Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 4, 2017

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9T/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416010072
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2017:5416010072.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 04.05.2017 v Dolnom Kubíne takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
D. I., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom N. nad O. č. XX
je vinný, že

dňa 21.07.2015 v k.ú. Dlhá nad Oravou, v lokalite zv. Za kamenným grúnikom, na pozemku registra E-
KN parc. č. XXXX/X, zapísanom na LV č. XXX, ktorý bol zidentifikovaný ako súčasť pozemku registra C-
KN parc. č. XXXX, druh pozemku - ostatné plochy, bez predchádzajúceho súhlasu podielových spolu-
vlastníkov tohto pozemku a v rozpore s § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., t.j. bez súhlasu orgánu
ochrany prírody, neoprávnene vyrúbal 17 stromov, druh - buk lesný, ktoré následne odviezol a uskladnil
akopalivovédrevoprevlastnúpotrebu,čímspôsobilpodielovýmspoluvlastníkomškoduvcelkovejvýške
844,80 € (K.j škodu 422,40 €, C. I. škodu 211,20 € a C. G. škodu 211,20 €) a Slovenskej republike

ekologickú ujmu vyjadrenú tzv. spoločenskou hodnotou drevín vo výške 11.052,21 €,
teda
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil
-vrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpisminaochranuprírodyakrajinyvoväčšomrozsahu
vyrúbal strom,
čím spáchal

- prečin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. v znení platnom do 31.08.2015
- prečin „Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov“ podľa § 305 ods. 1 písm. c) zák. č. 300/2005 Z.z. v
znení platnom do 31.08.2015 (ďalej len „Tr. zák.“)

a za to mu súd ukladá
podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. h) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 41 ods.
1 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok.

Súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa §
50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu dva roky.
Súdpodľa§50ods.2Tr.zák.,vspojenís§51ods.4Tr.zák.,prikazujeobžalovanémuvskúšobnejdobe:
- nahradiť spôsobenú škodu
o poškodenej K. G. vo výške 422,40 €
o poškodenej C. I. vo výške 211,20 €

o poškodenému C. G. vo výške 211,20 €
- písomne sa ospravedlniť poškodeným
- zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť:
- poškodenej K. G., nar. XX.XX.XXXX v Dlhej nad O.., trvale bytom R., mestská časť A., E. ul. č. XXXX/
X majetkovú škodu vo výške 422,40 €
- poškodenej C. I., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom N. nad O. č. XX majetkovú škodu vo výške 211,20

€- poškodenému C. G., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom N. nad O. č. XX majetkovú škodu vo výške
211,20 €
- Slovenskej republike, prostredníctvom Okresného úradu Dolný Kubín, odbor starostlivosti o životné

prostredie, ekologickú ujmu vo výške 11.052,21 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal voči obžalovanému dňa 29.04.2016 obžalobu pre
skutok uvedený vo výroku rozsudku. Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.05.2017
(č.l. 245) vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní opakovane nezúčastnil, hoci bol riadne a včas predvolaný (č.l.

182, 213). Preto súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o jeho výpovedi z prípravného konania
(č.l. 15).
Obžalovaný vtedy priznal, že v tom čase sa nachádzal v danej lokalite, kde vypílil stromy, namietal
však ich počet s tým, že spílil len 8 ks bukových stromov a nie 16 ks. Spílil ich zámerne s cieľom
zabezpečiť si palivové drevo. Domnieval sa, že pozemok na ktorom stromy spiľoval, patrí jeho vtedajšej

manželke. Nevedel, že pozemok patrí aj ďalším dvom osobám. Spílené stromy ešte v ten istý deň stiahol
na lúku traktorom typu LKT na dva razy s tým, že prvýkrát stiahol 4 ks stromov. Keď ťahal zvyšné 4
ks stromov, tak sa s traktorom vyvalil. Preto si privolal na pomoc syna C. a kamaráta W. V.. Títo mu
pomohli traktor postaviť opäť na kolesá a obžalovaný následne stiahol zvyšné drevo na lúku. Spílené
kmene stromov odtiaľ na jeho pokyn previezol K. E. na inom traktore až do dvora obžalovaného. Drevo

mu viezol na dvakrát, pretože bolo ťažké. Obžalovaný priznal, že pred výrubom si nevyžiadal od obce
žiadne povolenie, pretože si myslel, že ho nepotrebuje.
Svedok W. V. v prípravnom konaní (č.l. 42) potvrdil, že bol pomáhať obžalovanému, ktorý sa prevrátil
na traktore typu LKT pri sťahovaní dreva. Za traktorom mal práve vtedy zapnuté kmene stromov v počte
cca 5 ks, ktoré následne ťahal dolu na lúku, kde už boli dotiahnuté iné stromy v počte cca 5 ks.

Svedok C. I. (syn obžalovaného) v prípravnom konaní (č.l. 38) potvrdil, že bol pomáhať obžalovanému,
ktorý sa prevrátil na traktore pri sťahovaní dreva. Svedok si všimol, že obžalovaný mal v tom čase za
traktorom typu LKT zapnutých cca 10 ks spílených stromov. Následne ich obžalovaný stiahol dolu na
lúku, kde už boli naťahané iné stromy v počte 10 až 15 ks. Potom im toto drevo napílené na kusy dlhé

6 metrov priviezol K. E. priamo do dvora.
Svedok K. E. v prípravnom konaní (č.l. 46) potvrdil, že na pokyn obžalovaného zviezol bukové drevo z
lúky do dvora obžalovaného. Išlo o kmene stromov v dĺžke cca 5 metrov a v objeme cca 10 m3.
Svedkovia K. L. ml. a K. L. st. v prípravnom konaní (č.l. 50, 54) zhodne potvrdili, že videli obžalovaného
ako opiľuje spolu s ďalšími dvomi osobami konáre na už spílených bukových stromoch.

Poškodený C. G. v prípravnom konaní (č.l. 24) uviedol, že dňa 21.07.2015 mu niekto telefonicky oznámil,
že obžalovaný mu kradne drevo v hore. Preto sa poškodený spolu so svojou sestrou C. I. (bývalá
manželka obžalovaného) šli presvedčiť priamo na miesto a zistili, že na ich pozemku zostalo holé miesto
bez stromov, pričom bolo vidieť odtiaľ stopy traktora po ťahaní stromov. Predmetný pozemok je vo
vlastníctve poškodeného, jeho sestry C. I. a príbuznej K. G.. Nikto z nich nedal obžalovanému súhlas

s výrubom stromov. C. I. bola síce vtedy ešte manželkou obžalovaného, ale už spolu niekoľko rokov
nežili. Vzápätí si poškodený v dedine z viacerých zdrojov overoval, kto stromy vypílil a opakovane zistil,
že to spravil obžalovaný, pričom drevo mu následne prepravil do dvora svedok K. E.. Poškodený na
hlavnom pojednávaní (č.l. 246) uplatnil vo svojom mene ako aj v mene ďalších poškodených K. G. a
C. I., ktoré zastupuje (č.l. 5,6), nárok na náhradu škody voči obžalovanému vo výške zodpovedajúcej

určeniu v odbornom vyjadrení č 10/2017 (č.l. 190).
Poškodený B.. C. N. ako štátny zamestnanec v prípravnom konaní (č.l. 34) uplatnil v mene Slovenskej
republiky nárok na náhradu spôsobenej ekologickej ujmy vo výške 11.052,21 €, ktorá bola spôsobená
na životnom prostredí v dôsledku vypílenia bukových stromov.
Znalec Ing. Ľubomír Halko sa na hlavnom pojednávaní (č.l. 247) v celom rozsahu odvolal na svoje

odborné vyjadrenie (č.l. 190-208), v rámci ktorého určil objem vyrúbanej drevnej hmoty vo výške 18,59
m3 s tým, že hodnota vyrúbanej dreviny bola 844,80 €.
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:
ZosprávygeodetaIng.LevaŠvárneho(č.l.55-59)vyplýva,žeohliadkouazameranímnamiestesamom
bolo zistené, že stromy v počte 16 ks boli vypílené na pozemku zapísanom v katastri nehnuteľnostívedenom Okresným úradom Dolný Kubín pre k.ú. N. nad O. na LV č. XXX, E-KN parc. č. XXXX/X, pričom
bola zameraná presná poloha zostávajúcich pňov po spílených stromoch.
Zozápisniceoohliadkemiestačinu,vrátanepripojenejfotodokumentácie(č.l.81,83-124),jepreukázané

poškodenie životného prostredia v dôsledku spílenia stromov, ako aj výška a šírka jednotlivých pňov po
spílených stromoch. Z prehraných zvukovo-obrazových záznamov (č.l. 24a), ktoré vyhotovil poškodený
C.f G., mal súd preukázaný stav pozemku po vyrúbaní predmetných stromov.
Zo správy Okresného úradu Dolný Kubín, pozemkový a lesný odbor (č.l. 75) je preukázané, že
predmetný pozemok nie je evidovaný medzi lesnými pozemkami v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 326/2005

Z.z.

Z vyjadrenia Správy CHKO Horná Orava (č.l. 71-73) je preukázané, že predmetná lokalita sa nachádza
mimo tzv. lesných porastov, pričom zdravotný stav vyrúbaných stromov vykazoval stredný stupeň
poškodenia, vzhľadom na napadnutie stromov machmi a hnilobou. V prípade podania žiadosti o
výrub týchto drevín by bolo možné tejto žiadosti čiastočne vyhovieť. Výsledná spoločenská hodnota

vyrúbanýchdrevín(buklesný)bolaurčenásumou11.052,21€.Celkovýpočetspílenýchkmeňovstromov
bol 17, keďže jeden zo stromov mal dva kmene (foto č. 107-109).
Z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností ohľadom pozemku KN-C parc. č. XXXX vyplýva, že
na takúto parcelu nie je založený LV (č.l. XXX). Z výpisu z LV č. XXX, k.ú. N. nad O. vyplýva, že
spoluvlastníkmi pozemku KN-E parc. č. XXXX/X sú poškodení C. G., C. I. a K. G. (č.l. 218). Zo správy

obce N. nad O. (č.l. 79) vyplýva, že žiadna z osôb nežiadala o povolenie výrubu stromov na predmetnom
pozemku.
Zo správ o povesti obžalovaného (č.l. 220-241) mal súd preukázané, že obžalovaný zatiaľ nebol
odsúdený, keďže predchádzajúce odsúdenie je už zahladené (č.l. 220). V súčasnosti je obžalovaný
trestne stíhaný pre neplatenie výživného, avšak toto konanie ešte nie je právoplatne skončené (č.l. 239).

Obžalovaný je evidovaný ako páchateľ najmä dopravných priestupkov, avšak v decembri 2015 spáchal
aj priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, keď pod vplyvom alkoholu slovne i fyzicky napadol
svoju priateľku, za čo mu bola uložená pokuta (č.l. 236).
Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný je už niekoľko rokov evidovaný ako živnostník
(č.l. 225), avšak t.č. má pozastavenú živnosť (č.l. 233).

Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je
trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.
Súd pritom vychádzal z výpovedí svedkov C. I. a W. V., ktorí potvrdili, že videli obžalovaného ako v
predmetnom čase a mieste ťahá svojpomocne spílené kmene bukových stromov. Vlastnoručné zámerné
spílenie stromov v danom mieste a čase pritom nepopieral ani obžalovaný. Argumentoval tým, že konal

v domnienke, že ide o majetok jeho bývalej manželky.
Takáto obhajoba nemôže obstáť, keďže informácie o identifikácii jednotlivých pozemkov a ich vlastníkov
sú bežne verejne dostupné pre všetkých. Nemožno teda v tomto smere poukazovať na dobromyseľnosť.
Zanedbanie bežnej starostlivosti (opatrnosti) nemožno nikdy stotožňovať s dobromyseľnosťou.
Odhliadnuc od toho však súd poukazuje aj na skutočnosť, že ani v prípade, ak by tento pozemok bol vo

výlučnom vlastníctve obžalovaného, nemohol by svojvoľne spilovať stromy ani na takom pozemku bez
predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny (obec). Obžalovaný priznal,
že o také povolenie nepožiadal a neusiloval sa ho získať. Svoje presvedčenie (dobrú vieru), že také
povolenie nepotrebuje, ničím nezdôvodnil.
Identita páchateľa je teda preukázaná a známa. Obžalovaný však namietal počet spílených stromov, t.j.

rozsah svojej trestnej činnosti. V tomto smere je však usvedčovaný nielen výpoveďou svojho syna C.,
ale predovšetkým zápisnicou o ohliadke miesta činu a obrazovým záznamom zhotoveným poškodeným
C. G., voči ktorému obžalovaný nič nenamietal. Týmito dôkazmi, v spojení so správou geodeta Ing. Leva
Švárneho je preukázaný presný počet spílených stromov na pozemku E-KN parc. č. XXXX/X, k.ú. N.

Takéto konanie obžalovaného možno právne kvalifikovať ako prečin „Porušovanie ochrany rastlín a
živočíchov“ podľa § 305 ods. 1 písm. c) zák. č. 300/2005 Z.z. v znení platnom do 31.08.2015 (ďalej len
„Tr. zák.“). Obžalovaný totiž vyrúbal tieto stromy v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002
Z.z., t.j. bez súhlasu príslušného orgánu. S účinnosťou od 01.09.2015 by už také konanie obžalovaného
napĺňalo znaky prečinu podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona, pričom do úvahy prichádzajúca trestná

sadzba by bola prísnejšia (§ 2 ods. 1 druhá veta Tr. zák.).
Zároveň možno takéto jeho konanie právne kvalifikovať aj ako prečin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 Tr.
zák., keďže obžalovaný spílil cudzie stromy s cieľom použiť ich ako palivo, pričom neučinil žiadne kroky
smerujúce k zisteniu vlastníckeho vzťahu k pozemku, na ktorom tieto stromy ťažil.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu podľa § 34
Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností. Pri skúmaní ich existencie pritom vychádzal zo zásady, že na takú okolnosť

možno prihliadať len vtedy, ak jej existenciu možno konštatovať pri všetkých zbiehajúcich trestných
činoch.
Na strane obžalovaného možno konštatovať, že neexistuje žiadna poľahčujúca okolnosť. Oproti tomu
existuje priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., keďže obžalovaný spáchal viac trestných
činov.

Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. upravil trestnú
sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona (0 až 2 roky) a zvýšil dolnú hranicu o jednu tretinu.
Následne teda ukladal obžalovanému trest pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby (8 mesiacov
až 2 roky).
Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd zatiaľ nenariadil, ale určil obžalovanému skúšobnú dobu.
Obžalovanému tak súd poskytol priestor, aby počas skúšobnej doby svojím životom preukázal, že je

schopný (ochotný) viesť v budúcnosti riadny život a prejavil snahu po náprave spôsobenej
škody. Plnenie súbežne uložených povinností bude priebežne kontrolovať probačný a mediačný úradník.
Hrozba možného výkonu trestu odňatia slobody, v spojení so súbežne uloženými povinnosťami, by mala
byť pre obžalovaného dostatočným motivačným faktorom pre zmenu jeho doterajšieho správania.
Ak by sa po skončení skúšobnej doby (alebo počas nej) predsa len ukázalo, že obžalovaný si uložené

povinnosti neplnil riadne a včas alebo inak neviedol riadny život, súd môže rozhodnúť o tzv. premene
uloženého trestu odňatia slobody a nariadiť jeho nepodmienečný výkon. Práve a len obžalovaný teda
môže svojím správaním (konaním) počas skúšobnej doby ovplyvniť, či bude uložený trest odňatia
slobody napokon vykonaný alebo či dôjde (po uplynutí skúšobnej doby) k zahladeniu tohto odsúdenia
aj bez jeho reálneho výkonu.

Súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu nielen poškodeným spoluvlastníkom
pozemku, na ktorom spílené stromy rástli, ale aj Slovenskej republike za spôsobenú ekologickú ujmu
na životnom prostredí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15

dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak

je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.