Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/212/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201513
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6015201513.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej

a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľky: H.
F., nar. XX. D. XXXX, bytom A. F. XXXX/XX, XXX XX M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ul. 29.
augusta 8, 813 63 Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 20Sd/370/2015-33 z 20. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyrozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystrici č.k.20Sd/370/2015-33
z 20. júla 2016 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom č. k. 20Sd/370/2015-33 z 20. júla 2016 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX
XXX XXXX X zo 07. mája 2015, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o zvýšenie starobného
dôchodku za obdobie od 01. marca 1988 do 31. decembra 2003.

Prvostupňový rozsudok krajský súd odôvodnil tým, že zvýšenie starobného dôchodku za zamestnanie
získané po vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003 upravuje ustanovenie § 23 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého základnou

podmienkou nároku na zvýšenie je, aby občan počas takéhoto zamestnania nepoberal starobný
dôchodok alebo jeho časť. Vzhľadom na to, že navrhovateľka poberá starobný dôchodok od jeho
priznania nepretržite až do rozhodnutia súdu, nie je možné zvýšiť starobný dôchodok za obdobie
zamestnania od 1. marca 1988 do 31. decembra 2003. Súd pri rozhodovaní vo veci nemohol prihliadať
na nepriaznivú sociálnu situáciu navrhovateľky, pre ktorú sa navrhovateľka rozhodla pracovať popri
poberaní starobného dôchodku. Vzhľadom na uvedené dôvody súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako
vecne správne a vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Proti uvedenému rozhodnutiu sa odvolala navrhovateľka, tvrdiac, že má nárok na zvýšenie starobného
dôchodku najmä preto, že bola zamestnaná aj po odchode na dôchodok. Z ustanovenia §23 ods.
1 zákona č. 100/1988 Zb. vyplýva, že nárok na zvýšenie dôchodku občanovi, ktorý ďalej vykonáva
zamestnanie vzniká práve z tohto dôvodu pokračovania v práci. Namieta tiež nesprávny postup súdneho
exekútora v exekúcií zrážkami z jej starobného dôchodku.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila odporkyňa, ktorá má za to, že súd prvého stupňa správne
zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Odporkyňa preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.Následne navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu prípis, v ktorom uviedla výpočet zvýšenia dôchodku,
ktoré jej podľa jej mienky patrí. Zároveň si uplatnila náhradu škody vo výške 194,- eur.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok.

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením sa odvolacie konanie riadi ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu

navrhovateľky nie je možné priznať úspech.

Z administratívneho spisu odporkyne vyplynulo, že navrhovateľke bol rozhodnutím z 03. februára 1987
priznaný starobný dôchodok od 01. januára 1987 v sume 1456,- Kčs mesačne. Starobný dôchodok
jej bol vymeraný z priemerného mesačného zárobku dosiahnutého v rokoch 1982 až 1986, ktorý bol

2753 Kčs. Pre nárok na výšku starobného dôchodku jej bola doba zamestnania zhodnotená v počte
37 rokov. Žiadosťou z 30. marca 2015 navrhovateľka žiadala o zvýšenie starobného dôchodku za
doby zamestnania, získané po priznaní starobného dôchodku od 01. marca 1988 do 31. decembra
2004. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo 07. mája 2015 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky
o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie od 01. marca 1988 do 31. decembra 2003 s poukazom

na § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., pretože navrhovateľka od 01. marca 1988 poberala starobný
dôchodok. Za obdobie dôchodkového poistenia od 01. januára 2004 do 31. decembra 2004 bol
navrhovateľke starobný dôchodok zvýšený právoplatným rozhodnutím odporkyne z 05. mája 2005.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na

starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok
za výsluhu rokov, sa zvyšuje starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní zamestnania o
6 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok; ak
občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých ďalších
kalendárnych 90 dní zamestnania o 1,5 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava,

prípadne sa vymeral dôchodok.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Privyhodnotenízávažnostiodvolacíchdôvodovvovzťahuknapadnutémurozsudkukrajskéhosúduavo
vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, najvyšší súd s prihliadnutím na § 219

ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú
dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom
rozsahu a v ďalšom odôvodnení sa obmedzí na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku.
Navrhovateľke bol starobný dôchodok priznaný od 01.januára 1987, pričom tento poberala odo dňa jeho

priznania, čo počas celého správneho ani súdneho konania nespochybnila. Zároveň bola navrhovateľka
od 01. marca 1988 až do 31. decembra 2004 zamestnaná.

Napadnutým rozhodnutím odporkyne zo 07. mája 2015 bolo potom správne rozhodnuté o zamietnutí
žiadosti navrhovateľky o zvýšenie starobného dôchodku od 01. marca 1988 do 31. decembra 2003, s

poukazom na ustanovenie § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.

Toto ustanovenie upravuje zvýšenie starobného dôchodku u občanov, ktorí zároveň spĺňajú dve
podmienky. Jednak ten, komu sa má zvýšiť starobný dôchodok podľa § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988Zb. musí byť zamestnaný aj po vzniku nároku na starobný dôchodok a druhou podmienkou je, že
tento dôchodok, jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov v rozhodnom čase
nepoberá. Pre takéto zvýšenie starobného dôchodku nepostačuje splnenie jednej podmienky, ako je to

u navrhovateľky (ďalšie zamestnanie po vzniku nároku na starobný dôchodok), ale je potrebné splniť aj
druhú podmienku, a síce v čase, za ktorý si občan uplatňuje nárok na zvýšenie dôchodku, nesmie byť
poberateľom dôchodku. Druhú podmienku navrhovateľka nesplnila, keďže poberala starobný dôchodok
od 01. januára 1987.

Na navrhovateľku by sa teda § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. vzťahoval len v prípade, že by po
dovŕšení dôchodkového veku a vzniku nároku na starobný dôchodok v čase ďalšieho zamestnania
dôchodoknepoberalaatedajejpríjmom byvtomtočasebolaibamzdaodzamestnávateľa.Poukončení
pracovného pomeru by jej následne bol priznaný starobný dôchodok navýšený podľa uvedeného
ustanovenia.

Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že ustanovenie právneho predpisu, ktoré
určuje rôznu valorizáciu dôchodkov u tých občanov pracujúcich aj po vzniku nároku na dôchodok, ktorí
dôchodok poberajú a tých, ktorí dôchodok nepoberajú, nie je diskriminačné. Uvedené je zrejmé tiež pri
aplikácii testu diskriminácie, ako ho vo svojej judikatúre používa Ústavný súd SR (PL. ÚS 7/2013, PL. ÚS
98/2011,PL.ÚS11/2013,Pl.ÚS/12/2014).Testdiskrimináciesavovšeobecnostičlenínazisťovanie,čiv

posudzovanom prípade ide o rovnaké alebo objektívne porovnateľné subjekty (prvý krok), sa nerovnaké
zaobchádzanie opiera o ústavne prípustný dôvod nerovnakého zaobchádzania (druhý krok), porušenie
rovnosti spôsobuje ujmu (tretí krok), zásah možno alebo nemožno ospravedlniť (štvrtý krok). Aplikujúc
tento test na prejednávaný prípad, nie je možné za rovnaké subjekty považovať občana, ktorý síce
dosiahol dôchodkový vek, vznikol mu nárok na starobný dôchodok, avšak napriek uvedenému ďalej

pracoval a starobný dôchodok, na ktorý mal nárok, nepoberal, a teda výlučne prispieval do systému
dôchodkového zabezpečenia a občana, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok, tento dôchodok
poberal spolu so mzdou od zamestnávateľa, a teda do systému dôchodkového zabezpečenia prispieval
a zároveň z neho poberal dávku. Tieto dva subjekty nie sú rovnaké, preto nerovnaké zaobchádzanie s
nimi tiež nie je možné považovať za diskrimináciu.

Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie správneho
orgánu vychádzalo z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a odporkyňa pri rozhodnutí správne
aplikovala právne normy a svoju správnu úvahu v rozhodnutí riadnym spôsobom odôvodnila. Vzhľadom
na uvedené rozhodol odvolací súd tak, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. júla 2016

č.k. 20Sd/370/2015-33 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s §250 l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k
ods. 1 O.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v tomto konaní nebola
úspešná a odporkyni náhrada trov konania nepatrí.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.