do zaplatenia a 17,5 % ročne od 01.02.2000 do zaplatenia

zo sumy 350.163,20 Sk. Splatnosť faktúr bola dohodnutá v zmluve ihneď, pričom prvú faktúru na sumu
96.027,70 Sk ( 3.187,54 eur) prevzali žalovaní 25.10.1999, a márnym uplynutím tohto dňa sa dostali
dňa 26.10.1999 do omeškania. Druhú faktúru na sumu 350.163,20 Sk ( 11.623,29 eur) prevzali dňa
18.01.2000, takže do omeškania sa dostali dňa 19.01.2000. Keďže medzi účastníkmi nebola výška
úrokov z omeškania dohodnutá, patria žalobcovi zákonné úroky z omeškania, t.j. o 1% vyššie, než je

úroková sadzba určená obdobne podľa § 502 Obch. zákonníka, t. j. 1 % nad obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Za obvyklý úrok treba
považovať úrok, ktorý je v praxi bánk prevládajúci, t.j. taký, ktorý sa najčastejšie vyskytuje. V rozhodnom
období predstavoval 17,6% ročne, preto ak žalobca žaloval úrok 17,5% ročne, tento bol v súlade so
zákonom a súd mu ho priznal zo sumy 3.187,54 eur od 26.10.1999 do zaplatenia a úrokom z omeškania
vo výške 17,5% ročne zo sumy 9.132,43 eur od 01.02.2000 ( t.j. od dátumu, od ktorého žiadal) až

do zaplatenia. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o žalovanými namietané vady diela, resp. ich
neodstránenie v dohodnutej lehote, toto nie je predmetom konania a nič nebránilo žalovaným uplatniť
si nároky z nich ich zákonným spôsobom u žalobcu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1. a žiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a zároveň zaviaže žalobcu zaplatiť žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že pokiaľ ide o otázku
predpokladaného ústneho uzatvorenia mandátnej zmluvy, súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal
otázkou, kedy k takémuto uzatvoreniu mandátnej zmluvy medzi žalovanými a JUDr. V. došlo a
nezaoberal sa ani otázkou obsahu takejto ústnej dohody, iba konštatoval, že k uzatvoreniu mandátnej

zmluvy došlo ústnou formou, pričom vôbec neprihliadol na tvrdenia žalovaných. Z konania žalovaných
je zrejmé, že žiadnu mandátnu zmluvu s JUDr. V. neuzatvorili, ani nijakým spôsobom neprejavili vôľu
na uzatvorenie takej zmluvy. Žalovaní s JUDr. V. uzatvorili len zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a
zabezpečení právnych služieb a to v písomnej forme. V predmetnej zmluve sa však vôbec neuvádza
zastupovanie mandanta (žalovaných) vo veci investičného zámeru mandanta, ktorým je výstavba bytu

A6, ale je zameraná výlučne na služby spočívajúce v poradenskej, konzultačnej a organizačnej pomoci.
V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že JUDr. V. s ostatnými investormi uzatvoril
mandátnu zmluvu v písomnej forme, preto nie je zrejmé, prečo tak nekonal aj v prípade žalovaných,
keď navyše so žalovanými uzatvoril zmluvu v písomnej forme, avšak s iným obsahom, ako v prípade
ostatných investorov.

V súvislosti s otázkou uzatvorenia mandátnej zmluvy medzi žalovanými a JUDr. V. v ústnej forme
žalovaný 1. poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2001, sp.
zn. Obdo v 31/2000 „Odvolací súd žalobe žalobcu vyhovel v podstate m tom skutkovom a právnom
základe, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zrejme ústnej dohody, v tomto smere, ani v
žiadnom inom, odvolací súd nevykonal žiadne dokazovanie a tento jeho záver vychádza zo skutkového

zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní [§ 241 ods. 2 písm. c) O. s.
p.], a preto na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie nemal splnené procesné podmienky. Závažnejšie
pochybenie odvolacieho súdu však spočíva v tom, že žalobe vyhovel na základe inej, zrejme ústnej
dohody, ale vôbec nepovažoval za potrebné ozrejmiť, kedy a s akým obsahom účastníci takúto dohodu
uzavreli, pričom nikto z účastníkov netvrdil a nevyplýva to ani z ďalšieho obsahu spisu, že by k uzavretiu

takejto' dohody došlo."
Pokiaľ ide o konanie JUDr. V. ako zástupcu investorov, žalovaný 1. poukázal na skutočnosť, že ako
zástupca investorov mal povinnosť konať v záujme zastúpeného, teda aj v záujme žalovaných, ktorých
ako sám tvrdí zastupoval na základe ústne uzatvorenej mandátnej zmluvy. V súvislosti s mandátnou
zmluvou poukázal na to, že mandátnou zmluvou sa realizuje priame právne zastúpenie. Obchodný

zákonník v § 567 určuje spôsob konania mandatára pri obstarávaní obchodnej záležitosti. Podľa tohto
ustanovenia je mandatár povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, podľa pokynov mandanta,
od ktorých sa môže odchýliť len v prípade, ak to ustanovuje zákon a teda v prípade, ak sú splnené
súčasne dve zákonné podmienky. Musí isť o takú situáciu, že súhlas mandanta nie je možné získať
včas a jednak musí ísť o nevyhnutne naliehavú situáciu v záujme mandanta. Takýto postup je možné

vylúčiť výslovným zakotvením v zmluve, avšak nakoľko sa súd obsahom, podľa neho ústne uzatvorenej
mandátnej zmluvy nezaoberal, nebolo preukázané, že by bol takýto postup v zmluve zakotvený, teda
že JUDr. V. ako mandatár bol oprávnený na uzatvorenie dodatku, predmetom ktorého bola úprava
ceny diela a termínu dokončenia diela, a to bez akéhokoľvek informovania mandanta (žalovaných).Uzatvorením predmetného dodatku s uvedeným obsahom konal JUDr. V. ako mandatár zjavne v
rozpore so záujmami mandanta (žalovaných), nakoľko otázka ceny a termínu dokončenia stavby sú
v zmluve o dielo nesporne významnou otázkou, ktorá sa týka záujmu mandanta (žalovaných), a teda

mandatár prekročil oprávnenie mandatára konať v mene mandanta. Nakoľko Obchodný zákonník
neupravuje otázku prekročenia oprávnenia mandatára konať v mene mandanta, treba pristúpiť na
všeobecnú právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku týkajúcu sa plnomocenstva, tak ako sa
uvádza v rozsudku Najvyššieho súdu SR z dňa 22.01. 2008, sp. zn, 1 Obdo 17/2006 „Na posúdenie
oprávnenosti žalobou uplatneného nároku treba vyriešiť otázku, či uzavretím tejto mandátnej zmluvy

žalovaným v 1. rade v mene žalobcu žalovaný v 1. rade prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z
mandátnej zmluvy uzavretej so žalobcom a ak áno, aké dôsledky z toho vyplývajú. Podľa názoru
dovolacieho súdu, z ktorého zrejme vychádzal aj odvolací súd, žalovaný v 1. rade uzavretím tejto
zmluvy porušil svoju zákonná povinnosť uskutočňovať svoju činnosť v súlade so záujmami mandanta
a dohodnutím odplaty za poskytovanie právnej pomoci nad rámec odplaty vyplývajúcej z jeho zmluvy
so žalobcom konal nad rozsah oprávnenú ktoré mu udelil mandant, preto z tohto konania zásadne

nemôže byť zaviazaný žalobca. Ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce mandátnu zmluvu
neriešia dôsledky prekročenia oprávnenia mandatárom, a preto treba vychádzať zo všeobecnej právnej
úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku pri úprave plnomocenstva, najmä z jeho ustanovenia 33 a
posúdiť, či žalobca ako mandant, prekročenie oprávnenia spočívajúce v navýšení odplaty o odmenu za
právne služby poskytované žalovaným v 2. rade, dodatočne schválil".

V danom konaní sa žalobca domáha zaplatenia zvýšenej ceny za dielo od žalovaných, pričom však títo
nemali žiadnym spôsobom možnosť takto navýšenú cenu odsúhlasiť, ani sa k nej vyjadriť, nakoľko o
tomto navýšení nemali vôbec vedomosť.
Pokiaľ ide o spôsob určenia ceny za dielo, rozoznáva sa určenie pevnou sumou alebo aspoň odhadom.
Prípadom určenia pevnej sumy je aj cena určená podľa rozpočtu, ale keďže aj táto cena je pevnou

cenou, nie je možné jej zvýšenie bez súhlasu objednávateľa. Ak dôjde po uzavretí zmluvy do jej splnenia
k zmene ceny, na ktorej sa dohodli zmluvné strany, je zhotoviteľ povinný objednávateľa bez meškania
písomne upozorniť a oznámiť mu novú cenu.
Zákon ustanovuje možnosti objednávateľa potom ako bol oboznámený s novou cenou. Objednávateľ
je oprávnený od zmluvy odstúpiť. V súvislosti s povinnosťou zhotoviteľa informovať objednávateľa o

zvýšení ceny diela odkazujeme aj na právnu teóriu: „ V prípade, že je potrebné zvýšiť cenu dielo má
zhotoviteľ povinnosť, objednávateľa informovať o potrebe prekročenia rozpočtovanej čiastky a uviesť
výšku nevyhnutného zvýšenia bez zbytočného odkladu, po tom ako bolo zreteľné, že navýšenie je nutné.
Ak však zhotoviteľ bez zbytočného odkladu takéto oznámenie nevykoná, právo na zvýšenie ceny mu
zaniká (prekluduje sa). V okamihu, kedy bolo objednávateľovi doručené oznámenie o zvýšení ceny

diela,vznikámuprávona (Žitňanská,2010,s.253):akceptovaniezvýšenia,aleboodmietnutiezvýšenia,
alebo odstúpenie od zmluvy. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, takéto právo žalovaní nemali.
Na základe vyššie uvedeného treba prijať záver, že zhotoviteľ sa môže domáhať zaplatenia zvýšenej
ceny od subjektu, ktorý túto zvýšenú cenu odsúhlasil, v ktorej súvislosti opätovne odkazujeme na
rozsudok Najvyššieho súdu SR z dňa 22.01. 2008, sp. zn. 1 Obdo 17/2006.

Taktiež otázka zmeny termínu dokončenia stavby je veľmi významnou otázkou, ktorá sa dotýka
záujmu mandanta (žalovaných) a zakladá pre mandanta (žalovaných) významné práva, nakoľko ide o
omeškanie zhotoviteľa.
Ak by sme zobrali do úvahy, že v danom prípade by zmena termínu dokončenia stavby mohla
predstavovať nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, zhotoviteľ by sa dostal do omeškania v

prípade,akbynesplnilsvojupovinnosťanivdodatočneprimeranejlehote,ktorájejnatobolaposkytnutá,
avšak ani v tomto prípade mandant (žalovaní) nemali možnosť ovplyvniť zmenu termínu stavby, nakoľko
o omeškaní zhotoviteľa nemali vedomosť, keďže ich JUDr. V. o tejto skutočnosti vôbec neinformoval. V
súvislosti s otázkou omeškania zhotoviteľa žalovaný 1. poukazuje na príslušnú judikatúru ZSP 60/2004
a právnu teóriu: (Patakyová, 2010, s. 1011): „Objednávateľ, pokiaľ nevyužil právo odstúpiť od zmluvy,

je povinný prevziať dielo, aj keď je odovzdané oneskorene. Z hľadiska vzniku práva objednávateľa
na dohodnutú zmluvnú pokutu za omeškanie zhotoviteľa s dokončením diela nemožno však prevzatie
oneskorene zhotoveného a odovzdaného diela považovať za dohodu o zmene zmluvne dohodnutého
termínu zhotovenia diela."
Zo strany JUDr. V. ako mandatára vo vzťahu ku mandantovi (žalovaným) došlo k porušeniu jeho

povinnosti, keď o zvýšenej cene, ako aj posunutí termínu dokončenia stavby mandantov (žalovaných)
neinformoval a konal na základe vlastného uváženia, v ktorej súvislosti treba poukázať na to, že podľa
názoru súdu prvej inštancie bola medzi žalovanými a JUDr. V. uzatvorená ústna mandátna zmluva,
pričom však súd prvej inštancie obsah tejto mandátnej zmluvy neskúmal a teda nie je zrejmé, či JUDr.V. mal oprávnenie uzatvoriť dodatok s predmetným obsahom týkajúci sa ceny a termínu diela, kým na
strane ostatných investorov mal JUDr. V. oprávnenie konať na základe písomne uzavretých mandátnych
zmlúv. Pokiaľ ide o konštatovanie, že v prípade konania JUDr. V. ako mandatára vo vzťahu k mandantovi

(žalovaným) ide o porušenie jeho povinnosti, žalovaný 1. poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. Zn. 4 Cdo 206/2007: „Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je
v rozpore s objektívnym právom.
Splnomocnenecprekročísvojeoprávneniezplnomocenstvaaleboakkonázainéhobezplnomocenstva,
ide o konanie, ktorým porušenie svoju povinnosť splnomocnenca vyplývajúcu z dohody o

plnomocenstve.
Z vyššie uvedených skutočností, možno dospieť k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaných v tomto konaní, v ktorej súvislosti žalovaný 1. poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo 214/2011 „ súd žalobe vyhovie, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadne zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný

subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
Žalovaný 1. považuje za nesprávny a nezákonný záver súdu prvej inštancie, že žalovaní museli mať
vedomosť o tom, že budovanie a financovanie inžinierskych sietí je predmetom osobitnej zmluvy,
čo vyvodil súd zo skutočnosti, že v čl. V ods. 1 kúpnopredajnej zmluvy sa uvádza, že „predávajúci
oboznámilikupujúcichsovšetkýmiskutočnosťamitýkajúcimisapredávanýchspoluvlastníckychpodielov

na nehnuteľnostiach". S týmto záverom nemožno súhlasiť, nakoľko je zjavné, že ide o vyhlásenie
predávajúcich, nie kupujúcich (žalovaných). Predmetné vyhlásenie sa nijakým spôsobom nevzťahuje na
budovanie a financovanie inžinierskych sietí, ide o všeobecné vyhlásenie, teda nie je z neho zrejmé, že
predávajúci vyhlásili, resp. iným spôsobom oboznámili kupujúcich s tým, že bola uzavretá samostatná
zmluva na budovanie a financovanie inžinierskych sietí. V kúpnopredajnej zmluve sa nevyskytuje

žiadna .zmienka o zmluvách, resp. iných listinách, ktoré predávajúci odovzdávajú kupujúcim.
Žalovaní nemali žiaden dôvod domnievať sa, že by mala byť uzavretá samostatná zmluva o budovaní a
financovaní inžinierskych sietí a že by tieto nemali byť súčasťou jednej uzavretej zmluvy o dielo, resp.
že by malo byť uzavretých viacero samostatných zmlúv medzi tými istými účastníkmi vo vzťahu k tomu
istému dielu. Ani v zmluve o dielo uzavretej 30.01.1997 nie je osobitne vymedzený predmet tak, že by z

neho, resp. z celého obsahu tejto zmluvy bolo možné vyvodiť, že k dielu špecifikovanému v čl. II a III je
uzavretých viacero zmlúv. Taktiež záver súdu prvej inštancie, o tom, že žalovaní mohli mať vedomosť o
samostatnej zmluve týkajúcej sa inžinierskych sietí na základe obsahu Dohody o finančnom vyrovnaní
zo dňa 25.08.1997 nemožno považovať za správny, nakoľko ani z tohto uzavretého právneho úkonu
nijakým spôsobom nevyplýva skutočnosť, že budovanie a financovanie inžinierskych sietí je predmetom

samostatnej zmluvy. Pokiaľ ide o písomnú svedeckú výpoveď Kromholca (predávajúceho), žalovaný
poukázal na to, že i keď uvádza, že odovzdal aj kópiu zmluvy o dielo zo dňa 27.8.1996, sám vyjadruje
pochybnosti, že si z dôvodu väčšieho odstupu času nespomína na všetky podrobnosti, spochybňuje
napr. aj to, či odovzdal žalovaným kópiu Zmluvy mandátnej a sprostredkovateľskej zo dňa 25.3.1995, z
čoho teda vyplýva, že nevie s určitosťou uviesť, aké dokumenty pri uzatvorení kúpnopredajnej zmluvy

žalovaným odovzdal.
Zo svedeckej výpovede JUDr. V. je zrejmé, že má pochybnosti, či žalovaní mali vedomosť o
samostatnom financovaní inžinierskych sietí. Súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktorými malo byť
preukázané, že žalovaní museli poznať obsah zmluvy o dielo zo dňa 27.8.1996, pričom na základe
vykonaných dôkazov, ako aj vzhľadom na vyššie uvedené, nemožno s určitosťou tvrdiť, že žalovaní

museli mať vedomosť o samostatnom financovaní inžinierskych sietí, v ktorej súvislosti treba uviesť, že
preukázanie tejto skutočnosti zaťažuje žalobcu, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol.
Pokiaľ ide o otázku výšky nákladov, ktoré vynaložili žalovaní na ukončenie stavby, ktorú v súlade
so Zmluvou o dielo zo dňa 30.01.1997 dokončili svojpomocne, žalovaní majú za to, že predložili
súdu doklady o vynaložených výdavkov a nesúhlasia s konštatovaním súdu, že tieto „nemajú vysokú

výpovednú hodnotu". Pokiaľ napr. súd prvej inštancie tvrdí, že „vynaložené náklady nezodpovedajú
štandardu" je povinný presne uviesť, aký štandard má na mysli, a v čom vynaložené náklady tomuto
štandardu nezodpovedajú, preto takýto záver súdu možno považovať za riadne neodôvodnený a z tohto
hľadiska nepreskúmateľný, z ktorého dôvodu má konanie inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Žalovaní majú za to, že bolo vecou žalobcu preukázať, že fakturované stavebné

práce na stavbe bytu A6 skutočne vykonal.
Za nesprávny treba považovať zo strany súdu prvej inštancie aj výpočet výšky zmluvnej pokuty, nakoľko
tento sa vzťahuje k obdobiu od 01.05.1999 do 30.09.1999, pričom podľa názoru žalovaných, súd mal
vziať do úvahy obdobie od 01.07.1998 do 15.10.1999, keďže i k posunutiu termínu odovzdania stavbysa žalovaní nemohli vyjadriť, ani nemali o ňom vedomosť, ani nemohli uplatniť svoje práva, na ktoré
poukazujeme vyššie v tomto odvolaní. Podľa názoru žalovaných výška zmluvnej pokuty predstavuje
sumu 11.186,77 eur.

Za nesprávny treba považovať aj záver súdu prvej inštancie týkajúci sa výpočtu úrokov z omeškania,
nakoľko žalovaní majú za to, že súd mal aplikovať ustanovenie § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka,
z ktorého vyplýva, že ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením, teda súd mal aplikovať
ustanovenie § 1 rekonštruovaného nariadenia 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodnéhozákonníka,nakoľkozNálezuÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.IV.ÚS467/2010
a IV. ÚS 433/2010 z 2. júna 2011.

3. Žalovaná 2. podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v časti, ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.319,97 eur s príslušenstvom
zmenil tak, že návrh žalobcu zamieta. Odvolateľka v odvolaní uviedla, že sa v celom rozsahu pripája k

odôvodnenie podaného odvolania podanému žalovaným 1.
K otázke pasívnej legitimácie, najmä pokiaľ ide o mandátnu zmluvu, ktorej existenciu súd prvej inštancie
odvodil z predpokladu, že bola medzi žalovanými v tomto konaní a JUDr. V. uzavretá ústne, odkazuje aj
nalistinnédôkazypredloženévrámcikonaniapredprvoinštančnýmsúdomatolistykonateľaspoločnosti
PROFSTAV spol. s r.o. Ing. R. D. napr. zo dňa 07.01.1999, 27.01.2000 a 08.02.2000, z ktorých je zrejmé,

že zhotoviteľ predmetného diela odmietal komunikovať so žalovanými (objednávateľmi), nakoľko ich
nepovažoval za zmluvných partnerov, pričom za zmluvného partnera označil výlučne JUDr. A. V.. Z
predmetného postavenia konateľa spoločnosti, ktorá bola zhotoviteľom stavby, je teda zjavne zrejmé,
že žalovaní ako objednávatelia nemali možnosť uplatniť si práva vyplývajúce im zo zmluvy o dielo.
Žalovaní ako objednávatelia nesúhlasili s navýšením ceny diela, čo opakovane niekoľkokrát oznámili

zhotoviteľovi, a preto si zhotovované dielo dokončili svojpomocne.
Aj keď žalobca neakceptoval ako zmluvného partnera žalovaných, zo skutočnosti, že žalovaní si
ďalej predmetné dielo zhotovovali svojpomocne vyplýva, že k odstúpeniu od zmluvy o dielo zo strany
žalovaných (objednávateľov) de facto došlo, čo je zjavné aj z obsahu listov, v ktorých sa jednoznačne
uvádza, že žalovaní nesúhlasia s navýšením ceny diela ani so zmenou termínu zhotovenia diela. Aj z

písomného oznámenia žalovaných zo dňa 12.12.1998 je zrejmé, aké práce žalovaní mali zhotovení inak
a neboli zhotovené žalobcom. Žalovaní dali jasne najavo, že ako veritelia nemajú záujem na ďalšom
plnení záväzkov žalobcu, preto záväzok zanikol zo zákona.
Pokiaľ ide o úroky z omeškania, konanie pred súdom prvej inštancie trvalo neprimerane dlhú dobu, k
čomu prispieval najmä žalobca, keď súd odročoval, z ktorého dôvodu narastala žalobcom uplatňovaná

výška úrokov. Takýmto postupom vzniká hrubý nepomer medzi istinou a výslednou sumou, ktorú by mali
žalovaní žalobcovi zaplatiť, keď na základe napadnutého rozsudku by mali povinnosť uhradiť žalobcovi
sumu 12.319,97 eur predstavujúci k dnešnému dňu úroky z omeškania, teda na strane žalobcu by tak
došlo k neprimeranému obohateniu. K dnešnému dňu priznaná výška úrokov z omeškania predstavuje
sumu 265 % istiny, čo v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka predstavuje rozpor s dobrými mravmi. Na

riadne ukončené dielo sa viaže okamih splnenia povinnosti objednávateľa zaplatiť.
V zmysle judikátu Najvyššie súdu ČR Sou R NS 27/2004, právo nezaplatiť časť ceny diela trvá od do
odstránenia vád, kedy bol na ich odstránenie poskytnutý primeraný čas. Toto zádržné právo nie je
omeškaním. Pokiaľ však dôjde k dohode zmluvných strán o prevzatí diela aj s vadami, a dielo takého
vady má, objednávateľ nie je povinný za takéto dielo zaplatiť, aj keď ho prevzal. Ak však cenu diela

napriek tomu zaplatí a ponechá si časť ceny ako zádržné právo do termínu odstránenia vád, v zmysle
judikátov Najvyššieho súdu ČR do doby odstránenia vád nie je objednávateľ v omeškaní s platením
zodpovedajúcej časti ceny diela.

4. Žalovaní 1. a 2. podaním doručením odvolaciemu súdu dňa 24.02.2017 označeným ako návrh na

zastavenie súdneho konania uviedli, že listom zo dňa 18.02.2017 im spoločnosť 476com, spol. s r.o.
so sídlom Záhradnícka 23, 811 07 Bratislava oznámila, že pohľadávka spoločnosti PROFSTAV spol.
s r.o., ktorá je predmetom uvedeného súdneho konania, prešla na túto spoločnosť dňom 8.3.2016 v s
ustanovením § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolania proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými osobami (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom
predpísanénáležitosti(§363C.s.p.),ažeodvolateliapoužilizákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365
ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je
namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. b),c) C.s.p., vrátane závislého
výroku o trovách konania zrušiť, vrátiť mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd považuje za dôvodnú námietku žalovaného, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal
otázkou, kedy malo dôjsť k uzatvoreniu mandátnej zmluvy medzi žalovanými a JUDr. V. a ani čo malo

byť obsahom takejto ústnej dohody, keď iba konštatoval, že došlo ústne k uzatvoreniu mandátnej zmluvy
a to i napriek tomu, že žalovaní v konaní tvrdili, že žiadnu mandátnu zmluvu s JUDr. V. neuzatvorili a
ani žiadnym spôsobom neprejavili vôľu na uzatvorenie takej zmluvy a teda súd prvej inštancie dospel k
záveru, ktorý nevyplýva z vykonaného dokazovania.
Žalovaní namietali, že neuzatvorili dodatok zmluve o dielo, ktorého predmetom bola úprava ceny diela

a termínu dokončenia diela, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento dodatok za žalovaných
uzatvoril JUDr. V. bez toho, aby skúmal rozsah oprávnenia JUDr. V. ako mandatára konať za žalovaných
na základe mandátnej zmluvy a teda z vykonaného dokazovania nevyplýva, či bol JUDr. V. oprávnený
za žalovaných takýto dodatok uzatvoriť a v prípade, že by to vyplývalo z dokazovania, či konal s
odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 567 Obchodného zákonníka, keď v prípade prekročenia

oprávnenia mandatára konať v mene mandanta, treba pristúpiť na všeobecnú právnu úpravu obsiahnutú
vObčianskomzákonníkutýkajúcusaplnomocenstva(rozsudokNajvyššiehosúduSRzdňa22.01.2008,
sp. zn, 1 Obdo 17/2006) a na základe toho zistiť, či sú žalovaní z predmetného dodatku zaviazaní.
Žalovaní namietali, že nemali o navýšení ceny diela a zmene termínu dokončenia diela v zmysle
predmetného dodatku žiadnu vedomosť, s čím sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia

nevysporiadal, a to i napriek tomu, že dospel k záveru, že aj keď by nebolo došlo k uzavretiu mandátnej
zmluvy medzi žalovanými a JUDr. V., vzťahy medzi investormi treba posúdiť ako vzťahy podielového
spoluvlastníctva k stavbe vykonávanej zo spoločných investícií zúčastnených stavebníkov, a že o
hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov,
a ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoločníci požiadať súd, aby o tejto zmene

rozhodol,avšaksanevysporiadalstým,čiskutočnežalovanínemaliotýchtodôležitýchzmenáchzmluvy
o dielo vedomosť a teda či sa mohli brániť, aby o takejto zmene rozhodol súd.

Žalovaní namietali, že nemali vedomosť ani o zmene termínu dokončenia diela, keď JUDr. V. ich o
tejto skutočnosti vôbec neinformoval, keď súd prvej inštancie neskúmal, či došlo k porušeniu takejto

povinnosti zo strany JUDr. V. a aké to má následky vo vzťahu k žalobcom uplatneným úrokom z
omeškania a zmluvnej pokute, ktorej výšku žalovaní tiež v konaní a aj v odvolaní namietali.

Odvolací súd považuje za dôvodnú námietku žalovaných, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu
záveru, že z obsahu čl. V ods. 1 kúpnopredajnej zmluvy vyplýva, že žalovaní mali mať na základe

tohto článku vedomosť o tom, že mala byť uzavretá samostatná zmluva na budovanie a financovanie
inžinierskych sietí, nakoľko z formulácie tohto článku „predávajúci oboznámili kupujúcich so všetkými
skutočnosťami týkajúcimi sa predávaných spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach", ktorý je
neurčitý, to vôbec nevyplýva. Súd prvej inštancie sa v tejto súvislosti ani nevysporiadal s výpoveďami
svedkov vo vzťahu k tvrdeniam žalovaných, že nemali vedomosť o tom, že cena inžinierskych sietí nie

je súčasťou ceny na základe zmluvy o dielo, keď sami svedkovia s určitosťou nevedeli uviesť, aké
konkrétne dokumenty a kedy mali byť žalovaným odovzdané v súvislosti s výstavbou predmetného bytu
pre žalovaných.

Pokiaľ ide o otázku výšky nákladov, ktoré vynaložili žalovaní na ukončenie stavby, ktorú v súlade so

Zmluvou o dielo zo dňa 30.01.1997 dokončili svojpomocne, odvolací súd považuje za dôvodnú námietku
žalovaných, že pokiaľ ide o konštatovanie súdu prvej inštancie, že niektoré žalovanými predložené
doklady nemajú vysokú výpovednú hodnotu a nezodpovedajú štandardu, a preto na ne neprihliadol, žetakýto záver súdu je neodôvodnený, nakoľko súd vôbec neodôvodnil, prečo nemajú výpovednú hodnotu,
akému štandardu nezodpovedajú a o ktoré konkrétne doklady ide.

Odvolací súd považuje za dôvodnú námietku žalovanej 2., že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s
obranou žalovaných, že dielo bolo odovzdané s vadami, pretože konštatovanie súdu prvej inštancie, že
žalovanými namietané vady diela, resp. ich neodstránenie v dohodnutej lehote nie je predmetom tohto
konania, nemožno považovať za riadne odôvodnenie rozhodnutia, keď súd sa vôbec nevysporiadala
s tým, či vady diela boli žalovanými uplatnené riadne a včas, či išlo o podstatné alebo nepodstatné

porušenie zmluvy o dielo, keď kritérium určenia zodpovednosti za vady vychádza z obdobného použitia
ustanovení § 420 až 422 a § 426 o kúpnej zmluve, keď závery z dokazovania vykonaného v naznačenom
smere, mohli mať vplyv na posúdenie nároku na zaplatenie ceny diela ako aj úrokov z omeškania a
zmluvnej pokuty.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu, ktorý

si uplatnil predmetnou žalobou predčasný, nakoľko nevyplýva z vykonaného dokazovania a jeho
rozhodnutie je prekvapivé.

9. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou Najvyššieho súdu považovaná za tzv. inú vadu
konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998).

Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie musí spľňať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (s
účinnosťou od 1.7.2016 ust. § 220 C.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania,
ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu

a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň prostriedkom kontroly v konaní
o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v §
157 ods. 2 O.s.p. (s účinnosťou od 1.7.2016 ust. § 220 C.s.p.), je nepreskúmateľný.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a
nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi

závermi. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a
princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.

10.PodľanálezuÚstavnéhosúduI.US26/94obsahprávanasúdnuochranuuvedenývčlánku46odsek
1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo

ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov.
Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na
súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

11. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku
36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého

rozhodnutia ako aj znenie ust. § 220 ods. 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016.

12. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami,
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným
odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v

dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

13. Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie
a tiež z dôvodu, že prišlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal dokazovanie pre účel rozhodnutia vo veci samej, preto odvolaciemu súdu
nezostala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.14. Odvolací súd nepreskúmaval napadnuté rozhodnutie v časti náhrady trov konania, keď v danom
prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok

a odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude znovu sa vysporiadať s námietkou pasívnej vecnej legitimície
žalovaných ako aj s námietkou aktívnej vecnej legitimácie uplatnenej v podaní žalovaných zo dňa
24.02.2017, v prípade potreby doplniť dokazovanie, vysporiadať sa so všetkými námietkami žalovaných

vznesenými v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v odvolaní, pričom musí postupovať spôsobom
uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v
zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

16. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie
ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

17. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).